Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/86/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš Kuruc v právnej veci maloletého dieťaťa: Y. V., J.. XX.X.XXXX, G. O. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka S. V., J.. XX.X.XXXX, G. O. XX, práv. zast. JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom AK v Spišskej Novej Vsi, Zimná 62 a otec S. V., J.. XX.X.XXXX, G. O.Q. XX o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I.Súd návrh matky na zníženie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa XX.XX.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že znižuje výživné na mal. Y. zo sumy 70, eur na sumu 45,- eur mesačne, ktoré je navrhovateľka povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XP/XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo navrhovateľky a otca mal. dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode manželstva súd schválil dohodu rodičov a úprave rodičovských práv a povinností v tom čase k mal. O. a k mal. Y., na základe ktorej sa mal. O. a mal.Y. zverili do starostlivosti otca, pričom matka- navrhovateľka bola zaviazaná prispievať na výživu mal. O. čiastkou 90,- eur mesačne a mal. Y. čiastkou 70,- eur mesačne. V čase rozhodovania o výške výživného bola navrhovateľka zamestnaná ako predavačka v reťazci COOP Jednota so sídlom v Spišskej Novej Vsi, pracovný pomer bol s ňou ukončený dňa 30.04.2021, nakoľko dochádzalo k redukovaniu zamestnancov. V súčasnosti je navrhovateľka dlhodobo práceneschopná a po ukončení tejto práceneschopnosti bude nezamestnaná, nakoľko zatiaľ nemá vedomosť o žiadnom voľnom pracovnom mieste, ktoré aj vzhľadom na jej zdravotný stav by bolo vyhovujúce. Jej príjem bude predstavovať len čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľka momentálne poberá nemocenskú dávku v čiastke 430,- eur a čiastočný invalidný dôchodok v čiastke 176,90 eur mesačne. Zároveň matka popísala svoje mesačné výdavky, ktoré pozostávajú z poplatkov za energie vo výške 45,- eur, internet 11,85 eur, lieky a vitamíny 15,- eur, drogéria 15,- eur, oblečenie a obuv 10,- eur, strava 100,- eur, peňažná zábezpeka 25,- eur a nájomné vo výške 225,- eur, ktorý je matke v súčasnosti preplácaný. Na základe všetkých vyššie uvedeného mala matka zato, že na jej strane došlo od obdobia poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti k podstatnej zmene pomerov, týkajúcej sa najmä zníženia jej príjmu.

3. Matka spolu s návrhom doručila súdu kópiu rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XP/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX, Internú dohodu s klientom projektu „Podpora prvého bývania“ zo dňa 31.01.2022.

4. Otec vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX rozpísal pravidelné mesačné výdavky na domácnosť a deti, za energie 119,84 eur, internet 19,70 eur, telefón spolu s deťmi 25,- eur, cestovné pre deti 50,- eur, cestovné pre otca 28,- eur, škola 10,- eur, oblečenie 20,- eur, desiata pre deti 100,- eur a strava v domácnosti 300,- eur.

5. Uznesením sp. zn.: XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd ustanovil maloletému Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad za kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

6. Z matkou predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.06.2022 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorého súčasťou je odborný posudok zo dňa 09.06.2022 vyplýva, že v časti pracovná rekomandácia sa uvádza, že matka môže vykonávať ľahké manuálne práce, informátor, predavačka, zo zaradením na pôvodnom pracovisku a na trhu práce, s tým že môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez preťažovania osového aparátu a dvíhania ťažkých bremien.

7. Matka taktiež súdu doručila aj pracovnú zmluvu zo dňa 22.08.2022 uzatvorenú medzi zamestnávateľom dm drogerie markt, s.r.o. a matku na kratší pracovný čas v rozsahu 20 hodín týždenne z dohodnutou mesačnou mzdou 413,- eur brutto.

