Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/86/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci navrhovateľa (otca maloletého dieťaťa): A. B. C. D., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom E. F. X, G., občan Mexika, zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Mgr. Jana Kocandová, advokátka so sídlom Jungmannova 8, Bratislava, a manželky navrhovateľa (matky maloletého dieťaťa): H. G., narodená XX. XXXXX XXXX, bytom I. X, G., občan Slovenskej republiky, zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Margaréta Chlebová, advokátka so sídlom Pod Vtáčnikom 3, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. C. C. G., narodená XX. XXXXXXXX XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -455 zo dňa 22. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., III., IV. a VII. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo H. G. a A. B. C. D., uzavreté dňa 20. septembra 2014 v Mexiku, Spojené štáty mexické, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v osobitnej matrike Bratislava, vo zväzku OM/120, ročník 2014, strana 122, por. č. 243. Výrokom II. maloletú D. C. na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude prebiehať nasledovne: maloletá bude v rámci bežného styku v starostlivosti matky v párnom týždni od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho piatku v nepárnom týždni do 08.00 hod.; maloletá bude v rámci bežného styku v starostlivosti otca v nepárnom týždni od piatka od 08.00 hod. do nasledujúceho piatku v párnom týždni do 08.00 hod.; počas prázdnin a sviatkov bude starostlivosť o maloletú realizovaná nasledovne: počas jarných prázdnin bude maloletá v nepárnom kalendárnom roku v starostlivosti matky od posledného dňa školskej dochádzky predchádzajúceho jarným školským prázdninám od 08.00 hod. do prvého dňa školskej dochádzky nasledujúceho po jarných prázdninách do 08.00 hod., počas jarných prázdnin bude maloletá v párnom kalendárnom roku v starostlivosti otca od posledného dňa školskej dochádzky predchádzajúceho jarným školským prázdninám od 08.00 hod. do prvého dňa školskej dochádzky nasledujúceho po jarných prázdninách do 08.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku bude maloletá v starostlivosti matky od posledného dňa školskej dochádzky od 08.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 10.00 hod. a v starostlivosti otca od Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do prvého dňa školskej dochádzky po veľkonočných prázdninách do 08.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku bude maloletá v starostlivosti otca od posledného dňa školskej dochádzky od 08.00

