Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/256/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcom 1/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 9, V., 2/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, V., obaja zastúpení JUDr. Viera Žembová, advokátka so sídlom ČSA 5, Brezno, o zaplatenie 1 146,76 Eur s príslušenstvom, takto, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom 1/, 2/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 279,39 Eur na účet advokátky odporcov vedený vo VÚB a. s., číslo účtu: IBAN: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX , BIC: F., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 18.11.2014 domáha voči odporcom zaplatenia sumy 1 146,76 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne (23,725 % ročne) a s úrokom z omeškania vo výške 1,025% ročne z jednotlivých dlžných súm, z ktorých sa nárok skladá, a to tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 200,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 200,- Eur, len 8,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 1 146,76 Eur do zaplatenia tak, ako je uvedené v návrhu, ako aj priznania náhrady trov konania.

V návrhu v podstate uviedol, že s odporcami 1/, 2/ uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im poskytol úver vo výške 1200,- Eur. Poskytnutý úver sa odporcovia zaviazali splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 68,12 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti odporcov sa navrhovateľ dohodol s odporcami na odklade splátok č. 10, 11, 12 úveru a tieto sa odporcovia zaviazali splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi 1/ revolving dňa XX.XX.XXXX vo výške 1634,88 Eur, ktorý sa odporcovia zaviazali splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 68,12 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.

Odporcovia sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatili len sumu 2 940,44 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporcovia boli v omeškaní s úhradou splátky o viac než tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Odporcovia mali uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1 146,76 Eur dňa 03.08.2014. Túto sumu neuhradili ani čiastočne.

Navrhovateľ pripojil k návrhu listinné doklady, a to pokus o zmier pred začatím súdneho konania, oznámenie o zosplatnení, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kópiu obálky s doručenkou, kartu klienta, plnomocenstvo pre právneho zástupcu, výpis z obchodného registra a doklad o registrácii právneho zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.

Dňa 16.12.2014 bol súdu doručený návrh na vstup Spotrebiteľského združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov z dôvodu ochrany spotrebiteľských práv odporcov v konaní pred súdom.

Na základe výzvy súdu navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 92,- Eur.

Odporca 1/ podaním doručeným súdu dňa 15.04.2015 podľa obsahu podania vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svoju stranu.

Podaním doručeným súdu dňa 15.04.2015 vyjadrila odporkyňa 2/ súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej stranu.

Podaním doručeným súdu dňa 22.04.2015 sa odporkyňa 2/ vyjadrila k návrhu vo veci samej. Uviedla, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, pričom zmluvné podmienky sú jednostranne neprijateľné v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné na predmetné právne vzťahy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. S ohľadom na postavenie odporcov ako spotrebiteľov by mal súd posúdiť platnosť zmluvy ako celku, pričom má za to, že predmetná zmluva je neplatná pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať skutočnosť, že dojednaná úroková sadzba za vrátenie poskytnutého úveru s ročnou úrokovou sadzbou a s pripočítaním RPMN je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Návrh je navyše v časti nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu nejasný a nezrozumiteľný. Žiadala preto súd, aby návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa povinnosťou nahradiť jej trovy konania.

Podaním doručeným súdu dňa 22.06.2015 sa odporca 1/ vyjadril k návrhu vo veci samej. V podaní uviedol, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, pričom zmluvné podmienky sú jednostranne neprijateľné v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné na predmetné právne vzťahy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. S ohľadom na postavenie odporcov ako spotrebiteľov by mal súd posúdiť platnosť zmluvy ako celku, pričom je toho názoru, že predmetná zmluva je neplatná pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať skutočnosť, že dojednaná úroková sadzba za vrátenie poskytnutého úveru s ročnou úrokovou sadzbou a s pripočítaním RPMN je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Návrh je navyše v časti nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu nejasný a nezrozumiteľný. Odporca 1/ tiež poukázal na ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. a žiadal súd, aby návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa povinnosťou nahradiť mu trovy konania.

Uznesením č.k. -49 zo dňa 03.12.2015 súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka - Spotrebiteľského združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, do konania na strane odporcov.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 22.02.2016, na ktoré predvolal účastníkov.

Na pojednávaní dňa 22.02.2016 odporkyňa 2/ uviedla, že po podaní návrhu uhradila navrhovateľovi 678,74 Eur (v skutočnosti 608,74 Eur jedna splátka - prvá je už v splátkovom kalendári). Tiež poukázala na skutočnosť, že poskytnutý revolving nebol vo výške uvedenej v zmluve, t.j. 686,65 Eur, ale len v sume 578,41 Eur, čo vyplýva z doloženého výpisu z účtu. Poukázala aj na skutočnosť, že tak, ako to vyplýva zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, v piatej časti listinného dokladu je ohľadom splatnosti splátok dojednanie na 4. deň v mesiaci, pričom v 6.-tej časti je v rámci splatnosti úveru určená splatnosť splátok na 31. deň každého mesiaca, čo samo o sebe spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere. V priebehu pojednávania doložila do spisu potvrdenia o čiastkových úhradách a výpis z účtu odporcov.

