Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-30-2002.pdf
PDF · 83.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/30/2002
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: neb. Z. X., Q.. X. X. XXXX, zomr. 8. 6. 2014, naposledy bytom J. S. F., pre vymoženie pohľadávky vo výške 209,62 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, pod spisovou značkou EX 492/2002, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 17,33 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 30. 5. 2002 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 492/2002 na vymoženie pohľadávky vo výške 6.315 Sk, priznanej platobným výmerom Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. 263/96-MZ zo dňa 15. 8. 1996. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 009840* zo dňa 19. 6. 2002, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 6.315,- Sk a trov exekúcie.
V priebehu konania doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že počas exekúcie bolo zistené, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Nakoľko sa exekučné konanie začalo pred 1. 9. 2005, vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku je nutné na predmetné exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 8. 2005 a ustanovenia § 37 ods. 4 a 5 v znení účinnom od 1. 9. 2005 (v súčasne účinnom znení). Zo znenia § 37 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že o pripustení zmeny účastníka konania rozhoduje exekučný súd uznesením aj v tých konaniach, ktoré sa začali pred 1. 9. 2005 (porovnaj znenie § 37 ods. 3 účinné od 1. 9. 2005).
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.8.2005), proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
Z exekútorského spisu bolo zistené, že podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 2. 1. 2006 oprávnená oznámila, že došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Veriteľ, a.s., ktorá ďalším podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 5. 6. 2006 oznámila postúpenie vymáhanej pohľadávky Slovenskej konsolidačnej, a.s. Nakoľko predmetné oznámenia boli súdnemu exekútorovi doručené až po 31. 8. 2005, vyžaduje sa na pripustenie zmeny účastníkov konania na základe postúpenia pohľadávok súdne rozhodnutie. Bez rozhodnutia súdu o zmene účastníkov konania je v prípade singulárnej sukcesie vylúčené, aby sa tretí subjekt stal účastníkom konania na strane oprávneného (za predpokladu, že zmena bola exekútorovi oznámená po 31. 8. 2005). Pretože v konaní absentuje povinný (zomrel nemajetný), neprichádza už do úvahy ani dodatočné pripustenie zmeny účastníkov konania a exekúcia musí byť zastavená. Z týchto dôvodov súd pokračoval v konaní s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ako s oprávnenou.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 8. 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6D/467/2014-40 zo dňa 5. 9. 2014, právoplatného dňom 26. 9. 2014, mal súd preukázané, že povinný dňa 8. 6. 2014 zomrel. Uvedeným rozhodnutím súd zastavil dedičské konanie po povinnom podľa ust. § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.“) z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, prípadne zanechal majetok nepatrnej hodnoty súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1, ods. 2 O. s. p.); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h O. s. p. (§ 175i ods. 1 O. s. p.). Povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým právnym záverom). Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 27,50 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenie exekúcie, ktorým je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, uložil súd v súlade s cit. ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 30 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny vo výške 6,64 eur (200,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prevzatie a kontrolu návrhu - 10 minút, upovedomenie o začatí exekúcie
- 20 minút.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania jednotlivých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že „prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie“ v trvaní 20 minút, ktorú uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah tohto úkonu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. V danom prípade pritom môže patriť súdnemu exekútorovi odmena len za prevzatie návrhu a jeho kontrolu, keďže úkony súvisiace so žiadosťou o udelenie poverenia sú odmenené osobitne paušálnou odmenou. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti
a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah tohto úkonu určil čas, ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu po 3,32 eur (100,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenej (§ 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), spolu za 2 úkony vo výške 6,64 eur (200,- Sk).
Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (1,16 eur), nakoľko takto vynaložené náklady súd považoval za účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Vynaloženie nákladov na poštovné vo zvyšnom rozsahu nemal súd na podklade predloženého exekútorského spisu preukázané, zvlášť keď viaceré zásielky doručoval súdny exekútor osobne.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 14,44 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 2,89 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd DPH nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 17,33 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 6,64 eur (200,- Sk), na paušálnu odmenu 6,64 eur (200,- Sk), na náhradu hotových výdavkov 1,16 eur a na DPH 2,89 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.