Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-108-2020.pdf
PDF · 185.67 KB
Case nature
Subarea
7Ek/108/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Accounting Partners, s. r. o., Cyrilova 9 82108 Bratislava-Ružinov, IČO: 44368437, práv. zast. JUDr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27 81107 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: TENDER PARTNER s. r. o., Kukučínova 4, 83103 Bratislava, IČO: 46422803, práv. zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o. Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o vymoženie 100,- Eur s prísl., v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Dagmar Kováčová, Záhradnícka 46, 82108 Bratislava, IČO: 37927027, pod sp.zn. 391EX 274/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.01.2020 domáhal od povinného vymoženia 100,- Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov: Rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 25Cb/231/2015-256, zo dňa 24.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2018 a vykonateľnosť dňa 25.08.2018 (ďalej aj „exekučný titul prvostupňového súdu“) v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 3Cob/17/2018-392, zo dňa 27.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2018 (ďalej aj „potvrdzujúci exekučný titul“).
2. Súd na základe návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 30.01.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dagmar Kováčová, Záhradnícka 46, 82108 Bratislava, IČO: 37927027, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 391EX 274/20.
3. Povinný podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2020, s tým, že sa jedná o drobný spor, resp. drobnú exekúciu. Namieta, že oprávnený súdu neoznámil, že exekučný titul bol v roku 2018 napadnutý dovolaním zo strany povinného a hoci povinný dovolanie podal už v roku 2018, ani doposiaľ nebolo bez zbytočných prieťahov odstúpené Najvyššiemu súdu SR (Dôkaz: potvrdenie o podaní dovolania povinným aj listinne dňa 31.10.2018 - príloha č. 1). Povinný namieta, že v záujme hospodárnosti, opatrnosti a účelného vynaloženia ďalších nákladov, mal byť slušne oslovený zo strany oprávneného. Oprávnený nepoukázal na zbytočné prieťahy ohľadom nerozhodovania o dovolaní až ku dňu doručenia návrhu na exekúciu. Ďalej sa povinný vyjadruje k pomerom na Okresnom súde Bratislava III, k čomu poukazuje aj na údaje zverejnené v denníku Pravda (Príloha č. 2). Na Krajskom súde v Bratislave sa rozhodlo o odvolaní tak, že v skutočnosti nedošlo k preskúmaniu dovolacích dôvodov a ani tých, ktoré mali byť podrobené revízii v odvolacom konaní, len preto bolo nutné podať mimoriadny prostriedok - dovolanie. Z obsahu dovolania je zrejmé, že sa ním poukazuje na porušenie práva na spravodlivý proces a na flagrantné porušenia, vážne zásahy a nesprávnosti, k akým došlo opakovane počas konania pred súdom prvej inštancie a aj prečo bolo márne odvolanie. Aj skutočnosti uvádzané ďalej svedčia o dôvodnosti opravných prostriedkov, ktorými sa poukazuje aj na to, ako súd opakovane postupuje diskriminačne a na úkor práv jedného z účastníkov, ktorým je vždy a opakovane len povinný. (Dôkaz: obsah dovolania - príloha č. 3). Povinný konal v dobrej viere
s tým, že mu postupom súdu prvého stupňa a / alebo oprávneným nebude odňaté právo domáhať sa nápravy, v záujme ktorej už počas konania na prvom stupni podal niekoľko žiadostí aj sťažností, následne odvolanie, potom dovolanie, v ktorého bode V. žiada dovolací súd o odklad vykonateľnosti. Oprávnený iste má vedomosť aj o tom, že povinný bol nútený podať ešte aj po doručení dovolania sťažnosť na postup súdu prvého stupňa, aj že k dovolaniu zasielal doplnenie a taktiež, že za podanie dovolania ešte v roku 2019 zaplatil súdny poplatok v sume 33,- Eur (dôkazy: sťažnosť na postupy súdu s potvrdením o jej doručení dňa 18.01.2019 - príloha č. 4, doplnenie dovolania s potvrdením o jeho doručení dňa 26.03.2019 - príloha č. 5, príkaz k úhrade poplatku za dovolanie zo dňa 13.08.2019 spolu s potvrdením o úhrade poplatku vykonanej dňa 06.09.2019 - príloha č. 6). Zo znenia sťažnosti napádajúcej postupy súdu v spojení úkonmi týkajúcimi sa dovolania a aj z príkazu zaslaného súdom k úhrade poplatku za dovolanie je zrejmé, že na rozdiel od oprávneného, súd povinnému opakovane (rovnako ako počas prvostupňového konania) aj v spojení s dovolaním, doručoval počas vianočných sviatkov (27.12.2018), počas obdobia dovoleniek (13.07.2019 aj 13.08.2019); podniklo sa všetko preto, aby dovolanie na NS SR nebolo nutné odstúpiť vôbec. Oprávnený sa zrazu po 2 rokoch nečinnosti rozhodol zvoliť výkon práva v rozpore s pravidlami slušnosti, teda s dobrými mravmi, aby nebolo vôbec zrejmé napríklad, že bolo podané dovolanie, ktorým sa žiada o odklad vykonateľnosti, aj že posúdiť a rozhodovať o dovolaní nebolo od roku 2018 - NS SR umožnené. Nebol zaznamenaný nijaký úkon, ktorým by oprávnený protestoval proti zbytočným prieťahom. Rozporu s dobrými mravmi svedčí aj to, že oprávnený sa pre výkon svojho práva rozhodol v čase, keď už podľa vyjadrenia povinného „bezprostredne hrozí“, že sa dovolaním bude môcť NS SR zaoberať. Oprávnený postupoval tak, aby práva a záujmy povinného poškodil čo najviac a aby docielil, že rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného titulu sa stane bezpredmetným preto, že k rozhodovaniu dôjde až po začatí exekúcie, nie pred vydaním poverenia, zároveň však s odstupom času, aby oprávnený mohol mať prospech aj z nárastu príslušenstva. To isté platí aj o trovách, ktoré predstavujú oprávneným vyvolané ďalšie náklady, ktorých vzniku mohol a aj mal predísť, pokiaľ by postupoval účelne a hospodárne. Povinný namieta zaslanie dovolania povinného oprávnenému zo strany súdu, aby sa k nemu vyjadril práve v rovnakom čase, keď povinnému bolo zaslané Upovedomenie o začatí exekúcie. V tomto čase návrh oprávneného nebol zamietnutý a došlo k vydaniu poverenia, hoci sa tak nemalo stať. Súdu nič nebránilo vyžiadať si vyjadrenie oprávneného k dovolaniu už oveľa skôr - najneskôr v r. 2019 a neexistoval žiaden dôvod. aby súd po odoslaní výzvy na úhradu súdneho poplatku za dovolanie, takýto úkon voči oprávnenému bezdôvodne odkladal a ďalej nečinne čakal až kým oprávnený podá návrh na exekúciu. (dôkazy: elektronický súdny spis na Okresnom súde Bratislava III. sp. zn.: 25Cb/231/2015, príkaz na úhradu súdneho poplatku za dovolanie zo dňa 13.08.2019, potvrdenie o úhrade súdneho poplatku v hotovosti dňa 06.09.2019). Dôsledkom uvedeného je aj to, že exekučnému súdu neboli ozrejmené všetky skutočnosti a súvislosti, aby tieto mohol náležite zohľadniť a neposkytnúť právnu ochranu tam, kde je výkon práva realizovaný v rozpore so všetkými pravidlami slušnosti a odporuje dobrým mravom, čo by muselo viesť k odmietnutiu vydania poverenia a taktiež k výroku o tom, že práve oprávnenému možno pričítať, že svojím správaním zadal dôvod na zastavenie exekúcie a vyvolal vznik nákladov, ktorých vzniku mal predísť a tieto vynaložiť účelne, nie naopak, účelovo, v rozpore s dobrými mravmi. Povinný ďalej namieta načasovanie návrhu na exekúciu s úmyslom poškodiť, či znevýhodniť povinného (šikanózny výkon práva), aby bol zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o dovolaní. Povinný je dlhodobo nútený znášať tlak zjavne neprimeraných zásahov a škodlivých dôsledkov