8. Na základe správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.05.2022 sa súd oboznámil so sociálnymi pomermi v domácnosti matky a maloletého dieťaťa, pričom zistil nasledujúce skutočnosti. Matka mal. detí S. V., rod. H., J.. XX.X.XXXX, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 175 eur mesačne. Do 30.4.2022 bola dlhodobo práceneschopná a jej príjem bol cca 430 eur mesačne. Od 17.5.2022 je zamestnaná v S. S. N. J. I., nevedela uviesť, aký príjem bude dosahovať, keďže ešte nemala podpísanú pracovnú zmluvu. Vyživovaciu povinnosť má okrem Y. aj k dospelej dcére O. V., J.. X.X.XXXX, ktorá býva v domácnosti otca, je študentkou tretieho ročníka Strednej ekonomickej školy v Spišskej Novej Vsi, kde študuje v odbore agropodnikateľ a agroturistika. Otec mal. detí S. V., J.. XX.X.XXXX, je zamestnaný ako operátor výroby v spoločnosti D. N. N..V..Q.. N. J. I., kde dosahuje podľa jeho vyjadrenia príjem vo výške cca 750-800 eur mesačne s daňovým bonusom. V manželstve menovaných sa narodili dve maloleté deti, O. V., J.. X.X.XXXX a Y. V., J.. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. XP/XX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v tom znení, že mal. deti O. a Y. N.a zverili do osobnej starostlivosti o otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou 90 eur mesačne na O. a 70 eur mesačne na Y.. Mal. Y. je študentom prvého ročníka Strednej ekonomickej školy v Spišskej Novej Vsi. Príspevok rodičov škole na začiatku školského roka bol uhradený v sume 20 eur. Stravuje sa doma. Cestovné do školy je v sume cca 30 eur mesačne. S nástupom na strednú školu boli zvýšené výdavky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok cca vo výške 100 eur. Kredit na telefón mu otec dobíja vo výške 6 eur mesačne. Ďalšie výdavky na dieťa sú spojené so zabezpečovaním stravy, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, kozmetiky, kultúrneho vyžitia a ostatných potrieb. Maloletý je zdravý, prekonáva bežné detské choroby. Vo voľnom čase hráva s kamarátmi futbal, na mobile hráva počítačové hry. Pediatričkou maloletého je MUDr. Alena Babejová v Levoči. Matka pri pohovore uviedla, že zatiaľ na podanom návrhu trvá, do apríla 2022 bola dlhodobo práceneschopná, mala zdravotné problémy a nemohla sa zamestnať. Od 17.5.2022 má pracovnú zmluvu a dúfa, že budú s ňou v práci spokojný. Matka uviedla, že doposiaľ uhrádza výživné pravidelne, nemá dlh. V rámci svojich finančných možností sa snažila prispievať aj nad rámec výživného a to tým, že keď boli deti s ňou, niekam ich pozvala, alebo im dala stravu keď boli u nej. Matka je s Y. v pravidelnom kontakte telefonickom, alebo prostredníctvom sociálnych sietí. S dospelou dcérou je v dennom kontakte. Uviedla, že býva v podnájme prostredníctvom Spišskej katolíckej charity v garsónke, kde uhrádza cca 100 eur mesačne, za stravu a drogériu minie 150 eur mesačne, za lieky a vitamíny 20-30 eur mesačne a za paušál na telefón 20 eur mesačne. Otec pri