hod. do Veľkonočného pondelka do 10:00 hod. a v starostlivosti matky od Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do prvého dňa školskej dochádzky po veľkonočných prázdninách do 08.00 hod., počas letných prázdnin bude maloletá v starostlivosti otca od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod.; počas letných prázdnin bude maloletá v starostlivosti matky od 15.07. od 18.00 hod. do 01.08. do 10:00 hod. a od 15.08. od 18.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod.; počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude maloletá v starostlivosti matky od 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a od 31.12. od 18.00 hod. do prvého dňa školskej dochádzky nasledujúceho po zimných prázdninách do 08.00 hod. V starostlivosti otca počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude maloletá od posledného dňa školskej dochádzky predchádzajúceho zimným prázdninám do 24.12. do 10.00 hod. a od 26.12. od 18.00 hod. do 31.12. do 18.00 hod.; počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude maloletá v starostlivosti otca od 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a od 31.12. od 18.00 hod. do prvého dňa školskej dochádzky nasledujúceho po zimných prázdninách do 08.00 hod. V starostlivosti matky počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude maloletá od posledného dňa školskej dochádzky predchádzajúceho zimným prázdninám do 24.12. do 10.00 hod. a od 26.12. od 18.00 hod. do 31.12. do 18.00 hod.; úprava počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred úpravou bežného styku; preberanie a odovzdávanie maloletej bude prebiehať v školskom zariadení, ktoré maloletá práve navštevuje. V prípade, že maloletá nenavštevuje v čase upraveného odovzdania a prevzatia školské zariadenie, miestom prevzatia a odovzdania maloletej je miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča; výrokom III. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Výrokom IV. návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca v prevyšujúcej časti zamietol. Výrokom V. rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Výrokom VI. určil, že trvalým bydliskom maloletej bude trvalé bydlisko matky maloletej. Výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením , , až 3, až 5, až 6 a z.č. o rodine (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že súd mal v konaní preukázaný rozvrat medzi manželmi, ktorý nedáva predpoklad na obnovenie manželského spolužitia a žiaden z manželov nemá záujem zotrvať v manželstve a manželka navrhovateľa má dlhodobo priateľa. Pri zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti poukázal na záujem otca na takejto starostlivosti a to i presťahovaním na územie Slovenska a názorom maloletej, ktorá verbalizovala, že by sa chcela v starostlivosti rodičov striedať v rovnakých intervaloch. Vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k úprave zverenia maloletej súd prvej inštancie s prihliadnutím na všetky okolnosti nepovažoval za dôvodné a nie je zrejmé, čo by sa ním malo preukázať. Vzťah medzi otcom a dcérou je pozitívny, tvrdenia o prípadnej manipulácii dcéry otcom nekorešpondujú s tým, že otec má styk s maloletou v porovnaní s matkou obmedzený a užší a okrem tvrdení matky takáto manipulácia z ničoho iného nevyplynula. Zo šetrenia pomerov u oboch rodičov mal súd za preukázané, že obaja rodičia majú vhodné podmienky na realizáciu starostlivosti o maloletú. Matkou spomínané obavy z prenasledovania otcom súd v konaní preukázané ako dôvodné nemal, tie navyše mali smerovať skôr k osobe matky. Matka spomenula, že to riešila aj prostredníctvom polície. Podľa jej vyjadrenia to už ďalej ale riešené políciou nebolo. Súd tak v konaní nemal ani len osvedčené, že by navrhovateľ bol akokoľvek nebezpečný voči osobe matky a už vôbec nie voči osobe maloletej. Matkou spochybňované nedostatky v komunikácii súd s ohľadom na vzťah otca a maloletej, ako aj prístup otca k starostlivosti o maloletú nevyhodnotil ako prekážku v realizácii striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal, že striedavá osobná starostlivosť bola realizovaná počas leta roku 2022, aj mimo tohto obdobia bol realizovaný pomerne široký styk otca s maloletou. I tieto skutočnosti, a to i s vôľou maloletej dávajú predpoklad na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že je samozrejmé, že vecná a slušná komunikácia, v ktorej majú rezervy obaja rodičia, je vo vzťahu k starostlivosti o maloletú ťažko nahraditeľným benefitom a preto apeloval na rodičov, aby sa o takúto komunikáciu snažili. Matkou zdôrazňované kultúrne rozdiely spočívajúce v tom, že otec je štátnym občanom Mexika, nemôžu byť argumentom, ktorý by ho mal obmedzovať v jeho úprimnom záujme realizovať starostlivosť o maloletú. I matkou tvrdená jazyková bariéra nemôže byť dôvodom pre obmedzenie otca v starostlivosti, keď otec preukázal, že pracuje na osvojení si slovenského jazyka a zároveň nebolo sporné, že otec dokáže s maloletou komunikovať bez problémov v španielčine. Súd túto skutočnosť nevyhodnotil ako negatívum, keď otec navyše komunikuje aj v angličtine a pre prípad potreby si je schopný zabezpečiť tlmočníka. Za nedôvodné vyhodnotil súd prvej inštancie i obavy matky, že otec by s maloletou mohol opustiť Slovensko. Takéto počínanie by nepochybne bolo v rozpore s právnym poriadkom, keďže krajinou obvyklého pobytu maloletej je aktuálne Slovenská republika. Prípadné presťahovanie maloletej by tak podliehalo súhlasu druhého rodiča. Otec deklaroval, že má

