Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-312-2015.pdf
PDF · 89.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/312/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R. O., H.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky B. O., H.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej N. E. H. V. Ž. Č.. XX, toho času bývajúcej N. E. H. V. Z. Č.. X, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach, za účasti otca Q. K., H.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho N. E.P. H. V. Q. Č.. X, toho času sa zdržiavajúceho na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou P. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Zveruje maloletého R. O., XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške po 120 € mesačne od 26.5.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému R. za obdobie od 26.5.2015 do 29.2.2016 vo výške 1.103,22 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého R. doručila tunajšiemu súdu dňa 25.8.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zverenie maloletého R. do jej osobnej starostlivosti s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a o zaviazanie otca prispievať na výživu maloletého sumou 150 € mesačne od narodenia dieťaťa do budúcna, ktorý návrh odôvodňovala tým, že maloletý R. sa narodil M. XX.X.XXXX, jeho rodičia nie sú manželmi, ani nežili a nežijú v spoločnej domácnosti, v čase podania návrhu matka spolu s maloletým bývala v 3-izbovom byte patriacom jej matke, otec na výživu dieťaťa od jeho narodenia neprispel žiadnou formou s výnimkou kúpy dvoch malých balení plienok, matka znášala všetky náklady na dieťa sama, dieťa malo potreby primerané veku; ako najväčší výdavok na dieťa matka uviedla nákup plienok, kde jedno balenie stojí v priemere od 13 do 15 €, na tieto mu matka mesačne vynakladá asi 30 € a na hygienické potreby mu vynakladá v priemere od 10 do 15 €; matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, v čase podania návrhu jej jediným príjmom boli dávky v materstve vo výške 380 €, ináč jej zamestnávateľom bola spoločnosť R. K..Q..X.. E.; otec dieťaťa podľa vedomostí matky nebol nikde zamestnaným, matka nepoznala jeho majetkové pomery, ani jeho posledného zamestnávateľa,
vedela, že má okrem maloletého R. vyživovaciu povinnosť voči synovi R. K.E., ktorý v čase podania predmetného návrhu mal mať 16 rokov, do podania návrhu otec dieťa v domácnosti matky navštevoval; matka uviedla, že po pôrode mala značné zdravotné problémy, rodila cisárskym rezom, R. sa narodil s váhou 2,60 kg, preto si vyžadoval zvýšenú starostlivosť matky, dieťa matka nemala s kým nechať, keďže jej matka bola a je zamestnanou, preto na starostlivosť o dieťa bola výlučne sama, otec maloletého jej sľuboval, že výživné jej zaplatí, uisťoval ju, že tak určite urobí, čomu uverila a až potom, čo sa dostala do stavu, kedy mohla dieťa ponechať na cudziu osobu, podala predmetný návrh vo veci, preto žiadala o úpravu výživného zo strany otca spätne od narodenia dieťaťa; matka svojej matke z titulu bývania prispievala mesačne na úhradu nákladov s tým spojených 100 €.
Otec maloletého sa k návrhu matky nevyjadril, na adrese trvalého bydliska sa dlhodobo nezdržiava, ako to vyplýva aj zo správy OR PZ Košice zo dňa 20.9.2015, ktoré súdu písomne oznámilo, že šetrením na adrese trvalého bydliska otca od susedov bolo zistené, že z tejto adresy sa odsťahoval pred viac ako 10. rokmi a lustráciou v evidenciách jeho iný pobyt okrem nahláseného trvalého pobytu zistený ani policajnými orgánmi nebol. Keďže súdu sa miesto pobytu otca ani po využití všetkých súdu dostupných prostriedkov nepodarilo zistiť, súd otcovi uznesením sp.zn. 23P 312/2015 zo dňa 2.12.2015 ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníčku.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 14.10.2015 doporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného primerane k veku a odôvodneným potrebám maloletého, s prihliadnutím na finančné možnosti.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletý R. pochádza z pomeru rodičov, ktorí od narodenia dieťaťa doposiaľ nikdy neviedli spoločnú domácnosť, výkon ich rodičovských práv a povinností voči maloletému doposiaľ súdom upravený nebol, od narodenia maloletého osobnú starostlivosť oň zabezpečuje matka výhradne sama, otec dieťa navštevoval len do doby, kým matka nepodala predmetný návrh vo veci, odvtedy prerušil s matkou a maloletým akékoľvek kontakty a otec na výživu maloletého od jeho narodenia doposiaľ neprispel a neprispieva žiadnou formou.