pohovore uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, matka sa podľa neho iným spôsobom nepodieľa na výchove a starostlivosti o maloleté deti. Matka sa s deťmi nestretáva, otec o tom nemá vedomosť. Vie, že Y. bol raz u matky po škole na krátku chvíľu. Je s matkou v kontakte prostredníctvom sociálnych sietí. Otec uviedol, že matka výživné uhrádza pravidelne, nemá na výživnom dlh. Nad rámec výživného neprispieva. Otec má vedomosť, že sa matka zamestnala, čím možno predpokladať, že si svoj príjem zvýši a bude môcť uhrádzať výživné podľa rozsudku súdu. Uviedol, že náklady na maloletého Y. naopak stúpli nástupom na strednú školu, taktiež je v období rýchleho rastu, potrebuje stále nové oblečenie. Otec s deťmi bývajú v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. Maloleté deti majú samostatnú detskú izbu, ktorá je prispôsobená ich potrebám. Izby sú zariadené nábytkom. Hygiena domácnosti a kultúra bývania sú na veľmi dobrej úrovni. Maloleté deti majú zabezpečené individuálne potreby v dostatočnej miere. Otec maloletým deťom zabezpečuje riadnu výchovu a celkovú starostlivosť. Náklady spojené s bývaním sú vo výške 120 eur mesačne inkasný poplatok, v sume 166 eur mesačne hypotekárny úver, v sume 20 eur mesačne poplatok za internet, poplatky za tri mobily spolu v sume 25 eur mesačne. Výdavky otca súvisia s cestovným do práce 30 eur mesačne, strava v domácnosti cca 300 eur mesačne, desiata detí 100 eur mesačne. Ostatné výdavky spojené s oblečením, drogériou spolu v sume 40 eur mesačne.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.09.2022, pričom na tomto pojednávaní vypočul navrhovateľku matku maloletého, ktorá uviedla, že má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. K synovi a dcére O.. Napriek tomu, že nemám ten príjem ako predtým platí na syna 70 eur a na dcéru 90 eur výživné. Uhrádzam ho riadne a včas. Dohodneme sa a zo školy sa zastavia deti u mňa. Deti neprespávajú u matky. Matka býva v garsónke sama. Mesačné náklady 220 eur prispieva charita. Spláca im depozit a majiteľovi za energie. Na bývanie 25 eur platí charite, majiteľovi 45 eur, lieky a drogéria. Bude tam ešte necelý rok v utajenom bývaní. Má výdavky na lieky 25 eur, telefón 15-16 eur, drogéria a strava 200 eur. Invalidný dôchodok má vo výške 176 eur a čaká na prvú výplatu vo výške 280 eur. Má skrátený pracovný úväzok kvôli invalidnému dôchodku. Pracujem tam mesiac. Pracujem 4 krát do týždňa po 4,5 hod. Inak sa pracuje od 9.00 hod. do 20.00 hod. Hľadala si prácu aj na dlhší pracovný čas. Invalidný dôchodok bol matke priznaný v roku 2016. Predtým pracovala v U. Z. s príjmom 630 eur mesačne. Uviedla, že nie je predpoklad, aby sa zamestnala na plný pracovný úväzok zo zdravotných dôvodov. Na prácu predavačky sa bola pýtať aj I. G.. V potravinách môže pracovať. Deti sú s matkou v kontakte aj telefonicky. Má priateľa, ktorého deti nemusia, preto ku nej často nechodia. Hľadá si prácu na základe svojho zdravotného stavu.