Návrh žiadala zamietnuť. Obidvaja odporcovia si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnili nárok na priznanie náhrady trov konania.

V rámci podania doručeného súdu dňa 23.02.2016 si odporcovia 1/, 2/ vyčíslili trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré predstavujú 279,39 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne 2/, oboznámením návrhu, ako aj listinných dokladov pripojených k návrhu tak, ako sú uvedené vyššie, a to oznámenia o zosplatnení, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, pokusu o zmier zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kópie doručenky, karty klienta, výpisu z Obchodného registra, dokladu o registrácii právneho zástupcu pre daň z pridanej hodnoty, výpisu z účtu navrhovateľa, potvrdení o čiastkových úhradách úveru, výpisom z účtu odporcov, ako aj písomných vyjadrení účastníkov konania.

Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že odporcovia 1/, 2/ na základe žiadosti o poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísali dňa XX.XX.XXXX v Brezne a navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX v V., požiadali o poskytnutie úveru vo výške 1 200,- Eur, ktorý chceli splácať v 36 mesačných splátkach splatných k 4.-temu dňu v mesiaci vo výške 68,12 Eur. Celková suma, ktorú mali odporcovia uhradiť, mala byť vo výške 2 452,32 Eur, predpokladaná RPMN 70,- %, ročná úroková sadzba 70,- %. Zároveň žiadali o poskytnutie revolvingu, kde poskytnutá suma mala byť vo výške 686,65 Eur; celková čiastka pri revolvingu, ktorú majú odporcovia zaplatiť vo výške 1 634,88 Eur pri predpokladanej RPMN 60,27 % a ročnej úrokovej sadzbe 68,44 %.

Súčasťou tejto žiadosti je aj bod 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je však uvedené "nevypĺňajte". Viditeľne iným typom písma sú tam doplnené údaje o poskytnutej čiastke úveru 1 200,- Eur, splatnosti úveru v 30-tich splátkach splatných v 31. deň v mesiaci, výške mesačnej splátky vrátane úrokov 68,12 Eur, celkovej čiastke, ktorú mali odporcovia uhradiť vo výške 2 452,32 Eur, RPMN 69,93 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,- %, priemernej RPMN 47,39 %, poskytnutej čiastke revolvingu 686,65 Eur, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú majú odporcovia zaplatiť vo výške 1 634,88 Eur, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 56,08 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 68,44 %. V bode 13 predmetnej žiadosti je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania.

Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ schválil odporcom úver vo výške 1 200,- Eur so splatnosťou 36 mesiacov, výškou mesačnej splátky 68,12 Eur, splatnosťou prvej splátky dňa 31.10.2010, poslednej splátky dňa 30.09.2013, RPMN 69,93 %, priemernou RPMN 47,39 %, schválenou výškou revolvingu 794,89 Eur, so zvýšením celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 794,89 Eur, výškou mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 68,12 Eur, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 56,08 %, s úverovým limitom 1200,- Eur, s celkovou čiastkou, ktorú musia odporcovia zaplatiť - 2 452,32 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou úvere 70,- %, s celkovou čiastkou, ktorú musia odporcovia zaplatiť pri každom revolvingu - 1 634,88 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 68,44 % a s dátumom nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere XX.XX.XXXX.

Z karty klienta (odporcov) k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že uhradili navrhovateľovi celkovo 2 940,44 Eur, pričom posledná evidovaná splátka zo strany odporcov bola uhradená dňa 23.10.2014 vo výške 70,- Eur.

Z porovnania uvedených dvoch dokumentov, teda žiadosti o poskytnutie úveru a karty klienta, ako aj z predloženého výpisu z účtu odporcov vyplýva, že na základe uzavretej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom peňažné prostriedky v celkovej výške 1 778,41 Eur, a to najprv úver vo výške 1 200,- Eur a následne dňa 25.07.2012 (položka bezhotovostný vklad s VS: XXXXXXXXXX) revolving vo výške 578,41 Eur. Z predloženej karty klienta, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z predložených potvrdení o úhradách pohľadávky vyplýva, že odporcovia uhradili navrhovateľovi do 23.10.2014 (deň kedy bola

navrhovateľom v karte klienta zaevidovaná posledná platba od odporcov vo výške 70,- Eur) sumu 2 940,44 Eur. Od 23.10.2014 zaplatili odporcovia v zmysle doložených potvrdení o úhrade peňažných prostriedkov navrhovateľovi sumu v celkovej výške 608,74 Eur. Súd nezapočítal platbu vo výške 70,- Eur vykonanú v mesiaci október 2014 na úhradu pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX do platieb, ktoré mali odporcovia vykonať po podaní návrhu, keďže predmetná platba, ako to vyplýva z karty klienta, bola navrhovateľom ku dňu podania návrhu zaevidovaná a započítaná do celkových úhrad odporcov. Odporcovia teda uhradili navrhovateľovi sumu v celkovej výške 3 549,18 Eur.

