Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7P-171-2015.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/171/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky H. B. X.. XX.XX.XXXX L. L., O. Y. XXX/XX zamestnanej Všeobecná nemocnica s poliklinikou n. o. Veľký Krtíš zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši ul. SNP 1/A proti odporcovi H. B. X.. XX.XX.XXXX nezamestnanému, bytom L., O. Y. XXX/XX o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému H. B., X.. XX.XX.XXXX zastúpenému Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky H. B. K.. H. s odporcom H. B. uzavreté dňa 11.09.2004 pred Matričným úradom Obce Bušince r o z v á d z a.
Maloletý H. B. X.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným vo výške 150 € mesačne. Výživné je splatné k rukám navrhovateľky vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred.
Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 50 % potrebných na účelné uplatňovanie práva.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo a to na tom skutkovom základe, že medzi nimi je vážny a hlboký rozvrat a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia pričom vážny rozvrat vzťahov zavinilo predovšetkým správanie odporcu, jeho nezáujem o zabezpečovanie potrieb rodiny, nadmerné požívanie alkoholickýchá nápojov a uprednostnovanie osobných záujmov. Zároveň navrhovateľka v návrhu uviedla, že aj napriek snahe z jej strany o nápravu v ich vzťahoch a napriek sľubom odporcu, že sa zmení, k tejto zmene nedošlo, poukázala na tú skutočnosť, že odporca aj v súčasnej dobe nadmerne užíva alkoholické nápoje a v takom stave je veľmi nepríjemný či už voči nej ale aj voči maloletému dieťaťu a v poslednom období v stave pod vplyvom alkoholu sa jej vyhráža vážnou ujmou resp. zabitím. Poukázala na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe aj keď bývajú v spoločnom byte nevedú spoločnú domácnosť a každý si zabezpečuje svoje potreby sám pričom ona zabezpečuje v prevažnej miere potreby maloletého dieťaťa a zároveň uviedla v návrhu (zo dňa 10.09.2015), že minimálne pol roka už nemali žiadny intímny vzťah a aj predchádzajúce manželské spolužitie bolo vyvolané takmer vždy z donútenia zo strany odporcu a to v stave keď bol pod vplyvom alkoholu. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že ich manželstvo už od samého začiatku po jeho uzavretí nebolo dobré nakoľko už po dvoch mesiacoch po uzavretí chcela opustiť odporcu z dôvodu, že sa neustále spolu hádali príčinou hádok boli najmä kamaráti odporcu a to že s nimi v podstate trávil väčšinu času, chodil domov neskoro, bol pod vplyvom
alkoholu a v jeho správaní sa prejavovali aj agresívne tendencie. Stalo sa, že jej dal facku, trhal ju za vlasy, hlavne jej nadával a zároveň nedôveroval, kontroloval ju a prejavoval nadmernú žiarlivosť.
Odporca na pojednávaní žiadal, aby súd návrh na rozvod manželstva zamietol pričom uviedol, že podľa jeho názoru keďže on navrhovateľku má rád je možnosť obnovenia manželského spolužitia, poprel, že by nadmerne požíval alkoholické nápoje a poprel aj tú skutočnosť, žeby vzťahy s navrhovateľkou najmä v intímej oblasti boli založené na donútení. Uviedol, že je ochotný navrhovateľke odpustiť správanie a sám je ochotný sa správať tak, aby bola navrhovateľka spokojná a ochotný sa zmeniť. Poprel žeby bol chorobne žiarlivý a podľa jeho názoru v súčastnej dobe sa ich vzťah zlepšil, napr. spolu sledujú televízne vysielanie aj trávia spolu voľný čas napr. varia a uviedol tiež to, v prípade ak by súd manželstvo rozviedol naďalej spolu ostanú žiť.
