Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/14/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci navrhovateľa: F. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom N. X, G., právne zast.: JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom Lachova 32, Bratislava proti odporcovi: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, Bratislava, právne zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, 811 05 Bratislava o zaplatenie 4.779,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.255,55 eur, a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Pôvodne označená navrhovateľka Z.. Z.X. U. sa návrhom na začatie konania doručenom súdu dňa 11.11.2008 domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej istinu 8.099,32 Eur (244.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 25. apríla 2007 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty za porušenie právnej povinnosti . Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 15.04.2008 uzatvorila s odporcom Zmluvu o poskytovaní právnych služieb (ďalej len "zmluva"). Podľa čl. III zmluvy mala navrhovateľka právo exkluzivity, t.j. právo výhradného zabezpečenia predaja záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. II bod 1 zmluvy. Odporca zmluvu nedodržal a predmetnú nehnuteľnosť previedol na kupujúceho bez vedomia navrhovateľky, čim podľa pôvodnej navrhovateľky porušil zmluvné záväzky. Navrhovateľka si uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6% kúpnej ceny (4 900.000,- Sk), t.j. nárok na zaplatenie 294.000,- Sk, pričom odporca uhradil dňa 13.10.2008 navrhovateľke prvú časť zmluvnej pokuty vo výške 50.000,- Sk, avšak jej zvyšok vo výške 8.099,32 Eur do dnešného dňa nezaplatil. Nakoľko odporca zostatok zmluvnej pokuty nezaplatil, pôvodná navrhovateľka si uplatnila voči odporcovi v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý predstavoval pri základnej úrokovej sadzbe NBS stanovenej vo výške 4,25% ročne k 25.04.2007 výšku 8,50% p.a. z dlžnej sumy.

Písomným podaním z 8. 12. 2008 pôvodná navrhovateľka zobrala návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.319,40 Eur (100.000,- Sk) späť dôvodiac, že odporca túto sumu navrhovateľke uhradil. Súd preto uznesením z 06. 04. 2009, č. k. -32, konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 3.319,40 Eur zastavil. Písomným podaním z 5. 1. 2009, doplneným dňa 9. 1. 2009 pôvodná navrhovateľka súdu oznámila, že Zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2008 postúpila žalovanú pohľadávku na F. Z., ktorý tak vstúpil do konania na jej miesto. Vzhľadom na obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky a súhlas F. Z. so vstupom do konania ako účastník na strane navrhovateľa, konajúci súd uznesením z 20. 08. 2009, č. k. -34, vyhovel návrhu pôvodnej navrhovateľky a postupom podľa § 92 ods. 2 a

3 O.s.p. rozhodol, že pôvodne označená navrhovateľka JUDr. Z. U. z konania vystúpi a na jej miesto ako navrhovateľ vstúpi F. Z..

Súd rozsudkom č.k. -86 vyhláseným dňa 08.04.2011 vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve, z ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok, nebolo dojednaním jasným, určitým a zrozumiteľným, a preto nespĺňalo požiadavky Občianskeho zákonníka kladené na právne úkony a súd ho posúdil ako absolútne neplatné a navrhovateľom žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. Naviac súd pre prípad, že by zmluvnou pokutou bolo zabezpečené právo odporcu od zmluvy odstúpiť, poukazom na rozhodnutie R 58/2001 ZSP uviedol, že pre rozpor so zákonom by takéto dojednanie bolo potrebné posúdiť tiež ako neplatné, pretože Občiansky zákonník spája zmluvnú pokutu s porušením povinnosti a nie s využitím oprávnenia od zmluvy odstúpiť.

Na odvolanie navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. -97 zo dňa 13.09.2013 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd považoval návrh navrhovateľky za neúplný a nepresný, keď svoj návrh odvíjala od zmluvy uzavretej s odporcom dňa 15.04.2008, avšak spolu s návrhom predložila zmluvu uzatvorenú s odporcom dňa 19.05.2008, hoci nedeliteľnou súčasťou zmluvy mala byť len plná moc z 15.04.2008. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka neuviedla v návrhu presne akú povinnosť odporca porušil, v čom jeho povinnosť spočívala, z čoho vyplývala, kedy sa o porušení povinnosti odporcom dozvedela a za akých okolností odporca previedol nehnuteľnosť. V ďalšom konaní mal súd poskytnúť navrhovateľovi priestor na odstránenie vád návrhu a zisťovať či odporca od zmluvy odstúpil, resp. či porušil zmluvnú povinnosť a posúdiť na to nadväzujúce právne dôsledky.

