Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/12/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: R. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX N. Q., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi: Roľnícke družstvo Dovalovo, so sídlom Dovalovo 515, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 00 633 437, v konaní o návrhu navrhovateľa zo dňa 26.11.2015 na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -11 zo dňa 08.12.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -11 zo dňa 08.12.2015 v napadnutých výrokoch I. a III. m e n í tak, že návrh navrhovateľa zo dňa 26.11.2015 na nariadenie predbežného opatrenia aj v tejto časti z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý odporcovi zaplatiť trovy tohto odvolacieho konania v sume 33,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. odporcovi uložil povinnosť sprístupniť navrhovateľovi v lehote 15 dní od nariadenia predbežného opatrenia v sídle odporcu k nahliadnutiu individuálnu ročnú uzávierku odporcu za rok 1996 a stanovy odporcu platné v roku 1996. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľa zamietol. Výrokom III. navrhovateľovi uložil, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto predbežného opatrenia podal proti odporcovi na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na začatie konania o vyplatenie vyrovnacieho podielu.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na návrh navrhovateľa zo dňa 26.11.2015, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť predložiť mu na adresu trvalého pobytu overenú kópiu individuálnej ročnej uzávierky odporcu za rok 1996 a rovnako aj overenú kópiu stanov odporcu platných v roku 1996, a to v lehote do 10 dní od doručenia uznesenia súdu a súčasne odporcovi uložiť povinnosť vo forme zákazu, aby akokoľvek zasahoval a pozmeňoval dokumenty požadované navrhovateľom. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline bolo s vykonateľnosťou 16.03.2012 rozhodnuté o zániku jeho členstva u odporcu, preto na tomto základe si navrhovateľ u odporcu písomne dňa 17.06.2015 uplatnil vyplatenie vyrovnacieho podielu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a stanov platných v roku 1996. Odporca na jeho výzvu reagoval tým, že v roku 2011 mu vyplatil vyrovnací podiel na jeho účet vo výške 324,77 Eur. Nakoľko mal navrhovateľ dôvodné podozrenie, že tento vyrovnací podiel bol zo strany odporcu vyplatený v nesprávnej výške, požiadal písomne dňa 22.10.2015 odporcu, aby mu zaslal podklady potrebné pre zistenie správnej výšky vyrovnacieho podielu, a to stanovy odporcu platné v roku 1996 a individuálnu ročnú uzávierku odporcu za rok 1996, čo mu odporca zamietol vydať s odôvodnením, že nie je povinný takúto jeho žiadosť akceptovať a požadované dokumenty zaslať. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia je, že nedokáže iným legálnym spôsobom nadobudnúť podklady požadované pre výpočet vyrovnacieho podielu, na ktorý má zákonný nárok a tým, že mu hrozí uplynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na vyrovnací

podiel, je daná dôvodnosť podania tohto návrhu. K návrhu súčasne navrhovateľ predložil aj listinné dôkazy preukazujúce uplatnenie vydania dokumentov od odporcu, ako aj odpoveď odporcu na výzvy navrhovateľa.

S poukazom na ust. § 74 ods. 1 veta prvá OSP, § 75 ods. 2 OSP, § 76 ods. 1 písm. f), ods. 3 OSP a na zistený - osvedčený skutkový a právny stav medzi účastníkmi, ako vyplynul z obsahu spisového materiálu, okresný súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu a nariadil predbežné opatrenie tak ako vyplýva z výroku I. a III. napadnutého uznesenia a vo zvyšnej časti výroku II. návrh navrhovateľa zamietol. Súd prvého stupňa konštatoval a vysvetlil vo všeobecnosti podmienky pre možnosť nariadenia predbežného opatrenia a uviedol, že sa oboznámil s právoplatne skončeným sporom navrhovateľa proti odporcovi, ktoré konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. . V tomto konaní bolo rozsudkom okresného súdu č. k. -98 zo dňa 04.06.2010 právoplatne rozhodnuté, že členstvo navrhovateľa u odporcu naďalej netrvá. Okresný súd sa oboznámil aj so sporom navrhovateľa proti odporcovi, vedeným okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom konaní bolo rozsudkom č. k. -43 zo dňa 11.1.2012 právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na začatie konania navrhovateľa o uloženie odporcovi povinnosť zaplatiť mu peňažnú sumu 175,93 Eur ako nedoplatok z členského podielu. V obidvoch týchto konaniach bolo zistené a konštatované, že členstvo navrhovateľa u odporcu zaniklo ku dňu 30.08.1996. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha predloženia overených kópii dokumentov, ktoré majú byť podkladom na overenie správnosti výšky už vyplateného vyrovnacieho podielu v sume 324,77 Eur, nakoľko je presvedčený, že mu bol tento podiel vyplatený v nižšej sume, ako mu patrí. Súčasná právna úprava družstva je obsiahnutá od § 221 až po § 260 Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“), pričom podľa § 226 ods. 1 písm. c) OBZ, len stanovy družstva musia obsahovať úpravu týkajúcu sa vzniku a zániku členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom. Tieto stanovy v aktuálnom znení nie sú súdu k dispozícii, avšak v spise sp. zn. sa nachádzajú stanovy odporcu z marca 2006, podľa ktorých v zmysle článku VI., písm. A, bod 5 a 6, upravuje práva fyzickej osoby

