Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/381/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného advokátom, Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátska kancelária, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti odporkyni: S. O., nar. XX.X.XXXX, hlásený pobyt Košice, Mestská časť H. - O. E., v konaní o zaplatenie 521,06 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 350 EUR s 5,75 %- ným ročným úrokom z omeškania od 3.4.2013 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 10,65 EUR a trovy právneho zastúpenia 35,64 EUR.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.8.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 521,06 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 31 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 103,80 EUR.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako spotrebiteľ uzavreli dňa 2.3.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporkyňa ako spotrebiteľ prijala návrh Rámcovej zmluvy, ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany navrhovateľa, na základe čoho jej navrhovateľ ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350 EUR. Navrhovateľ ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa, a to za účelom zriadenia užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že Rámcová zmluva, ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany navrhovateľa sa tak stalo zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to odporkyni ako spotrebiteľovi formou elektronickej pošty a zaregistrovaná odporkyňa ako spotrebiteľ vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný navrhovateľom ako veriteľom prostredníctvom tejto elektronickej pošty.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporkyni sumu 521,06 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 350 EUR, ktorá bola poskytnutá odporkyni ako spotrebiteľovi, z dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru

vo výške 106,06 EUR a náhrady skutočne vynaložených nákladov pri porušení povinnosti platiť úver riadne a včas vo výške 65 EUR. Odporkyňa bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy, ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporkyne ako spotrebiteľa splniť riadne a včas svoj záväzok.

Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 2.4.2013. Z úveru nesplatila nič. Vzhľadom k tomu, že so splácaním úveru sa dostala do omeškania, uplatnil si navrhovateľ voči nej úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne, a to zo sumy 456,06 EUR ( suma 350 EUR + odplata za poskytnutie úveru vo výške 106,06 EUR ).

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

V zmysle § 115a odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len O.s.p. ) v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 200ea odsek 1 O.s.p., ak v priebehu konanie dosiahne predmet konania 1.000,- EUR od tohto okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000 EUR a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd v súlade s ustanovením § 115a odsek 2 O.s.p. a § 200ea odsek 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.2.2016. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 12.2.2016, t.j. v súlade s ustanovením § 156 odsek 3 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb; Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.3.2013; výpisom z bankového účtu navrhovateľa, Upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 7.4.2013; Urgenciou zo dňa 11.4.2013; Upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 18.4.2013; Poslednou výzvou zo dňa 25.4.2013; výpisom z Obchodného registra navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Výpisom z Obchodného registra navrhovateľa, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 30985/V bolo zistené, že navrhovateľ je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČOm: 47 243 368 a jeho predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany navrhovateľa a z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ poskytuje odporkyni ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Z článku 5. Zmluvy označeného ako: Podmienky splácania úveru z bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý navrhovateľom ako veriteľom odporkyni ako spotrebiteľovi, je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorazovo v celej výške.

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.3.2013 súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany navrhovateľa ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni krátkodobý bezúročný úver vo výške 350 EUR s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom odporkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 456,06 EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru dňa 2.4.2013. RPMN v zmluve stanovená nebola. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrené pevnou sumou vo výške 106,06 EUR a teda celková čiastka, ktorú sa zaviazala odporkyňa ako spotrebiteľ vrátiť navrhovateľovi je suma 456,06 EUR ( 350 EUR + 106,06 EUR ).

Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa bolo zistené, že dňa 3.3.2013 poskytol navrhovateľ na účet odporkyne, s variabilným symbolom 0000079950 a s dátumom splatnosti dňa 2.4.2013 sumu vo výške 350 EUR.

Z navrhovateľom predložených upomienok a výziev zo dňa 7.4.2013, 11.4.2013, 18.4.2013 a 25.4.2013 bolo zistené, že týmito opakovane vyzýval odporkyňu na úhradu poskytnutej sumy spolu s poplatkom za poskytnutie úveru. V prvej upomienke uviedol administratívne náklady vymáhania 15 EUR, v druhej 10 EUR, v tretej 10 EUR, v štvrtej 30 EUR.

Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka ( ďalej len ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 odsek písmeno l zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

Podľa § 2 písmeno c) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 2 písmeno d) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 odsek 1 prvá veta cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 odsek 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 odsek 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 24 odsek 1 cit. zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

Podľa § 40 odsek 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 40 odsek 4 písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán ( navrhovateľ v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ ) posúdil v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúce ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace, a to na dobu 31 dní a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona číslo 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona číslo 129/2010 Z.z. mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma aj keď navrhovateľ tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu s odporkyňou elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 OZ.

Súd poukazuje aj na samotné znenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.3.2013, kde je uvedené, že veriteľ poskytuje spotrebiteľovi bezúročný úver, pričom však na druhej strane vyčíslil celkové náklady na 106,06 EUR. Ak by súd premietol tieto náklady do RPMN, RPMN by bola 7063,90 %. Navrhovateľ sám v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uvádza, že priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov bola k 31.3.2013 vo výške 418 %. Vzhľadom k tomu súd poplatok, teda celkové náklady za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 106,06 EUR posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 OZ, majúc za to, že takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

Na základe vyššie uvedeného súd tento úver považoval sa bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko bolo v konaní preukázané ( výpisom z účtu navrhovateľa ), že navrhovateľ poskytol odporkyni sumu vo

výške 350 EUR, ktorú odporkyňa neuhradila. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd zaviazal odporkyňu len na úhradu sumy 350 EUR.

Za nedôvodnú považoval súd žalobu v časti navrhovateľom požadovanej sumy odmeny vo výške 106,06 EUR, a to jednak vzhľadom na ustanovenie § 3 a vzhľadom aj na to, že tento úver považoval za bezúročný a bez poplatku. Takisto súd považoval za nedôvodný návrh navrhovateľa čo do sumy náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 EUR, nakoľko navrhovateľ ničím súdu nepreukázal, že mu v súvislosti s poskytnutím úveru, respektíve s nezaplatením úveru vznikli akékoľvek náklady. A súdu ani nebolo preukázané, že navrhovateľ skutočne odporkyni výzvy a upomienky zasielal.

Podľa § 544 ods.1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Navrhovateľ vystavil odporkyni poplatky za upomienky za porušenie povinnosti riadne platiť za poskytované služby. Z toho vyplýva, že si v podstate uplatnil voči odporcovi zmluvnú pokutu. Vzhľadom k tomu, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, pritom táto vo vyššie uvedenej zmluve písomne dojednaná nebola, súd preto navrhovateľovi poplatky za upomienky nepriznal a v jej časti žalobu zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu úrokov z omeškania, a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995. Odporkyňa mala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do dňa 2.4.2013, nasledujúcim dňom, t.j. 3.4.2013 sa dostala do omeškania. Výška úrokov z omeškania v tento deň bola 5,75 % ročne. Preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi spolu s priznanou istinou 350 EUR aj zákonný 5,75 %- ný ročný úrok z omeškania od 3.4.2013 až do zaplatenia.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko mal navrhovateľ v tomto konaní iba čiastočný úspech, súd náhradu trov pomerne rozdelil. Navrhovateľ žiadal zaplatiť 521,06 EUR. Súd mu priznal 350 EUR. Úspech navrhovateľa je teda 67,17 %, jeho neúspech vo výške 32,83 %. Odrátaním neúspechu od jeho úspechu vychádza, že navrhovateľ má právo na 34,34 % svojich trov. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za podaný návrh vo výške 31 EUR, z čoho 34,34 % predstavuje 10,65 EUR. Nakoľko bol navrhovateľ v konaní zastúpený právnym zástupcom, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľ si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 103,80 EUR pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia a napísanie žaloby ). V prípade plného úspechu by mu súd priznal odmenu 2 x 34,86 EUR + režijný paušál vo výške 2 x 8,39 EUR, to všetko zvýšené o 20 % DPH. Navrhovateľ má však právo len na 34,34 % svojich trov, t.j. 35,64 EUR. Preto súd zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania 10,65 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh a nahradiť trovy právneho zastúpenia 35,64 EUR.

O povinnosti nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa ustanovenia § 149 odsek 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).