Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/133/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Ivan Šinko st. - ŠINKO I+M, miesto podnikania Klatovská 4, 821 04 Bratislava, IČO: 17 424 134, zast. AK Gavorová a partner, s.r.o., so sídlom Lombardiniho 22B, 831 03 Bratislava proti žalovanému: DODO- Advertising, s.r.o. (pôvodne LANA SK s.r.o.) so sídlom Heydukova 23, 811 08 Bratislava, IČO: 36 654 396, zast. JUDr. Jakub Malý, advokát advokátskej kancelárie DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava o zaplatenie 4 800,- EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 800,- EUR s úrokom z omeškania

vo výške 8% ročne zo sumy 1 200,- EUR od 01.05.2015 do zaplatenia vo výške 8% ročne zo sumy 1 200,- EUR od 01.05.2015 do zaplatenia vo výške 8% ročne zo sumy 1 200,- EUR od 01.05.2015 do zaplatenia vo výške 8% ročne zo sumy 1 200,- EUR od 01.05.2015 do zaplatenia

a náhradu trov konania vo výške 288,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.07.2015 sa žalobca domáhal, aby bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 4 800,- EUR spolu s úrokom z omeškania vyčísleným v zákonom stanovenej výške ako aj nahradiť trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 02.11.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú však porušoval hrubým spôsobom. Ku dňu podania žaloby neuhradil dlžné nájomné vo výške celkom 4 800,- EUR, na ktoré ho žalobca písomne vyzval. Z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní s riadnym splnením svojho záväzku žalobca žiadal aj o zaplatenie úrokov z omeškania.

Na výzvu súdu sa žalovaný vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu 04.09.2015 v ktorom uviedol, že na základe ústnej dohody medzi zmluvnými stranami, zmluva o nájme nebytových priestorov bola ukončená k 12.12.2015 a to aj z dôvodu, že žalovaný predmet nájmu už nepotreboval. Uviedol, že ku dňu uzavretia ústnej dohody o ukončení nájmu boli všetky záväzky žalovaného voči žalobcovi vysporiadané. Má vedomosť, že po ukončení zmluvy o nájme, žalobca ponúkal predmet nájmu do prenájmu. Ohľadne riadneho odovzdania predmetu nájmu uviedol, že napriek mnohým pokusom, prenajímateľ neumožnil odovzdanie priestoru žalovaným. Žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko od momentu ukončenia nájomnej zmluvy už predmet nájmu neužíval, preto nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 12.12.2014 je nedôvodný.

Súd vytýčil pojednávanie na termín 06.11.2015, 07.121.2015, 08.02.2016, 19.02.2016. Na pojednávaní boli prítomní žalobca, právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka p. E. XXXX.a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Žalobca uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu, existenciu ústnej dohody poprel, mal za to, že nájomný vzťah bol ukončený svojvoľne zo strany žalovaného, ktorý priestor zničený a čiastočne s ponechaním stolov a stoličiek opustil, čo sa prenajímateľ náhodou dozvedel, keďže v blízkosti býva, a až na naliehanie prenajímateľa kľúče od predmetu nájmu vrátil v marci 2015. Poukázal taktiež na zlú platobnú disciplínu žalovaného počas trvania nájomného vzťahu. Má za to, že má nárok na nájomné za obdobie užívanie predmetu nájmu a počas výpovednej doby - mesiacov január až apríl 2015. Tvrdil, že žalovaný nevybavil kolaudáciu ale iba zmenu užívania predmetu nájmu - na možnosť prevádzkovania pohostinstva.

Právny zástupca žalobcu považoval nárok na nájomné za dôvodný, k opusteniu predmetu nájmu došlo svojvoľne zo strany žalovaného v mesiaci január 2015. K argumentácii žalovaného o zhodnotení predmetu nájmu uvádza, že ide o účelové tvrdenia, ktoré neboli preukázané a nezakladajú sa na skutočnosti. Išlo o novostavbu teda nebolo čo zhodnocovať, ak si žalovaný priniesol zariadenie tak len za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. K započítaniu kaucie odkazuje na konania prebiehajúce na tunajšom súde, ktoré sú vedené proti žalovanému z titulu úhrady nájomného, do ktorého kaucia má byť započítaná. O hnuteľné veci nachádzajúce sa v predmete nájmu neprejavil záujem, teda si ich môže žalovaný prevziať.