Navrhovateľ v zmysle rozhodnutia krajského súdu doplnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu skutkovo a právne návrh na začatie konania, a to písomným podaním doručeným súdu dňa 09.04.2014, pričom uviedol, že plnomocenstvom zo dňa 15.04.2008 splnomocnil I. G. svoju sestru L. O. k zastupovaniu počas jeho neprítomnosti, ohľadom odkúpenia jeho bytu č. 9 na U. ul.č. X v G. do osobného vlastníctva a tiež k jeho predaju, ako aj k zastupovaniu pred katastrálnym úradom a k podpísaniu zmluvy o právnej pomoci s JUDr. U.. Dńa 16.04.2008 uzatvorili JUDr. U. a I. G., zastúpený podľa plnej moci sestrou, zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Dňa 19.05.2008 uzatvorili JUDr. U. a I. G. zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Jej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb pri predaji bytu č. X na U. ul. č. X v G. za kúpnu cenu vo výške 4 900.000,- Sk. Účastníci sa dohodli na zmluvnej odmene ako aj exkluzívnom zabezpečení predaja záujemcovi o kúpu a pre prípad odstúpenia od zmluvy na náhrade nákladov a zaplatení dohodnutej provízie vo forme zmluvnej pokuty. Navrhovateľ uviedol, že zmluvou o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 splnomocnil I. G. pôvodnú navrhovateľku k výhradnému zastúpeniu vo veci právnych služieb pri predaji predmetnej nehnuteľnosti. Podstatou výhradného zastupovania bol podľa navrhovateľa záväzok predaja nehnuteľnosti výlučne prostredníctvom jedného zástupcu . Odporca vedel, že podpisom exkluzívnej zmluvy všetky kompetencie súvisiace so zabezpečením prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zveril pôvodnej navrhovateľke a súhlasil s tým, že výlučne ona bude poskytovať právne služby v dohodnutom rozsahu ohľadom predaja bytu a nie iný subjekt. Navrhovateľ mal za to, že odporca svoj záväzok vyplývajúci z exkluzivity nerešpektoval a tento porušil zriadením záložného práva k bytu bez vedomia pôvodnej navrhovateľky, ktorá sa o jeho zriadení dozvedela dňa 25.09.2008. Dňa 13.10.2008 odporca zaplatil pôvodnej navrhovateľke prvú časť zmluvnej pokuty vo výške 50.000,- Sk podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 a dňa 11.11.2008 ďalšiu časť vo výške 100.000,- Sk. Navrhovateľ tvrdil porušenie práva exkluzivity odporcom, keď tento v rozpore s dohodnutými podmienkami v zmluve o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 nehnuteľnosť predal tretej osobe, bez vedomia pôvodnej navrhovateľky, čím ju obišiel. Táto už potom nemohla realizovať úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti, pretože jej v tom bránili objektívne okolnosti a jej ďalšie konanie bolo zavinením odporcu nemožné. Navrhovateľ mal za to, že odporca de facto odstúpil od zmluvy jednostranne. Dôvodnosť žalobného návrhu odvodzoval navrhovateľ z čl. IV bod 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej dňa 19.05.2008 podľa, ktorého sa odporca zaviazal pre prípad odstúpenia uhradiť náklady spôsobené advokátskej kancelárii a dohodnutú províziu, a to ako zmluvnú pokutu, ktorá predstavovala 294.000,- Sk. Po zaplatení 150.000,- Sk zostalo k úhrade 144.000,- Sk, t.j. 4779,92 eur.