s dosahmi aké sú neprimerané povahe a výške nároku oprávneného; exekučný súd práve z hľadiska primeranosti a vyváženosti neposkytol právnu ochranu, keď nebol informovaný o všetkých faktoch a súvislostiach. Oprávnený pri výkone svojho práva exekučnému súdu znemožnil náležite zohľadniť aj na iné skutočnosti brániace začatiu a vykonaniu exekúcie tak, že zásahy do práv a záujmov povinného budú ešte aj v tomto konaní v zjavnom nepomere k výške pohľadávky a povahe práva, ktorého výkon je oprávneným realizovaný v rozpore s dobrými mravmi a / alebo aj bez náležitej odbornej starostlivosti. Každá exekúcia je zásahom do práv povinného, ktorý sa môže uskutočniť len za podmienok a spôsobom určeným právnymi predpismi, v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie práv oprávneného. Porušenie ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Právo nútene vymôcť svoju pohľadávku v exekučnom konaní je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, avšak súd ochranu tohto práva nemôže poskytnúť, pokiaľ toto právo je vykonávané tak, ako k tomu došlo v danom prípade, čo možno pričítať oprávnenému, ktorý pri náležitej opatrnosti musel predvídať zastavenie exekúcie pre výkon práva odporujúci dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je o to vážnejší, že oprávnený má vedomosť o tom, že povinný sa dlhodobo domáha nápravy práve kvôli porušeniu vyššie uvedeného základného práva na spravodlivý proces, ako to vyplýva aj z dovolania. Treba naliehavo a dôsledne dbať na vyváženie práv účastníkov exekučného konania, k čomu v dôsledku
správania sa oprávneného nedošlo. Práva a záujmy oprávneného boli v dôsledku jeho správania a postupu exekučného súdu nadradené vysoko nad práva a záujmy povinného. Právny zástupca oprávneného mohol a mal postupovať hospodárne a účelne aj v záujme vlastného klienta, aby predišiel vzniku ďalších trov. Nepostupoval ani len tak, že v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a pravidlami slušnosti, t.j. v súlade s dobrými mravmi by oslovil povinného a ani tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom, keď od roku 2018 nedošlo k odstúpeniu dovolania na NS SR, atď. Oprávnený bol dlhodobo nečinný, aj to svedčí o jeho špekulatívnom prístupe a tým, že podal návrh na exekúciu až v roku 2020 a súčasne tak, aby docielil stav, ktorý sa rozhodol výkonom tohto práva navodiť, aby posúdenie a záväzné rozhodovanie NS SR o dovolaní nemohlo predchádzať exekučnému konaniu. Oprávnený už pri vynaložení minimálnej starostlivosti musel získať vedomosť o podanom dovolaní ako aj o tom, že sa žiada o odklad vykonateľnosti. Povinný nemôže byť ukrátený na svojich právach preto, že oprávnený si zvolil také postupy, aby povinného poškodil čo najviac a zároveň si vymohol plnenie ešte predtým, než bude zrejmé, či exekučný titul nebude zrušený, keďže na jeho zrušenie existuje hneď viacero veľmi vážnych dôvodov, o ktorých oprávnený rozhodne má vedomosť. Postup oprávneného nemôže požívať právnu ochranu, aká by mu patrila pri rešpektovaní pravidiel slušnosti, teda dobrých mravov, tiež účelnosti a hospodárnosti. Povinný namieta aj všetky tie trovy exekučného konania a úkony právnej pomoci právneho zástupcu oprávneného, ktorý mal povinnosť konať a postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, teda čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, pričom dbá na účelnosť a hospodárnosť právnych služieb. Rovnako musí konať tak, aby výkon práva bol v súlade s pravidlami slušnosti, s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Rozpor s dobrými mravmi v správaní oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu, šikanózny či inak neprijateľný výkon práva nie je ojedinelý, ale opakovaný, čo potvrdzujú aj vyjadrenia právneho zástupcu pred začatím konania na prvom stupni, pána Mgr. C. (dôkazy: upozornenie oprávneného právnym zástupcom povinného Mgr. C., upozornenie oprávneného konateľkou povinného - prílohy č.7, 8). Ten istý záver možno vyvodiť aj zo súdneho spisu sp.zn.: 25Cb/231/2015 o tom, ako bol vedený tento spis aj celé konanie, kvôli čomu bolo nutné uplatniť okrem odvolania ešte aj dovolanie (dôkaz: elektronický súdny spis Okresného súdu Bratislava III. sp.zn.: 25Cb/231/2015). Oprávnený poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.06.2018 v exekučnom konaní vedenom pod zn.: 9Ek/751/2018, kde postup oprávneného rovnako trpel takou vadou, že došlo k podaniu návrhu na exekúciu v čase, keď tento podaný byť nemal. V spomínanom prípade exekučný súd postupoval správne, keď aj bez návrhu povinného nevydal poverenie na vykonanie exekúcie a začatie exekúcie neumožnil a oprávnenému nepriznal žiadne trovy exekučného konania. (Dôkaz: rozhodnutie zo dňa 20.06.2018, sp. zn. 9Ek/751/2018). Pokiaľ by oprávnený slušne oslovil povinného, vedel by, že jeho konateľka je dlhodobo PN, čoho dôkazom sú potvrdenia o trvaní PN z ktorých vyplýva, že konateľka povinného bola PN aj v čase doručenia upovedomenia zo strany exekútora, ktoré si napriek tomu prevzala. Zdravotné prekážky žiada zohľadniť aj v tom smere, že kvôli nim nebolo možné sa spojiť s právnym zástupcom povinného, ani sa dostaviť na exekútorský úrad, resp. podniknúť iné kroky. (Dôkaz: preukazy o trvaní PN konateľky povinného - prílohy č. 9 až 16). Povinný nezadal žiadnu príčinu, že v tomto štádiu od neho nemožno spravodlivo požadovať plnenie, ak zo všetkých jeho krokov vyplýva, ako dlho sa aktívne domáha nápravy. Oprávnený zavinil, že exekučný súd bez náležitého úplného informovania vlastne ani nemohol prihliadnuť na nezavinené postavenie povinného a ani na okolnosti, za akých sa povinný dostal do situácie, v akej sa vôbec nemal ocitnúť. Nezastavenie exekúcie v danom prípade povinného nezvratne poškodí ešte viac, než ako povinný poukazuje v ním predložených dôkazoch, a preto sa domáha nápravy. Rovnako by to bolo aj v prípade odkladu exekúcie a zloženia zábezpeky do úschovy exekútora do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní. Od povinného nemožno spravodlivo požadovať, aby sa kvôli ochrane práv oprávneného a drobnej exekúcii začatej v dôsledku výkonu práva odporujúceho dobrým mravom ocitol v nezvratne poškodzujúcej situácii. Povinný na rozdiel od oprávneného aktívne podnikal mnohé kroky za účelom dosiahnutia nápravy, napriek tomu mu hrozí, že tretie strany ho budú už trvale považovať za subjekt, ktorý sa ocitol v exekúcii. Oprávnený návrh na exekúciu špekulatívne uplatnil až v roku 2020, zároveň však predtým než by bolo známe, ako dovolanie povinného bolo posúdené. Oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na exekúciu podal znovu a postupoval pritom bez tých vád, ktorým mal predísť už v prípade tejto exekúcie. Tento záver potvrdzuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky v jeho Náleze č. PL. ÚS 6/2016 zo dňa 30.01.2019, ktorý sa pripája ako dôkaz. Len zastavením exekúcie možno docieliť stav, aby práva a záujmy oboch účastníkov (nielen jedného z nich) neboli nezvratne poškodené a ani to neviedlo k nemožnosti vymáhať pohľadávku naďalej, a to aj formou exekúcie bez toho, aby bol povinný šikanózne, či obdobne inak neprijateľným výkonom práva donútený k úhrade pred
posúdením a rozhodnutím o jeho dovolaní. Povinný nezavinil, že o jeho dovolaní sa zatiaľ nemohlo rozhodovať, hoci toto podal už v roku 2018, oveľa skôr pred podaním návrhu oprávneného. Povinný namieta proti Upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 30.01.2020, pod zn.: 391 EX 274/20, keďže z dôvodov ním uvádzaných nemalo byť vôbec vydané a rovnako ani poverenie. Okrem toho sa v obsahu predmetného Upovedomenia vôbec neuvádzajú všetky tie skutočnosti, ktoré sú podstatné pre náležitú ochranu povinného, pokiaľ tento je ukrátený na svojich právach. Upovedomenie exekútora neobsahovalo ani údaje nevyhnutné pre účely zloženia zábezpeky na osobitný účet exekútora, ktorý by povinný mohol zvoliť, pokiaľ by výkon práva nebol oprávneným realizovaný v rozpore s dobrými mravmi. Povinnému v účinnej obrane bránia zdravotné prekážky aj postupy banky, ktoré môže potvrdiť aj splnomocnený právny zástupca. Pri absencii takýchto údajov v Upovedomení o začatí exekúcie v spojení so zdravotnými prekážkami na strane povinného nemožno akceptovať, že sa trovy voči povinnému ešte aj navýšia. K uvedenému povinný predkladá aspoň potvrdenie o trvaní PN v čase doručenia Upovedomenia. Povinný tiež namieta proti trovám exekučného konania, ako boli priznané a trovy uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie. Tieto nemali byť priznané ani oprávnenému ani exekútorovi tak, že k ich úhrade by malo dôjsť zo strany povinného. Vznik týchto trov vyvolalo správanie oprávneného (nie povinného), ako je to už popísané. Tieto náklady neboli vynaložené účelne ani hospodárne, naopak, oprávnený mohol a mal ich vzniku predísť, aj zároveň vytvoriť pre exekučný súd podmienky pre náležité rozhodovanie so znalosťou všetkých relevantných skutočností a súvislostí tak ohľadom návrhu na exekúciu, ako aj ohľadom toho, že exekučný titul bol napadnutý dovolaním, ako aj ohľadom trov, ktoré oprávnenému v dôsledku jeho správania nemali byť priznané a taktiež aj ohľadom trov, k zaplateniu ktorých mal byť zaviazaný oprávnený, nie povinný, a to z dôvodov uvádzaných povinným. Priznanie trov exekúcie oprávnenému nemôže byť automatické bez ďalšieho. Exekučný súd nemal oprávneným vytvorené podmienky na preskúmanie toho, či vydaním poverenia, začatím a realizovaním exekúcie, alebo aj jej odkladom nedôjde k tak zásadnému narušeniu a nevyváženosti v ochrane práv účastníkov exekučného konania, že práva oprávneného budú nadradené vysoko nad práva a záujmy povinného. Povinný znovu poukazuje na potrebu pomeru práv vo vzťahu k výške a povahe uplatňovaného nároku, rešpektovanie zásady proporcionality, primeranosti postupov vrátane posúdenia celkového správania, ako aj miery aktivity alebo pasivity účastníkov. Exekučný súd nemal vytvorené ani podmienky na to, aby mohol náležite zvážiť účelnosť trov a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ak ním zvolený výkon práva nebude súladný s dobrými mravmi, že v takom prípade dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, kedy súd oprávnenému uloží nahradiť trovy exekúcie. Oprávnený svojim správaním zavinil vznik nevyhnutých trov exekučného konania, preto by ich mal logicky nahradiť exekútorovi a povinnému, ktorý je dotknutý na svojich právach správaním oprávneného. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka), ktoré je kogentným ustanovením (§ 263 Obchodného zákonníka). Povinný poukazuje aj na závery v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99. Zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Konanie proti dobrým mravom je konaním protiprávnym (nález Ústavného súdu ČR z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07). V absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí jej vykonávanie odložiť (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 193/2010-14). Povinný poukazuje na znenie § 61k ods. 1 písm. d), § 198 ods. 2, § 199c ods. 1, § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný navrhuje predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (pre iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhaniu nároku), priznať súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a podľa § 199c ods. 1 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku určiť, že oprávnený nemá právo na náhradu trov tohto exekučného konania, ďalej, že oprávnený je povinný uhradiť trovy exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň povinný navrhuje povoliť odklad exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“).
4. Súd tiež eviduje podanie povinného zo dňa 29.04.2022 (v rozsahu 22 strán), v ktorom tiež poukazuje na už uvádzané skutočnosti v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2020, pričom má za to, že tento návrh bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.01.2020 prevzal povinný dňa 18.02.2020. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2020 zhrnul zoznam príloh v poradí 1 až. 16 (označené ako dôkazy 1-A až 1-P). Ako Dôkaz 2 je: Správa z Ústredného portálu verejnej správy informujúca o úspešnom odoslaní návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa
04.03.2020 spolu s prílohami č. 1 až 16 (Dôkaz 1 a Dôkazy 1-A až 1-P). Ďalej povinný poukazuje na poškodenie práv a záujmov povinného pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie (bod II.) a to v dôsledku nedoručenia návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2022 aj s jeho prílohami do e-schránky súdneho exekútora JUDr. Kováčovej, o čom povinný bezodkladne súdnu exekútorku informoval a pripojil aj snímky preukazujúce, že bol nútený žiadať o súčinnosť a prešetrenie prevádzkovateľa UPVS, teda Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby (ďalej „NASES“). Povinný požadoval, aby súdna exekútorka o tomto informovala exekučný súd; povinný tiež o tomto informoval aj Slovenskú komoru súdnych exekútorov (ďalej „SKE“). Povinný v ďalšom opravuje poradie doloženého dôkazu, ktorý preukazuje, že konateľka povinného bola PN, t.j. oprava Prílohy č. 8, pripojenej ako Dôkaz 1-H, ktorá sa pripája ako Oprava k Dôkazu 1-H. Povinný žiada náležite zohľadniť zdravotný stav konateľky. Ďalej povinný má za to, že je dôvod na zastavenie exekúcie pre závažné porušenia pred vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, pre mimoriadne závažne skutočnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nikto (ani povinný) nemohol predpokladať a povinný nemohol ovplyvniť. Povinnému je neúmerne sťažovaná, či úplne znemožňovaná realizácia jeho práv a je neustále poškodzovaný. Ide o to, aby súd predišiel akýmkoľvek ďalším neprimeraným zásahom voči povinnému aj voči osobe konateľky povinného a aby sa predišlo ďalšiemu poškodzovaniu. Povinný poukazuje na negatíva vzniknutej pandémie COVID 19, ktorá pretrváva doposiaľ, ako aj na negatívne dopady zmeny vlády SR, vládnu krízu, zmeny v orgánoch, v NASES a na ÚPVII / MIRRI SR. Náležitú súčinnosť povinnému neposkytli ani NASES, SKE a ani ÚPVII (Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu), pričom súčinnosť mali poskytnúť; na základe žiadosti aj Ministerstvo spravodlivosti SR (MSSR). Pozícia povinného je preto ešte viac oslabená. K tomuto sú Dôkazy: 5, 6, 7A, 7B, 8 až 11, ako poškodzujúce zásahy NASES voči povinnému, Dôkaz 12: telefonické komunikácie povinného na nahrávanej linke Ústredného kontaktného centra NASES povinný navrhuje zabezpečiť zo strany súdu. Tiež podrobne rozoberá nesúčinnosť zo strany NASES. Pracovníci NASES nepovažovali za potrebné sa obrátiť na exekučný súd, aby povinný nebol ešte viac