Právny zástupca žalovaného trval na tom, že medzi konateľom žalovaného a žalobcom sa uskutočnili rokovania ohľadne ukončenia nájomného vzťahu, žalobca vedel o zámere žalovaného ukončiť nájomný pomer z dôvodu potreby väčších priestorov. K ústnej dohode došlo v decembri 2014, s tým že priestor

- predmet nájmu mal byť vyprataný v januári 2015 a kľúče boli odovzdané v mesiaci február 2015. Nájomný vzťah definoval ako neformálny, preto nedošlo ani k formálne odovzdaniu predmetu nájmu. Uviedol, že v čase nájomného vzťahu došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu interiéru aj exteriéru a dokonca žalovaný vybavoval aj kolaudačné povolenie predmetu nájmu. Navrhol vypočuť ako svedka p. B., ktorý bol v danom čase konateľom žalovaného. Trval na tom, že k neodovzdaniu predmetu nájmu došlo pre nevôľu žalobcu. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s existenciou ústnej zmluvy, navrhol, aby bola započítaná do nároku žalobcu kaucia uvedená v čl. III bod 2 zmluvy ako aj hodnota zariadenia ponechaná v predmete nájmu.

Z výsluchu svedka p. XXXX. (konateľa žalovaného v čase trvania nájomného vzťahu) bolo zistené, že zámer ukončiť nájomný pomer bol žalobcovi známy z neformálnych rozhovorov, ktoré viedli už v októbri 2014. Potvrdil, že medzi nimi bol neformálny vzťah, preto aj dohodu z decembra 2014 považoval za riadnu a teda, že žalobca zobral na vedomie jeho vôľu ukončiť nájomný pomer. Na podporu svojho tvrdenia o vedomosti žalobcu o ukončení nájomného pomeru uviedol, že predmet nájmu bol inzerovaný žalobcom na internetových stránkach topreality a reality.sk, pričom má za to, že v predmete nájmu zanechal hnuteľné veci, ktorých hodnotu si započítal s dlžným nájomným. Na výzvu o úhradu dlžného nájomného nereagoval, nakoľko jej nerozumel, nemal právneho zástupcu, ale akonáhle oslovil svojho právneho zástupcu, vo veci začal konať.

Listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd oboznámil sú: Zmluva o nájme nebytových priestorov z 02.11.2011, Výzva na úhradu nájomného, Výzva na odovzdanie nebytového priestoru, faktúra č. 150030, 150029, 150028, 150027, Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného doručené súdu 02.09.2015, informatívny výpis z obchodného registra žalovaného a zo živnostenského registra žalobcu.

Z predložených dôkazov súd mal za preukázané:

Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplýva, že predmetom nájmu bol nebytový priestor v polyfunkčnom objekte budovy súp. č. XXX, v celkovej výmere X a pivnica vo výmere XXmX na O. ulici XX, Predmet nájmu bol prenajatý na dobu neurčitú za účelom vykonávania pohostinskej činnosti a výroby jedál. V čl. III si zmluvné strany dohodli nájomné vo výške 1200,- EUR/mesačne a zloženú kauciu vo výške 1000,- EUR, ktorá sa v poslednom mesiaci nájomného zaúčtuje na nedoplatky na spotrebe alebo na vzniknuté škody, alebo sa po zúčtovaní vráti nájomcovi. V čl. V zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomný pomer je možné ukončiť aj písomnou výpoveďou s trojmesačnou výpovednou lehotou z

dôvodov uvedených v § 9 ods. 2, 3 zákona č. 116/1990 Zb. V čl. VI. bod 4 sa dohodli, že po skončení doby nájmu je nájomca povinný predmet nájmu odovzdať prenajímateľovi s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov bolo preukázané odovzdanie predmetu nájmu žalovanému - nájomcovi.

Z výzvy na odovzdanie nebytových priestorov vyplynulo, že nájomca kľúče od predmetu nájmu odovzdal prenajímateľovi 05.03.2015 a tento deň prenajímateľ považuje za vypovedanie zmluvy zo strany prenajímateľa.

Zo súboru faktúr je zrejmé, že prenajímateľ fakturoval nájomcovi dohodnuté nájomné vo výške 1200,- EUR mesačne za mesiace január - apríl 2015.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa je dôvodná, nakoľko navrhovateľ preukázal právny základ ním uplatneného nároku.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“ Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 116/1990 Zb. zákona nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení (ďalej aj ako „ZoN“) „1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.”

Podľa ustanovenia § 5 ZoN ,,1) Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojení. (2) Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. (3) Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. (4) Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.“

Podľa ustanovenia § 7 ZoN ,,Ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ,,Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. (2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončil.“

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.”

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. “(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.”