záujem ostať žiť na Slovensku do dospelosti dcéry. Súd prvej inštancie dodal, že otec mal maloletú opakovane v starostlivosti niekoľko dní po sebe a Slovensko neopustil, žije tu viac ako dva roky. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal z oprávnených potrieb maloletej, schopností a možností oboch rodičov pri zohľadnení úpravy striedavej starostlivosti. Matka vyčíslila náklady na oprávnené potreby maloletej vo výške 318,- eur, otec má príjem 1.500,- eur a matka vo výške minimálnej mzdy. Matka navrhovala výživné vo výške 170,- eur, avšak za situácie, že by súd vyhovel jej návrhu a styk by upravil každý druhý víkend od piatku do nedele. Vzhľadom k tomu, že príjem otca je dvojnásobný ako príjem matky vyhovel návrhu matky na určenie výživného, avšak výživné určil vo výške 100,- eur, ktoré má slúžiť na vyrovnanie rozdielu v možnostiach a schopnostiach rodičov. Upozornil, že pokiaľ ide o mimoriadne výdavky maloletej, tieto zaťažujú oboch rodičov. O trovách konania rozhodol v zmysle z.č. (ďalej len „“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa, matka maloletej. Uviedla, že odvolanie podáva voči výroku II., III. a IV. a to v zmysle ustanovenia a nasledujúcich . Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, pričom sa riadnym a zákonným spôsobom nevysporiadal s predloženými dôkazmi v konaní v napádanom rozsahu. Nezohľadnil jej vyjadrenia a argumenty, ani návrh kolízneho opatrovníka ktorý uviedol, aby maloletá vyskúšala tráviť viac času s otcom, pričom by bolo dieťa v osobnej starostlivosti matky. Mala za to, že napadnutý rozsudok nie je v najlepšom záujme maloletej, nakoľko striedavá starostlivosť nesporne nebude lepšie zaisťovať potreby maloletej ako výlučná starostlivosť matky. Maloletá je citlivá na zmeny a nie je tak vyvinutá a prispôsobivá, aby bola striedavá starostlivosť vhodná pre jej celkový stav a ďalší vývoj. Maloletá má silné citové väzby s matkou a s jej rodinou, ktorá jej dlhodobo poskytuje rodinné zázemie. Poukázala na skutočnosť, že súd iba formálne vyhodnotil výpoveď maloletej, ktorá bola neurčitá a nejasná, maloletá bola počas výsluchu nesvoja, vypovedala s obavou. Dodala, že súd musí vyhodnocovať záujem maloletého dieťaťa nielen formálne, ale aj s ohľadom na jeho podmienky, na výchovu, starostlivosť a všestranný rozvoj. Namietala i nevykonanie znaleckého dokazovania, tvrdiac že znalec by určil vhodnosť a možnosť striedavej osobnej starostlivosti pre maloletú, ako aj pre rodičov, na základe ich povahových vlastností či výchovných schopností. Dodala, že pri usporiadaní striedavej starostlivosti je nevyhnutné prihliadať tiež na vývinové obdobie dieťaťa, maloletá má osem rokov, navštevuje druhý ročník základnej školy, ktorý predstavuje východiskovú bázu pre rozvíjanie kľúčových spôsobilostí pre správne návyky písania, čítania ako dobrého základu pre ďalšie vzdelávanie. Nesúhlasila ani s tvrdením súdu, že nie je negatívom, že otec neovláda slovenský jazyk, ale že sa ho učí, keď zdôraznila, že otec ani po troch rokoch pobytu na Slovensku neovláda ani len základy slovenského jazyka, nie je schopný sa s maloletou učiť a pripravovať pravidelne do školy. I v čase keď bola maloletá u otca, tento nezvládol prípravu do školy a maloletá išla nepripravená, bez domácich úloh. Namietala i znalosť anglického jazyka otcom, keďže tento sa ani u lekárky ani s úradníčkami nevedel po anglicky dohodnúť. Taktiež nesúhlasila s tvrdením súdu o prípadnom zabezpečení tlmočníka, keďže otec nepreukázal, že by platil doučovateľa pre maloletú, neuviedol náklady, ktoré mal s tým spojené. Taktiež namietala, že súd prvej inštancie nevyhodnotil majetkové pomery na strane otca, keď nezohľadnil, že otec vlastní viacero bytov v Mexiku, z ktorých má možnosť ďalšieho zisku, teda príjmu. Mala za to, že boli porušené práva maloletej, nebol zohľadnený jej najlepší záujem. Záverom uviedla, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že otec maloletej denne odpracuje 11 hodín, má vysoké pracovné zaťaženie, ktoré nepripúšťa potrebný čas, ktorý by mal otec pri striedavej starostlivosti poskytovať svojej dcére. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky a určí, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou nasledovne: v bežnom kalendárnom roku s výnimkou sviatkov každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 14.00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod., pričom otec si maloletú v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, a po skončení styku otec maloletú odovzdá v mieste bydliska matky; počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania pred jarnými prázdninami od 14.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod., pričom otec si maloletú v čase začatia styku prevezme zo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a po skončení styku otec maloletú odovzdá v mieste bydliska matky; počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v každý nepárny kalendárny rok, a to vždy od Veľkého piatka od 9.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod., pričom otec si v čase začatia styku maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po jeho skončení maloletú na rovnakom mieste odovzdá; počas letných prázdnin je otec oprávnený