poškodzovaný, nebolo mu poskytnuté seriózne potvrdenie. V tomto smere je významný Dôkaz 11. Povinný nie je vôbec informovaný o výsledku komunikácie medzi pani H., ako pracovníčkou NASES a súdnou exekútorkou. Uistenia pani H., že ju možno kontaktovať a že bude vydané vopred odsúhlasené potvrdenie, boli bezvýsledné. Povinný sa bezvýsledne obracal na ÚPVII, MIRRI SR a aj na MSSR (Dôkazy 13, 14 , ako poškodzujúce zásahy ÚPVII, MIRRI SR a MSSR). Súdna exekútorka odmieta s povinným komunikovať, o čom svedčí Dôkaz 3, v jej mene vystupujú rôzne osoby, ktoré komunikujú z rôznych, aj neznámych e-mailových adries, ktoré nie je možné verifikovať, napríklad na stránke SKE (Dôkazy: 15 ž 18). Súdna exekútorka podľa povinného nekoná čestne, svedomito a ani zodpovedne, s náležitou starostlivosťou, čo považuje za neúctivé a neslušné. Uvedené nespĺňa požiadavky podľa § 29 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Dôkazy 17. a 18. svedčia o tom, že NASES nepodnikol náležité úkony pre rešpektovanie zákonných pravidiel elektronického doručovania, ktoré sú stanovené zákonom o e-Governmente, povinnému nebola v tomto smere poskytnutá náležitá ochrana. Zo strany súdnej exekútorky, v pomere k vymáhanej sume sú výrazné neprimerané mnohé vážne ujmy na strane povinného a na strane jeho konateľky, ako fyzickej osoby, ktoré vznikli z dôvodu nečinnosti, odmietnutia súčinnosti, či v dôsledku iných zásahov ďalších orgánov verejnej moci. Pre prieťahy na strane Okresného súdu Bratislava III v spojení s rozhodovaním Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu SR, ako aj zo strany oprávneného, ujma na strane povinného už celé roky mnohonásobne prevyšuje vymáhanú sumu podľa exekučného titulu. Povinnému boli do elektronickej schránky doručené 3 zásielky: 1. z OSBA III - doručená 10.03..2022 s úložnou lehotou do 25.03.2022 (podľa vyjadrenia asistentky D. sa jedná o doložku právoplatnosti); 2. z OS BA III doručená 16.03.2022 s úložnou lehotou do 31.03.2022 (podľa vyjadrenia asistentky D. sa tiež jedná o doložku právoplatnosti); od súdneho exekútora JUDr. Dagmar Kováčovej doručená 30.03.2022 s úložnou lehotou 14.04.2022 (Dôkazy: A, B,C, notifikácie z portálu slovensko.sk dňa 10.03.2022, 16.03.2022 a 30.03 2022 s vyznačením uvedených úložných lehôt). Aj v danom prípade bol povinný ukrátený na jeho právach, keďže mu bola jednak odňatá možnosť si prebrať kedykoľvek počas úložnej lehoty každú z týchto troch 3 zásielok. Za účelom prevzatia zásielok a pre oboznámenie sa s obsahom je nevyhnutné prihlásenie sa do e schránky, avšak prihlásenie sa do e-schránky by pre povinného pri takto načasovanom a takto vykonanom doručovaní znamenalo povinnosť prevziať súčasne aj všetky ďalšie zásielky, v dôsledku čoho by začalo plynúť naraz niekoľko lehôt rovnako, ako k tomu došlo v mnohých iných prípadoch už predtým, čo je možné si overiť z podaní klienta založených v súdnom spise OS Bratislava III, sp. zn. 25Cb 231/2015. Portál ÚPVS nerozlišuje, za akým účelom sa užívatelia prihlasujú do e-schránky. Povinný, ako klient vôbec nemal vedomosť o tom, že je mu doručovaná zásielka Okresným súdom Bratislava III. Iným problémom bolo, že si nemohol prevziať zásielku z e- schránky, nakoľko jeho e-schránku v rovnakom období nesprávne (neoprávnene) použil na doručovanie
iný orgán verejnej moci. Službu „elektronický súdny spis“ prevádzkuje MS SR, avšak pre prístup k službe ESS je nevyhnutné prihlásenie sa do e-schránky, ktoré vyžaduje veľký časový priestor, každý dokument (list) je nutné osobitne otvárať, viaceré úkony je potrebné vykonávať opakovane atď. Po ukončení prehliadania elektronického súdneho spisu užívateľ nemá žiaden dosah na to, ako dlho bude UPVS “slovensko.sk” evidovaný, akoby bol prihlásený. Nie je vôbec zabezpečené, aby sa predišlo rôznym škodám, vzniku ktorých má povinnosť predchádzať tak MSSR ako aj NASES v súlade so všeobecnou preventívnou povinnosťou. V dôsledku právnej úpravy v § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. dochádza podľa povinného k sťaženiu alebo až k úplnému znemožneniu v uskutočňovaní procesných práv klientov. Povinný sa tiež vyjadruje k závažným porušeniam predchádzajúcim právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v tom smere, že boli porušené práva povinného aj v konaní NSSR, v spojitosti s postupom OSBAIII v konaní 25Cb 231/2015 a v spojitosti s konaním KSBA sp.zn. 3Cob/17/2018. Klientovi (povinnému) ako dovolateľovi bolo dňa 22.03.2021 doručené Uznesenie NSSR zo dňa 30.12.2020, sp. zn.: 4Obdo/78/2020 (ďalej aj „Uznesenie" - Dôkaz 19: Doručenka k zásielke s podacím číslom OA339744042SK obsahujúcej uznesenie). Predmetným Uznesením NS SR odmietol dovolanie sťažovateľa a súčasne v prospech protistrany rozhodol, že má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % (Dôkaz 20: Uznesenie NS SR podľa textu). Dovolanie zo dňa 21.10.2018 doručil klient (povinný) OS BA III dňa 22.10.2018, smerovalo proti rozsudku KS BA vydanému dňa 27.06.2018 v odvolacom konaní pod sp. zn. 3Cob/17/2018-392, pričom dovolanie bolo nutné podať podľa § 419 Civilného sporového poriadku (CSP) z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP (Dôkaz 21: Dovolanie klienta (povinného) zo dňa 21.10.2018, Dôkaz 22: Rozsudok KS BA zo dňa 27.06.2018, sp. zn.: 3Cob/l7/2018-392). Povinný má za to, že na základe preukázateľných porušení bolo dovolanie NSSR odmietnuté nedôvodne, poukazuje napríklad na bod 9. Uznesenia NS SR, kde sa NS SR obmedzil bez ďalšieho len na konštatovanie, že „Dovolateľ sa k vyjadreniu žalobcu k dovolaniu nevyjadril", avšak Uznesenie NS SR neobsahuje žiadne také zistenia, z ktorých by bolo zrejmé, že by NS SR vôbec skúmal, prečo sa OS BA III vôbec nezaoberal napríklad podaním klienta (povinného) zo dňa 31.08.2020, ktoré bolo následne dňa10.09.2020 OS BA III doručované s autorizáciou z e-schránky dovolateľa spolu s Prílohami A, B a Prílohami č. 1 až 6. (Dôkaz 23: Podanie povinného doručené e- mailom dňa 31.08.2020, dňa 10.09.2020 doručené s autorizáciou z e-schránky spolu s Prílohou A, B a Prílohami č. 1 až 6). Potom, keď povinný zistil, že OSBA III bez rozhodovania o návrhu obsiahnutom v podaní označenom a pripojenom ako Dôkaz 23, bez ďalšieho odstúpil spis NS SR, mal povinný ako dovolateľ záujem nahliadnuť do spisu aspoň na NS SR, čo mu nebolo vôbec umožnené, pritom toto malo byť zohľadnené, už vzhľadom na mimoriadnu situáciu, núdzový stav a obmedzenia vyplývajúce v dôsledku nákazy COVID-19 (dôkaz 24: Obmedzenie prístupu k NSSR a uzavretie pre verejnosť do dňa 31.01.2021). NSSR o dovolaní bezodkladne rozhodol dňa 30.12.2020, teda už na siedmy deň po tom, ako povinný prejavil záujem nahliadať do spisu, zároveň však bez toho, aby povinný vôbec mal možnosť podniknúť akýkoľvek krok ohľadom dovolania, či overenia toho, s akým obsahom bol spis 25Cb 231/2015 zo strany OS BA III odstúpený na NS SR. NS SR bol kontaktovaný opakovane (Dôkaz 24). Napriek úplnému uzatvoreniu NS SR pre účastníkov konania (verejnosť) a ďalším obmedzeniam, v Informačnom centre NS SR nikto povinnému ani následne vôbec neoznámil, že o dovolaní už bolo rozhodnuté. Pre dovolateľa teda vôbec nie je zrejmé, čo sa v tomto spise nachádzalo, a s akým obsahom bol súdny spis 25Cb 231/2015 predložený na NS SR. V Elektronickom súdnom spise sp.zn. 25Cb 231/2015 sa mnohé veľmi dôležité dokumenty vôbec