Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-305-2014.pdf
PDF · 119.82 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/305/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského č. 1/2765, 010 01 Žilina, IČO: 36 851 906, proti odporcovi: ŠVIHÁLEK+, s.r.o., so sídlom Kuzmányho č. 14, 010 01 Žilina, IČO: 36 410 349, právne zastúpený: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.046,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 829,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 118,50 eur od 15.07.2010, zo sumy 118,50 eur od 15.08.2010, zo sumy 118,50 eur od 15.09.2010, zo sumy 118,50 eur od 15.10.2010, zo sumy 118,50 eur od 17.11.2010, zo sumy 118,50 eur od 15.12.2010, zo sumy 118,50 eur od 11.01.2011 všetko až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 118,50 eur od 07.01.2011 do 10.01.2011, žalobný návrh z a m i e t a .
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 09.06.2014 v znení upresňujúceho podania zo dňa 26.09.2014 a 06.10.2014 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 829,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne, vymedzeným základom pohľadávky a dobou omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ pôvodne ako advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory uzavrel s odporcom Zmluvu o právnej pomoci dňa 01.03.2007, ktorá bola zmenená Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 02.11.2007, na základe ktorého do práv a povinností advokáta nastúpila obchodná spoločnosť, ktorá vznikla dňom 01.11.2007, a ktorá poskytovala právnu pomoc odporcovi v rovnakom rozsahu ako bolo dohodnuté pri uzavretí zmluvy. V zmluve účastníci dohodli paušálnu odmenu za poskytovanú právnu pomoc vo výške 3.000,- Sk mesačne, t. j. 118,50 eur, ktorá bude vyúčtovaná vždy do 10-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dňa 03.01.2011 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu Dohody o ukončení právneho zastúpenia. Na základe zmluvy navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry za poskytnutú právnu pomoc č. 1010115 zo dňa 30.06.2010 splatnú 14.07.2010 vo výške 118,50 eur, č. 1010139 zo dňa 31.07.2010 splatnú 14.08.2010 vo výške 118,50 eur, č. 1010164 zo dňa 31.08.2010 splatnú 14.09.2010 vo výške 118,50 eur, č. 1010176 zo dňa 30.09.2010 splatnú 14.10.2010 vo výške 118,50 eur, č. 1010196 zo dňa 02.11.2010 splatnú 16.11.2010 vo výške 118,50 eur, č. 1010218 zo dňa 30.11.2010 splatnú 14.12.2010 vo výške 118,50 eur a č. 1010239 zo dňa 23.12.2010 splatnú 06.01.2011 vo výške 118,50 eur a to za obdobie od 01.12.2010 do 31.12.2010. S poukazom na omeškanie odporcu s úhradou peňažného dlhu a obsah zákonných ustanovení § 369 ods. 1, 2, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie dlžnej istiny, úrokov z omeškania a náhrady trov konania.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu v žalobe označenú Zmluvu o právnej pomoci zo dňa 01.03.2007, Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 02.11.2007, v návrhu označené faktúry, Dohodu o ukončení právneho zastupovania zo dňa 03.01.2011, pokus o mimosúdne urovnanie veci zo dňa 09.06.2014.
V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 10Rob 208/2014-47 zo dňa 29.10.2014 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.
V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu odporca odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona. Odporca podaný odpor odôvodnil tým, že za celé obdobie platnosti zmluvy navrhovateľ okrem právnych rád neposkytoval odporcovi právne rozbory, konzultácie a ani sa nezúčastňoval na rokovaniach. Uzavretie zmluvy o právnej pomoci inicioval navrhovateľ. S odstupom času obsah zmluvy odporca hodnotí ako právne a účelovo pre odporcu bezobsažný. Odporca uviedol, že počas trvania zmluvy boli celé mesiace, kedy sa účastníci nestretli, nekomunikovali právne záležitosti odporcu a takýto čas pretrvával počas posledného polroka pred vypovedaním zmluvy. Z uvedených dôvodov odporca pristúpil k zastaveniu mesačných úhrad a má za to, že navrhovateľovi s poukazom na ustanovenie § 5 písm. a), b) a § 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. na dohodnutú odmenu nevznikol nárok.