- člena družstva vyplývajúce z členstva v družstve, ako je : právo získavať informácie o hospodárení družstva, právo nahliadnuť do účtovných a iných písomností družstva týkajúcich sa úpravy vzťahov medzi členom a družstvom. V tejto rovine je potrebné skonštatovať, že pod tieto oprávnenia by patrilo aj právo nahliadnuť do dokumentov žiadaných navrhovateľom za predpokladu jeho členstva v družstve (odporcu). Nakoľko navrhovateľ členom odporcu ako družstva už nie je niekoľko rokov, jeho právo k týmto dokumentom je podľa okresného súdu len v rovine vôle a ústretovosti odporcu tieto listiny mu určitým spôsobom sprístupniť. Vzhľadom na to, že navrhovateľ ako bývalý člen družstva má právo (ktoré však nemusí byť totožné aj s nárokom) domáhať sa vyplatenia vyrovnacieho podielu vo výške, ktoré mu prináleží v zmysle a stanov družstva, potom je oprávnené tvrdenie navrhovateľa dočasne nariadením predbežného opatrenia dočasným spôsobom upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania vo forme istého sprístupnenia ním požadovaných dokumentov. V tomto ohľade okresný súd navrhovateľovi vyhovel z dôvodu opodstatnenosti účelu, na aký potrebuje tieto listiny. Okresný súd však zamietol tú časť jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá sa týkala doručenia (predloženia) označených dokumentov vo forme overených kópii na adresu jeho trvalého pobytu, a to z dôvodu, že takéto osvedčenie pravosti listín nie je primerané jeho požiadavke a právu potrebnému na výpočet výšky vyrovnacieho podielu. Rovnako je nenáležité a neopodstatnené od odporcu aj požadovať, aby sa mu zakázalo tieto listiny pozmeňovať, či iným spôsobom do nich zasahovať. Okresný súd zdôraznil dočasný charakter predbežného opatrenia a jeho priamy súvis s ochranou účastníka konania po dobu rozhodnutia súdu o veci samej. Podľa okresného súdu navrhovateľ osvedčil podstatnú naliehavosť a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia v rozsahu potrebnom na dosiahnutie navrhovateľovho účelu, t.j. výpočtu výšky vyrovnacieho podielu.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca (č.l. 18-20 spisu), a to vo vzťahu k výroku I. a III. S poukazom na dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) - f) OSP napadnuté rozhodnutie označil za nesprávne a nedôvodné, keďže z neho nie je zrejmé, z čoho prvostupňový súd vyvodil záver, že bez sprístupnenia predmetných listinných dôkazov dôjde na strane navrhovateľa k vážnej ujme na jeho právach, alebo že by bol výkon rozhodnutia ohrozený, ani to, v čom spočíva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľa. Podľa odporcu nebolo osvedčené, že by bez okamžitej úpravy právnych pomerov medzi účastníkmi bolo právo navrhovateľa ohrozené. Navrhovateľ nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Pokiaľ by sa navrhovateľ vo veci samej domáhal zaplatenia vyrovnacieho podielu (ktorú povinnosť mu uložil okresný súd) bez nariadenia predbežného opatrenia, listiny na

