Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Er/132/2009

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava I. proti povinnému: Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, Š. XXXXX/XX, XXX XX M. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod. sp. zn. EX 1110/09 pre vymoženie 256,92 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú. II. Exekúcia sa zastavuje. III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Poverením č. 5608 015777 zo dňa 20.04.2009 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom zo dňa 07.03.2009. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., spis. zn. SR 09017/08 zo dňa 22.09.2008. Exekučným titulom bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie oprávnenému sumy 256,92 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 246,96 Eur od 14.04.2008 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 115,35 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 1232775 uzatvorenej dňa 17.12.2007 medzi oprávneným a povinným (ďalej len Zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len Všeobecné podmienky). Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od Rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17 Všeobecných podmienok..

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD. bol výzvou zo dňa 26.07.2013, ktorá mu bola riadne doručená, vyzvaný, aby súdu v lehote 7 dní oznámil či a v akom rozsahu si uplatňuje trovy exekúcie, nakoľko súd má rozhodovať o zastavení exekúcie. Následne bol súdny exekútor opätovne výzvou zo dňa 22.08.2013 vyzvaný na uplatnenie trov exekúcie v súdom stanovenej lehote 10 dní, vzhľadom na skutočnosť, že súd má rozhodovať o zastavení exekúcie. Výzva zo dňa 22.08.2013 bola riadne doručená a súdny exekútor bol v nej poučený na následky neuplatnenia trov exekúcie. Poverený súdny exekútor do dnešného dňa vyúčtovanie trov exekúcie nepredložil.

Podľa § 243b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31.októbra 2013 (ďalej

Exekučného poriadku) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy ( ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako "smernica") na účely tejto smernice "nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2. smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 196 Exekučného poriadku prvej vety, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Smernica 93/13/EHS bola výslovne transponovaná do nášho právneho poriadku novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. účinnou od 1.4.2004 a na základe zásady nepriameho účinku je predmetná smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a je treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes proti Cristina Rodriguez Nogueira SL bod 52, vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica (93/13/ES) zabezpečuje, je namieste konštatovať, že článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku.

Súd posúdil predmetnú Zmluvu podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu. Ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ-dodávateľ zaväzuje spotrebiteľovi poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom. Oprávnený ju uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa, keďže úver nebol poskytnutý na podnikanie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súčasne sa jedná o typicky spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy spolu so všeobenými podmienkami boli pre spotrebiteľa vopred pripravené a spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Napriek definícii spotrebiteľskej zmluvy upravenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorej len obmedzený okruh zmlúv možno považovať za spotrebiteľské zmluvy, tak aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka

možno považovať za spotrebiteľské zmluvy. V zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou sú aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu definíciu spotrebiteľskej zmluvy upravenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy vykladať vo svetle znenia a účelu smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice (C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98)). V zmysle smernice č. 93/13/EHS každý typ zmluvy uzatvorených medzi spotrebiteľom na jednej strane a predajcom alebo dodávateľom na druhej strane môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy.

Napriek vydanému povereniu v exekučnej veci, tunajší súd ex offo preskúmaval prípustnosť exekúcie a preskúmal Zmluvu, Všeobecné podmienky a exekučný titul. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. V uznesení Ústavný súd SR judikoval, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Prípustnosťou posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberal Súdneho dvora aj v rozsudku ASTURCOM, kde judikoval, že smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Následne súd preskúmal predmetnú Zmluvu so Všeobecnými podmienkami so zistením, že obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorou je Rozhodcovská doložka upravená v čl. 17 Všeobecných podmienok. Podľa rozhodcovskej doložky všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovksého súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka. Ďalej nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje len exemplikatívny, čiže neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia Zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleogického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Všeobecnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, čiže neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné.

V predmetnom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, keďže spôsobuje hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Teda je zrejmé, že sa jedná o značnú nerovnováhu, keďže sú obmedzené práva spotrebiteľa, resp. možnosť jeho obrany či voľby. V danom prípade Zmluva priznáva spotrebiteľovi malý okruh práv, nakoľko podľa rozhodcovskej doložky ak podá dodávateľ žalobu na rozhodcovskom súde je založená právomoc rozhodcovského súdu, čiže spotrebiteľ po podaní žaloby dodávateľom už nemá možnosť podať žalobu na štátny súd. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nie je možné akceptovať aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ tak ako je to v predmetnej veci, keďže spotrebiteľ je slabší prvok v rámci záväzkového vzťahu a nie je mu jasný význam a dôsledky rozhodcovskej doložky. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikačný záväzok z pôvodnej zmluvy. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podaním žaloby dodávateľa po vzniku sporu na rozhodcovský súd stratil spotrebiteľ právo podať žalobu na súd Slovenskej republiky (prakticky bola odobratá spotrebiteľovi možnosť voľby riešenia sporu resp. možnosť jeho obrany na štátnom súde). Vzhľadom na skutočnosť, že spor zo Zmluvy sa týkal neplnenia záväzku spotrebiteľom riadne a včas, žalobu logicky podával dodávateľ a ten mal možnosť výberu riešenia sporu a tým spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana sa musel podriadiť konaniu na rozhodcovskom súde, ktorý si podaním žaloby zvolil dodávateľ. Z uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľ mal síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čiže konanie pred rozhodcom nie je v danom prípade výsledkom dohody účastníkov ale výsledkom jednostranného postupu jedného z účastníkov a to výlučne veriteľa.

Rozhodcovská doložka nebola s povinným individuálne dojednaná, nakoľko sa nachádzala vo Všeobecných podmienkach, s ktorými sa povinný mohol oboznámiť pred podpisom Zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom meniť vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, jedinou alternatívou bolo Zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať návrh a tým sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Vyššie spomenuté skutočnosti považuje tunajší súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Súd vychádzal z ust. § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Tento postoj je aj v súlade s citovanou smernicou, najmä s čl. 3 bodu 1 tejto smernice, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Úverová Zmluva, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku obsahuje neprijateľnú podmienku (v časti rozhodcovskej doložky). Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernice 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a je v rozpore príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, teda rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, a tým rozhodca nemal právomoc na rozhodovanie sporu, čiže rozhodcovský súd nemal legitimitu vydať exekučný titul. Vychádzajúc z uvedeného rozhodca po preverení rozhodcovskej doložky nemohol v predmetnej veci konať a rozhodnúť, nakoľko nemal právomoc.

Právomoc rozhodcovského orgánu je základnou procesnou podmienkou. Rozhodcovský súd je oprávnený o svojej právomoci rozhodovať z vlastnej iniciatívy alebo na základe námietok účastníkov. Oprávnenie rozhodovať z vlastnej iniciatívy vyplýva z povinnosti rozhodcovského súdu preskúmať, či mu bol predložený spor, ktorý je zahrnutý v platnej a existujúcej zmluve (či je spor arbitrovateľný).

Z uvedeného je jasné, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia , preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Súd v predmetnej exekúcii nerozhodoval o vylúčení resp. nevylúčení súdneho exekútora, nakoľko súd predmetnú exekúciu zastavil.

Pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o náhrade trov exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto trovy znášať. Rozhodovanie o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora je založené na základe ich uplatnenia, resp neuplatnenia súdnym exekútom a na základe ich špecifikácie súdnym exekútorom. Súdny exekútor nepredložil vyúčtovanie trov exekúcie v súdom stanovenej lehote a to napriek tomu, že bol súdom vyzvaný na uplatnenie si trov exekúcie a bol riadne poučený na následky neuplatnenia trov exekúcie. Súd preto rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu.

Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Revúcej, dňa 19. 02 2016