10. Otec na pojednávaní dňa 26.09.2022 uviedol, že výdavky na maloletého a domácnosť má také aké popísal v písomnom podaní. Výdavky na školu 10 eur, cestovné na dcéru, ktorá chodí tiež do školy. Cestovné na Y. 25 eur. Zdravotné problémy Y. nemá. Nešportuje. Priemerný mesačný príjem má vo výške 700,- eur Pracujem v D. N.. Iný príjem nemá. Býva v dome s deťmi. Matka sa stretáva s deťmi raz do mesiaca. Naposledy boli u matky v piatok, kvôli tomu, že potrebovali na záchod. Nikto otcovi nepomáha s domácnosťou.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhol návrh matky zamietnuť, zníženie výživného nie je na prospech maloletého dieťaťa. Matka sama uviedla, ako aj v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, že môže pracovať aj na plný pracovný úväzok a matka nijako nepreukázala hľadanie si zamestnania na takýto úväzok. Mal. Y. navštevuje 2. ročník Strednej školy, a či už životné náklady alebo náklady na školu neustále rastú.

12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

16. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 eur mesačne na jedno dieťa.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

20. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

21. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. Podľa článku 4 Základných princípov , (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

29. Podľa , (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.

30. Podľa 121 , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

31. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia má súd za to, že nárok na úpravu výživného vzniká vtedy, ak sa odôvodnene zmenia pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď za odôvodnene zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov maloletého dieťaťa.

32. Súd podrobne skúmal okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu úpravy výživného. Vykonaným dokazovaním súd mal jednoznačne preukázané, že rozsah vyživovacej povinnosti zo strany matky na maloletého syna bol naposledy určený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XP/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Zo strany matky podľa názoru súdu nedošlo k výrazným zmenám pokiaľ ide o jej platové, prípadne sociálne pomery, kedy dosahovala podľa vlastného vyjadrenia príjem 500,- eur mesačne a poberala invalidný dôchodok 170,- eur mesačne. Pokiaľ ide o rodinné pomery, matka má vyživovaciu povinnosť tiež k plnoletej dcére O. V., J.. XX.XX.XXXX.

33. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia zákonov súd ďalej uvádza, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a najmä od jeho zdravotného stavu. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. V tomto konaní má však súd za preukázané, že výdavky na maloletého objektívne vzrástli, už len samotným plynutím času, nakoľko maloletý rastie, a ekonomická situácia v krajine má za následok rast cien za tovary, služby a v neposlednom rade energie.

34. Zo zásad vyplývajúcich z § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný rodič berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť alebo v danom prípade pasivitu, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného. V tomto prípade vzal súd na vedomie, že otec stratil prácu z dôvodu jeho prepustenia, avšak bude úlohou otca opätovne zamestnať sa, či už v mieste jeho terajšieho bydliska, alebo na inom mieste.

35. Ako už bolo vyššie uvedené princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život, čo znamená aj vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb vyživovaných maloletých detí. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Podľa názoru súdu s ohľadom na výpoveď otca na pojednávaní, tento je vzhľadom na svoj vek a doterajšie pracovné skúsenosti schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie tak vlastných potrieb ako aj v rozsahu naposledy určenej výšky výživného na maloletú X. ako aj na svoje ďalšie maloleté deti, ktoré pochádzajú z jeho súčasného vzťahu.

36. Podľa názoru súdu by zníženie výživného na matkou požadovanú sumu 45,- eur mesačne znamenalo prenesenie neúmerného bremena zodpovednosti za finančnú starostlivosť na otca maloletého, pričom otec už v súčasnosti sám zabezpečuje aj každodennú osobnú, morálnu a psychickú starostlivosť o maloletého syna čo už samo o sebe predstavuje obrovskú záťaž kladenú na jedného rodiča. Z uvedeného má súd jednoznačne za to, že spolupodieľanie sa matky na odôvodnených a nevyhnutne potrebách jej maloletého syna v sume 70,- eur mesačne je v jej možnostiach a schopnostiach. Uvedený záver súdu je aj podporený vykonaným dokazovaním nakoľko z neho vyplynuli jednoznačného závery o možnostiach matky sa zamestnať. To, že matka, v súčasnosti pracuje na polovičný úväzok a tým pádom dosahuje nižší príjem ako predtým, nie je možné považovať za zmenu pomerov na jej strane, navyše matke bolo poberanie invalidného dôchodku už zohľadňované v predchádzajúcom konaní, nakoľko podľa vlastného vyjadrenia jej bol priznaný invalidný dôchodok už v roku 2016, kedy aj v roku 2020 vykonávala prácu predavačky v U. Z.. Podľa zistení súdu matkou deklarované zdravotné problémy, nie sú takého charakteru, ktoré by jej bránili vo vykonávaní pracovného pomeru na plný pracovný úväzok. Podľa zistenia súdu nebola v konaní preukázaná odôvodnenosť zmeny výšky výživného naposledy určenej vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, nakoľko by pri vykonávaní pracovnej činnosti na plný pracovný úväzok dosahovala potenciálne rovnaký, ak nie vyšší zárobok.

37. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

39. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

41. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomný otec a kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.