Svedkyňa H. H. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 7.12.2015 uviedla, že ako kolegyňa navrhovateľky, keďže aj ona pracuje v nemocnici bola svedkom toho, že navrhovateľka prichádzala do práce uplakaná a ďalej má také informácie o ich manželstve, že odporca navrhovateľku v práci kontroluje, zvykne jej volať. Uviedla však, že svedkom toho, že by bol odporca pod vplyvom alkoholu osobne nebola, informácie má viac menej z telefonických kontaktov, keď navrhovateľka telefonovala synovi, však uviedla, že môže potvrdiť, že odporca ju kontaktuje v práci keď má nočnú smenu a volá jej aj 5 až 6 krát za pracovnú smenu kedy ju kontroluje či je alebo nie je v práci. Poukázala na tú skutočnoť, že navrhovateľka je osobou ktorá počas pracovných smien nepožíva alkoholické nápoje. Zároveň uviedla, že podľa vyjadrenia navrhovateľky jej tento zvykne vyčítať, že požíva alkoholické nápoje a že bola v noci s nejakým iným mužom a že mu bola neverná.
Svedkyňa A. B. na pojednávaní dňa 1.2.2016 uviedla, že s navrhovateľkou sú v priateľskom vzťahu a pracujú u jedného zamestávateľa pričom sama bola svedkom toho kedy odporca posielal navrhovatľke správy sms s tým, že ju podozrieval z nevery a zároveň jej aj telefonoval pričom tohto telefonátu bola ona svedkom kedže navrhovateľka zapla hlasitý odposluch na mobilný telefón a bola svedkom toho kedy odporca navrhovateľke vulgárne nadával, podozrieval ju z nevery, vulgárnym spôsobom sa vyjadroval na jej osobu a zároveň uviedla, že správy sms ktoré navrhovateľke posielal odporca a ktoré ona čítala obsahovali najmä väčšinou nadávky na navrhovateľku, vulgárne vyjadrenia na jej osobu a tiež bola svedkom kedy odporca na navrhovateľku vystúpil reálne s prejavom žiarlivého správania a zároveň podozrenia, ktoré vyslovil odporca potom ako bol objavený u navrhovateľky tehotenský test pričom v damom prípade sa jednalo o tehotenský test, ktorý navrhovateľka zaobstarala pre ňu. Zároveň uviedla, že správanie odporcu ovplyvňuje aj samotnú navrhovateľku v jej konaní. Nahvrhovateľka sa odporcu bojí, bojí sa toho že čo bude doma keď príde domov, lebo odporca jej neverí, neverí jej vôbec ani to, že ona bola v práci.
Opatrovník maloletého žiadal, aby súd v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok rozvodu manželstva účastníkov na čas po rozvode maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, zároveň aby určil výživné ktorého výška by predstavovala 100 € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedkýň, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého dieťaťa, správou z konzultácie na referáte poradensko - psychologických služieb vo Veľkom Krtíši, správami o povesti Obce Bušince na účastníkov, správou Sociálnej poisťovne vo Veľkom Krtíši o výške renty poberanej odporcom, potvrdením o zárobku navrhovateľky.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 11.9.2004 pre Matričným úradom obce Bušince, pričom u obidvoch ide o prvé manželstvo na a obidvaja sú slovenskými štátnymi občanmi. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa a to maloletý H. B. X. XX. XX. XXXX.
Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine vtedy platnom znení súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní mieri rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom dokazovaní, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené hmotno-právne podmienky pre rozvod manželstva. Manželstvo si totižto neplní svoju funkciu, keďže s poukazom na ustanovenie § 18 Zákona o rodine, manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V uvedenom zákonnom ustanovení je predovšetkým vyjadrená ústavná zásada o rovnosti v dôstojnosti i právach. Jednotlivé povinnosti manželov uvedené v citovanom zákonnom ustanovení sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia a majú za následok rozvrat manželstva je možné manželstvo účastníkov rozviesť. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že najmä povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť ako aj povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie v manželstve účastníkov absentuje. Dodržiavanie povinnosti vzájomne rešpektovať dôstojnosť má napomáhať k naplneniu účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností najmä svojich schopností, možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide o otázku vzájomného správania sa ako aj komunikácie medzi manželmi a kultúry prejavov. Pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožno vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Povinnosť vzájomného rešpektovania dôstojnosti teda vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom. Súd poukazuje na uvedené najmä z toho dôvodu, že pokiaľ sa týka vzťahov medzi manželmi, medzi manželmi dochádzalo k nedorozumeniam, k hádkam ako aj k nedôstojným prejavom odporcu vo vzťahu k navrhovateľke, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výsluchu svedkýň kedy odporca najmä svojim vulgárnym vyjadrovaním a neustálym podozrievaním navrhovateľky z nevery prispel k rozvratu v ich manželstve, k citovému odcudzeniu najmä navrhovateľky k odporcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že nerešpektovanie dôstojnosti druhého manžela čím podľa názoru súdu bolo aj neustále podozrievanie navrhovateľky odporcom z nevery, takéto správanie nevytvára pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie pre dieťa a takéto pokojné, bezpečné a harmonické prostredie nemožno vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Je povinnosťou a účelom manželstva, aby manželia vytvorili harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu u detí. Rodinné prostredie by malo byť zdravé čo znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky, pričom však takéto prostredie v rodine účastníkov vytvárané nie je a preto rozvod manželstva nie je v rozpore zo záujmami maloletého dieťaťa. Zo správy z konzultácie s účastníkmi mal súd preukázané, že pokiaľ sa týka navrhovateľky táto od partnerského vzťahu očakávala hlboké porozumenie a harmóniu v čom však v súčasnej dobe jej aktuálny vzťah tieto pocity neposkytuje, keďže od začiatku manželstva s odporcom sa v názoroch aj v očakávaniach skôr vzďaľovali než približovali pričom navrhovateľka podľa vyjadrenia úradu práce referátu poradensko psychologických služieb najťažšie znáša žiarlivosť manžela, jeho dožadovanie sa intímností keď je pod vplyvom alkoholu a uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami rodiny. Odporca však sa cíti takýmito vyjadreniami dotknutý a najťažšie podľa jeho vyjadrenia je to, že zle znáša kontakty navrhovateľky na sociálnych sieťach, resp. jej spoločenské aktivity mimo rodiny. V tejto súvislosti však súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca nepreukázal takéto správanie so strany navrhovateľky. S prihliadnutím na uvedené bol súd toho názoru, že za súčasného stavu najmä z prihliadnutím na citové odcudzenie navrhovateľky, že obnovenie manželského spolužitia v súčasnej dobe neprichádza do úvahy. Súd poukazuje, že účastníci spolu intímne nežijú a navrhovateľka intímne spolužitie ani do budúcnosti nepredpokladá. Preto potom manželstvo účastníkov rozviedol. Pokiaľ sa týka príčin rozvratu vzájomných vzťahov a posudzovania vážnosti narušenia týchto vzťahov súd dospel k záveru, že tieto príčiny spočívajú v subjektívnom správaní sa odporcu a to jeho nedôvere a podozrievania manželky z nevery. Pokiaľ sa týka požívania alkoholických nápojov zo strany odporcu uvedená skutočnosť v konaní preukázaná nebola. V tejto súvislosti súd poukazuje na správu Obce Bušince na účastníkov na odporcu, ktorá v podstate v bode 5 (č.l. 28) hodnotí povahové vlastnosti odporcu kedy tento sa do verejného života podľa ich vyjadrenia veľmi nezapája, je však priateľskej a kamarátskej povahy, nebol prešetrovaný komisiou o ochrane verejného poriadku a o tom, že by požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere vedomosti nemajú.