Dňa 30.07.2012 odporca zomrel. Súd mal z osvedčenia o dedičstve z 03.01.2013 vydaného notárkou JUDr. H. K. sp.zn. , za preukázané, že jedinou dedičkou po neb. I. G. sa stala N. H., s ktorou v zmysle § 107 ods. 1 a 3 O.s.p. ďalej konal.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť, namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvárala právna predchodkyňa navrhovateľa ako podnikateľka a následnú zmluvu o postúpení pohľadávky ako súkromná osoba, preto nemohlo podľa odporkyne , prísť k účinnému postúpeniu pohľadávky. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb považovala odporkyňa za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Ďalej uviedla, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, a preto ho nemožno sankcionovať zmluvnou pokutou, odmena bola v zmluve o poskytnutí právnych služieb dohodnutá neurčito a prípadné porušenie práva exkluzivity nebolo sankcionovaná zmluvnou pokutou. Uznanie dlhu ako právny úkon má mať písomnú formu, a preto platby právneho predchodcu odporcu navrhovateľovi nie je možné, považovať za uznanie dlhu.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že o jeho legitimácii svedčí uznesenie nadpísaného súdu, ktorým tento vyhovel zmene účastníka konania na strane navrhovateľa. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb považoval za platnú a účinnú, obsahujúcu všetky náležitosti záväzkového právneho vzťahu. Zmluvou o poskytovaní právnych služieb pôvodný odporca splnomocnil pôvodnú navrhovateľku k výhradnému zastúpeniu vo veci právnych služieb pri predaji predmetnej nehnuteľnosti a podpísaním exkluzívnej zmluvy všetky kompetencie súvisiace so zabezpečením prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zveril pôvodnej navrhovateľke a súhlasil s jej výlučným poskytovaním právnych služieb v dohodnutom rozsahu ohľadom predaja bytu. Právny predchodca odporkyne svoj záväzok, vyplývajúci mu z exkluzivity, nerešpektoval a predal byt bez vedomia pôvodnej navrhovateľky. V súvislosti s úhradami peňažných súm právneho predchodcu odporkyne realizovanými v prospech pôvodnej navrhovateľky poukázal navrhovateľ na § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Dlžná suma predstavovala podľa navrhovateľa ušlý zisk, ktorý pôvodná navrhovateľka očakávala pri predpokladanom slede udalostí od odporcu, v súvislosti so sprostredkovaním kúpy nehnuteľnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008, príjmovým pokladničným dokladom z 13.10.2008, Zmluvy o postúpení pohľadávky z 22.12.2008, Zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 15.04.2008, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 8439 z 04.04.2014, čestným prehlásením L. O. z 26.09.2008, výpisom z účtu, ako aj obsahom spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. V-30402/08, najmä Zmluvou o prevode vlastníctva bytu , pripojeným plnomocenstvom a návrhom na vklad, obsahom čestného prehlásenia S. K. ( č.l. 199), výsluchom svedka Z.. Z.X. U. (pôvodná navrhovateľka) ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Pôvodná navrhovateľka uzavrela s právnym predchodcom odporkyne dňa 19. 05. 2008 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb predmetom, ktorej bolo poskytovanie právnych služieb právnemu predchodcovi súčasnej odporkyne pri predaji nehnuteľnosti bytu č. 9 nachádzajúceho sa na U. ul. X v G. v k.ú. N. S., zapísaného na LV č. XXXX (ďalej len "nehnuteľnosť") za dohodnutú kúpnu cenu 4.900.000,- Sk (162.650,20 Eur). Pôvodná navrhovateľka sa zaviazala podľa zmluvy poskytnúť právne, poradenské a konzultačné služby, spisovať listiny a dokumenty súvisiace s prevodom nehnuteľnosti. Účastníci zmluvy o poskytnutí právnych služieb si dohodli za vykonanie predmetu zmluvy odmenu podľa čl. III vo výške 6%, a to i v prípade dohody nižšej kúpnej ceny. V zmluve o poskytnutí právnych služieb si jej účastníci, pre prípad odstúpenia právneho predchodcu odporkyne od zmluvy, dohodli povinnosť právneho predchodcu odporkyne, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej vyčísleným nákladom pôvodnej navrhovateľky a dohodnutej provízii ( čl. IV ods. 4 zmluvy).

Právny predchodca odporkyne uhradil pôvodnej navrhovateľke dňa 13. októbra 2008 sumu 50.000,-Sk (1.659,70 Eur). Podľa poznámky na pokladničnom príjmovom doklade (č.l. 7) išlo o prvú časť zmluvnej pokuty.

Pôvodná navrhovateľka ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. 12. 2008 postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o právnej pomoci v celkovej výške 144.000,-Sk (4.779,92 Eur)

na F. Z. ako postupníka, pričom túto skutočnosť oznámila právnemu predchodcovi odporkyne listom datovaným rovnakým dátumom.

Z čestného prehlásenia L. O. z 26.09.2008 súd zistil, že táto sa zaviazala vyplatiť advokátsku kanceláriu JUDr. U. v zmysle zmluvy o právnej pomoci, ktorá trvá, pričom percentá sú dohodnuté z kúpnej zmluvy z ceny na kúpnej zmluvy, minimálne vo výške 150.000,- Sk.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 06.10.2008 medzi právnym predchodcom odporkyne zastúpeným podľa plnej moci S. O. a D. V. ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. V-30402/08 dňa 28.10.2008 vyplýva, že právny predchodca odporkyne previedol na kupujúcu vlastníctvo k bytu č. 9 na 2.p. bytového domu na U. ul. X v G. spolu s príslušenstvom a súčasťami bytu z kúpnu cenu 4 050.000,- Sk.

Z čestného prehlásenia S. K. z 02.12.2015 súd zistil, že právny predchodca odporkyne v roku 2008 žiadal pôvodnú navrhovateľku, aby mu zabezpečila predaj jeho bytu na U. ul. Č. X v G. a pôžičku kvôli dlžobe na nájomnom a právne služby s tým spojené, a to za odmenu.