V písomnom vyjadrení k podanému odporu zo dňa 19.01.2015 navrhovateľ poprel tvrdenie odporcu o tom, že by medzi účastníkmi neboli konzultované celé mesiace právne problémy, ktoré sa vyskytli pri činnosti odporcu. K ukončeniu platnosti zmluvy o právnej pomoci medzi účastníkmi došlo na základe Dohody o ukončení právneho zastúpenia zo dňa 03.01.2011. Paušálna odmena dohodnutá účastníkmi v zmluve vyplynula z dohody o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej na neurčité obdobie. Uviedol, že ustanovenie § 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. rieši situáciu, keď právny zástupca nemôže právnu pomoc podľa zmluvy poskytovať, napríklad z dôvodu pozastavenia činnosti alebo dlhodobej choroby a podobne. Podľa tohto zákonného ustanovenia je v takom prípade oprávnený klient požiadať o predloženie špecifikácie pri vyúčtovaní vykonanej práce, k čomu medzi účastníkmi v pomeroch prejednávanej veci nedošlo. Po uzavretí Dohody o ukončení právneho zastúpenia zo dňa 03.01.2011 bolo odporcovi zaslané odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 24.01.2011, v ktorom bol odporca upozornený na účinky, ktoré nastanú, ak v lehote do 21 dní nebudú doručené jeho námietky voči odsúhlaseniu, čím sa evidované pohľadávky budú považovať za správne. Odporca zostal nečinný a následne uhradil časť svojho dlhu. Uhradením časti peňažného záväzku spolu vo výške 74,61 eur vyčísleného vo faktúre č. 1010040 splatnej 16.03.2010 došlo k uznaniu dlhu podľa ustanovenia § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Poukazujúc na obsah zákonného ustanovenia § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.08.2006, sp. zn. 29Odo 1457/2005 má navrhovateľ za to, že čiastočnou úhradou došlo k uznaniu dlhu. Vzhľadom na to, že obsahom odsúhlasenia pohľadávok je aj faktúra, ktorú odporca čiastočne uhradil navrhovateľovi, nie je daný dôvod nedomáhať sa zaplatenia v súdnom konaní ostatných dohodnutých paušálnych odmien do okamihu skončenia platnosti Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 01.03.2007 zmenenej Dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 02.11.2007 a to tých, ktoré neboli uhradené v lehote splatnosti. Navrhovateľom doručené faktúry odporca navrhovateľovi nevrátil, navrhovateľ ich riadne eviduje vo svojom účtovníctve a v súlade so Zákonom o dani z pridanej hodnoty uhradil daňovému úradu z nich DPH.
Pojednávanie konané dňa 29.01.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu odporcu a prečítaním podstatnej časti obsahu spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a písomných vyjadrení k veci a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom s poukazom na platne uzatvorenú mandátnu zmluvu, z ktorej navrhovateľ odvodzuje žalovaný nárok.
Právny zástupca odporcu namietol, že základom uplatneného právneho nároku by mala byť zmluva o právnej pomoci, ktorú uzatvorili účastníci A.. Z. C., advokátka ako fyzická osoba a odporca s tým, že Dodatkom č. 1 k zmluve má navrhovateľ Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o. vstúpiť do práv a povinností podľa Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 01.03.2007. Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nie je právnym nástupcom účastníka Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 01.03.2007, t. j. A.. Z. C., advokátky ako fyzickej osoby. Tento záver oprel o obsah Dodatku č. 1 Zmluvy o právnej pomoci, ktorý sa podľa jeho textu viaže k zmluve zo dňa 23.06.2006, t. j. k inej zmluve, než o ktorú navrhovateľ opiera svoj nárok, a na základe ktorej potom navrhovateľ vystavoval odporcovi faktúry a fakturoval uplatnené čiastky, ktoré sú predmetom sporu. Zmluva o právnej pomoci zo dňa 23.06.2006 v čase uzavretia Dodatku č. 1 už platná nebola. Táto zmluva predchádzala Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 01.03.2007 a uzavretím Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 01.03.2007 došlo súčasne k zániku zmluvy zo dňa 23.06.2006. Odporca má za to, že navrhovateľ nie je právnym nástupcom subjektu A.. Z. C. - fyzickej osoby a skutočnosť, na základe ktorej navrhovateľ vstúpil do právneho postavenia pôvodného účastníka zmluvy, navrhovateľ nepreukázal. Podľa tvrdení odporcu navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie žalovaného práva, a preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Vykonanými listinnými dôkazmi súd zistil, že Zmluvu o právnej pomoci zo dňa 01.03.2007 (ďalej len „Zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare) uzatvorili na strane jednej A.. Z. C., advokátka zapísaná v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory a na strane druhej odporca ŠVIHÁLEK+, s.r.o., pričom Zmluva obsahuje predmet zmluvy, t. j. rozsah poskytovanej právnej pomoci odporcovi, úpravu doby trvania Zmluvy na dobu neurčitú od 01.03.2007 s možnosťou výpovede jedného mesiaca ktoroukoľvek zo zmluvných strán bez uvedenia dôvodu. Cenu právnej pomoci zmluvné strany upravili ako paušálnu odmenu za právne rady, právne rozbory, konzultácie, účasť na rokovaniach vo výške 3.000,- Sk mesačne, t.j. 118,50 eur splatnú do 10-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s pripočítaním príslušnej sadzby DPH a za úkony spisovania právnych zmlúv a dohôd, tarifnú odmenu s poukazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. ak nie je medzi účastníkmi dohodnutá iná odmena, podobne aj za spisovanie návrhov, žalôb a iných právnych podaní v konaní pred súdmi, ostatnými štátnymi orgánmi a inými orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy, teda ako tarifnú odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo väzbe na zásadu úspechu účastníka v konaní.