stretávať sa s maloletou v každý párny kalendárny rok vždy od 1. júla od 10.00 hod. do 15. júla do 18.00 hod. a od 1. augusta od 10.00 hod. do 15. augusta do 18.00 hod. a v každý nepárny kalendárny rok vždy od 15. júla od 10.00 hod. do 1. augusta do 18.00 hod. a od 15. augusta od 10.00 hod. do 31. augusta do 18.00 hod., pričom otec si v čase začatia styku maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po jeho skončení maloletú na rovnakom mieste odovzdá; počas Vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v každý párny kalendárny rok od 24. decembra od 12.00 hod. do 29. decembra do 10.00 hod., s tým že si otec maloletú v čase začatia styku prevezme v miestne bydliska matky a po jeho skončení maloletú na rovnakom mieste odovzdá; počas Vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v každý nepárny kalendárny rok od 29. decembra od 10.00 hod. do nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 5. januára do 10.00 hod., s tým že si otec maloletú v čase začatia styku prevezme v miestne bydliska matky a po jeho skončení maloletú na rovnakom mieste odovzdá; ďalej že otcovi určí povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 170,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky a matke maloletej prizná v zmysle zákona ako klientke Centra právnej pomoci právo na náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Dôvodil, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny a to vo všetkých výrokoch. Námietky matky smerujú len čo do skutkovej stránky veci. Nie je zrejmé, s akými predloženými dôkazmi sa súd nevysporiadal, teda čo v skutočnosti matka napáda, čo okrem výsluchu matky, jej príjmu, vyjadrení matky, čestného vyhlásenia, žiadne iné relevantné dôkazy matka nepredložila. Navrhovateľ predložil dostatok listinných dôkazov a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec má styk s maloletou aj s prespávaním u neho, počas letných mesiacov a sviatkov si tiež rodičia maloletú striedali a otec má k nej silne pozitívny vzťah. Pricestoval na Slovensko, aby sa mohol podieľať na riadnej výchove maloletej, čomu podriadil všetky ostatné životné hodnoty vrátane práce. Zabezpečil si na Slovensku bývanie, stabilnú prácu z domu počas pracovného času, keď môže pracovať aj v nočných hodinách, pretože pracuje pre latinskoamerický trh. Neobstojí námietka matky, že pracuje 11 hodín, keď aj iní otcovia pracujú viac a keďže pracuje z domu, umožňuje mu to flexibilne prispôsobiť si pracovné povinnosti so súkromným životom, teda mať čas na výchovu dcéry. Uviedol, že výkon školských povinností s maloletou zvláda, nevyskytli sa žiadne problémy, čo potvrdzuje i triedna učiteľka v komunikácii s otcom, ktorú pripája. Dodal, že pravidelne sleduje Edupage, ktoré podporuje aj španielsky jazyk, takže presne vie o prospechu maloletej, domácich úlohách a aktivitách školy. Uviedol, že s maloletou sa pripravuje aj na vyučovanie a nie je pravdou, že by nebola pripravené do školy. Taktiež i s lekárkou komunikuje v anglickom jazyku, v prípade potreby má tlmočníka. Uviedol, že s maloletou komunikuje aj španielsky, aj anglicky a matka by mala byť rada, že sa maloletá učí cudzím jazykom. Dodal, že s maloletou vykonáva veľa voľnočasových aktivít, rozvíja vlohy na maľovanie, podporuje ju v hre na klavír, bicyklujú, plávajú, prechádzajú sa v prírode, starajú sa o psíka. Uviedol, že ohľadom majetkových pomerov nič nepoprel, má príjem z dvoch zamestnaní, vlastní osobné motorové vozidlo. K bytom v cudzine uviedol, že tieto nechal v správe tretích osôb, ktoré za ne platia aj úvery, ktoré sa k bytom viažu a z týchto bytov reálne nemá príjem. K výživnému uviedol, že toto je primerané veku maloletej a prispieva na mimoriadne jednorazové výdavky v polovičnej výške. Dodal, že matka nemá adekvátnu stredoškolskú prácu, kde by mohla dosahovať príjem cca 1.000,- eur a viac. Uviedol, že nesúhlasí s výlučnou starostlivosťou matky, keďže obaja rodičia spĺňajú osobnostné predpoklady pre výkon starostlivosti, bývajú v G., majú stabilný príjem, sú zdraví a vedia sa o maloletú postarať. Uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby bolo s oboma rodičmi, čo korešponduje aj s názorom dieťaťa. Znalecké dokazovanie považoval za nadbytočné, poukázal na dĺžku súdneho konania. K nároku matky na náhradu trov konania uviedol, že matka má právneho zástupcu z Centra právnej pomoci a žiadne trovy jej v súvislosti so zastupovaním nevznikli. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. K vyjadreniu otca sa opakovane vyjadrila matka, ktorá uviedla, že otcove tvrdenia nie sú pravdivé, keď to, že maloletá nemá výchovné vzdelávacie problémy, je vzhľadom k tomu, že je v starostlivosti matky a otec sa pripravuje s dieťaťom do školy dvakrát mesačne, avšak aj počas týchto dní otec nezvláda spraviť kompletnú domácu úlohu tak, aby maloletá prišla domov bez ďalšieho dokončovania vecí do školy vo večerných hodinách. Maloletej nedokáže adekvátne pomáhať pri učení sa do školy, nevie jej nadiktovať diktát či vysvetliť tvrdé a mäkké i. Poukázala na rozpornosť tvrdení otca, ktorý na pojednávaní poprel, že vlastní akúkoľvek nehnuteľnosť, pričom až po upozornení matky priznal tri nehnuteľnosti v Mexiku. Dodala, že otec tieto byty prenajíma, z čoho má ďalší príjem. K tvrdeniu otca, že maloletej zabezpečuje väčšinu školských potrieb uviedla, že matka pravidelne hradí školské potreby, poplatky a lekárov, čo i zdokladovala a preukázala v súdnom konaní. Zároveň poukázala aj na to, že otec trvá