Pôvodná navrhovateľka si uplatnila svoj nárok na zaplatenie 8099,31 eur voči právnemu predchodcovi odporkyne titulom zmluvnej pokuty, dojednanej v zmluve o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 , a to za porušenie zmluvného záväzku právnym predchodcom odporkyne tým, že nehnuteľnosť previedol na kupujúceho bez vedomia pôvodnej navrhovateľky. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu dňa 08.04.2011 a dňa 30.11.2015 zotrval na dôvodnosti uplatneného nároku, ktorý odvodzoval z porušenia záväzku exkluzivity právnym predchodcom odporkyne, ktoré porušenie bolo sankcionované práve zmluvnou pokutou. Právna zástupkyňa navrhovateľa následne vo svojom podaní doručenom súdu dňa 16.11.2015 (č.l. 175) právne zdôvodnila žalobou uplatnený nárok ako ušlý zisk, ktorý vznikol pôvodnej navrhovateľke porušením záväzku exkluzivity podľa čl. III zmluvy o poskytnutí právnych služieb z 19.05.2008 právnym predchodcom odporkyne. Na tomto svojom stanovisku zotrvala aj v obsahu svojich ústnych prednesov na pojednávaní konanom dňa 30.11.2015. Výšku ušlého zisku odvíjala od výšky provízie dohodnutej v zmluve, ktorú by pôvodná navrhovateľka dosiahla pri pravidelnom priebehu obchodu a príčinnú súvislosť vzhliadla v nedodržaní povinnosti právneho predchodcu odporkyne, ktorý nerešpektoval zmluvu a predal nehnuteľnosť bez vedomia pôvodnej navrhovateľky. Právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb kvalifikovala ako obchodnoprávny vzťah. Dojednanie o exkluzivite sa podľa právnej zástupkyne navrhovateľa vzťahovalo na cely predmet zmluvy, teda na poskytnutie právnych služieb pri predaji nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v článku II ods.4 zmluvy. Tvrdila, že exkluzivita zahŕňala podľa článku III zmluvy výhradné zabezpečenie predaja záujemcovi, a to v rámci poskytovania právnych služieb.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní súdu dňa 30.11.2015 zotrval na obsahu svojho písomného vyjadrenia vo vzťahu ku tvrdeniam navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne a naviac vzniesol vo vzťahu ku zmene právnej kvalifikácie nároku navrhovateľa uplatneného ako ušlý zisk námietku premlčania. Vo vzťahu ku podmienkam nároku na náhradu škody právny zástupca odporkyne uviedol, že povinnosť, ktorá mala byť právnym predchodcom odporkyne porušená nebola nikdy špecifikovaná, výška škody zo zmluvy nevyplýva a absentuje aj príčinná súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 15.01.2016 právna zástupkyňa navrhovateľa označila ako právny dôvod žalobou uplatneného nároku opätovne zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve o poskytnutí právnych služieb z 19.05.2008 za porušenie záväzku exkluzivity právnym predchodcom odporkyne.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa domáhal od odporkyne zaplatenia zmluvnej pokuty, za porušenie záväzku exkluzivity dojednaného v zmluve o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 19.05.2008. Tvrdil, že právny predchodca odporkyne porušil zmluvne prevzatý záväzok exkluzivity tým, že pri predaji svojho bytu nevyužil služby pôvodnej navrhovateľky. Porušenie tohto záväzku malo byť zabezpečené zmluvnou pokutou dohodnutou v čl. 4 ods. 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom a zastavení konania v časti o zaplatenie 3.319,39 eur sa stala predmetom konania peňažná suma vo výške 4.779,92 eur spolu s príslušenstvom.

Z obsahu zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 vyplýva, že jej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb právnemu predchodcovi odporkyne pôvodnou navrhovateľkou pri predaji nehnuteľnosti - bytu, vo vlastníctve právneho predchodcu odporkyne, nachádzajúceho sa na U. ul. X v G. (ďalej len "zmluva"). Pôvodná navrhovateľka sa zaviazala poskytovať právne, poradenské a konzultačné služby, spisovať listiny a dokumenty súvisiace s prevodom nehnuteľnosti , pričom jej záväzok zabezpečiť právne služby bol v čl. II ods. 4 zmluvy konkretizovaný ako zabezpečenie listu vlastníctva na nového vlastníka, vypracovanie budúcej kúpnej zmluvy, kúpnej zmluvy, zabezpečenie notárskeho pracovníka za účelom overenia podpisov a vypracovanie návrhu na vklad vlastníckeho práva. Kúpna cena nehnuteľnosti mala predstavovať 4 900.000.- SK. Zmluvu uzatvorila pôvodná navrhovateľka ako advokát poskytujúci právne služby. Odmena bola medzi účastníkmi dohodnutá ako zmluvná vo výške 6% s dovetkom, že uvedené platí aj v prípade dohody nižšej kúpnej ceny. V čl. IV ods. 4 zmluvy je obsiahnutá dohoda účastníkov zmluvy podľa, ktorej v prípade odstúpenia právneho predchodcu odporkyne od tejto zmluvy, je povinný tento uhradiť náklady spôsobené advokátskej kancelárii a to na základe vyčíslenia nákladov a dohodnutej výške provízie a to ako zmluvnú pokutu sa zmluvné strany dohodli na sume rovnajúcej sa zmluvnej odmene zástupcovi, podľa čl. III bodu 1 zmluvy (doslovné znenie predmetného ustanovenia zmluvy).

