Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-246-2015.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/246/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Serraghis Loan Management Ltd, so sídlom Afentrikas 4, Afentrika court, Office 2, 6018, Larnaca, Cyprus, zapísaného v registri obchodných spoločností (Companies register) pod č. H.E. 257931, právne zast.: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, proti povinnému: F. G., D.. XX.XX.XXXX, D. N. G. X, G., zastúpený opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o vymoženie 1.902,28 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, pod č. EX 376/2010, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 49Er/961/2010-37 zo dňa 05.05.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o trovách konania.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,07 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 13.05.2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky voči povinnému. Dňa 16.10.2013 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 107,05 Eur. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom výkonu exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Výšku trov exekúcie súd prvého stupňa posúdil podľa § 14 ods. 1, § 22 a § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej a účinnej od 01.05.2008 (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 75,07 Eur. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 43,16 Eur, z náhrady hotových výdavkov - poštovné vo výške 19,80 Eur a z 20 % DPH vo výške 12,51 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesúhlasu so zastavením exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Mal za to, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného. Uviedol, že je potrebné vykonať aktuálne zisťovanie majetku povinného a jeho sociálnych pomerov. Poukázal pritom aj na zákon č. 106/2014 Z. z., ktorý novelizuje znenie ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 16.03.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie dňa 16.10.2013 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa následne zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia o zastavení exekúcie, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení a poukazuje aj na správnosť záverov uvedených vo vyjadrení súdneho exekútora.
Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zo znenia uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že zákonná úprava vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila aj v texte uvedeného ustanovenia.
Z pripojeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie. V podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Z uvedeného je možné vyvodiť, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že doterajšie zistenia súdneho exekútora (opakované lustrácie na príslušné úrady) nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Pokiaľ oprávnený zistí, že povinný sa zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Odvolací súd ďalej uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina navrhol zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného.
O odvolaní oprávneného proti trovám exekúcie odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou dňa 05.05.2015 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 03.07.2015.
Odvolací súd sa teda zaoberal aj otázkou prípustnosti podania odvolania v časti výroku o náhrade trov konania.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od 01.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné.
Podľa ust. § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti takému rozhodnutiu bolo podané po 01.11.2013. V zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., sa podaním odvolania rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona zrušilo a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vec v časti trov exekúcie vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich náhradu predložený nebol (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné