Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/289/2014

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. O. K., C.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Prešov, Slovenská 87, dieťa rodičov: matky Ľ. D., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., D.. Č.. S. M., XX. C. XX, zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom Prešov, Hlavná 61 a otca Y.. T. K., C.. XX.XX.XXXX, D. S. M., O. XX, D.. Č.. S. M., A. X, zastúpeného JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Košice, Masarykova 2, na návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 01.02.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletého, z toho istého dňa, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, na základe ktorého by súd upravil styk mal. O. K., C.. XX.XX.XXXX s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod., párny týždeň v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že maloletého si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že tunajší súd v roku 2015 začal konanie vo veci zverenia maloletého do starostlivosti, avšak doteraz v tomto nebolo rozhodnuté a matka bráni otcovi v styku s maloletým. Posledný pokus o stretnutie otca s dieťaťom bol vo štvrtok 28.01.2016 o 15:30 hod. Po konzultácii s úradom práce a sociálnych vecí odd. starostlivosti o deti bolo odporúčané podanie tohto predbežného opatrenia aj vzhľadom k nízkemu veku dieťaťa, aby nedošlo k pretrhaniu väzieb maloletého na otca. Otec tiež poukázal na znalecký posudok Mgr. Lenky Lipanovej pod č. 44/15, nachádzajúci sa v spise, v ktorom odporúča stretávanie sa maloletého v každý utorok a štvrtok a v nepárnom týždni v sobotu a párnom týždni v nedeľu. K návrhu o nariadenie predbežného opatrenia otec nepriložil žiadne listinné dôkazy.

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 75 ods. 8 veta prvá O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Uvedené zákonné ustanovenie obsahuje len príkladný výpočet predbežných opatrení, ktoré môže súd nariadiť, čo však nevylučuje, aby ich podoba bola rozmanitejšia, a to v závislosti od konkrétnych okolností.

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je vo všeobecnosti rýchla, avšak len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti však súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. V týchto prípadoch súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

Otec spoločne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vychádzal z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, keďže bol tento návrh podaný v priebehu konania vo veci samej.

Dňa 10.10.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca navrhovala zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 250,- € mesačne, pričom styk otca s maloletým navrhla upraviť tak, že otec bude oprávnený sa s maloletým stýkať každú párnu sobotu v mesiaci od 08:00 hod. do 18:00 hod. Návrh odôvodnila tým, že rodičia spolu žijú v prenajatom byte, ktorého nájomcom na základe zmluvy je otec, ku ktorému sa matka s maloletým nasťahovala na jeho návrh začiatkom roka 2014. Matka v minulosti podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý však zobrala v celom rozsahu späť, nakoľko jej otec sľúbil, že sa bude podieľať na výchove a výžive maloletého. Matka sa k otcovi nasťahovala s maloletým a svojimi 2 deťmi z predchádzajúceho manželstva. Podľa jej slov jej otec na nákup potravín a oblečenia pre maloletého neposkytuje žiadne finančné prostriedky, iba podľa vlastnej úvahy kupuje mlieko a plienky. Matka je na rodičovskej dovolenke.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 09.12.2014 bolo okrem iného zistené, že maloletý je zdravé dieťa, ktoré bolo predčasne narodené. Matka spolu s otcom a deťmi obývajú prenajatý byt. Otec sa na tejto adrese zdržiava málo, stane sa, že z práce zatelefonuje a opýta sa, či si môže na chvíľu vziať maloletého, ktorého si následne prevezme a podľa matky sa s ním zdržiava vo svojich prevádzkach.

Otec sa svojím podaním zo dňa 13.01.2015 domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, s tým, že ak sa s týmto súd nestotožní, má záujem stretávať sa s maloletým každý

pracovný deň v čase od 17:00 hod. do 19:30 hod., príp. aspoň v pondelok, stredu a piatok v uvedenom čase. Ďalej každú sobotu v párnom týždni v čase od 09:00 hod. do 19:30 hod. a každú nedeľu v čase od 09:00 hod. do 19:30 hod. v nepárnom týždni. Počas letných prázdnin striedavo jeden rok mesiac v júli a na druhý v auguste. Sviatky Vianoc a Veľkej noci striedavo.

Na pojednávaní dňa 21.01.2015 otec do zápisnice súdu ohľadne styku s maloletým uviedol, že maloletého za mesiac a pol videl možno tridsaťkrát. Zo začiatku, keď sa matka sťahovala, bol s maloletým v sobotu, v nedeľu a keď má čas, poobede zavolá a pokiaľ bola snaha a ochota, matka mu ho dá na dve tri hodiny po poobedňajšom spánku. Stretnutia prebiehali v byte otca.

Tunajší súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému doposiaľ nerozhodol. V priebehu konania bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Dňa 06.08.2015 bol tunajšiemu súdu doručený vypracovaný znalecký posudok, v ktorom súdna znalkyňa okrem iného uviedla, že otec má k maloletému pozitívny vzťah a má záujem na udržaní ich citového vzťahu. V súčasnosti je menej orientovaný v synových potrebách a osobitostiach, dokáže však kvalitne dopĺňať poskytovanú primárnu materskú starostlivosť. Na možné ťažkosti, ktoré realita s dieťaťom prináša je pripravený menej kompetentne a flexibilne, je však spôsobilý synovi vytvárať primerane podnetný program a dbať na jeho bezpečnosť. V rámci úpravy styku odporučila styk realizovať v inom prostredí - exteriér, prípadne domácnosť otca, bez prítomnosti matky a to 2x týždenne na dve hodiny popoludní a každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a nepárnu nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod., pričom okolo štvrtého roku života navrhuje spojiť víkend do celku aj s nočným pobytom u otca.