Súd posúdil vzťah založený zmluvou o poskytnutí právnych služieb uzatvorenou dňa 19.05.2008 medzi pôvodnou navrhovateľkou a právnym predchodcom odporkyne ako občianskoprávny vzťah, keď účastníkmi zmluvy bola pôvodná navrhovateľka vystupujúca ako advokátka a právny predchodca odporkyne ako fyzická osoba - nepodnikateľ a predmetom zmluvy bolo poskytnutie právnych služieb v súvislosti s predajom bytu vo vlastníctve právneho predchodcu odporkyne. Obsahom zmluvy nebola dohoda o voľbe Obchodného zákonníka. Pretože záväzkový vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy, podľa povahy účastníkov zmluvy, ani podľa predmetu zmluvy nespadal pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka a išlo o majetkový vzťah medzi účastníkmi, súd tento vzťah posúdil ako občianskoprávny s tým, že zmluva je podľa vymedzenia jej predmetu príkaznou zmluvou v súlade s § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka a na vzťahy, ktoré z nej vznikli , je potrebné aplikovať aj osobitný právny predpis a to zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii. V zmluve si účastníci dohodli jej podstatné náležitosti, teda vymedzili v čl. II ods. 1 , 3 a 4 zmluvy činnosť, ktorú mala pôvodná navrhovateľka vykonať pre právneho predchodcu odporkyne a odmenu za vykonanie dohodnutej činnosti, teda zmluvu dohodli ako odplatnú, pričom bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v zmluve, sa jej odplatnosť podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná navrhovateľka uzatvárala zmluvu o poskytnutí právnych služieb ako advokát, čo vyplýva z jej označenia ako zmluvnej strany advokátskou licenciou.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. IV ods. 4 zmluvy. Pri posúdení dohody účastníkov zmluvy, obsiahnutej v citovanom čl. IV ods. 4 zmluvy, vychádzal súd zo zásady, že pre platnosť právneho úkonu, musí predmet dohody vyhovovať tak všeobecnej požiadavke § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka na jeho určitosť a zrozumiteľnosť, ako aj podmienkam stanoveným v § 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta musí byť teda dojednaná písomne, musí byť určená jej výška alebo stanovený spôsob jej určenia, pričom v dohode o zmluvnej pokute musí byť tiež jednoznačne označená povinnosť, porušenie ktorej sa sankcionuje zmluvnou pokutou.

Obsah dohody účastníkov o zmluvnej pokute v čl. IV ods. 4 zmluvy vyložil súd za pomoci gramatického a logického výkladu tak, že dohodou o zmluvnej pokute bolo sankcionované odstúpenie právneho predchodcu odporkyne od zmluvy o poskytnutí právnych služieb, pričom výška zmluvnej pokuty mala zodpovedať odmene pôvodnej navrhovateľky dojednanej za splnenie predmetu zmluvy. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže meniť alebo nahradzovať prejavy vôle zachytené v zmluve a ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, je jeho obsah daný práve obsahom listiny, na ktorej je zachytený. Taký výklad ustanovenia čl. IV ods. 4 zmluvy podľa, ktorého by uvedené ustanovenie obsahovalo dohodu o zabezpečení záväzku exkluzivity zmluvnou pokutou , z jazykového znenia predmetného ustanovenia zmluvy, nevyplýva. Preto, ak si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie záväzku exkluzivity prevzatého právnym predchodcom odporkyne a zo zmluvy sankcionovanie porušenia záväzku exkluzivity zmluvnou pokutou nevyplýva, je takýto nárok uplatnený navrhovateľom nedôvodným. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody , ktorá môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. V dohode o zmluvnej pokute musí byť teda špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvnou pokutou nemožno