Podľa ustanovenia §113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine vtedy platnom znení v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkonných rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváliť jeho dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia §62 ods. 1, 2, 4 ,5 Zákona o rodine vtedy platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vtedy platnom znení, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu., Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine platnom do 31.12.2015 keďže návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu bol podaný dňa 11.9.2015 teda za účinnosti zákona platného do 31.12.2015. V zmysle citovaných ustanovení zákona pri rozhodovaní o tom komu sa má dieťa zveriť do osobnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Je nesporné, že navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Preto potom súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom však súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na samotné vyjadrenie odporcu, ktorý sám vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že pokiaľ by súd manželstvo rozviedol, maloletý chcel byť výlučne u navrhovateľky. A keďže je to aj jeho želanie uvedené on preto rešpektuje a v prípade rozvodu by aj takého rozhodnutie rešpektoval. Súd mal preukázané, že navrhovateľka v mieste bydliska má dobrú povesť a aj podľa správy Obce Bušince zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a aj s prihliadnutím na postoj maloletého a vyjadrenie opatrovníka maloletého s potrebou zabezpečenia stability výchovného prostredia podľa názoru súdu bude v záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pokiaľ sa týka výživného, odporca na pojednávaní uviedol, že s prihliadnutím na svoje príjmy on nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 180 € mesačne. Podľa jeho názoru z jeho príjmu prichádza do úvahy výživné cca 70 € mesačne aj s prihliadnutím na výdavky ktoré má. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že najmä s prihliadnutím na schopnosti a možnosti odporcu na jeho príjem ako aj na princíp potencionality, ktorý pri určení výživného je vždy rozhodujúci a jedná sa o príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem ktorý fakticky dosahuje, súd dospel k záveru, že z tohto príjmu je otec schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške. Otec maloletého má ešte pracovný potenciál, ktorý v podstate sa prezentuje aj tým že je evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný, pričom sám podľa jeho vyjadrenia mal možnosť zamestnať sa v Českej republike kedy však túto prácu musel odmietnuť pre nízku mzdu. Súd musel v podstate vyhodnotiť aj toto jeho správanie ako situáciu, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, keďže okrem úrazovej renty, vo výške 594 Eur, ktorú poberá mohol pracovať na pozícii pracovníka bezpečnostnej služby. S prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa tak ako to uviedla navrhovateľka sa javia výdavky maloletého najmä v oblasti bežných výdavkov ako sú výdavky na stravu, ošatenie a školské potreby čo predstavujú v podstate výdavky na dieťa v jeho veku avšak ďalšími výdavkami sú výdavky, ktoré súvisia s jeho zdravotným stavom podľa vyjadrenia navrhovateľky dieťa je alergické, musí užívať pravidelne lieky, kedy na tieto ona dopláca raz za štvrťrok cca 10 €. Maloletý má atopický ekzém kde v súvislosti s týmto onemocnením jej vznikajú zvýšené finančné výdavky. Výživné vo výške 150 €
súd určil aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že odporca aj v súčasnej dobe výživné vo výške 150 € na maloletého platí.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Podľa vety druhej citovaného ustanovenia súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. V uvedenom ustanovení je zakotvená osobitná úprava, ktorá znamená, že v konaní o rozvod manželstva nie je možné pri náhrade trov konania postupovať podľa ustanovenia § 142 alebo §143 O. s. p., ktoré majú všeobecnú povahu. V rozvodovom konaní účastníci konania v zásade nemajú právo na náhradu trov konania; to znamená, že každý z nich si znáša svoje trovy sám. Iba za splnenia určitých okolností je súd oprávnený priznať jednému z účastníkov konania náhradu trov konania voči druhému účastníkovi a to úplne, alebo sčasti. V prípade priznania trov konania súd musí vychádzať z existencie zákonom predpokladaných skutočností, ktorými sú jednak okolnosti prípadu, alebo pomery účastníka. Pod okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť predovšetkým príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, najmä, ak sa koncentrovali iba u jedného z manželov. podľa názoru súdu bolo v danej veci ustálené, že príčinou rozvratu je najmä správanie sa odporcu k navrhovateľke a uvedená skutočnosť sa aj významným spôsobom odzrkadlila v citovom odcudzení medzi manželmi. Práve odporca, ktorý svojim správaním zapríčinil rozvrat manželstva a jeho rozvod a tento v podstate ani nevyvinul žiadne úsilie, aby manželstvo udržal, resp. svoju ochotu zmeniť model svojho správania len verbalizoval. Preto potom súd pokiaľ sa týka náhrady trov konania bol toho názoru, že v tomto prípade odporca, keďže sa na rozvrate podieľal výraznejšou mierov je povinný nahradiť navrhovateľke trovy a to čiastočne vo výške 50 % potrebných na účelné bránenie práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.