Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-157-2015.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/157/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. V., G.. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, na návrh otca: P. V., G.. XX.X.XXXX, K. V. XXX, XXX XX R., za účasti matky: K. K., G.. XX.X.XXXX, K. I. XX/X, XXX XX O. , E..Č.. C. XX, XXX XX O., Č. P., v konaní o určenie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého V. V., G.. XX.X.XXXX sumou 80 Eur mesačne, vždy do 25.dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc od 22.5.2015. II. Dlžné výživné za obdobie od 22.5.2015 do 22.2.2016 vo výške 665,81 Eur je matka povinná uhradiť k rukám otca, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.5.2015 sa otec domáhal, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 80 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Svoj návrh odôvodnil tým, že mal. dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č.k. 8P/346/2012-18 zo dňa 24.5.2013 zverené do jeho osobnej starostlivosti s tým, že súd nerozhodol o vyživovacej povinnosti matky. V návrhu uviedol, že je zamestnaný na základe dohody o výkone pracovnej činnosti vo firme I. Z. C. s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 340 Eur a poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej druhom a prispieva na chod domácnosti sumou 250 Eur. K jeho ďalším výdavkom patria výdavky spojené s cestovaním do práce 80 Eur; úhrady za služby mobilného operátora 10 Eur a bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby a výdavky na mal. dieťa, ktorých výšku neuviedol. V návrhu ďalej uviedol, že mal. syn v septembri 2015 začal navštevovať základnú školu v R.. Matka sa o dieťa vôbec nezaujíma, nekontaktuje ho a nijak neprispieva na jeho výživu napriek tomu, že je zamestnaná v Č. republike.
Po začatí konania súd z dôvodu možných rozporov medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.- o rodine (ďalej len „ZoR“) v účinnom znení, maloletému dieťaťu uznesením č.k. 16P/157/2015-5 zo dňa 16.7.2015 kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Trebišov.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/346/2012-18 zo dňa 24.5.2013, právoplatným dňa 16.8.2013, bol mal. V. V., G.. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 3.9.2015 (č.l. 11) bolo zistené, že dieťa žije s otcom v rodinnom dome v obci R., U.. E.. Šetrením bolo zistené, že otec má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky na výchovu dieťaťa.
Otec je v súčasnosti zamestnaný ako operátor v spoločnosti - I. A..P..U.. s priemerným mesačným príjmom 340 Eur, poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne.
Z výpovede matky prostredníctvom dožiadaného súdu v O., Č. P. (č.l. 35-36), bolo zistené, že matka je zamestnaná ako operátor výroby v spoločnosti O. Q. G. R., A..P..U... Žije spolu so svojim bratom v prenajatom byte a jej výdavky tvoria nájom a energie - 3.000 Kč; O. C. - XXX Kč. Iné výdavky nemá, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nemá žiadne pôžičky či dlhy. Vo výpovedi uviedla, že s mal. dieťaťom neprebieha žiaden osobný kontakt z dôvodu, že otec dieťaťa trvá na tom, aby sa s ním matka stretávala len v prítomnosti otca v jeho bydlisku. Matka si vraj dieťa chcela brávať k sebe, avšak otec dieťaťa jej to neumožnil. Matka mal. synovi posielala od roku 2013 do polovice roku 2014 výživné vo výške 33 Eur, niekedy aj viac. V polovici roku 2014 prestala posielať mal. dieťaťu peniaze z dôvodu, že otec jej oznámil, že ak dieťa nevidí, on od nej nechce pre dieťa žiadne peniaze. Ku dňu výsluchu matka dieťaťa neposielala mal. žiadne peniaze, ani dary. S návrhom na určenie výživného vo výške 80 Eur mesačne pre mal. V. súhlasí.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky (č.l. 37) bolo zistené, že jej čistý priemerný príjem za obdobie 6/2015-11/2015 predstavoval sumu 11.211,- Kč.
Súd po vykonanom dokazovaní právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú. Maloletý V. bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/346/2012-18 zo dňa 24.5.2013 zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje všetky potreby dieťaťa. Matka žije a pracuje v Č. republike, s dieťaťom nie je v žiadnom kontakte, na jeho výživu neprispieva finančne ani vecne. Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu súd v zmysle § 65 ods.1 Zákona o rodine upravil vyživovaciu povinnosť matky tak, že jej počnúc podaním návrhu uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 80€ v súlade s návrhom otca, s ktorým matka vyjadrila súhlas. Keďže si matka neplnila vyživovaciu povinnosť vznikol jej dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku, t.j. od 22.5.2015 do 22.2.2016 v výške 665,81€ ( 25,81€ za mesiac 5/2015 + 640€ za mesiace 6/2015-1/2016 ( 80€ x 8 mesiacov) ), ktorý je v zmysle §160 ods.1 O.s.p. povinná uhradiť k rukám otca do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.