správne určenie výšky vyrovnacieho podielu súd na návrh účastníkov zabezpečí v priebehu konania o veci samej, preto tu neexistuje hrozba bezprostredne hroziacej ujmy. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ sa má v konaní o veci samej domáhať vyplatenia vyrovnacieho podielu po takmer 10 rokoch od vzniku nároku, avšak vyrovnací podiel mu už bol vyplatený, čo bolo zistené v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. . Podľa odporcu nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu uvádzaný navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je premlčaný; o tom odporca navrhovateľa upovedomil listom z 02.07.2015. Napokon navrhovateľ v konaní sp.zn. výšku vyplateného vyrovnacieho podielu nerozporoval. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky predmetného uznesenia okresného súdu zrušil, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a odporcovi priznal právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcu navrhovateľ písomné vyjadrenie nepodal.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. zmenil podľa § 220 OSP tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia aj v tejto časti zamietol.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, konania, ktoré mu predchádzalo a tiež po oboznámení sa so súvisiacim spisovým materiálom v konaniach Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. , a to z dôvodov vymedzených v odvolaní odporcu, v jeho podaní zo dňa 21.12.2015 (§ 212 ods. 1 OSP), krajský súd zistil dôvodnosť odvolania odporcu, čo vyústilo do rozhodnutia podľa § 220 OSP ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia krajského súdu.

Zo spisového materiálu vyplývalo, že navrhovateľ sa v predmetnej časti dožadoval predloženia overenej kópie individuálnej ročnej závierky RD Dovalovo za rok 1996 a overenej kópie stanov RD Dovalovo platných v roku 1996 do 10 dní od doručenia rozhodnutia o predbežnom opatrení. V tejto časti okresný súd navrhovateľovi vyhovel, keď predbežne nariadil odporcovi sprístupniť navrhovateľovi v lehote 15 dní od nariadenia predbežného opatrenia v sídle odporcu k nahliadnutiu individuálnu ročnú uzávierku odporcu za rok 1996 a stanovy odporcu platné v roku 1996 (výrok I.) a nadväzne na to uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 30 dní od doručenia tohto predbežného opatrenia podal proti odporcovi na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na začatie konania o vyplatenie vyrovnacieho podielu.

Pokiaľ ide o všeobecné východiská pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania o veci samej, okresný súd správne poukázal na právnu úpravu v ust. § 74 a nasl. OSP. Správne tiež vychádzal najmä z § 75 a nasl. ustanovenia OSP a pre splnenie podmienok podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa v rámci vykonávaného dokazovania oboznámil s doloženými listinami, za súčasného vychádzania zo stavu známeho z vlastnej rozhodovacej činnosti okresného súdu vo veci sp.zn. , sp.zn. , keď hodnotil, či boli osvedčené kumulatívne obidve základné zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v zmysle § 75 ods. 2 OSP. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že k vyhoveniu

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná súdna ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania do momentu právoplatného rozhodnutia vo veci.

Okresný súd vo všeobecnosti správne poukázal na predbežné opatrenie ako zabezpečovací procesno- právnych inštitút, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú úpravu právnych pomerov medzi účastníkmi konania do momentu právoplatného rozhodnutia vo veci samej, resp. pokiaľ je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol v budúcnosti ohrozený. V prípade navrhovaného predbežného opatrenia, ktoré má sledovať dočasnú úpravu pomerov účastníkov, ako aj obavu z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, zákon vyžaduje osvedčenie obidvoch podmienok k nariadeniu predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku a osvedčenie naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorá je daná osvedčením reálne a bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd postupoval zákonným spôsobom, pokiaľ posudzoval tieto zákonom vyžadované podmienky v súvislosti s rozhodovaním o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa odvolacieho súdu je na tomto mieste potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že: „Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2012, sp.zn. ).

K vyššie uvedeným základným predpokladom v zmysle § 75 ods. 2 OSP, teda osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pristupujú znaky predbežného opatrenia, a to jeho dočasnosť (predbežná povaha), provizórnosť, proporcionalita, naliehavosť, osvedčenie nároku, vznik vážnej a nenapraviteľnej škody, akcesorita ku hlavnému konaniu o veci samej a efektívnosť. Uvedené znaky sú významné pre zhodnotenie účelu samotného procesného inštitútu predbežného opatrenia, pričom pojmové znaky predbežného opatrenia neexistujú samostatne, ale koexistujú a je potrebné ich vyhodnotiť tak pri nariadení predbežného opatrenia ako aj pri zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie v intenciách právnej úpravy, v danom prípade v zmysle § 74 a nasl. OSP.