Obsahom Dodatku č. 1 k Zmluve o právnej pomoci (ďalej len „Dodatok“ v príslušnom gramatickom tvare) je označenie zmluvných strán na strane jedenej Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o. a na strane druhej odporca, pričom predmetom Dodatku je konštatovanie, že obchodná spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o. dňom 01.11.2007 na základe splynutia a zápisom do Obchodného registra sa stala právnym nástupcom A.. Z. C., advokátky s poukazom na Zmluvu o právnej pomoci zo dňa 23.06.2006 a v záverečných ustanoveniach, ktoré sú obsahom čl. IV Dodatku je dohoda účastníkov, že ostatné ustanovenia Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 23.06.2006 zostávajú nezmenené, pričom Dodatok nadobúda účinnosť dňom 01.11.2007 podpisom oboch zmluvných strán. Účastníci prehlásili, že Dodatok si riadne prečítali, porozumeli jeho obsahu a na znak svojho súhlasu Dodatok vlastnoručne a dobrovoľne podpísali dňa 02.11.2007.
Obsahom spisu sú faktúry označené v žalobe, ktorými navrhovateľ vyúčtoval paušálnu odmenu na základe Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 01.03.2007 s vymedzením časového obdobia, konkrétneho mesiaca od mesiaca jún 2010 - december 2010, každá znejúca na sumu 118,50 eur s vyznačeným dátumom splatnosti faktúry tak, ako navrhovateľ tieto vymedzil v žalobe.
Zmluva o ukončení právneho zastúpenia ku dňu 31.12.2010 obsahuje poukaz na Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 01.03.2007, ktorá bola zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 02.11.2007.
Odporca na pojednávaní predložil ako dôkaz Zmluvu o právnej pomoci uzatvorenú medzi advokátom A.. Z. C. a odporcom dňa 23.06.2006, obsahom ktorej je úprava práv a povinností účastníkov zo Zmluvy o právnej pomoci uzatvorenej na dobu určitú od 01.07.2006 do 31.08.2006.
S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Podľa ods. 2 ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Podľa ods. 2 ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Podľa § 12 ods.1, 2, 3, z. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona (ďalej len „zákon o advokácii“): Advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.
Komora vedie zoznam združení podľa § 13, zoznam verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností podľa § 14 a zoznam spoločností s ručením obmedzeným podľa § 15; ustanovenia osobitného predpisu 10) tým nie sú dotknuté. Advokát je povinný oznámiť komore zmenu v spôsobe výkonu advokácie bezodkladne po zápise do obchodného registra.
Advokát je povinný bezodkladne písomne oznámiť komore adresu svojho sídla. Sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.
Pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať profesijné označenie advokát, advokátka alebo advokátska kancelária. Ak poskytuje advokát právne služby prostredníctvom združenia alebo obchodnej spoločnosti zapísanej v zozname komory, je povinný používať profesijné označenie advokátska kancelária, ku ktorému pripojí aj názov združenia alebo obchodné meno spoločnosti, ktoré neznižuje dôstojnosť advokátskeho stavu a neporušuje pravidlá profesijnej etiky. Splnenie podmienok podľa predchádzajúcej vety preskúma komora, ktorá o tom žiadateľovi vydá potvrdenie do 60 dní od doručenia žiadosti, ak ide o zápis do zoznamu podľa § 13 až 15, a do 15 dní od doručenia žiadosti, ak ide o zápis zmeny názvu združenia alebo obchodného mena spoločnosti.
Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Podľa § 5 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb paušálna odmena sa môže dohodnúť a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí. Podľa § 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu, t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ťažisko obrany odporcu voči žalovanej pohľadávke spočívalo v tvrdení nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v súdnom konaní na uplatnenie žalovanej pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia advokát môže vykonávať advokáciu buď samostatne alebo v združení spolu s inými advokátmi, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Zoznam spoločností s ručením obmedzeným vedie Komora advokátov, pričom advokát je povinný oznámiť komore zmenu v spôsobe výkonu advokácie bezodkladne po zápise do Obchodného registra. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 6 zákona o advokácii advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne. Podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať profesijné označenie „advokát“ alebo „advokátska kancelária“ a ak poskytuje advokát právne služby prostredníctvom združenia alebo obchodnej spoločnosti zapísanej v zozname komory, je povinný používať profesijné označenie „advokátska kancelária“, ku ktorej pripojí aj názov združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Zákonná úprava zásadne viaže výkon advokácie na osobu advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti bez ohľadu na to, v akej forme vykonáva advokáciu. Držiteľom oprávnenia je advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora a týmto sa nestáva obchodná spoločnosť. Vždy sa oprávnenie viaže ku konkrétnemu advokátovi zapísanému v zozname advokátov. Práve skutočnosť, že advokát je nositeľom oprávnenia na poskytovanie služby, je podmienkou na to, aby mohol byť spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti s.r.o. poskytujúcej právne služby. Teda aj u advokáta, ktorý si zvolil formu výkonu advokácie prostredníctvom s.r.o. existuje naďalej oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ustanovenie § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Teda ani v prípade, že sa advokát rozhodne vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, jeho oprávnenie na výkon advokácie ako takej nezaniká. Status advokáta mu zostáva a svoje profesijné označenie je povinný používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným.
Z citovaných zákonných ustanovení a z výpisu z obchodného registra navrhovateľa teda nepochybne vyplýva, že k uzatvoreniu Dodatku k zmluve o právnej pomoci zo dňa 02.11.2007 došlo nesporne v súvislosti so zmenou právnej formy poskytovania právnej pomoci na strane navrhovateľa a v súvislosti so zápisom navrhovateľa ako obchodnej spoločnosti do obchodného registra dňom 01.11.2007, vo väzbe na ktorú skutočnosť vznikla navrhovateľovi oznamovacia povinnosť vo vzťahu ku komore advokátov a povinnosť používať profesijné označenie advokátskej kancelárie s obchodným menom spoločnosti, a ktorým dňom navrhovateľ podľa ust. § 12 ods. 6 zákona o advokácii nie je oprávnený poskytovať právnu pomoc samostatne s výnimkami stanovenými osobitnými právnymi predpismi. Teda v danom prípade ak navrhovateľ v Dodatku č. 1 k zmluve o právnej pomoci zo dňa 02.11.2007 zosúladil označenie poskytovateľa právnych služieb spôsobom, ktorý zodpovedá zápisu v obchodnom registri, postupoval tak súlade s ustanovením § 12 ods. 4, 6 zákona o advokácii, a teda navrhovateľ je aktívne legitimovaný ako účastník Zmluvy na uplatnenie žalovaného nároku.