nenachádzali, resp. sa nenachádzajú. Ďalej povinný poukazuje na význam Dôkazov 25, 26, t.j. obsah telefonátu s pánom S. Z., supervízorom Ústredného kontaktného centra Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) a opisuje absenciu technickej správy v konaní 25Cb 231/2015. Ku dňu 28.01.2021, t.j. už po vydaní Uznesenia NS SR, sa v elektronickom súdnom spise podanie dovolateľa označené a pripojené ako Dôkaz 23 - nachádzalo na liste č. 577 tak, akoby bolo doručované len e-mailom, t.j. akoby OS BA III dňa 10.09.2020 vôbec nebolo doručené s autorizáciou. Bolo verifikované, že tento stav sa v elektronickom súdnom spise nezmenil ani do dňa 23.05.2021 (Dôkaz 26: Obsah elektronického súdneho spisu zdokumentovaný dňa 28.01.2021). Povinný má za to, že súčasťou spisu, ktorý OS BA III doručil NS SR, neboli všetky dôkazy nevyhnutné pre správne a kvalifikované rozhodovanie. Dovolateľ musel žiadať aj napriek zhoršenému zdravotnému stavu o preverenie doručovania podania pripojeného ako Dôkaz 23, a to opakovane viacerých pracovníkov NASES, pričom na základe žiadosti zo dňa 15.01.2021, bolo potvrdenie o doručení podania označeného ako Dôkaz 23 elektronicky OS BA III poskytnuté a dovolateľovi potvrdené až dňa 14.05.2021 prostredníctvom pána K. W., hoci všetky k tomu potrebné informácie mu boli známe už v polovici januára 2021, ako to vyplýva aj z Dôkazov 27 až 29 a 44 (Dôkazy: 27 až 29). Z obsahu pripojeného Dôkazu 29 má povinný zrejmé aj to, že OS BA III v skutočnosti náležitým spôsobom neobjasnil, k čomu bol žiadaný o preverenie a vyjadrenie. Po prešetrení vykonanom NASES v súčinnosti
s MS SR, poskytol NASES klientovi ako dovolateľovi Potvrdenie zo dňa 14.05.2021, ktoré potvrdzuje, že podanie dovolateľa doručované dňa 10.09.2020 s autorizáciou z e-schránky sťažovateľa aj spolu s Prílohou A, Prílohou B a Prílohami č. 1 až 6 pripojené a označené ako Dôkaz 23, bolo OS BA III doručené dňa 10.09.2020, a teda včas. Včasnosť doručenia prijímateľovi, t.j. OS BA III, je nepochybná nielen z Potvrdenia NASES pripojeného ako Dôkaz 28 k sťažnosti z 24.05.2021, ale to isté potvrdzuje aj Dôkaz 29 obsahujúci komunikácie NASES a MS SR uskutočnené s viacerými pracovníkmi OS BA III tak, ako sú založené aj v súdnom spise na liste č. 607. Nie je vôbec zrejmé, podľa akého kľúča bol uskutočnený výber tých adresátov, ktorí boli oslovení zo strany pána W. z NASES, ako aj zo strany MS SR, v mene ktorého ako komunikujúci vystupuje pán J. S.. Medzi viacerými oslovenými pracovníkmi OS BA III je napríklad pani J. J., ktorá ako súdna tajomníčka podľa povinného výslovne nepravdivo uvádza, že spis v konaní 25Cb 231/2015 sa z dôvodu dovolania nachádza na NS SR odo dňa 22.10.2018, čo vôbec nezodpovedá skutočnosti. Dňa 22.10.2018 totiž klient doručil OS BA III svoje dovolanie zo dňa 21.10.2018. Ďalšou pracovníčkou OS BA III, ktorá komunikovala k výsledkom prešetrenia vykonaného NASES v súčinnosti s MS SR, bola vyššia súdna úradníčka K.. U. J., na postupy ktorej sa poukazuje priamo vo viacerých podaniach povinného, a to napríklad v bode III. dovolania pripojeného ako Dôkaz 21, ďalej v podaniach ešte z roku 2017 označených ako Dôkaz 33 a Dôkaz 34, rovnako sa na postupy K.. J. poukazuje aj pri skutočnostiach a podaniach osobitne daných do pozornosti predsedovi OS BA III v sťažnosti na prieťahy v konaní sp. zn. 25Cb 231/2015 uplatnenej spolu s podnetom na prešetrenie postupov a zabezpečenie náležitých opatrení na nápravu, ako sa to priamo uvádza na stranách 2 až 4 Dôkazu 38. Dôkaz 29 obsahujúci komunikácie NASES a MS SR uskutočnené s viacerými pracovníkmi OS BA III tak, ako sú zjavne nie v kompletnom znení založené v súdnom spise sp. zn. 25Cb 231/2015 na liste č. 607 preukazuje, že ani na všeobecné otázky a ani na základe konkrétnych otázok pracovníka MS SR, neposkytla K.. U. J. žiadne také vysvetlenie, ktoré by bolo možné chápať ako náležité a dostatočne objasňujúce ďalej namietané. Nie je vôbec zrejmé, ako je vôbec možné, že na jednej strane NASES dovolateľovi potvrdzuje, že jeho podanie doručované dňa 10.09.2020 s autorizáciou z e- schránky sťažovateľa aj spolu s Prílohami A, B a Prílohami č. 1 až 6 pripojené a označené ako Dôkaz 23, bolo OS BA III doručené 10.09.2020, teda včas, no K.. U. J. ako vyššia súdna úradníčka OS BA III aj napriek tomu uvádza úplný opak, a toto formuluje tak, akoby k žiadnemu doručeniu nikdy nedošlo, čo preukazuje aj Dôkaz 29, resp. ako je to v súdnom spise 25Cb 231/2015 založené na liste č. 607. OS BA III ako aj NS SR postupovali tak, akoby autorizované podanie dovolateľa označené a pripojene ako Dôkaz 23 nebolo vôbec OS BA III dňa 10.09.2020 doručené. Rovnako v elektronickom súdnom spise 25Cb 231/2015 úplne absentujú aj nahrávky z pojednávaní, ku ktorým bolo dovolateľovi z Informačného centra OS BA III oznámené, a to aj opakovane, že v konaní 25Cb 231/2015 existuje len jedna jediná nahrávka, a to o priebehu pojednávania zo dňa 26.09.2016, pričom povinný opakovane bez úspechu žiadal, aby mu bola poskytnutá aspoň táto. (Dôkazy 30, 31, 32 - žiadosti klienta o poskytnutie nahrávky z pojednávania doručené dňa: 31.10.2016 a opakovane dňa 27.01.2017, Žiadosť klienta zo dňa 26.06.2020 o nazeranie do spisu a nápravu ohľadom jeho predchádzajúcich žiadostí o poskytnutie nahrávky zo dňa 31.10.2016 a znovu zo dňa 27.01.2017). Ani po týchto opakovaných žiadostiach neposkytol OS BA III sťažovateľovi ani jediný zvukový záznam z pojednávania zo dňa 26.09.2016, ktorý mal byť podľa tvrdenia pracovníkov OS BA III vyhotovený ako jediný. Klientovi - povinnému teda nebolo ani pre účely stanoviska k vyjadreniu týkajúcemu sa odvolania zo strany OS BA III umožnené oboznámiť sa s kompletným súdnym spisom vzťahujúcim sa ku konaniu 25Cb 231/2015. Potom, ako klient - povinný svoje podanie zaslal na vedomie aj vedeniu OS BA III (napr. Dôkaz 32), bolo klientovi
- povinnému až po rokoch oznámené, že nahrávky z pojednávaní existujú. Ani do dnešného dňa však nebola klientovi poskytnutá čo aj len jediná z nich, sprístupnené vôbec nie sú ani v elektronickom súdnom spise. Práve nahrávky z jednotlivých pojednávaní sú spôsobilé preukázať, že OS BA III voči klientovi - povinnému postupoval zjavne zaujato, výrazne diskriminačne aj celkovo iným spôsobom, ako pristupoval k žalobcovi (oprávnenému), súčasne neustále vyvíjal nátlak na klienta, avšak od žalobcu žiadnu aktivitu nepožadoval. Klienta vystavoval situáciám, aké nemožno chápať inak, ako mimoriadne nedôstojné. Z postupov OS BA III možno nadobudnúť dojem, že OS BA III postupoval tak, aby sa nepravdivosť či prípadná krivá výpoveď vlastne nemohli preukázať (nemožnosť klienta položiť čo aj len jedinú otázku, nemožnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a kompletným spisom, utajovanie nahrávok z pojednávaní, nezohľadnenie dôkazov predložených klientom, a to dokonca vrátane tých, ktoré vypracoval žalobca / oprávnený atď.). Rovnako bez povšimnutia OS BA III ponechal aj ďalšie podania klienta, napríklad Dôkazy 33 a 34 (Dôkaz 33: Žiadosť týkajúca sa postupov súdu, žiadosť o určenie novej lehoty na vyjadrenie, žiadosť o doručovanie na adresu odporcu - odvolateľa (klienta) doručená dňa 27.02.2017, dôkaz 34: Žiadosť o odpustenie „zmeškanej"' lehoty, ktorá v skutočnosti nebola zmeškaná, žiadosť o doručovanie na adresu odporcu - odvolateľa doručená dňa 27.02.2017).