Nosným odvolacím dôvodom bolo podľa odporcu nesprávne právne posúdenie veci v rovine vyhodnotenia (ne)splnenia základných kumulatívnych podmienok pre možnosť nariadenia predbežného opatrenia.

V tomto smere sa odvolací súd so zisteniami a ich vyhodnotením ako vykonal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k výroku I. a III., ktoré vyústili do záveru o dostatočnom osvedčení reálnej a bezprostrednej obavy z ohrozenia vymožiteľnosti budúceho možného rozhodnutia súdu o pohľadávke navrhovateľa voči odporcovi z titulu vyplatenia (či skôr doplatenia) vyrovnacieho podielu k momentu skončenia jeho členstva v družstve, nestotožnil. Podľa krajského súdu neboli osvedčené také okolnosti, ktoré by opodstatňovali k momentu rozhodovania prvostupňového i odvolacieho súdu dôvodnosť obavy žalobcu o ohrozenie jeho budúcej možnej (zatiaľ len tvrdenej) pohľadávky voči odporcovi, a to bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia.

Uvedené vyplýva i zo zistenia, že v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -98 zo dňa 04.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -167 zo dňa 19.01.2011, ktoré nadobudli právoplatnosť 23.02.2011, o zamietnutí návrhu navrhovateľa na určenie, že jeho členstvo u odporcu trvá naďalej a nezaniklo, bolo konštatované, že dňom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, t.j. dňom 30.08.1996, zaniklo i jeho členstvo v družstve. Pri týchto prijatých záveroch bolo vychádzané zo Stanov odporcu (RD Dovalovo) zo dňa 11.12.1992, ktoré tvorili súčasť spisového materiálu. V ďalšom konaní sp.zn. , o návrhu totožného navrhovateľa proti totožnému odporcovi o zaplatenie 673,84 Eur s príslušenstvom titulom doplatku členského vkladu navrhovateľa (175,93 Eur) a titulom členského vkladu Kamila Papaja nadobudnutého tvrdenou darovacou zmluvou (497,91 Eur), Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol o zamietnutí návrhu; v rozsudku č.k. -43 zo dňa 11.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.03.2012, pritom konštatoval, že: „Medzi účastníkmi nebolo sporné (čl. 2, čl. 11, čl. 12), že pri zániku členstva navrhovateľa v družstve mu vznikol nárok na vyrovnací podiel podľa ustanovení § 122 a stanov odporcu vo výške 324,77 eur, ktorý bol navrhovateľovi zaplatený na jeho účet (suma poukázaná navrhovateľom dňa 31.5.2011). Navrhovateľ výšku vyrovnacieho podielu nerozporoval“.

Z uvedených skutkových zistení bolo osvedčené, že navrhovateľ sa žalobou na súde zatiaľ nedomáhal nároku na vyplatenie (doplatenie) vyrovnacieho podielu, t.j. nad sumu 324,77 Eur, ktorú mu mimosúdne doteraz zaplatil odporca. Vzhľadom na jeho tvrdenie v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že „má dôvodné podozrenie, že vyrovnací podiel bol vyplatený v nesprávnej výške“, okresný súd uvedené považoval za dostatočné v rovine osvedčenia nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana, a to umožnením nahliadnutia do požadovanej účtovnej dokumentácie odporcu. Navrhovateľ však relevantne nevysvetlil dôvod svojho „podozrenia“ v roku 2015, ak v rámci súdneho konania sp.zn. , právoplatne ukončeného 16.03.2012, výšku vyrovnacieho podielu 324,77 Eur, vzhľadom na zánik jeho členstva v družstve ku dňu 30.08.1996, nerozporoval. Avšak pokiaľ by aj súd považoval tvrdený nárok navrhovateľa voči odporcovi a s ním súvisiace požiadavky na sprístupnenie požadovaných účtovných dokumentov odporcu z r. 1996, za osvedčené, tak odvolací súd základnú kumulatívnu podmienku pre možnosť nariadenia predbežného opatrenia, a to existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa, odchylne od okresného súdu, nepovažoval za dostatočne osvedčenú.