sankcionovať účastníka zmluvného vzťahu pre prípad výkonu jeho práva, ktorý mu patrí podľa zmluvy alebo zákona. V takom prípade ide o neplatné dojednanie pre rozpor s účelom zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu a umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty výlučne pre prípad porušenia povinnosti. Výkonom subjektívneho práva je typicky odstúpenie od zmluvy, na základe čoho zaniká občianskoprávny vzťah ex tunc. Zmluvnú pokutu nemožno preto, viazať na právo odstúpiť od zmluvy. Konštantná judikatúra vychádza z toho, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, ktoré prislúcha účastníkovi záväzkového vzťahu, a preto nemôže byť porušením povinnosti a zakazuje dojednať zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. , ako aj ÚS ČR sp.zn. , rozhodnutie NS ČR sp.zn. ). Na základe uvedeného súd konštatuje, že zmluvná pokuta viazaná na odstúpenie právneho predchodcu odporkyne od zmluvy je absolútne neplatným dojednaním, na ktorého neplatnosť prihliada súd ex offo. Naviac navrhovateľ netvrdil, naopak právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom 15.01.2016 bez pochybností poprela, že by právny predchodca odporkyne od zmluvy odstúpil. Aj z výsluchu svedka JUDr. U. (pôvodnej navrhovateľky) súd zistil, že právny predchodca odporkyne od zmluvy nikdy neodstúpil. Ak by teda aj predmetné dojednanie zmluvy o zmluvnej pokute nebolo neplatným, nebolo preukázané také konanie právneho predchodcu odporkyne, s ktorým zmluva spájala sankciu zmluvnej pokuty, teda nebolo preukázané a ani zo strany navrhovateľa tvrdené odstúpenie právneho predchodcu odporkyne od zmluvy.

Pokiaľ ide o prípadné posúdenie nároku navrhovateľa ako nároku na náhradu škody, a to konkrétne nároku na náhradu zisku, ktorý mal pôvodnej navrhovateľke ujsť v dôsledku porušenia záväzku exkluzivity právnym predchodcom odporkyne, súd uvádza, že aj v tomto prípade by bol nárok nedôvodný. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je súčasné splnenie podmienok zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a nakoniec zavinenie škodcu. S výnimkou zavinenia, ktoré sa prezumuje, bol navrhovateľ povinný tvrdiť a preukázať všetky predpoklady vzniku zodpovednosti právneho predchodcu odporkyne za škodu. V istom úseku súdneho konania odôvodňoval navrhovateľ svoj nárok porušením záväzku exkluzivity právnym predchodcom odporkyne v dôsledku, ktorého porušenia ušiel pôvodnej navrhovateľke zisk, majúci základ v zmluvne dohodnutej odmene za poskytnuté právne služby. Dohodu o exkluzivite obsahoval čl. III zmluvy podľa, ktorého si právne služby súvisiace s predajom nehnuteľnosti kancelária vyhradzuje právo exkluzívneho, teda výhradného zabezpečenia predaja záujemcovi o kúpu, prípadne aj zo strany predávajúceho (doslovná formulácia obsiahnutá v zmluve). V súlade s čl. IV ods. 5 bola zmluva uzatvorená až do doby podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na tretiu osobu na príslušný katastrálny úrad. Navrhovateľ tvrdil , že mu vzniklo právo na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku tým, že právny predchodca odporkyne nerešpektoval zmluvu a predal svoj byt bez súčinnosti a využitia právnych služieb pôvodnej navrhovateľky a nevyplatil jej odmenu. Právny úkon je označený ako zmluva o poskytovaní právnych služieb a v čl. III obsahuje vyjadrenie, že kancelária (rozumej pôvodná navrhovateľka) si vyhradzuje právo exkluzívneho, teda výhradného zabezpečenia predaja záujemcovi o kúpu. Pojem exkluzivity zmluva nekonkretizuje a nedefinuje. V slovenskom právnom poriadku nie je upravený inštitút exkluzívnej zmluvy, prípadne inštitút exkluzivity a jeho obsah. Dohoda o podmienkach exkluzivity je teda úplne v dispozícii účastníkov zmluvného vzťahu. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že pôvodná navrhovateľka si vyhradila právo exkluzívneho, teda výhradného zabezpečenia právnych služieb, pri predaji bytu vo vlastníctve právneho predchodcu odporkyne záujemcovi o kúpu. Dohodnutá exkluzivita, ako to vyplýva zo zmluvy, spočívala v práve pôvodnej navrhovateľky, zabezpečiť právne služby v súvislosti s predajom nehnuteľnosti záujemcovi o kúpu. Z predmetného zmluvného dojednania nevyplýva žiaden záväzok právneho predchodcu odporkyne ku zdržaniu sa nejakej činnosti, ktorý by mohol byť porušený tým, že právny predchodca odporkyne predal nehnuteľnosť bez súčinnosti a vedomia pôvodnej navrhovateľky. Pretože Občiansky zákonník nepozná pojem exkluzivity, resp. exkluzivity v práve, vychádzal súd len z obsahu zmluvnej dohody, teda posudzoval či právny predchodca odporkyne svojim konaním porušil zmluvnú povinnosť a v príčinnej súvislosti s tým, vznikla pôvodnej navrhovateľke škoda. Pretože zmluva neobsahovala žiaden záväzok právneho predchodcu odporkyne v súvislosti s exkluzivitou, ani nekonkretizovala prípadnú súčinnosť, súd nemohol konštatovať porušenie tvrdenej povinnosti právnym predchodcom odporkyne, pre absenciu dohody o tvrdenej povinnosti. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako bolo už skôr uvedené, nemôže nahradzovať alebo meniť už uskutočnené prejavy vôle. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, obsah prejavu vôle je potom daný obsahom listiny, na ktorej je zachytený, pričom v tomto prípade pri výklade prejavu vôle obsiahnutom v zmluve je potrebné brať na zreteľ, že