Prvý záznam v elektronickom súdnom spise 25Cb 231/2015 je zo dňa 05.12.2016, podania označené a pripojené ako Dôkazy 31,32, 33 či 34, v ňom úplne absentujú. O prístupe OS BA III voči povinnému vypovedá i to, akým spôsobom mu bola určovaná, či oznamovaná aj lehota týkajúca sa vyjadrenia k vyjadreniu ohľadom dovolania, koľkokrát bol nútený žiadať o jej predĺženie, čo je zrejmé z obsahu podaní: Dôkazy 35 až 41. Ďalej sa povinný vyjadruje k postupu na Okresnom súde Bratislava III, čo znamená podľa povinného porušenie práv na spravodlivý proces (Uznesenie NSSR 2SŽo 200/2010). Opisuje neprimerané zásahy voči konateľke, ku ktorým podľa jeho vyjadrenia došlo, tak ako vyplýva z Rozsudku OS BAIII (Dôkaz 22). Povinný namieta spôsob dokazovania Okresným súde Bratislava III, jedná sa podľa neho o krivé, osočujúce či inak nepravdivé „výpovede“, ktoré boli akceptované bez pokusu verifikovať ich hodnovernosť. Povinný ďalej poukazuje na postup NASES v rámci komunikácie s p. W., ako neprimeraný, resp. neprijateľný zásah orgánu verejnej moci, za ktorý považuje aj neprimerané zásahy vyššieho súdneho úradníka v konaní 25Cb 231/2015 Okresného súdu Bratislava III. Uznesenie zo dňa 14.06.2021 bolo vydané podľa vyjadrenia povinného bez zohľadnenia skutočností a dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii (list č. 607, resp. dôkazy 23, 28, 29, 35,38). V konaní neboli zohľadnené podľa názoru povinného vážne skutočnosti, ide o nesprávne vykázaný čas na doručenke, pričom je uznesenie koncipované, ako keby nikdy nedošlo ku komunikácii zo strany NASES a MSSR a ani k iným vážnym skutočnostiam. Záver v uznesení, že NS SR rozhodol o dovolaní, nezodpovedá skutočnosti, nakoľko k tomuto rozhodnutiu nedošlo. NS SR tiež nerozhodol o odklade vykonateľnosti, dovolanie odmietol, čo považuje povinný za nedôvodné. Povinný namieta postup pri rozhodovaní o dovolaní, dovolateľovi bola odňatá možnosť konať pred NSSR, podaniami povinného sa súd náležite nezaoberal, a to ani OSBA III, ani predseda OS BA III a ani v konaní KSBA (Dôkaz 38). Povinnému bolo poskytnuté Potvrdenie zo strany NASES až dňa 14.05.2021, v ktorom sú rôzne nesprávne, či inak nekorektné formulácie (Dôkaz 44). Exekučné tituly nemali byť vydané, Okresný súd Bratislava III odmietol zohľadniť ešte aj zdravotné prekážky (dôkaz D, E - potvrdenia z nemocnice ku dňa 28.09.2021 a 31.08.2021). Povinný navrhuje exekúciu zastaviť pre iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, priznať súdnemu exekútorovi náhradu trov voči oprávnenému, resp., že odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí (§ 198 ods. 1 Exekučného poriadku) a ak súd rozhodne o zmene exekútora, oprávnený nemá právo na náhradu trov tohto exekučného konania a oprávnený je povinný naradiť trovy exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Pre prípad, že súd nerozhodne o zastavení exekúcie, povinný požiada súd, aby podnikol všetko potrebné za tým účelom prešetrenia vážnych porušení predchádzajúcich vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko napriek podanému dovolaniu ako mimoriadnemu opravnému prostriedku, ktorým sa žiadalo o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, došlo k jeho bezdôvodnému odmietnutiu a tým upretiu práva povinného chrániť sa pred negatívnymi dopadmi exekúcie, ktorú umožnil Okresný súd Bratislava III tým, že nekonal tak, ako konať mal. Povinný znovu poukazuje na jeho poškodzovanie a vyjadruje sa v rovnakom význame, ako už je popísané vyššie. Realizovanie exekúcie je nezákonné a povinnému hrozí ďalšie poškodzovanie. V dôsledku poruchovej prevádzky a chýb na strane ÚPVS nebol návrh na zastavenie exekúcie doručený po jeho odoslaní do elektronickej schránky súdnej exekútorky (ďalej len „doplňujúce podanie“).
5. K návrhu na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený cestou právneho zástupcu zo dňa 23.05.2022, v ktorom poukázal na znenie §61k ods.2 Exekučného poriadku, teda, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ktorý musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. Podľa §61k ods.3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Oprávnený namieta, že povinný odôvodnil podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods.2 Exekučného poriadku, napriek tomu, že 15-dňová lehota od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už dávno pominula. Ak by aj povinný podával návrh na zastavenie exekúcie podľa §61k ods.3 Exekučného poriadku, tak vo svojom rozsiahlom návrhu uvádza ako dôvody: „Poškodzovanie práv a záujmov po podaní návrhu na zastavenie exekúcie a odmietnutie poskytnutia (náležitej) súčinnosti zo strany NASES, SKE MIRRI SR a MS SR“ a pod. Oprávnený má za to, že sa nejedná o dôvody na zastavenie exekúcie tak ako predpokladá §61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku a žiada, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol (ďalej „vyjadrenie oprávneného“).
6. Súdny exekútor predložil návrh na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa §61l ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Súd v rámci posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné pre vysvetlenie dôvodov prijatého rozhodnutia. Nie je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale len tými, ktoré majú pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Súd v uvedených intenciách posúdil návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnym exekútorom a návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, pričom zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
14. Exekučný súd k uvedenému právnemu a skutkovému stavu uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, takýto návrh má odkladný účinok. V neskôr podaných návrhoch na zastavene exekúcie možno namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2, teda po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Súd za účelom posúdenia včasnosti návrhu na zastavenie exekúcie eviduje elektronickú doručenku s dátumom prevzatia Upovedomenia o začatí exekúcie vydaného dňa 31.01.2020, sp.zn. 391EX 274/20-2, a to dňa 18.02.2020 povinným - právnickou osobou TENDER PARTNER .s.r.o. (prijímateľ
pod IČO: 46422803). Súdny exekútor prevzal návrh na zastavenie exekúcie so všetkými prílohami dňa 29.04.2022 prostredníctvom právneho zástupcu povinného, tak ako vyplýva zo sprievodného podania súdneho exekútora zo dňa 26.05.2022. Exekučný súd konštatuje, že sa v danom prípade podľa týchto dokumentov jedná o návrh na zastavenie exekúcie podaný neskôr, ktorý podlieha preskúmaniu exekučným súdom v rozsahu podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v tom smere, že povinný môže v neskôr podanom návrhu uvádzať len okolnosti, resp. skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15- dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Súd k argumentácii povinného ohľadom nedoručenia návrhu na zastavenie exekúcie do schránky súdneho exekútora (s tým spojených technických nedostatkov) uvádza, že v každom prípade je rozhodujúce časové hľadisko skutočností uvádzaných povinným, teda musí sa jednať o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu.
15. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh s príslušenstvom v zmysle exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
16. Exekučný súd považuje za prvoradé uviesť, že v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, či už podaného včas, alebo podaného neskôr, nie je ani v jednom prípade príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. K tomuto je napr. aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010 uvedené: „...Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je záväzné, nezmeniteľné (v rámci riadneho opravného konania) a vynútiteľné. Priamym dôsledkom vymenovaných účinkov rozhodnutia, ktoré je súčasne exekučným titulom, je, že ho v rámci prebiehajúceho exekučného konania už nie je možné exekučným súdom preskúmavať z hľadiska jeho vecnej správnosti a nemožno ho meniť ani zrušovať, nakoľko tieto úkony prislúchajú len súdu, ktorý rozhoduje o opravných (či už riadnych alebo mimoriadnych) prostriedkoch proti nemu. Rozsah preskúmania rozhodnutia exekučného titulu exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností, čo exekučný súd robí už v štádiu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré je predpokladom pre začatie vykonávania exekúcie (§ 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku). Rovnako v prípade podania námietok zo strany povinného môže exekučný súd preskúmať len okolnosti predpokladané zákonom (§ 50 Exekučného poriadku), ktorými sú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace jeho vymáhateľnosti, iné dôvody neprípustnosti exekúcie a legitímnosť právneho nástupníctva účastníkov exekučného konania, ak právne nástupníctvo pripadá do úvahy. Na to, aby zánik vymáhaného nároku bol relevantným dôvodom pre zastavenie exekučného konania, je potrebné, aby nastal až po vzniku exekučného titulu, t.j. po jeho vydaní, v opačnom prípade by takúto skutočnosť mohol povinný namietať len v základnom konaní....“
17. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovské rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok) vydaný v spotrebiteľskom spore. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
18. Ako jeden z dôvodov podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného a doplňujúceho podania, je podanie dovolania proti exekučnému titulu a k tomu žiadosť o odklad vykonateľnosti exekučného titulu a s tým uvádzané súvislosti. K tomuto súd tiež poukazuje na vyššie uvedené
skutočnosti, že ako exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. Podanie dovolania nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu; dovolanie suspenzívny účinok nemá, jeho podanie nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Podanie dovolania nie je samo osebe inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
19. Exekučný súd k vyššie uvedenému disponuje Uznesením najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo/78/2020 zo dňa 30.12.2020 o dovolaní žalovaného (povinného) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava z 27. júna 2018, k č.k. 3Cob/17/2018-392 (potvrdzujúci exekučný titul), ktorým bolo dovolanie odmietnuté, v odseku 29 sa uvádza: „keďže dovolanie bolo odmietnuté, dovolací súd nerozhodoval o návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 444 ods. 2 C.s.p.“
20. V nadväznosti na otázku odkladu vykonateľnosti exekúcie, súd poukazuje na ustanovenie § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Súd má za to, že v danom prípade tento dôvod odkladu exekúcie daný nie je, nakoľko povinný rozhodnutím o odklade vykonateľnosti exekučného titulu nedisponuje, resp. takéto rozhodnutie nepreukázal. V súvislosti s návrhmi povinného na odklad exekúcie, súd poukazuje na uvedené zákonné ustanovenie s tým, že o odklade exekúcie aj z iných dôvodov uvedených v § 61h Exekučného poriadku, rozhoduje súdny exekútor, nie súd (exekučný súd).
21. K námietkam týkajúcim sa nesprávnosti doručenia, súd poukazuje na ustanovenie § 111 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), v zmysle ktorého sa údaje na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. V zmysle § 30 ods. 5 a 6 zákona č.305/2013 Z.z. Zákona o e-Governmente, doručenka sa elektronicky doručuje do elektronickej schránky odosielateľa elektronickej správy, ktorej doručenie doručenka potvrdzuje. Údaje uvedené v doručenke, ktorá bola autorizovaná, sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak. Súd, vychádzajúc z rozsiahlej argumentácie povinného, konštatuje, že povinný nepreukázal nijaké zrejmé nesprávnosti v doručovaní písomností tak ako namieta (opak preukázania doručenia a pod.), napríklad v zmysle § 33 Zákona o e-Governmente možno rozhodnúť o neúčinnosti elektronického doručovania, ktorú skutočnosť povinný nepreukázal.
22. Čo sa týka spomenutého rozhodnutia sp.zn. 9Ek/751/2018, zo dňa 20.06.2018, Okresného súdu Banská Bystrica, v ktorom podľa vyjadrenia povinného súd správne rozhodol tak, že poverenie nevydal; exekučný súd konštatuje, že v tomto uznesení uvedený dôvod zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku spočíval v tom, že na majetok povinného (fyzickú osobu odlišnú od účastníkov tohto exekučného konania) bol vyhlásený konkurz. Tento dôvod však s predmetným exekučným konaním vôbec nesúvisí, exekučný súd v predmetnom exekučnom konaní nezistil vyhlásenie konkurzu na majetok povinného; preto súd považuje takúto námietku povinného za irelevantnú.
23. V súvislosti s námietkami povinného týkajúcich sa obsahu upovedomenia o začatí exekúcie a voči trovám exekúcie, súd poukazuje na nasledovnú právnu úpravu.
24. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok.
25. Podľa § 61 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.
26. Podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať a) označenie exekútora, ktorý ho vydal, b) označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, c) označenie oprávneného a povinného a ich zástupcov, d) označenie vymáhaného nároku, e) výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, f) výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e), g) poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o lehote, do uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok, h) poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach, i) poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak sa podľa osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti,7l) v rozsahu, v akom to tento osobitný predpis dovoľuje.
27. Súd teda poukazuje na Exekučným poriadkom stanovené náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré nijako neukladajú exekútorovi povinnosť uvádzať zistený skutkový stav, ktorý predchádza exekučnému titulu, alebo ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia a ani skutočnosti uvádzané povinným na jeho ochranu a výslovne sa neuvádza ani povinnosť uviesť údaje pre zloženie zábezpeky na účet súdneho exekútora. V závere upovedomenie exekútora obsahuje okrem iného aj poučenie o možnosti podať u exekútora návrh na zastavenie exekúcie a s tým spojené účinky, ako aj o ďalších právach účastníka konania.
28. K námietkam povinného týkajúcich sa priznaných trov exekučného konania, ako aj trov uvádzaných v Upovedomení o začatí predmetnej exekúcie, súd tiež poukazuje na príslušnú právnu úpravu.
29. Podľa § 199a ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. Podľa § 10 ods. 1) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška o odmenách advokátov“), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je (okrem iného): do 165,97 eura....16,60 eura...