Predbežné opatrenie je opatrením výnimočným, pričom navrhovateľ v návrhu nepodal dostatočné vysvetlenie terajšej akútnosti tvrdených nárokov, prečo sa doplatenia vyrovnacieho podielu, teda v sume vyššej než už mu bola vyplatená, nedomáhal už skôr; v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie konštatované predchádzajúce súdne konania medzi účastníkmi, ich predmet, výsledok a dátumy ich ukončenia. Odvolací súd tiež súhlasí s argumentáciou odporcu, že doložením vyžadovanej dokumentácie ako dôkazných prostriedkov je možné sa legitímne a riadne (nie predbežne) domáhať v konaní o veci samej. Pokiaľ nebola splnená čo i len jedna základná podmienka, kumulatívne stanovená v § 75 ods. 2 OSP vo väzbe na § 74 ods. 1 OSP, tak nariadenie predbežného opatrenia v napadnutej časti uznesenia okresného súdu nebolo dôvodné.

K vyššie uvedeným záverom a dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza, že neboli dané dôvody pre potvrdenie (§ 219 OSP) ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pričom z ust. § 221 ods. 3 OSP vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.

Krajský súd tiež k momentu svojho rozhodovania (§ 211 ods. 2 OSP v spojení s § 154 ods. 1 OSP, § 167 ods. 2 OSP) skúmal, či navrhovateľ v súdom určenej lehote podal návrh na začatie konania o vyplatenie vyrovnacieho podielu (výrok III.), keďže jednou z podmienok dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súvislosť s vecno-právnym nárokom (vecou samou), ktorému sa má predbežne poskytnúť súdna ochrana. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. krajský súd zistil, že navrhovateľ dňa 14.01.2016 podal osobne do podateľne okresného súdu proti odporcovi žalobu „o uloženie splnenia povinnosti“, v petite ktorej žiada vydať rozsudok, že „žalovaný je povinný žalobcovi v lehote do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia predložiť kópiu individuálnej ročnej účtovnej závierky za roky 1995 a 1996 a taktiež kópiu stanov platných v rokoch 1995 a 1996 alebo sprístupniť žalobcovi v lehote do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia v sídle žalovaného individuálnu ročnú účtovnú závierku žalovaného za roky 1995 a 1996 a stanovy žalovaného platné v rokoch 1995 a 1996 a to na čas nevyhnutne potrebný k nazretiu do nich, vyhotoveniu

výpisov, odpisov a fotokópií z nich. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku“. Keďže napadnuté uznesenie okresného súdu bolo navrhovateľovi doručené 15.12.2015 a 30-dňová lehota končila dňa 14.01.2016, tak navrhovateľ dodržal súdom uloženú povinnosť čo do určenej lehoty. Hoci z vecného hľadiska predmet jeho návrhu na začatie konania nebol presne formulovaný tak ako mu uložil okresný súd, teda „o vyplatenie vyrovnacieho podielu“, tak nebolo možné úplne prijať záver o zániku nariadeného predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 1 písm. a) OSP, ak je daná i súvislosť medzi predmetom žalobného nároku v konaní sp.zn. a výrokom I. napadnutého uznesenia. Súčasne však predmet podanej žaloby vo veci samej dotvrdzuje prijatý záver odvolacieho súdu o absencii dostatočného osvedčenia zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia predovšetkým v otázke (ne)existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; naviac navrhovateľ sa v zásade totožného návrhu aktuálne dožaduje v konaní vo veci samej (sp.zn. ). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že: „Konanie o nariadení predbežného opatrenia a konanie vo veci samej sú dvoma samostatnými konaniami, ktoré od seba nie sú navzájom závislé v tom zmysle, že by na vydanie rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné najprv nariadiť predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených či porušených práv účastníkov, ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp. zn. ), ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). K zániku predbežného opatrenia nedochádza podaním žaloby vo veci samej. Občiansky súdny poriadok v § 77 ods. 1 dôvody zániku predbežného opatrenia vymedzuje taxatívne. Medzi tieto zákonné dôvody patrí nepodanie žaloby vo veci samej v lehote určenej súdom, nevyhovenie žaloby vo veci samej, uplynutie 30 - dňovej lehoty od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, ak sa žalobe vyhovelo, a uplynutie času, počas ktorého malo predbežné opatrenie trvať“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp.zn. ). V neposlednom rade odvolací súd poukazuje i na okolnosť, ktorá aktuálne vyplýva z tvrdení samotného navrhovateľa v rámci konania sp.zn. , že odporca navrhovateľovi „vyčlenil na nahliadnutie do dokumentov čas v rozsahu od 8,00 hod do 8,15 hod.“..., čo rovnako nesvedčí v prospech tvrdení navrhovateľa a nevyhnutnosti a neodkladnosti sprístupnenia dokumentácie odporcu prostredníctvom navrhovaného predbežného opatrenia ako výnimočného procesno-právneho inštitútu, v rámci súdnej ochrany aspoň osvedčených nárokov účastníka konania, v štádiu pred začatím konania o veci samej.

Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov odvolacieho konania krajský súd odkazuje na nasledovnú právnu úpravu.

Podľa § 224 ods. 1 OSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 145 OSP, účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Pre rozhodovanie o trovách spojených s predbežným opatrením primárne platí, že sa o nich má rozhodovať až v rámci rozhodovania vo veci samej. Vyplýva to z § 145 OSP. V tomto smere podporne odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.zn. 6Cdo

171/2010, podľa ktorého: „Podľa § 145 OSP účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Z citovaného ustanovenia a contrario vyplýva, že sa v predbežnom opatrení o náhrade trov konania nerozhoduje“. Uvedené však do dôsledkov nemožno vztiahnuť i na rozhodovania v štádiu odvolacieho konania, v ktorom došlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Ide teda o konečné rozhodnutie medzi účastníkmi, v žiadnom nadväzujúcom konaní o veci samej sa nepokračuje (za také v danom prípade nie je bezo zvyšku možné považovať konanie sp.zn. i vzhľadom na jeho odlišne znejúci petit než bol uložený okresný súdom výrokom III.), preto pokiaľ odporca ako v odvolacom konaní úspešný účastník konania požiadal o náhradu odvolacích trov za súdny poplatok zaplatený za podané odvolanie, tak za aplikácie § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP mu bola náhrada trov v sume 33,- Eur priznaná; navrhovateľ ich odporcovi zaplatí v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Pokiaľ odporca v podaní zo dňa 17.2.2016, doručenom krajskému súdu dňa 19.2.2016 na výzvu krajského súdu zo dňa 11.2.2016, si v rovine vyčíslenia náhrady trov odvolacieho konania uplatnil náhradu súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 33,- Eur a trovy právnej pomoci za jeden úkon - spísanie odvolania voči napadnutému uzneseniu, tak krajský súd uvádza, že odporcovi nemohol priznať náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia, keďže z celého spisového materiálu, ale ani osobitne z podaného odvolania nevyplývalo, že by odporca splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní právneho zástupcu, ktorý by následne predmetné odvolanie podal. Ani z „Vyčíslenia trov konania“ zo dňa 17.2.2016 nevyplývalo, že by odporca bol zastúpený právnym zástupcom, keďže predmetné podanie je podpísané predsedom predstavenstva a podpredsedom predstavenstva. Ak odporca uvádzal, že prikladá doklad o úhrade „odmeny za právnu pomoc“, tak tento doklad nepriložil. Nosnou pre rozhodnutie krajského súdu o náhrade trov odvolacieho konania v časti trov právneho zastúpenia potom bola nesporná skutočnosť, že nebolo v konaní (prvostupňovom a ani v odvolacom) preukázané udelenie splnomocnenia odporcom právnemu zástupcovi a v nadväznosti na to, že nebolo preukázané, že predmetné odvolanie bolo vyhotovené právnym zástupcom odporcu, za ktorého stavu nebol priestor na to, aby odporcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v zodpovedajúcej časti, teda v trovách právneho zastúpenia.

Na podporu vyššie uvedeného postupu a rozhodnutia o náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd podporne poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. júna 2005, v zmysle ktorého: „V článku 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 ústavy).....procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 ústavy). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom.....Platenie trov konania však až na zákonom ustanovené výnimky (napríklad podľa § 146 ods. 1 písm. a), § 150 OSP) je pre účastníka konania zákonom uznaným dôvodom na to, aby zaplatené trovy po skončení konania v jeho prospech, ktorý sa posudzuje výlučne procesnoprávne (v posudzovanej veci je to zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), mal vyhradené podľa všeobecného procesného princípu ovládajúceho náhradu trov konania v § 142 ods. 1 OSP, ktorým je princíp zodpovednosti za výsledok konania (princíp úspešnosti). Uplatneniu tohto princípu v konaní podľa II. časti Občianskeho súdneho poriadku nemôže zabrániť len to, že na konanie podľa tejto časti Občianskeho súdneho poriadku nenadväzuje konanie o veci samej“.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.