K námietke, že dodatok č. 1 k Zmluve o právnej pomoci zo dňa 02.11.2007 sa vzťahuje k zmluve o právnej pomoci zo dňa 23.06.2006 tak, ako vyplýva z obsahu Preambule Zmluvy a čl. IV Záverečné ustanovenia Dodatku k zmluve, súd konštatuje, že z vykonaných listinných dôkazov je nesporné, že išlo o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení zmluvy, keď preukázateľne zmluva zo dňa 23.06.2006 k okamihu uzavretia Dodatku č. 1 dňa 02.11.2007 neexistovala. Účastníci obmedzili trvanie zmluvy zo dňa 23.06.2006 na dobu určitú od 01.07.2006 do 31.08.2006, teda na obdobie dvoch kalendárnych mesiacov, pričom uplynutím doby jej trvania táto zanikla. Jedinou v tom čase platnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi bola Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 01.03.2007. Tento záver súdu nesporne vyplýva aj z obsahu Dohody o ukončení právneho zastupovania zo dňa 03.01.2011, v ktorej účastníci dojednali ukončenie Zmluvy o právnej pomoci uzatvorenej dňa 01.03.2007 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 02.11.2007.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že záväzkovo-právny vzťah, z ktorého navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok, vznikol z platne uzatvorenej Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 01.03.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.11.2007, ktorú súd právne posúdil ako mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 an. Obchodného zákonníka. Zrejmú nesprávnosť pri označení dátumu uzavretia Zmluvy, ku ktorej sa viaže Dodatok č. 1 súd vyhodnotil podľa výkladových pravidiel, ktoré sú obsahom ust. § 266 Obchodného zákonníka , to podľa úmyslu konajúcej osoby, ktorý musel byť strane, ktorej bol právny úkon určený, známy (§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka). Teda ak v čase uzavretia Dodatku č. 1 iná zmluva o poskytovaní právnej pomoci medzi účastníkmi ako Zmluva zo dňa 01.03.2007 neexistovala, nemohla na strane odporcu vzniknúť akákoľvek pochybnosť o tom, ku ktorej zmluve sa Dodatok č. 1 zo dňa 02.11.2007 viaže. Iný výklad zmluvy by vyústil v nezmyselný záver o prejavenej vôli a predstavoval by popretie pravidiel výkladu v prospech efektívnosti a zásady, že zmluvy sú stranami uzatvárané preto, aby platili, aby sa nimi zmluvné strany riadili a dosiahli tak sledovaného cieľa.
Podľa Zmluvy o právnej pomoci sa navrhovateľ ako mandatár zaviazal vykonávať pre odporcu ako mandanta činnosti špecifikované v čl. I Zmluvy, pričom účastníci v čl. III dohodli spôsob odmeňovania, a to za právne rady, právne rozbory, konzultácie a účasť na rokovaniach formou paušálnej odmeny s poukazom na ustanovenie § 5 písm. a) a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vo výške 3.000,- Sk, t. j. 118,50 eur a za ostatné v zmluve špecifikované činnosti vo forme tarifnej odmeny. Pokiaľ sa odporca v konaní bránil tvrdením, že za obdobie, za ktoré navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi žalovaný nárok, navrhovateľ právnu pomoc odporcovi neposkytoval, súd poznamenáva, že z obsahu Zmluvy a tvrdení účastníkov nevyplynula existencia dohody o tom, že podmienkou nároku navrhovateľa na dohodnutú paušálnu odmenu je vykonávanie dohodnutej činnosti koncentrovanej do určitých časových úsekov. Zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, zaväzovala navrhovateľa vykonávať činnosť mandatára v rámci plnenia predmetu zmluvy , a to bez ohľadu na to, či táto činnosť bude vykonávaná každý mesiac po dobu trvania zmluvy. Pokiaľ by vôľou účastníkov bolo viazať dohodnutú odmenu len na skutočne vykonané činnosti v tom ktorom mesiaci, takému to zámeru by nezodpovedal dohodnutý spôsob odmeňovania formou paušálnej platby pre určitý druh činností a tarifnej odmeny pre ostatné činnosti vykonávané mandatárom. Forma paušálnej odmeny je spravidla typická pre činnosti, ktorých rozsah nie je možné vopred určiť, prípadne má pokrývať dlhšie časové obdobie, t.j. u zmlúv uzatvorených na dobu neurčitú, príp. na obdobie viacerých rokov, na činnosti, ktoré sú vykonávané nerovnomerne a nepravidelne ako je napr. poradenská činnosť, konzultačná činnosť, činnosť daňových poradcov ap. V čl. II. Zmluvy účastníci dojednali možnosť výpovede Zmluvy s lehotou jedného mesiaca, prípadne možnosť kedykoľvek zmeniť zmluvu o paušálne poskytovanej právnej pomoci. V čl. IV. Zmluvy sa odporca zaviazal poskytovať navrhovateľovi podklady a informácie potrebné pre poskytovanie právnej pomoci uvedenej v čl. I. tejto Zmluvy. Navrhovateľ sa zaviazal poskytovať právnu pomoc odporcovi v rozsahu vyplývajúcom z čl. I. Zmluvy na základe vyslovenej žiadosti odporcu (úvodné ustanovenie čl. I. Zmluvy). Teda v prípade, ak sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi právnu pomoc podľa pokynov odporcu a v dôsledku toho odvisela náplň a rozsah činnosti navrhovateľa, nemožno nedostatok pokynov, príp. zadaní zo strany odporcu pričítať na ťarchu navrhovateľa. Vo väzbe na odporcom v podanom odpore formulovanú obranu voči žalovanej pohľadávke s poukazom na obsah ust. § 5 a § 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z., súd poznamenáva, že odporca nekonkretizoval svoju námietku spôsobom, ktorý by umožňoval súdu posúdiť relevanciu jej obsahu. Z posudzovanej veci však vyplýva, že po dobu trvania mandátnej zmluvy medzi účastníkmi konania navrhovateľ bol nositeľom oprávnenia na výkon advokácie, ktorú fakticky vykonával, pričom z vykonaných dôkazov neboli zistené skutočnosti, že by odporca navrhovateľovi namietal či už spôsob, alebo kvalitu navrhovateľom poskytovaného predmetu zmluvy.