Na základe uvedeného súd zistil, že záväzkovoprávny vzťah založený medzi účastníkmi písomnou Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou v zmysle ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sa vzhľadom na povahu subjektov riadi ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. ktoré nie sú upravené v danom zákone, kde na strane nájomcu je žalovaný a na strane prenajímateľa je žalobca. Uvedené záväzkové vzťahy boli platne a účinne dojednané, spôsobilé privodiť práva a povinnosti účastníkom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že existoval nájomný pomer, spornosť bola zistená ohľadne ukončenia nájomného pomeru a vysporiadania dlžného nájomného. Súd argumentáciu žalovaného o uzatvorení ústnej dohody o ukončení nájomnej zmluvy z 12.12.2014 považuje za nedôvodnú, žalovaný nepreukázal, že by k takejto dohode došlo a žalobca túto skutočnosť popieral. Z uvedeného súd dospel k záveru, že k ústnej dohode nedošlo. Podľa ustanovení Zmluvy o nájme sa mohol nájomný pomer ukončiť aj výpoveďou s výpovednou lehotou. Nebolo preukázané, že by k takému úkonu zo strany ktoréhokoľvek účastníka došlo, jediným úkonom žalovaného voči žalobcovi ohľadne ukončenia nájmu bolo odovzdanie kľúčov

od predmetu nájmu dňa 05.03.2015. Tento deň žalobca považuje za vypovedanie zmluvy zo strany žalovaného. Vzhľadom k nepreukázaniu ukončenia nájomného vzťahu ústnou dohodou, s ohľadom na konanie žalovaného súd vyhodnotil toto ako výpoveď nájomcu s uplatnením jednomesačnej výpovednej lehoty podľa ustanovenia čl. V ods. 7 zmluvy o nájme. Pre plynutie výpovednej lehoty sa aplikuje ustanovenie čl. V ods. 3 zmluvy o nájme, teda výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Písomná forma výpovede je nahradená konkludentným vyjadrením vôle nájomcu - odovzdaním kľúčov od predmetu nájmu žalobcovi. Nárok žalobcu na nájomné za mesiace január až marec 2015 počas trvania nájomného pomeru a za mesiac apríl 2015 ako čas plynutia výpovednej lehoty súd priznal žalobcovi. Započítanie kaucie a hodnoty hnuteľných vecí žalovaného súd nepripustil z dôvodu, že započítanie kaucie je predmetom konania o zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o nájme. Taktiež hodnota hnuteľných vecí teda špecifikácia pohľadávky voči žalobcovi nebola súdu do skončenia konania preukázaná ani vyčíslená. Súd má za to, že nájomca si riadne nesplnil svoju povinnosť riadne ukončiť nájomný pomer, resp., nevyužil svoje právo vypovedať zmluvu o nájme, preto súd aplikoval dojednanie uvedené v zmluve o nájme, na ktorej sa zmluvné strany dohodli a voči ktorej neprejavili výhrady. Súd neskúmal dôvody vypovedania zmluvy podľa čl. V ods. 7 zmluvy o nájme, nakoľko vypovedanie zmluvy o nájme k 05.03.2015 žiadny z účastníkom nenamietal. Namietaný teda sporný bol moment ukončenia zmluvy o nájme. Zo spisu je zrejmé, že ku dňu podania žaloby žalovaný nezaplatil riadne a včas dlžnú sumu a bol v omeškaní s jej zaplatením. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaného súd priznal žalobcovi aj sankciu voči žalovanému predstavujúcu úrok z omeškania vo výške určenej žalobcom, ktorá bola nižšia ako zákonom stanovený úrok. Pri určení výšky úrokov súd aplikoval ustanovenia § 369 ObZ, vzhľadom na ustanovenie § 261 ods. 1,9 ObZ. V súvislosti s omeškaním sa žalovaného so zaplatením nájomného, pričom bolo zrejmé, že v januári 2015 ešte užíval predmet nájmu, súd sa pridržiaval návrhu žalobcu, a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške určenej žalobcom ako aj s dňom uplatnenia úrokov z omeškania t.j. do 01.05.2015 v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 OSP. Súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o ústnej dohode o ukončení nájomného pomeru, čo bolo v rozpore aj so skutočnosťou, že tá mala byť uzatvorená k 12.12.2014, predmet nájmu užíval ešte aj v januári 2015. Nebolo sporné, že už ani za toto obdobie - mesiac január 2015 žalovaný nájomné nezaplatil, neuviedol ani relevantný dôvod neplatenia a nepreukázal, že by predmet nájmu nemohol odovzdať pre nevôľu žalobcu. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel žalobcovi v celom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 288,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Žalobca si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnil v lehote podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., na základe uvedeného súdu postupoval podľa ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi len náhradu trov konania vyplývajúcich zo súdneho spisu.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.