návrh zmluvy vypracovávala pôvodná navrhovateľa ako advokátka, ktorú skutočnosť potvrdila pri svojom výsluchu, a teda ak použila inštitúty, ktoré v zmluve nekonkretizovala, je potrebné, tieto vykladať na ťarchu tej osoby, ktorá ich použila ako prvá, teda na ťarchu pôvodnej navrhovateľky, ktorá naviac ako advokát mala postupovať v súlade so z.č. 586/2003 Z.z. o advokácii s odbornou starostlivosťou.

Navrhovateľ tvrdil, že právny predchodca odporkyne porušil povinnosť stanovenú zmluvou a pôvodnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu škody, spočívajúcej v ušlom zisku. Ušlý zisk spočíva v nedosiahnutí toho, čo by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností dosiahol. Jedná sa o majetkovú ujmu spočívajúcu v nedosiahnutiu zväčšenia majetku poškodenej osoby, keď sa také zväčšenie dalo s ohľadom na pravidelný priebeh vecí očakávať. Vznik škody ako aj podmienky na jej náhradu, musí v konkrétnom prípade preukázať poškodený, teda navrhovateľ. V tomto prípade by aj v prípade splnenia ostatných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, absentovala príčinná súvislosť medzi škodou a porušením záväzku, ak by takýto záväzok bol zmluvne dohodnutý. V príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním musí byť totiž aj majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku a nie len tvrdené zmarenie zamýšľaného podnikateľského zámeru vyplývajúceho zo zmluvy. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak sú jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nezrealizovanie odmeny pôvodnou navrhovateľkou nemohlo byť následkom porušenia práva exkluzivity, ale následkom skutočnosti, že pôvodná navrhovateľka žiadne právne služby, na ktoré sa zmluvne zaviazala neposkytla a teda jej nárok na zaplatenie odmeny za ich poskytnutie nevznikol. Teda pôvodná navrhovateľka nezrealizovala zamýšľaný podnikateľský zámer, preto neinkasovala odmenu za poskytnutie právnych služieb.

Naviac by navrhovateľ nebol aktívne vecne legitimovaný uplatniť si nárok na zaplatenie náhrady škody, ušlého zisku voči odporkyni ani právnemu predchodcovi odporkyne, pretože podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2008 bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka zo zmluvy zo dňa 19.05.2008. Nárok na náhradu škody nie je však nárokom, ktorého právny dôvod vzniku je založený zmluvou o poskytnutí právnych služieb a zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by ňou bol na navrhovateľa postúpený aj nárok na náhradu škody. Žiadna dohoda o postúpení nároku na náhradu škody nie je obsahom zmluvy o postúpení z 22.12.2008. Skutočnosť, že by pôvodná navrhovateľka postúpila na navrhovateľa nárok na náhradu škody inou zmluvou , navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal .

Bez ohľadu na vyššie uvedené v dôsledku odporkyňou vznesenej námietky premlčania, by bol nárok navrhovateľa na náhradu škody premlčaný. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla vo svojom písomnom podaní z 09.04.2014 (č.l. 108), že sa o nerešpektovaní záväzku exkluzivity pôvodná navrhovateľka dozvedela tak, že dňa 25.09.2008 náhodou získala vedomosť o zriadení záložného práva právnym predchodcom odporkyne. Plnú moc na zastupovanie v konaní, vrátane spísania návrhu pôvodná navrhovateľka udelila svojej právnej zástupkyni dňa 07.11.2008, teda najneskôr v tento deň mala vedomosť, že nehnuteľnosť - byt bol predaný, a to aj s ohľadom na skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania, ako aj mala vedomosť o výške škody, ktorú si následne uplatnila až podaním doručeným súdu dňa 09.04.2014. Teda v tomto prípade bezpochyby uplynula najneskôr dňa 07.11.2010 márne subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípadného nároku na náhradu škody.

