Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-220-2014.pdf
PDF · 81.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/220/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. februára 2016 vo Vranove nad Topľou takto
rozhodol:
Obžalovaný :
G.. P. Č., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., S. č. XXXX/XX, riaditeľ správy E. X. M.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 07.11.2013 v čase okolo 15:50 hod. v M. po ulici D. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia ev. č. M. XXXAI, kde pri vchode do bytovky č. XX pod vplyvom alkoholických nápojov s hladinou najmenej 1,16 mg/l alkoholu v dychu sa náležite nevenoval vedeniu svojho vozidla a situácii v cestnej premávky a s vozidlom narazil do pred ním idúceho vozidla zn. Peugeot 207 ev. č. M. XXXAI, ktoré viedol vodič U. W. a ktorému spôsobil škodu na vozidle vo výške 1.972,- Eur,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 400,- ( štyristo ) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, ak by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 ( dvoch ) rokov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný tým, že dňa 07.11.2013 v čase približne okolo 16:00 hod. pri šoférovaní svojho osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia bol pod vplyvom alkoholických nápojov v hodnote najmenej 1,16 mg/l alkoholu v dychu, čo zodpovedá 2,42 promile alkoholu v dychu, v dôsledku čoho sa náležite nevenoval vedeniu svojho vozidla a situácii v cestnej premávke a následkom čoho narazil do pred ním idúceho motorového vozidla poškodeného W., čím tomuto poškodenému spôsobil škodu vo výške 1.972,- Eur, po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane ľudského života a zdravia ako aj majetku a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Objektom daného prečinu je ochrana ľudského života a zdravia ako aj majetku.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a to výsluchom obžalovaného len k tomuto výroku, prečítaním svedeckej výpovede poškodeného W. z prípravného konania a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný G.. P. Č. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa nebude vyjadrovať k množstvu požitých alkoholických nápojov v čase spáchania skutku. Do doby spáchania predmetného žalovaného skutku nemal žiadne priestupky na úseku cestnej premávky. Držiteľom vodičského oprávnenia je od roku 1992, pričom šoféruje pravidelne aspoň dva až trikrát do týždňa. Vyjadril sa, že uloženie akéhokoľvek trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov by malo za následok jeho prepustenie zo zamestnania, čo by malo finančný dosah na jeho rodinu. Uviedol, že s bývalou manželkou naďalej obývajú spoločnú domácnosť a majú spolu dve deti, pričom dcéra vo veku 21 rokov študuje na vysokej škole a osemročný syn navštevuje základnú školu. Od 01.09.1990 až doposiaľ je zamestnaný ako riaditeľ správy E.M. X. M. s čistým mesačným príjmom vo výške 950,- Eur. Jeho bývalá manželka pracuje ako administratívny pracovník v štátnej správe s čistým mesačným príjmom 750,- Eur. Uviedol, že ním obývaný trojizbový byt ako aj k nemu prislúchajúca garáž je už vo vlastníctve jeho bývalej manželky, pričom k tomuto bytu má užívacie právo. Vyjadril sa, že naďalej je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia, rok výroby 2000. Žiadne iné nehnuteľnosti či iné cenné veci nevlastní.
Poškodený W. sa v prípravnom konaní k nároku na náhradu škody nevyjadril.
V prípravnom konaní boli zabezpečené evidenčná karta obžalovaného ako vodiča, odpis z registra trestov, správa Mestskej polície M. ako aj E. X. M. na obžalovaného ako aj oznámenie o výške poistného plnenia poškodenou UNIQA poisťovňou a.s.
Predmetnému súdnemu konaniu pritom predchádzalo konanie o dohode o vine a treste, ktoré bolo ukončené neschválením návrhu dohody o vine a treste a vrátením veci prokurátorovi do prípravného konania.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona)
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov ako aj z evidenčnej karty vodiča mal súd takisto za preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol ani priestupkovo postihnutý a to ani na úseku cestnej premávky.
Na strane obžalovaného teda súd zistil poľahčujúcu okolnosť v podobe jeho predchádzajúceho riadneho spôsobu života podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Obžalovaný sa pritom k spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní a neskôr aj na hlavnom pojednávaní, pričom jeho spáchanie aj oľutoval, čo bolo potrebné vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Obžalovaný zároveň už od začiatku svojho trestného stíhania napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní predmetnej trestnej činnosti tak ako to predpokladá ust. § 36 písm. n) Tr. zákona. Žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona pritom súd u obžalovaného nevzhliadol. V danom prípade tak u obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona.
Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona umožňuje zákon páchateľovi takéhoto trestného činu uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Po úprave tejto trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trvaní do ôsmich mesiacov.
Pri určovaní konkrétneho druhu a výmery trestu súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti. Obžalovaný nebol ani v minulosti napriek tomu, že držiteľom vodičského oprávnenia bol v čase spáchania skutku už viac ako dvadsať rokov, ani priestupkovo postihnutý za žiaden dopravný priestupok, pričom podľa vlastného vyjadrenia motorové vozidlá riadi pomerne pravidelne. Na druhej strane súd zohľadnil tú okolnosť, že obžalovaný šoféroval pod vplyvom alkoholických nápojov, v dôsledku čoho hodnota alkoholu v dychu sa v čase jeho podrobenia dychovej skúške pohybovala na úrovni 1,16 mg/l, t.j. 2,42 promile, čo predstavuje už ťažký stupeň opilosti. Z výsluchu obžalovaného ešte v prípravnom konaní súd pritom nezistil, že by tento viedol motorové vozidlo pod takýmto výrazným vplyvom alkoholických nápojov z akýkoľvek závažných dôvodov. Pri rozhodovaní o konkrétnom druhu trestu ukladanému obžalovanému tak súd dospel k názoru, že adekvátnym a primeraným trestom oproti trestu odňatia slobody bude v prípade tohto obžalovaného peňažný trest, keďže obžalovaný je dlhodobo zamestnaný a má aj dostatočný príjem na uloženie tohto peňažného trestu. Pri určovaní konkrétnej výšky tohto trestu súd zohľadnil, že čistý mesačný príjem obžalovaného predstavuje sumu 950,00 eur a vzhľadom na závažnosť posudzovaného trestného činu teda za primeraný súd považoval tento druh trestu vo výške 400, eur ako trest zodpovedajúci zásadám ukladania trestu ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu takto uloženého trestu súd obžalovanému uložil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.
Na posilnenie výchovného účinku trestu, vzhľadom na charakter posudzovanej trestnej činnosti, však bolo obžalovanému nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Pri určovaní konkrétnej výmery tohto trestu súd musel prihliadnuť na množstvo požitých alkoholických nápojov obžalovaným ako aj zároveň na jeho doterajšiu bezúhonnosť, keďže doposiaľ nebol ani len priestupkovo postihnutý a to ani za priestupok na úseku cestnej premávky. Na základe týchto skutočností tak súd za primeraný považoval tento trest vo výmere dvoch rokov, počas ktorých je obžalovaný povinný zdržať sa riadenia motorových vozidiel všetkých druhov. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že v prípade žalovaného trestného činu je pravidlom uloženie tohto druhu trestu a to napriek tomu, že obžalovaný tvrdil, že práve z dôvodu uloženia tohto trestu môže byť ukončený jeho pracovný pomer. Tejto skutočnosti si musel byť obžalovaný pritom vedomý už v momente, keď sa pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov rozhodol viesť motorové vozidlo.
Poškodený U. W. si nárok na náhradu škody neuplatnil a z tohto dôvodu o jeho nároku na náhradu škody ani nebolo rozhodované.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.