Navrhovateľ ako mandatár bol podľa Zmluvy o právnej pomoci povinný poskytovať odporcovi činnosti v súlade so Zmluvou a s ustanovením § 571 Obchodného zákonníka v rámci plnenia predmetu mandátnej zmluvy, a to bez toho, že by výkon týchto činností zmluva viazala na iné časové úseky ako dobu trvania mandátnej zmluvy. Odporca v podanom odpore potvrdil skutočnosť, že navrhovateľ poskytoval odporcovi právne rady. Namietal, že zo strany navrhovateľa neboli odporcovi poskytované žiadne právne rozbory, konzultácie, prípadne účasti na rokovaniach. V súlade s odsúhlasením pohľadávok navrhovateľa k 31.12.2010 tak, ako sú špecifikované v listine navrhovateľa zo dňa 24.01.2011, odporca čiastočne zaplatil navrhovateľovi pohľadávku na faktúru č. 1010040, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie paušálnej odmeny vo výške 118,50 eur za obdobie od 01.02.2010 do 28.02.2010 a odmeny za vypracovaný podnet na preskúmanie rozhodnutia vo výške 66,03 eur. Jej čiastočnou úhradou odporcom v rozsahu vyplývajúcom z príjmových dokladov zo dňa 09.02.2012 a zo dňa 14.04.2011 nastali účinky uznania zvyšku dlhu v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zákonného ustanovenia ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ak uznanie dlhu formou čiastočnej úhrady založilo vyvrátiteľnú domnienku trvania dlhu, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi, t. j. odporcovi (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.05.2003 pod sp. zn. 29Odo 180/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.8.2006, spis. zn. 29 Odo 1457/2005). Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka, nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že po dobu trvania Zmluvy medzi účastníkmi, ku ktorej ukončeniu došlo dňom 31.12.2010 , platila dohoda o paušálnej odmene , a preto odporcovi ako mandantovi trvala povinnosť platiť navrhovateľovi ako mandatárovi zmluvne dohodnutú paušálnu odmenu spôsobom vyplývajúcim z ust. čl. III. Zmluvy. Pokiaľ odporca svojvoľne prestal uhrádzať v Zmluve dojednanú odmenu, porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, a to napriek tomu, že zmluva priamo obsahovala dostatočné právne prostriedky na dojednanie optimálneho spôsobu úpravy vzájomných práv a povinností účastníkov Zmluvy, ktoré však odporca zjavne nevyužil. Na základe uvedeného súd posúdil návrh navrhovateľa v časti žalovanej istiny ako skutkovo a právne dôvodný, a preto návrhu v tejto časti vyhovel. Tým, že odporca riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok, dostal sa dňom nasledujúcim po lehote splatnosti odmeny do omeškania s jej úhradou, ktoré omeškanie v časti priznanej istiny naďalej trvá.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu, t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd tak zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške zákonom stanovenej sadzby podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.01.2013, t.j. vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyššie označených faktúr, ktorými navrhovateľ prejavil vôľu zaplatiť fakturovanú sumu v lehote splatnosti vyplývajúcej z vystavených faktúr, ktorá nie je kratšia ako lehota splatnosti určená čl. III. bod 1 Zmluvy, s výnimkou faktúry č. 1010239, ktorej splatnosť súd viazal podľa čl. III. bod 1 Zmluvy na 10. deň nasledujúceho mesiaca, a teda k omeškaniu odporcu s úhradou tejto časti žalovanej pohľadávky došlo až dňa 11. 01.2011. V časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 118,50 eur od 06.1.2011 do 10.01.2011 súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. V ostatnej časti návrhu vyhovel v rozsahu vyplývajúcom z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na doručovanie rozhodnutia súdu účastníkom pri vyhlásení rozsudku, súd si vyhradil právo rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.