Na pojednávaní konanom vo veci z výpovede matky súd zistil, že táto spolu s maloletým R. od novembra 2015 býva v prenajatom 1-izbovom byte, v súvislosti s ktorým hradí poplatok 140 € mesačne spolu.
Matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní žiaden majetok.
Od decembra 2015 jediným príjmom matky je rodičovský príspevok vo výške po 203,20 € mesačne; k rukám matky sú vyplácané rodinné prídavky na maloleté R.; matke maloletého finančne vypomáha jej matka, t.j. stará matka dieťaťa.
Otec maloletého v registri sociálnej poisťovne nie je evidovaným.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že otec bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 18.10.2010 do 13.1.2013, kedy bol vyradený z dôvodu nespolupráce. V období od 1.11.2010 do 28.2.2015 mu boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi, naposledy vo výške po 61,60 €.
Z výpovede matky vyplynulo, že podľa jej vedomostí otec je vyučeným zámočníkom, má ukončenú strednú školu s maturitou, podľa vedomostí matky nikdy nikde nepracoval, zdroj svojich príjmov matke maloletého nikdy neuviedol dôvodiac tým, že ju chce „chrániť“, podľa vedomostí matky otec zdravotné problémy nemal, nikdy žiaden zdravotný problém pred ňou neuviedol.
Z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky súd zistil, že priemerný mesačný príjem v oblasti stavebníctvo v roku 2015 bol 608,33 € (úhrnom v SR bol 859 €).
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť oň od narodenia dieťaťa zabezpečuje výhradne sama, túto
starostlivosť zabezpečuje, ako vyplynulo aj zo šetrení kolízneho opatrovníka po všetkých stránkach riadne a preto jednoznačne je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky.
Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom zároveň súd zohľadnil rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa a ktoré sú vyplácané k rukám matky maloletého, na skutočnosť, že matka zabezpečuje vzhľadom na útly vek maloletého celodennú starostlivosť o maloletého a preto si zdroj svojich príjmov nad rámec jej vyplácaného rodičovského príspevku nemá možnosť dopĺňať, na strane otca súd vychádzal v súlade s citovaným ustanovením § 62 a § 75 Zákona o rodine z princípu potencionality príjmov, ktorý princíp má prednosť pred princípom fakticity príjmov, keďže napriek využitiu všetkých súdu dostupných možností sa nepodarilo súdu zistiť žiaden zdroj príjmov otca, ani jeho bližšie pomery, avšak, vzhľadom na vek otca dieťaťa, na matkou uvedené skutočnosti o tomto, súd dospel k záveru, že otec bol a je schopný prispievať na výživu maloletého súdom určeným výživné pri zohľadňovaní jeho potencionality príjmov vo výške vyplývajúcej z údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúce obdobie roka 2015.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od narodenia dieťaťa, t.j. od 26.5.2015, do 29.2.2016 k vzniku dlžného výživného vo výške 1.103,22 € (t.j. súdom určené výživné za deväť celých mesiacov sporného obdobia, čo je 1.080 € spolu, plus pomerná časť za mesiac máj 2015, t.j. 23,22 €), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z takto vyčísleného dlžného výživného zo strany otca neboli odpočítané žiadne plnenia, keďže žiadne plnenia zo strany otca voči dieťaťu súdu preukázané neboli, z výpovede matky vyplynulo, že otec na výživu dieťaťa k jej rukám neprispieval a neprispieva s výnimkou dvoch malých balení plienok, hodnota ktorých ale súdu preukázaná nebola a preto toto plnenie nebolo možné odpočítať z konkrétne stanovenej výšky dlžného výživného, k takémuto plneniu súd len prihliadol pri stanovovaní celkovej výšky výživného.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Pre úplnosť súd poukazuje na to, že v danom prípade vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 veta 3 pristúpil k spätnej úprave výživného aj za obdobie pred podaním predmetného návrhu matkou na súde, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre stanovenie výšky výživného aj za obdobie pred doručením predmetného návrhu a to odo dňa narodenia sa maloletého, keďže je nesporným, že starostlivosť o dieťa tesne po narodení je pre matku tak náročnou, že nemožno od nej spravodlivo očakávať, aby riešila otázku podávania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči dieťaťu na súde, tým skôr, ak otec dieťaťa v tomto období sľuboval dobrovoľné prispievanie na potreby dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).