Predmetom zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa jej čl. II ods. 1 bolo poskytovanie právnych služieb pôvodnou navrhovateľkou, právnemu predchodcovi odporkyne pri predaji nehnuteľnosti - bytu v jeho vlastníctve. Odmena bola dohodnutá ako zmluvná vo výške 6% (čl.III), a to za vykonanie predmetu zmluvy. Z výsluchu pôvodnej navrhovateľky vyplynulo, že táto poskytla právnemu predchodcovi odporkyne právne služby v súvislosti s vyrovnaním dlhu na nájomnom, ako aj v súvislosti s nadobudnutím bytu na U. ul.č. X v G. do vlastníctva od prenajímateľa. Z výpovede pôvodnej navrhovateľky vyplýva aj zistenie, že táto právnemu predchodcovi odporkyne žiadne právne služby v súvislosti s predajom bytu, ktoré boli predmetom zmluvy o poskytovaní právnych služieb, neposkytla. Súd preto dospel k záveru, s ohľadom na skutočnosť, že pôvodná navrhovateľka sa v zmluve o poskytnutí právnych služieb dohodla s právnym predchodcom odporkyne na poskytnutí právnych služieb pri predaji bytu vo vlastníctve právneho predchodcu odporkyne a nie na poskytnutí právnych služieb pri jeho nadobudnutí od prenajímateľa, resp. v súvislosti s vyriešením dlhu voči prenajímateľovi a tieto právne služby, ako

to vyplýva z jej výpovede, nikdy neposkytovala, že pôvodnej navrhovateľke nevznikol ani nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny podľa zmluvy o poskytnutí právnych služieb, pretože táto bola viazaná na vykonanie predmetu zmluvy (čl.III).

Na základe uvedeného nepovažoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 4.779,92 eur titulom zmluvnej pokuty, ani v prípade, ak by tento nárok súd posúdil ako nárok na zaplatenie náhrady škody alebo zaplatenie odmeny zo zmluvy, za dôvodný a tento v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka S. K. a pripojením katastrálneho spisu, ktorý sa bude týkať nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu právnym predchodcom odporkyne od prenajímateľa bytu Hlavného mesta SR Bratislavy, pričom vykonanie tohto dokazovania ponechal navrhovateľ na úvahu súdu. Súdu bolo navrhovateľom predložené čestné prehlásenie S. K. , s ktorým obsahom sa súd skôr oboznámil, a z ktorého vyplynulo, že navrhnutý svedok by mohol vypovedať ku okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi pôvodnou navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcovi, ktoré súd nepovažoval v tomto konaní za relevantné a ani sporné, pretože účastníci nesporovali uzatvorenie tejto zmluvy. Ku návrhu na vykonanie dokazovania pripojením katastrálneho spisu súd uvádza, že právnym dôvod vzniku nároku uplatneného navrhovateľom bola zmluva o poskytovaní právnych služieb predmetom, ktorej bolo poskytovanie právnych služieb pri predaji nehnuteľnosti - bytu právneho predchodcu odporkyne pôvodnou navrhovateľkou. Teda v konaní nebol prejednávaný nárok súvisiaci s nadobudnutím bytu právnym predchodcom odporkyne od prenajímateľa tohto bytu a navrhovateľom uplatnený nárok tiež nesúvisel s prípadným vysporiadaním nedoplatkov právneho predchodcu odporkyne na nájomnom, a preto obsah katastrálneho spisu týkajúci sa nadobudnutia bytu právnym predchodcom od Hlavného mesta SR Bratislavy ako prenajímateľa nemal pre rozhodnutie súdu vo veci relevanciu, a preto súd od vykonania navrhovateľom navrhnutých dôkazov upustil.

Súd v tejto súvislosti dodáva, že na vyššie uvedený záver nemá vplyv to, že odporca navrhovateľovi dobrovoľne čiastočne plnil, z ktorej skutočnosti právna zástupkyňa navrhovateľa vyvodila záver, že svoj záväzok odporca uznal. Pre uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je totiž potrebná písomná forma, ako aj uznanie záväzku čo do výšky a dôvodu. Z obsahu spisu však taký uznávací prejav odporcu nevyplýva.

O trovách konania súd rozhodol súd podľa § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. - späťvzatie v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške, v ktorej si tieto právny zástupca odporcu písomne vyčíslil vo svojom podaní z 23.02.2016. Odporca si uplatnil a vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo za sedem úkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.09.2014, účasť na pojednávaní dňa 27.04.2015, dňa 13.07.20105, dňa 30.11.20105, dňa 15.01.2016 a dňa 22.02.2016, ako aj písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.07.2015. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.255,55 eur, keď v súlade s § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala 170,97 eur a režijný paušál v roku 2013 predstavoval 8,04 eur, v roku 2015 predstavoval režijný paušál 8,39 eur a v roku 2016 režijný paušál predstavoval 8,58 eur.

V tejto súvislosti súd udáva, že pokiaľ ide o späťvzatie návrhu v časti zaplatenia 3.319,40 Eur neboli zistené podmienky, na podklade ktorých by patrila navrhovateľovi v tejto časti konania náhrada trov podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keďže návrh ako taký, bol súdom posúdený ako nedôvodný.

V súlade §149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne , v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205

ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).