na tom, aby dcéra oblečenie vracala naspäť, teda to, ktoré kúpi otec, aby mala maloletá pri ďalšom stretnutí s otcom. Taktiež poukázala na nepravdivosť tvrdení otca ohľadne výsluchu maloletej a tvrdila, že maloletá pri výsluchu uviedla, že nevie čo chce a pri ďalších opakovaných otázkach uviedla, že by s otcom chcela tráviť viac času. Poukázala na neschopnosť komunikácie rodičov aj o jednotlivých základných veciach týkajúcich sa maloletej. Otec sa správa tak, aby vyvolával zbytočne hádky, maloletú vozí ako sa mu zachce. Opakovane navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

5. K opakovanému vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletej a uviedol, že matka zavádza súd, sústavne sa snaží poukazovať na to, ako otec maloletej nezvláda starostlivosť o dieťa a nevie sa s ňou pripraviť na vyučovanie. Uviedol, že s maloletou v prípade potreby píše diktáty doučovateľka. Taktiež považoval za zbytočné nachádzanie nedostatkov matkou u otca v komunikácii s lekárom. Dodal, že trvá na výkone striedavej osobnej starostlivosti, snaží sa o to, aby bol s maloletou čo najviac času po skončení jej školských povinností a taktiež sa snaží pravidelne o telefonický kontakt s dcérou, čo však bojkotuje matka tým, že nedvíha telefón. Poukázal, že matka mu nie vždy umožní styk s maloletou. Dodal, že sa nebráni vyživovacej povinnosti voči maloletej a súhlasí s výživným určeným súdom prvej inštancie vo výške 100,- eur.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( a ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, účastníkom konania ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na dôvody odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( a ).

7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. je rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej D. C..

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, určenia výživného a v časti trov konania.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutých výrokoch, konania im predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodneným napadnutého rozhodnutia a s poukazom na konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolacie námietky matky ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Matka maloletej ako odvolaciu námietku uvádza nesúhlas so skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. V odôvodnení sa vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v

celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. V zmysle , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

12. V zmysle , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. V zmysle , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