33. Podľa § 13a ods. 2) Vyhlášky o odmenách advokátov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, 34. Podľa § 16 ods. 3) Vyhlášky o odmenách advokátov, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
35. Podľa § 18 ods. 3) Vyhlášky o odmenách advokátov, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.5a).
36. Súd, vychádzajúc z vyššie uvedených právnych predpisov, k priznaným trovám, resp. k trovám priznaným exekučným titulom poukazuje na už uvedené, že nemôže skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.01.2020, vychádzajúc z poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.01.2020 obsahuje údaje (okrem iného):
- pohľadávka: 100,- Eur (priznaná exekučným titulom),
- príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce:
- úroky z omeškania (priznané exekučným titulom), vyčíslené v stave ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie, dňa 31.01.2020, vo výške: 47,74 EUR; základom sú úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 21.04.2014 zo sumy 100,- EUR do zaplatenia; teda do 31.01.2020,
- úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 01.02.2020 zo sumy 100,- EUR do zaplatenia (uvádzajú sa pokiaľ nebudú zaplatené vo výške 47,74 Eur, v závislosti odo dňa úhrady sumy 100,- Eur),
- trovy súdneho konania: 40,- Eur (priznané exekučným titulom),
- trovy právneho zastúpenia pri exekúcii celkom 37,84 Eur, pozostávajúce: z výpočtu za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. podanie návrhu na vykonanie exekúcie. S ohľadom na §13a ods. 2 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. znížené na 1-inu v minimálnej sadzbe: základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby činí 8,30 Eur. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je uplatnená paušálna suma náhrad za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) za jeden úkon: 10,62 Eur, spolu za jeden úkon: 18,92 Eur (bez DPH; 8,30 + 10,62). Za dva úkony: 37,84 Eur (bez DPH; 18,92 x2),
- trovy oprávneného pri exekúcii: 16,50 Eur, pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške: 16,50 Eur (položka č. 13 písm. a) Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).
37. Súdny exekútor k vyššie uvedenému vypočítal trovy súdneho exekútora v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 31.01.2020, ktoré prináležia exekútorovi podľa § 196 a nasl. Exekučného poriadku, ako odmena a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom, vypočítaná s prihliadnutím na § 61a ods. 1, písm. e), f) Exekučného poriadku, pričom treba postupovať podľa platnej a účinnej Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, teda podľa nasledovne uvedenej právnej úpravy.
38. Podľa § 6 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o odmenách exekútorov“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.
39. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky o odmenách exekútorov, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.
40. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky o odmenách exekútorov, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.
41. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky o odmenách exekútorov, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
42. Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky o odmenách exekútorov, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
43. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, (17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
44. Súdny exekútor teda vypočítal trovy exekúcie z vymáhaného nároku v stave ku dňu 31.01.2020 celkom vo výške: 242,08 Eur ( 100+ 47,74 + 40 + 37,84 + 16,50), nasledovne:
- s uvedením výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie: 10% odmeny zo sumy 242,08 Eur: 24,50 Eur (zaokrúhlene), k tomu DPH 20% vo výške: 4,90 Eur (sadzba DPH 20% sa v obsahu upovedomenia nikde neuvádza, pričom výpočet zodpovedá tejto sadzbe) a hotové výdavky podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky v rozsahu 50% zo sumy 60,- Eur: 30,- Eur, k tomu DPH 20%: 6,- Eur; celkom vo výše: 65,40 Eur (vrátane DPH).
- s uvedením výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie: 20% odmeny zo sumy: 242,08 Eur: 49,-Eur (zaokrúhlene), k tomu DPH 20%: 9,80 Eur a hotové výdavky podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky: 60,- Eur, k tomu DPH 20%: 12,- Eur; celkom vo výške: 130,80 Eur (vrátane DPH).
45. Súd konštatuje, že v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 31.01.2020 súdny exekútor vyčíslil trovy v exekúcie správne, hoci uviedol viaceré nesprávnosti. Právny predpis: Vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov nie je správne uvedená, namiesto tejto má byť správne uvedená v tomto čase platná a účinná Vyhláška č. 68/2017 Z.z. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov. Povinný však musí (aj v zmysle teraz platnej a účinnej právnej úpravy) počítať s tým, že trovy súdneho exekútora sa navyšujú v závislosti od trvania exekúcie a s tým súvisiacich úkonov exekútora, ktorú skutočnosť platné právne predpisy aj výslovne predpokladajú pri výpočte odmeny exekútora a v tomto smere ukladajú povinnosť toto oznámiť účastníkom konania pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie. Súd tiež zistil, že v obsahu upovedomenia o začatí exekúcie, kde sa uvádzajú ustanovenia: „§ 200 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, podľa ktorých má byť uhradená suma 500,- Eur, ktorú znášajú oprávnený a povinný každý v jednej polovici“, tak ako presne vyplýva z textu, vyššie uvedené zákonné ustanovenia takúto povinnosť neukladajú, preto je potrebné túto povinnosť zo strany súdneho exekútora odôvodniť príslušným právnym predpisom, v ktorom je ustanovená, alebo z ktorého vyplýva, v opačnom prípade nemožno povinnosť určiť ani pre oprávneného a ani pre povinného. Nedostatok sa týka aj uvedeného zákonného ustanovenia: „§ 201 ods. 1 Exekučného poriadku“ v spojení s § 4 a 5 Vyhlášky č. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov“, podľa ktorého sa majú počítať trovy exekúcie, pričom § 201 ods. 1 Exekučného poriadku sa vôbec trov exekúcie netýka, namiesto tohto sa vyžaduje vychádzať z právnej úpravy v zmysle § 196 a nasl. Exekučného poriadku, ktoré sa týkajú trov exekučného konania a odmeny súdneho exekútora. Ako ďalší nedostatok upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že vo všetkých častiach, kde sa uvádza údaj o „DPH“, sa nikde neuvádza jej aktuálna sadzba podľa osobitných právnych predpisov, preto je potrebné aj tento údaj pre zrozumiteľnosť výpočtu trov exekúcie doplniť: 20%.
46. Súd k vyššie uvedenému považuje za nevyhnutné uviesť smerom k súdnemu exekútorovi, že je potrebné vykonať opravu Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 31.01.2020 tak, aby pri výpočte trov exekúcie súdny exekútor uvádzal platné a účinné právne predpisy a z týchto vychádzal, ako aj opravil
- doplnil chýbajúce údaje, tak ako je vyššie spomenuté, o čom súd vydá osobitný prípis adresovaný exekútorovi.
47. Súd na základe rozsiahlej argumentácie povinného, vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností nezistil nijaký rozpor s dobrými mravmi, oprávnený sa domáha vymoženia svojej priznanej pohľadávky na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu; dovolanie povinného bolo odmietnuté.
48. O odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor, nie súd, tak ako je už vyššie spomenuté.
49. V časti týkajúcej sa požiadavky prešetrenia práceneschopnosti konateľky povinného, súd poukazuje na to, že prípadná práceneschopnosť na strane povinného, konkrétne konateľky právnickej osoby povinného, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, najmä pri zohľadnení toho, že povinný (právnická osoba) má právneho zástupcu prostredníctvom ktorého koná v predmetnom exekučnom konaní (podanie návrhu na zastavenie exekúcie a doplňujúceho podania). Inštitút právneho zastúpenia práve slúži k tomu, aby bol povinný zastúpený pre prípad, že sa nemôže aktívne zúčastniť na konaní. Účastník konania v rámci udelenia plnej moci môže tiež zvoliť zástupcu pre preberanie zásielok. Súd v tomto smere nevidí dôvod na zastavenie exekúcie, konkrétne ani skutočnosť, ktorá bráni vymáhaniu predmetného nároku. Povinný výslovne uviedol, že konateľka povinného uskutočnila v exekučnom konaní úkony, ako je vyššie spomenuté, hoci bola práceneschopná. Prípadná práceneschopnosť v čase rozhodovania príslušným súdom, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, nemôže byť predmetom skúmania exekučným súdom, nakoľko exekučné konanie je konaním vykonávacím, prípadné vady základného konania, ak by aj existovali, sa do exekučného konania neprenášajú, ako je už vyššie spomenuté.
50. Záverom súd konštatuje, že povinný neuniesol svoje dôkazné bremeno pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, dôvod na zastavenie exekúcie nijako nepreukázal.
51. Súd v danej veci nezistil dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené nijaké okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné - nejde o cudzí exekučný titul, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu. Povinný nepreukázal, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený a ani úhradu vymáhanej pohľadávky s trovami exekúcie v plnej výške, čím sú dané základné predpoklady na ich vymáhanie.
52. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku; vzhľadom na to, že o zastavení exekúcie súd nerozhodol, nerozhodoval ani o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.