Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/68/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobcu : TELERVIS PLUS, a.s, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného : JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12 IČO : 31819702, proti žalovanej : Q.. Z. B., naposledy bytom V., W.I. č. 2657/10 , zastúpená opatrovníčkou W. K. , súdnou tajomníčkou Okresného súdu V. , o zaplatenie 314 eur s príslušenstvom a iné, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 314 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8.75 % ročne zo sumy 314 eur od 17.07.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 79,06 eur , do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 314 eur s príslušenstvom. V návrhu dôvodil, že žalovaná uzavrela so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500 eur, za odplatu 190 eur, takže sa zaviazala zaplatiť žalobcovi celkom sumu 690 eur v 13. mesačných splátkach v sume 68,25 eur a prvých troch splátkach po 2,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí úverovej zmluvy a každá ďalšia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná zaplatila celkovo sumu 376 eur, kde poslednú splátku zaplatila dňa 19.07.2012. Žalovaná preto neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára a preto jej žalobca oznámil stratu výhody splátok. V oznámení zo dňa 13.05.2013 jej žalobca oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 16.07.2012. Podľa bodu 3 obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú časť zmluvy, sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných podmienok a to v sume mesačného poplatku za správu úveru , ktorý predstavuje čiastku 49,50 eur . Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu a jej prílohy do vlastných rúk, jej adresa na ktorej sa zdržuje a preberá súdne zásielky nebolo zistená. Súd jej preto uznesením zo dňa 16.10.2015 ustanovil opatrovníčku .Ustanovenej opatrovníčke žalovanej boli žaloba a jej prílohy doručené dňa 22.10.2015. Opatrovníčka sa k predmetu konania a žalobe nevyjadrila. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a to : Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.08.2011, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky, predžalobná upomienka zo dňa 23.04.2013, oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 13.05.2013 a zistil nasledujúci skutkový stav : Dňa 08.08.2011 uzavreli žalobca a žalovaná Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver v sume 500 eur, za odplatu 190 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkom čiastku 690 eur. Podpisom zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť úver

riadne a včas v pravidelných 13 . mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvé 3 splátky v sume 2,50 eur, kde prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca bol v zmysle zmluvy oprávnený požadovať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 2 bod.k) zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu zmluvy 46,56 %. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných podmienok a to v sume mesačného poplatku za správu úveru za každý začatý mesiac omeškania. Obchodné podmienky ďalej obsahujú Rozhodcovskú doložku, na základe ktorej vzniknuté spory predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodnému rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovskej spoločnosti, a.s. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe § 40 písmeno h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Obchodné podmienky sú odpísané odporkyňou. Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy , datovanej 23.04.2013 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných splátok úverovej zmluvy v sume 314 eur, ako aj upozornená na účtovanie zmluvnej pokuty. Dňa 13.05.2013 oznámil žalobca žalovanej zosplatnenie záväzku , s tým že požadoval zaplatenie čiastky 314 eur + zmluvnej pokuty a účelne vynaložených nákladov. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2). Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Jedná sa o vopred pripravenú formulárovú) zmluvu žalobcu , ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. v znení účinnom do 28.2.2010 a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Žalovaná uzavrela so žalobcom spotrebiteľskú zmluvu, vopred formulovanú a pripravenú žalobcom , bez individuálneho dojednania, ktorú mohla iba ako celok odmietnuť alebo prijať, bez akejkoľvek možnosti meniť práva a povinnosti zmluvných strán. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver v sume 500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť vrátane poplatku za správu úveru, celkom v sume 690 eur, kde poplatok za správu úveru predstavuje čiastku 190 eur . Uvedenú sumu sa žalovaná

zaviazala splácať v 13. mesačných splátkach po 68, 25 eur, kedy splatnosť prvej splátky nastala 10. dňom po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd je toho názoru, že uvedené dojednanie je veľmi zmätočné a neurčité. Neurčuje presný dátum splatnosti jednotlivých splátok, čo spôsobuje nejasnosť . Žalovaná uhradila splátky úveru v sume 376 eur ( podľa zmluvy ). Z prehľadu platobnej disciplíny žalovanej je zrejmé, že splátky neboli uhrádzané v dohodnutej výške riadne. Žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru z dôvodu straty výhody splátok a požadoval zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vrátane odmeny a zmluvnej pokuty v sume za každý začatý mesiac omeškania . Pokiaľ ide o časť nároku žalobcu týkajúceho sa nezaplatenej časti istiny a poplatku za správu úveru, súd ho považuje za opodstatnený, nakoľko žalovaná čerpala úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť žalobcovi vrátane poplatku za správu úveru ( odmeny ) a to v celkove čiastke 690, - eur, pričom nezaplatená časť ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 314 eur . Žalobca poskytol spotrebiteľský úver, ktorým sa v zmysle § 2 ods. a/ zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, preto bolo potrebné na predmetné zmluvy aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva aj povinnosť informovať spotrebiteľa o výške RPMN ( § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona). RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru. Podľa § 2 písm. d/ zákona) ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom. Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - v prípade porušenia jeho povinností splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 49,50 eur za každý, začatý mesiac omeškania , je sankciou za nedodržanie podmienok zmluvy. Avšak, súdy už judikovali neprijateľnosť zmluvnej podmienky, obsahujúcej povinnosť spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu, preto súd mal túto časť žaloby za nedôvodnú a nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, tento priamo korešponduje s ustanovením § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Súd priznal navrhovateľovi nárok na jeho zaplatenie v zákonnej výške stanovenej ku dňu začatia omeškania žalovanej , t.j. odo dňa 27.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8, 75 % zo sumy priznanej súdnym rozhodnutím, až do jej zaplatenia. Súdu nedá neuviesť, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Obchodných podmienkach nachádzajúcich sa na rube formulárovej zmluvy o úvere, má charakter neplatnej rozhodcovskej doložky a to pre hrubý nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených zmluvných strán a tým jej neprijateľnosť a nekalosť. Predmetná doložka obsahuje vyhlásenie zmluvných strán, že sa dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo je priamym obchádzaním zákona a rozporom s § 39 Občianskeho zákonníka. Opäť súd poukazuje už na ustálenú judikatúru súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, v spotrebiteľských veciach : Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. -19) Obchádzanie zákona súd vidí v tom, že podpisom takto koncipovanej rozhodcovskej doložky sa žalobca snažil vyvolať stav, za ktorého sa žalovaný priamo vzdal možnosti stanovenej zákonom o rozhodcovskom konaní a to možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) , čo treba odmietnuť ako neprípustné obchádzanie zákona. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí v konaní žalobcu , ktorý takto chcel privodiť pre seba priaznivejšie postavenie, spoliehajúc sa na neznalosť zákona na strane žalovaného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnejšiemu účastníkovi konania právo na ich náhradu. Trovy konania sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom v sume 16,50 eur a trovami právneho zastúpenia 79,06 eur - 2 úkony právnej služby po 24,90 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd,) + 2 x 8,04 eur režijný paušál + DPH .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.