14. V zmysle , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a považuje za nevyhnutné uviesť v súvislosti so spôsobom rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, že základnú úlohu vo výchove maloletého dieťaťa majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich právom garantovaným viacerými medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje v článku 41 ods. 4 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov, dieťa má právo na rodičovskú výchovu. Obsahom práva rodiča mať dieťa u seba je právo rodiča osobne sa o dieťa starať a realizovať tak výchovu dieťaťa. Dieťa má zásadne právo bývať u svojich rodičov a možnosť spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element rodinného života.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, po vyhodnotení ktorého dospel k správnemu záveru o zverení maloletej do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že takýto model starostlivosti o maloletú je najoptimálnejším riešením, keďže obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, obaja majú záujem mať maloletú v osobnej starostlivosti, čím boli splnené zákonom stanovené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, ktorá je v najlepšom záujme maloletej, ktorá tak bude mať zaistené všetky potreby. Niet sporu o tom, že maloletá má k obom rodičom pozitívny vzťah, pričom sama v konaní uviedla, že by sa chcela v starostlivosti rodičov striedať. K striedavej osobnej starostlivosti rodičov nemal námietky ani kolízny opatrovník. Tento model starostlivosti sa navyše realizoval na základe dohody rodičov už počas leta 2021, pričom ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka z 6. septembra 2021 maloletá bola spokojná. Jedinou prekážkou striedavej osobnej starostlivosti bol nesúhlas matky, ktorej záujem bol odlišný od záujmu maloletej, ktorá má právo na výchovu zo strany oboch rodičov v rovnakom rozsahu, keď to umožňujú podmienky v rodine.

17. Základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča o dieťa musí byť záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi alebo inými orgánmi. Ustanovenie ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Súd nesmie na spôsob výchovy striedavou osobnou starostlivosťou rezignovať, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí a preto je daný dôvod zaoberať sa dôvodmi, na ktorých je nesúhlas druhého rodiča so striedavou starostlivosťou vybudovaný.

18. Prvoinštančný súd sa uvedenými princípmi právnej úpravy dôsledne zaoberal. Ako bolo vyššie uvedené v prejednávanej veci je striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme maloletej, keďže rešpektuje jej právo na zachovanie a rozvíjanie vzťahu s oboma rodičmi. Obaja rodičia tak budú mať rovnocenný výchovný priestor participovať na psychickom a fyzickom vývine maloletej a zároveň bude rešpektované právo maloletej na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s oboma rodičmi. Maloletá bude vyrastať v dvojjazyčnom prostredí, čo je nepochybne benefitom do jej budúcnosti. Pri správnej výchove a správne zvolenom prístupe rodičov nehrozí maloletej, ktorá má deväť rokov, žiadna potencionálna ujma na jej fyzickom alebo psychickom zdraví. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodiča o výchovnom prostredí a o spôsobe starostlivosti o dieťa.

19. Odvolací súd aj námietku matky týkajúcu sa neschopnosti otca pripraviť sa s maloletou na vyučovanie z dôvodu neovládania slovenského jazyka vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd jazyková bariéra nemôže byť dôvodom pre obmedzenie otca v starostlivosti o maloletú. V konaní bolo navyše preukázané, že otec neustále pracuje na osvojení si slovenského jazyka. So školským zariadením maloletej komunikuje taktiež v angličtine, a to bez akýchkoľvek problémov, čo potvrdila i triedna učiteľka maloletej, ktorá označila komunikáciu otca s ňou za adekvátnu. Preto neobstojí ani námietka matky o nedostatočnej úrovni anglického jazyka otca. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by maloletá počas realizácie jej styku s otcom chodila do školy nedostatočne pripravená. Z predloženého vysvedčenia maloletej i vyjadrenia triednej učiteľky jasne vyplýva, že maloletá dosahuje v škole vynikajúce výsledky. Nemožno opomínať taktiež ani to, že v prípade potreby si vie otec zabezpečiť pomoc slovensky hovoriacej osoby.

20. Rovnako nie je prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť ani matkou namietané pracovné vyťaženie otca a dĺžka jeho pracovného času. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dĺžka pracovného času otca v spoločnosť J. D. je osem hodín, ostatné tri hodiny pracuje otec pre írsku spoločnosť E. K. L. M. v noci (keďže jeho práce je pre Latinskú Ameriku). Dĺžka pracovného času podľa názoru odvolacieho súdu nijako neznemožňuje otcovi vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú. Je úplne bežné, že pracovný čas zamestnaného rodiča (i toho ktorý sa sám stará o maloleté dieťa) je osem hodín. Otec navyše vykonáva prácu v celom rozsahu formou tzv. homeofficu (pracuje z domu), pričom v konaní deklaroval, že si pracovný čas a realizovanie pracovných povinností určuje tak, aby vyhovel potrebám maloletej, o čom je oboznámený aj jeho zamestnávateľ. V konaní nebolo nijako preukázané, že by plnenie pracovných povinností otca malo negatívny dopad na maloletú počas realizácie ich styku, ktorý bol rodičmi dohodnutý aj počas školského týždňa, kedy maloletá u otca tiež prespala.

21. Pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa nevykonania znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, tu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o jeho nedôvodnosti. V prejednávanej veci by vykonanie takéhoto dôkazu bolo nadbytočné, nakoľko ostatné dôkazy vykonané súdom prvej inštancie postačovali na prijatie záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť bude v najlepšom záujme maloletej. Maloletá má s otcom vybudované pozitívne a dostatočne silné citové väzby, pričom obaja rodičia majú vhodné podmienky na realizáciu starostlivosti o ňu. Súd prvej inštancie v rozhodnutí riadne odôvodnil prečo nepovažoval vykonanie znaleckého dokazovania v danom prípade za potrebné. Zo žiadneho právneho predpisu navyše nevyplýva povinnosť súdu zisťovať vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti znaleckým dokazovaním. Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov a je výlučne na úvahe súdu, či znalecké dokazovanie vzhľadom na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nariadi. Zároveň je potrebné uviesť, že k procesným právam účastníka konania nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa tento účastník subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný.

22. V súvislosti s určením výživného na maloletú prvoinštančný súd zistil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o výživnom pre maloletú a s ohľadom na rovnakú dĺžku času, v ktorom sa bude každý rodič osobne starať o maloletú, rozhodol správne a zákonne, keď v pomere vyplývajúcom zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti otca sa viaže výlučne na čas, keď je maloletá v osobnej starostlivosti matky, pretože v ostatnom čase, keď je maloletá v starostlivosti otca, zabezpečuje jej výživu výlučne otec, a to bez toho, aby matka v čase výkonu osobnej starostlivosti otca o maloletú na jej výživu prispievala. Podľa odvolacieho súdu súdom určené výživné od otca dorovnáva životnú úroveň maloletej počas starostlivosti zabezpečovanej matkou a vytvára priestor na uspokojovanie jej potrieb nad rámec reálnych možností matky zabezpečovať výživu maloletej v rozsahu obdobnom ako otec, avšak nie je určené na dorovnanie životnej úrovne rodičov. Výživné sa určuje najmä s ohľadom na oprávnené náklady maloletého dieťaťa, t. j. tak, aby malo maloleté dieťa u oboch rodičov svoje potreby zabezpečené. Matkou tvrdené príjmy otca za prenájom bytov v Mexiku neboli ničím preukázané. Otec v konaní uviedol, že potom čo sa odsťahoval za maloletou na Slovensko, tieto byty užívajú iné osoby, ktoré otcovi za užívanie bytov nič neplatia, nakoľko uhrádzajú úverové splátky a poplatky spojené s užívaním predmetných bytov. Z výpisov z bankového účtu otca bol preukázaný jeho príjem iba zo zamestnania.

23. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj pokiaľ ide o náhradu trov konania, keď žiadnemu z účastníkov túto náhradu nepriznal. Matka žiadala priznať náhradu trov konania poukazujúc na to, že je klientkou Centra právnej pomoci. Z ustanovení upravujúcich problematiku trov konania vyplýva, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ), ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa alebo podľa . Tzn. ak priznanie náhrady trov konania vyžadujú okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci. Súd teda pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania vychádza z konkrétnych okolností prejednávanej veci bez ohľadu na to, či bola účastníkovi konania priznaná právna pomoc Centrom právnej pomoci. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., III. IV. a VII. v zmysle ustanovenia ako vecne správne potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , pričom v podrobnostiach odkazuje na bod 23. odôvodnenia svojho rozhodnutia.

26. Súd prvej inštancie postupom podľa vydaním opravného uznesenia vykoná opravu záhlavia v časti označenia otca maloletej, pretože tam uvedený údaj „A. B. C. D.“ vykazuje chybu v písaní. Z obsahu listinných dôkazov vyplýva, že otec sa volá A. B. C. D..

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).