Preverením zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX súd zistil, že typovo sa uvedená zmluva zaraďuje medzi tzv. absolútne obchody v súlade s ustanovením § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. (v súčasnosti § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb.), čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t. j. či na jednej strane vystupuje spotrebiteľ alebo nie, podlieha právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, na ktorý sa obligatórne uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis k všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Skutočnosť, že odporca pri uzavretí zmluvy o úvere mal postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., nemá za následok, že by zmluvný vzťah stratil charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu a mal by sa následne spravovať výhradne iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka v danom prípade prichádza do úvahy len v tom prípade, ak určitú otázku záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom neupravuje.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, zmluva o dodávke plynu a elektriny, zmluva o pripojení, a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.

Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30.04.2010, sp. zn. - 67).

Súd teda v zmysle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že aj napriek tomu, že predmetný záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou možno hodnotiť ako tzv. absolútny obchod, nevylučuje to samo osebe aplikáciu ustanovení § 52 - § 60 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) na danú zmluvu o úvere, keďže zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom (vystupujúcim v zmysle § 52 ods. 3 zákona v postavení dodávateľa) a odporcom (vystupujúcim v zmysle § 52 ods. 4 zákona v postavení spotrebiteľa) ako zmluvný typ podliehala v čase uzavretia režimu právnej úprave spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, keď spĺňala náležitosti vyžadované ust. § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb.

Súd považuje za potrebné uviesť, že znenie ustanovenia § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. nie je možné považovať za akýsi materiálny korektív, ktorý by umožňoval považovať všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka za jednostranne kogentné, od ktorých by nebolo možné sa odchýliť v neprospech spotrebiteľa. K záveru, že zákonodarca počítal len s kogentnosťou úpravy spotrebiteľských zmlúv a nie s kogentnosťou celého Občianskeho zákonníka, možno dospieť logickým výkladom ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. (napr. § 369 ods. 1 veta tretia, ktorý vo svojej úprave priamo počíta so spotrebiteľom; v prípade jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka by uvedená veta nemala žiadny právny význam). S uvedeným výkladom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.03.2013 okrem iného uviedol nasledovné:

"Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.05.2000, sp.zn. ). Generálny prokurátor správne uvádza, že jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodno-právneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, vrátane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, a nie Občianskeho zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka".

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda potrebné konštatovať, že na predmetnú zmluvu o úvere sa budú primárne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka spolu s ustanoveniami § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z. z. ako lex specialis v pomere k zvyšným ustanoveniam Občianskeho zákonníka ako lex generalis, ktorý sa použije iba na vyplňovanie prípadných medzier v zákone, t. j. keď niektoré otázky právnych vzťahov alebo ustanovenia § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka neupravujú.

Súd neposudzoval súlad dojednanej zmluvy s ustanovením § 52 ods. 2 O.z. v znení účinnom od 01.04.2015, keďže novelizované ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť až od 01.04.2015, teda viac než štyri roky po uzatvorení zmluvy o úvere a s ohľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení k predmetnej novele a v súlade so všeobecne platnými právnymi zásadami platnými pre súkromné právo ako aj s ohľadom na konštantnú judikatúru ústavného súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach konštatoval výslovnú neprípustnosť priamej retroaktivity sa vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.06.2010 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.05.2010.

Na rozdiel od úpravy úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku však pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z. z. kogentne požaduje písomnú formu (§ 9 ods. 1 predmetného zákona) s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní, pričom toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka o forme úverovej zmluvy (nevyžadujúcich obligatórne písomnú formu zmluvy) špeciálne s prednostnou aplikáciou. Je teda zrejmé, že na rozdiel od nedostatku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. k), r) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sa konvalidujú plnením zmluvy, nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere požadovaný ust. § 9 ods. 1 zákona konvalidovať nemožno. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona následkom v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru podľa § 11 ods. 1 zákona, avšak v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka („Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný“) a § 272 ods.1 Obchodného zákonníka („Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme“) má nedodržanie písomnej formy zmluvy o úvere za následok jej neplatnosť. V zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX a zmluvné dojednania navrhovateľa možno konštatovať, že navrhovateľ ako aj odporcovia prejavili vôľu, aby sa zmluva o úvere uzavrela v písomnej forme.

Pri písomnej forme právneho úkonu sa vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby, z čoho zároveň plynie, že všetky náležitosti zmluvy musia mať písomnú formu, pričom však nie je nevyhnutné, aby boli na jednej listine. Súd uznáva, že súčasťou zmluvy môžu byť aj Obchodné podmienky, ak sú súčasťou zmluvy, alebo je na nich v zmluve odkázané. Pri počiatočnom skúmaní by zo zmluvy a z dokladov k nej doložených vyplývalo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v písomnej forme tak, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a to podpisom návrhu/žiadosti o poskytnutie úveru dňa 22.09.2010 v Brezne a následným podpísaním žiadosti/návrhu

navrhovateľom dňa 30.09.2010 v Bratislave, následne na čo navrhovateľ vyhotovil toho istého dňa listinu označenú ako: „oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX“ a zaslal ju odporcom. Predmetné oznámenie možno posudzovať ako akceptáciu návrhu odporcov v zmysle § 43c Občianskeho zákonníka.

V bode 13 žiadosti o uzavretie revolvingového úveru je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Navrhovateľovi následne v zmysle čl. 2 ods. 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere vznikla povinnosť zaslať oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru (čo by v prípade jeho totožnosti s ofertou mohlo predstavovať písomné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Avšak prijatie návrhu tak, ako to vyplýva z oznámenia navrhovateľa, nezodpovedá oferte uvedenej v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere a ani vyplneným údajom v bode 6 predmetnej zmluvy, keď odporcom bol poskytnutý revolving vo výške 794,89 Eur (oproti revolvingu uvedenému v návrhu vo výške 686,65 Eur) a rovnako splatnosť jednotlivých splátok poskytnutého úveru bola navrhovateľom v schválení žiadosti uvedená na 31. deň v mesiaci (oproti odporcami žiadanému 4 dňu v mesiaci). V danom prípade sa teda v skutočnosti jedná v zmysle § 44 ods. 2 O.z. o nový návrh alebo protinávrh, ku ktorého akceptácii zo strany odporcov v priebehu konania nedošlo, resp. navrhovateľ v priebehu celého konania nijako nepreukázal, že došlo k akceptácii jeho protinávrhu zo strany odporcov v písomnej forme. Súd k tomu dodáva, že judikatúra nepripúšťa v prípade zákonom požadovanej písomnej formy právneho úkonu - zmluvy, mix písomnej, ústnej a prípadne konkludentnej formy takéhoto úkonu (napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. , podľa ktorého vznik zmluvy akousi zmiešanou, či kombinovanou formou zmluvy písomnej, ústnej a konkludentnej v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka nie je možný). Súd teda konštatuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je v zmysle § 39, 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka neplatná pre rozpor s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., teda pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy.

Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že záväzkový vzťah zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorý je predmetom tohto konania, nemožno posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa Obchodného zákonníka, ale podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, ktorým je v zmysle § 451 ods. 2 O.z. aj plnenie z neplatného právneho úkonu, pričom ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 O. z.).

Z karty odporcov predloženej navrhovateľom, ako aj z vyjadrení účastníkov a z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcom peňažné prostriedky v celkovej výške 1 778,41 Eur, a to najprv úver vo výške 1 200,- Eur a následne dňa 25.07.2012 (položka bezhotovostný vklad s VS: XXXXXXXXXX) revolving vo výške 578,41 Eur, pričom pred začatím a v priebehu konania odporcovia celkovo uhradili sumu 3 549,18 Eur. Pohľadávka navrhovateľa tak bola v celom rozsahu uhradená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

V priebehu pojednávania dňa 29.06.2015 si odporcovia vyčíslili trovy konania spočívajúce v trovách ich právneho zastúpenia vo výške 279,39 Eur, na úhradu ktorých žiadali zaviazať navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. ( ďalej Advokátskej tarify ), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 13a ods. 1 Advokátskej tarify, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 15 Advokátskej tarify, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 Advokátskej tarify, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd preskúmal uplatnený nárok odporcov na náhradu trov konania a zistil, že je opodstatnený.

Odmena advokátky odporcov pozostáva z odmeny za štyri úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia 21.04.2015 a 18.06.2015, vyjadrenie k návrhu zo dňa 21.04.2015, vyjadrenie k návrhu zo dňa 22.06.2015, účasť na pojednávaní dňa 22.02.2016), každý vo výške 61,41 Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov 3 x 8,39 Eur za úkony vykonané v roku 2015 + 8,58 Eur za úkon vykonaný v roku 2016, čo spolu predstavuje sumu 279,39 Eur v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15 písm. a), § 16 ods. 3 Advokátskej tarify.

Odporcom, ktorí mali vo veci úspech v plnom rozsahu, keď súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, tak vznikol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách ich právneho zastúpenia vo výške 279,39 Eur, na úhradu ktorých súd zaviazal navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).