Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-414-2015.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/414/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. W., A.. X.X.XXXX, bytom I. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky U. W., A.. XX.X.XXXX, S. W. I. XX a otca P. P., A.. X.X.XXXX, S. W. P. XX, O. v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 27.01.2009 tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. Dávida Bartuša, nar. 02.09.1999 zo sumy 34,00 Eur mesačne na sumu 100,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2015 opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 29.02.2016 pre mal. T. vo výške 396 Eur, p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 10,00 Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 12.10.2015 žiadala, aby súd rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 28.1.2009 a zvýšil výživné na maloletého syna T. W. zo strany otca na sumu 100,-eur mesačne počnúc dňom 1.9.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že syna nastúpil na strednú školu a jeho nároky na výživu a výchovu sa podstatne zvýšili. Otec sa o syna žiadnym spôsobom nestará. Ona ako matka poberá náhradné výživné.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízna opatrovníčka v písomne podanej správe uviedla, že maloletý T. W., A.. X.X.XXXX pochádza zo vzťahu rodičov U. W. Y. P. P.. Rodičia maloletého manželstvo nikdy neuzavreli, žili v spoločnej domácnosti do roku 2000, kedy sa odsťahoval otec dieťaťa. Bol opakovane súdne trestný. Rozsudkom Okresného súdu O. G. pod sp. zn. A. XXX/XX zo dňa 26.3.2002 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 500,-Sk. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 28.1.2009bolo výživné upravené na sumu 34,-eur mesačne. Otec na výživu syna nikdy neprispieval a o syna sa nikdy nezaujímal. Matka dieťaťa poberá náhradné výživné už osem rokov. Otec maloletého bol za neplatenie výživného odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu prešov pod sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 12.7.2012 bol matke namiesto otca udelený súhlas na zmenu priezviska maloletého, ktorý mal rodné priezvisko P.Š.. Matka maloletého je zamestnaná vo firme I. S. spol. s.r.o. ako operátorka výroby. Jej príjem pozostáva z minimálnej mzdy a rodinných prídavkov
a náhradného výživného. Býva spolu so synom v rodinnom dome pani Y. T.. V dome bývajú aj dvaja dospelý synovia pani T.. Matka so synom majú k dispozícii jednu izbu, ale využívajú všetky časti domu. Matka vedie s rodinou T.W. X.poločnú domácnosť, pomáhajú si navzájom. Na domácnosť aj bývanie prispieva sumou 150,- eur mesačne. Starostlivosť matky o syna je príkladná. Maloletý T. je študentom 1. ročníka Strednej priemyselnej školy Strojníckej v Prešove. V škole sa nestavuje. Je zdravý. Do školy cestuje SAD, kde matka uhrádza mesačné cestovné vo výške 30,- eur, cestovné na MHD je vo výške 10,-eur mesačne. Zvýšili sa výdavky na školské potreby a oblečenie. Fyzickým vzrastom je T. takmer dospelý. Učí sa dobre. Tancuje v detskom folklórnom súbore v L., kde matka prispieva sumou 12,- eur polročne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že otec maloletého býva na adrese P. XX, O.. V čase ich šetrenia nebol prítomný v domácnosti. Na uvedenej adrese býva jeho matka ako aj družka a maloletý P. Y. P., A.. 11.9.2014. Ide o 3 izbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve matky otca. Družka otca pri šetrení uviedla, že jej druh nie je doma, pretože vypomáha svojmu známemu na stavbe bez nároku na odmenu. Uviedla, že jej druh neplatí výživné, pretože nepozná dresu matky jeho syna.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že syn nastúpil na strednú školu výživné vo výške 34,- eur nie je dostatočné. Uviedla, že býva v rodinnom dome u pani T., kde mesačne na bývanie prispieva sumou 100,- eur. Na d rámec nákladov uvedených pred kolíznou opatrovníčkou uviedla, že platí sebe aj synovi mobilné telefóny mesačne 30,- eur, internet 30,- eur. Jej priemerný čistý príjem je vo výške 478,75 eur.
Odporca na pojednávaní uviedol, že momentálne žije aj spolu s priateľkou u jeho mamy. Nie je vedený na Úrade práce, z dôvodu, že je s priateľkou posudzovaný spoločne. Zdravotné ako sociálne poistenie si platí sám vo výške okolo 40,- eur mesačne. Privyrába si len brigádnicky, bez zmluvy, ak ho niekto zavolá na výpomoc. Koľko si takýmto spôsobom mesačne privyrobí nevedel uviesť, za posledný mesiac nemal žiaden príjem. Mame na domácnosť prispievajú sumou 20 - 30,- eur mesačne. Výživné na syna neplatí z dôvodu, že doposiaľ mu nebol doručený žiadny rozsudok. Rovnako so synom sa nestretáva, pretože navrhovateľka mu zakázala stretávať sa so synom.
Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na maloletého syna.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, správou a vyjadrením kolíznej opatrovníčka ako aj listinnými dôkazmi zvýšil výživné zo strany otca na maloletého syna zo sumy 34,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2015. naposledy bolo výživné na syna zvýšené rozsudkom Okresného súdu prešov pod sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 27.1.2009, právoplatným dňa 4.2.2009, teda pred 7 rokmi. V uvedenom čase bol maloletý žiakom 3. ročníka základnej školy. V súčasnosti navštevuje maloletý T. 1. ročník X. F. Š. X. Q. F.. Matka je aj naďalej zamestnaná v spoločnosti I. S. X. s príjmom 471,99,-eur mesačne. Je nepochybné, že výdavky na maloletého T. výrazne vzrástli už len tým, nastúpil na štúdium na strednú školu, rovnako výdavky spojené s jeho obliekaním sú už vzhľadom k jeho fyzickému vzrastu na úrovni dospelého chlapa.
Otec maloletého v čase posledného rozhodovania súdu bol na neznámom mieste, preto nebolo možné zistiť jeho príjem. V súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, pričom výšku svojho mesačného príjmu nevedel uviesť. Pracuje brigádnicky, ak ho niekto požiada o výpomoc.
Súd po zohľadnení výšky príjmu matky, ktorá sa o syna osobne stará, pričom otec sa na starostlivosti o syna žiadnym spôsobom nepodieľa, odôvodnených výdavkoch na maloletého syna pristúpil k zvýšeniu výživného na sumu 100,- eur mesačne a to od 1.9.2015, teda od nástupu syna na strednú školu. Doposiaľ určené výživné vo výške 34,- eur nezodpovedá potrebám syna študujúceho na strednej škole, tak, aby boli zabezpečené všetky potreby spojené s jeho štúdiom, mimoškolskými aktivitami, pričom je potrebné uviesť, že len cestovné pre syna do školy, vychádza na sumu 40,- eur mesačne.
Súd zároveň určil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 29.2.2016 vo výške 396,- eur ( 6 x 100 -34) a to v splátkach po 10,-eur mesačne spolu s bežným výživným.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Odvolanie je potrebné podať v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.