Následne bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 26.01.2016, ktorého sa však otec maloletého osobne nezúčastnil. Predvolanie na termín pojednávania bolo právnemu zástupcovi otca riadne doručené dňa 03.12.2015. Nakoľko súd nemal vykázané doručenie predvolania otcovi, dňa 08.01.2016, t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred konaním pojednávania, telefonicky požiadal jeho právneho zástupcu, aby zabezpečil účasť otca na tomto pojednávaní. Podľa slov právneho zástupcu, otec nemal vedomosť o tomto pojednávaní. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní do zápisnice súdu uviedla, že matka so záverom znaleckého posudku v celom rozsahu súhlasí a súhlasí, aby bolo stretávanie otca s maloletým upravené tak, ako navrhuje znalkyňa, avšak za prítomnosti matky. V zmysle uvedeného bolo pojednávanie odročené na 10.03.2016 za účelom doplnenia dokazovania.

Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods.1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).

Súd návrhu otca o nariadenie predbežného opatrenia žiaľ nemohol vyhovieť, keďže má za to, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko nebola zistená naliehavá potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým. Otec spolu s podaným návrhom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu matka v styku s maloletým dieťaťom bránila, pričom pri poukázaní na „posledný pokus“ o stretnutie sa otca s maloletým sa otec obmedzil len na strohé konštatovanie o neúspešnosti styku bez akéhokoľvek bližšieho popisu situácie, ktorá k tomuto viedla. Naliehavosť úpravy styku nielenže nevyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, no taktiež nevyplýva ani zo samotného spisového materiálu. Sama matka sa v priebehu konania vyjadrila, že so stykom otca s maloletým súhlasí. Je nepochybné, že otec má k maloletému vytvorený hlboký citový vzťah, no súd nemôže predbežné opatrenie nariadiť výhradne na základe tvrdenia účastníka konania. Inštitút predbežných opatrení má mať akýsi charakter výnimočnosti a zásadne nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ba ani urýchliť jeho vydanie. K nariadeniu predbežného opatrenia by sa malo pristupovať výhradne v takých prípadoch, kedy aktuálna situácia vyžaduje nevyhnutný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania. V návrhu neboli riadne osvedčené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ba ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Je treba skonštatovať, že súd rozhoduje vždy v záujme maloletého dieťaťa a nie podľa predstáv a názorov rodičov. Bolo by vhodné, aby súdu rodičia nechali priestor na konanie vo veci samej, kde sa vykonáva potrebné dokazovanie. Tiež treba poukázať, že na to, aby bol dosiahnutý účel začatého konania je potrebná zároveň účasť rodičov a preto by súd považoval za vhodné, keby otec zintenzívnil komunikáciu so svojím právnym zástupcom a riadne sa na procesných úkonoch súdu zúčastňoval.

Súd však aj napriek uvedenému dáva do pozornosti, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má právo na rovnocenný a ničím nerušený styk s oboma rodičmi. Taktiež rodič dieťaťa, ktorý ho nemá v nepretržitej starostlivosti, má právo na primeraný rozsah styku s týmto dieťaťom a to tak, aby mohol svojím „dielom“ prispieť k osobnému rozvoju dieťaťa a výchovne naň pôsobiť. Je treba tiež zdôrazniť, že aj napriek tomu, že styk otca s maloletým doposiaľ nebol súdom upravený, tento má právo s dieťaťom sa stýkať, pričom je v prospech všetkých zúčastnených, aby tento styk prebiehal po predchádzajúcej dohode rodičov v záujme predchádzania vzniku konfliktných situácií. Taktiež rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti má toto dieťa na styk s rodičom riadne pripraviť, a to nielen fyzicky (príprava oblečenia, liekov, hračiek a pod.), ale tiež emocionálne. Rodičia by mali konať výhradne v prospech dieťaťa a uvedomiť si, že je práve v jeho najlepšom záujme mať vo svojom živote prítomných oboch rodičov. Rodičia by sa tiež mali vyvarovať akémukoľvek vťahovaniu dieťaťa do svojich prípadných vzťahových problémov a práve naopak snažiť sa o to, aby dieťa v najmenšej možnej miere tieto problémy pociťovalo. Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na jeho výchove a udržiavania citového puta je práve osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej starostlivosti, je, aby svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval pri styku s maloletým dieťaťom len pozitívnym spôsobom, a nie aby maril výsledky riadnej výchovy dieťaťa druhým rodičom. Úlohou rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa, je, aby so zreteľom na záujmy dieťaťa vytváral priaznivé podmienky ku styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa ku správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.

V zmysle uvedeného teda z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani zo spisového materiálu v súčasnosti nevyplýva naliehavosť dočasnej úpravy styku otca s maloletým formou predbežného opatrenia a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.