Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-143-2024.pdf
PDF · 103.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/143/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko D. XXX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO: 44 376 685 proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť príspevok na výživu nevydatej matke (povinný na plnenie): E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko B. XXXX,XXX XX G. H., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o návrhu na určenie príspevku na výživu nevydatej matke, na odvolanie povinného na plnenie proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9Pc/18/2023-87 zo dňa 04.12.2023 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 9Pc/18/2023-87 zo dňa 04.12.2023 Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. uložil osobe, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu nevydatej matke maloletého dieťaťa (povinnému) povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky/nevydatej matke v sume 200 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám nevydatej matke za obdobie od 21.05.2023 do 04.04.2024. Vo výroku II. povinnému umožnil nedoplatok na príspevok na výživu navrhovateľky za obdobie od 21.05.2023 do 30.11.2023 vo výške 1.270,97 eur splácať v mesačných splátkach po 100 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku III. návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ako aj § 154, § 156, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 185 ods. 1, § 187 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uviedol, že predmetom konania bolo určenie príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky s tým, že účastníci konania nie sú manželia, mali vzťah druha a družky. Z tohto vzťahu sa im narodilo maloleté dieťa. Pre nezhody matka aj s maloletým dieťaťom odišla zo spoločnej domácnosti 20.05.2023. Maloleté dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX. Preto nárok navrhovateľky na príspevok na jej výživu v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ešte trvá a je limitovaný do 04.04.2024, teda do dvoch rokov od narodenia maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nárok na príspevok na výživu nevydatej matke predstavuje výnimku zo zákonného pravidla (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine)
a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v predmetnej veci možno príspevok na výživu nevydatej matke priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania za predpokladu, že si ho matka v návrhu uplatní. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že narodenie maloletého dieťaťa ovplyvnilo sociálnu situáciu navrhovateľky, obmedzilo jej možnosti zabezpečiť si príjem zamestnaním. Matka uviedla, že jej príjem pred narodením dieťaťa bol cca 700 eur, z dôvodu pôrodu a materstva sa znížil jej príjem o 200 eur, povinný uviedol sumu 150 eur. Matka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok 412,60 eur, od augusta 473,30 eur. Matke pribudla vyživovacia povinnosť voči dieťaťu, ktorú si plní osobnou starostlivosťou a aj finančne (uviedla sumu 150 eur mesačne). Otec prispieva na výživu maloletého dieťaťa sumou 260 eur. Zároveň súd prvej inštancie prihliadol pri rozhodovaní aj na to, že matka poberá prídavok na dieťa a otec jej zasiela daňový bonus. To sú ale finančné prostriedky určené predovšetkým pre maloleté dieťa. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nemajetná, iný príjem nemá. Naopak otec má príjem priemerne cca 1.600 eur mesačne, vlastní nehnuteľnosti a dve autá. Jeho životná úroveň je neporovnateľne vyššia ako matky, ktorá poskytuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Otec uviedol výdavky, ktoré sú vyššie ako jeho príjmy, tento rozdiel hodnoverne nevysvetlil. Niektoré výdavky, ktoré otec uviedol, si musí upraviť alebo sa ich vzdať, aby prednostne uspokojil odôvodnené potreby svojho maloletého dieťaťa a jeho matky nevydatej (napr. výdavky na fajčenie, pohonné hmoty, dve motorové vozidlá a pod.). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky zobral do úvahy jej príjem pred pôrodom 700 eur mesačne (čo medzi účastníkmi nebolo sporné), jej príjem po pôrode 400 až 470 eur rodičovský príspevok, z výdavkov matky 460 až 500 eur mesačne podľa názoru súdu primerané výdavky (nemajetnosti matky a príjmu otca cca 1.600 eur netto mesačne). S uvedenými príjmami a výdavkami účastníkov konania sa súd prvej inštancie stotožnil a vychádzal z nich pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky. Súd nezobral do úvahy pri rozhodovaní výdavky matky na liečbu močových ciest v sume 100 eur mesačne, ale maximálne 20 eur mesačne (bylinkové čaje, doplatky na lieky na predpis), nakoľko ich matka riadne nepreukázala. Podľa názoru súdu prvej inštancie v zhode s ustálenou judikatúrou prídavok na dieťa a daňový bonus len sčasti hradia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nenahrádzajú plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Súd prvej inštancie na tento príjem matky pri posudzovaní návrhu prihliadol. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa znížil príjem matky oproti obdobiu pred pôrodom a po pôrode minimálne o 200 eur mesačne (700 eur príjem pred pôrodom, cca 420 až 440 eur po pôrode). Je preto v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného takýto príspevok na výživu nevydatej matke poskytovať. Nevydatá matka bude touto sumou aspoň nepatrne participovať na podstatne vyššej životnej úrovni povinného (aj keď samozrejme účelom tohto druhu výživného nie je vyrovnanie životnej úrovne s povinným). Podstatnou skutočnosťou je aj to, že matka poskytuje osobnú starostlivosť dieťaťu aj za otca a pre dieťa aj otca. Súd prvej inštancie je v tomto konaní viazaný návrhom, nemôže priznať viac (väčší príspevok na výživu) ako navrhovateľka žiadala. Poskytovanie príspevku na výživu nevydatej matke nie je v rozpore s dobrými mravmi, neboli preukázané také skutočnosti na strane navrhovateľky, ktoré by vylučovali z titulu dobrých mravov priznanie príspevku na jej výživu. Navrhovateľka žiadala určiť výšku príspevku na jej výživu od narodenia dieťaťa - t. j. od 04.04.2022. V tomto období však účastníci konania bývali v spoločnej domácnosti a povinný poskytoval navrhovateľke bývanie (bezplatne), zabezpečoval jej stravu, pohonné hmoty a pod. Tým si podľa názoru súdu prvej inštancie plnil povinný predmetnú formu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Preto súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť povinného až od 21.05.2023, kedy už navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti do 04.04.2024. Vo zvyšnej časti, teda v období, od kedy vznikol nárok na výživné, návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň súd prvej inštancie určil aj nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.05.2023 do 30.11.2023 vo výške 1.270,97 eur. Zároveň povolil splácať tento nedoplatok na dlžnom výživnom v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
2. Proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie povinný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamieta. V odôvodnení uviedol, že suma 200 eur mesačne, ku ktorej ho súd zaviazal, je neprimerane vysoká vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jednotlivé osobné výdavky matky. Pokiaľ ide o výdavok - lieky v sume 100 eur za mesiac (recidivujúce zápaly močových ciest), tieto rozporoval povinný v celom rozsahu a má za to, že ani vo výške 20 eur za mesiac nemal súd na tento výdavok prihliadať, nakoľko navrhovateľka nepredložila jediný doklad, ktorý by takýto výdavok preukázal. Zároveň problémy s močovými cestami mala navrhovateľka počas celého vzťahu, tieto neboli spôsobené tehotenstvom a ani následným pôrodom. Pokiaľ ide o výdavky na bývanie v sume 150
eur na mesiac, samotná navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na týchto výdavkoch sa nepodieľa a matke na bývanie neprispieva. Tento výdavok nemal byť pri rozhodovaní braný do úvahy, lebo tento navrhovateľka skutočne nevynakladá. Rovnako tak súd prvej inštancie nezobral do úvahy skutočnosť, že hoci navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť v 05/2023, využívala osobné motorové vozidlo odporcu až do mesiaca 11/2023, pričom odporca hradil povinné zmluvné poistenie a nepožadoval po nej za užívanie predmetného vozidla žiaden nájom. Poukázal na to, že sa ako rodičia dohodli na výške výživného na ich spoločného syna E. v sume 260 eur mesačne, nad rámec výživného posiela matke daňový bonus v sume 140 eur mesačne, teda prispieva na výchovu maloletého E. sumou 400 eur za mesiac. Pokiaľ navrhovateľka uviedla v rámci svojej výpovede, že odôvodnené potreby maloletého sú priemerne asi v sume 450 eur mesačne, je protichodné, aby ona dávala na výživu maloletého 150 eur na mesiac. Je teda zrejmé, že otec uhrádza takmer 90 % mesačných výdavkov na maloletého. Ostatnú časť pokryje matka z prídavku na dieťa. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil i tento výdavok na strane navrhovateľky. Je nesporné, že otcov príjem je v sume cca 1.300 až 1.350 eur mesačne po odrátaní daňového bonusu v sume 140 eur, ktorý pravidelne zasiela matke. Pokiaľ z tohto príjmu odrátame sumu 260 eur ako výživné na syna, 550 eur splátku úverov (hypotekárny úver a úver na bývanie, ktoré odporca platí v súvislosti so zabezpečením bývania), sumu 84,35 eur (poistka, sporenie pre maloletého E.), teoreticky suma 200 eur ako výživné pre navrhovateľku + 100 eur nedoplatku príspevku na výživu, odporcovi by tak mesačne zostávala na pokrytie svojich nákladov suma 255 eur, eventuálne 155 eur za mesiac, z ktorých by mal uhradiť stravu, energie, pohonné hmoty, telefóny atď. Takto určené výživné by bolo za hranicou únosnosti pre odporcu a malo likvidačný charakter. Otec je toho názoru, že matka nepreukázala, že na jej strane došlo k poklesu príjmu v dôsledku tehotenstva a pôrodu, v dôsledku čoho by došlo k zníženiu jej životnej úrovne za obdobie počas tehotenstva a po pôrode v komparácii s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom, ktoré zníženie by malo byť kompenzované príspevkom na jej výživu.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, v plnom rozsahu sa s tým stotožňuje. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že jej príjem sa oproti obdobiu pred tehotenstvom znížil o cca 200 až 250 eur, pričom v súčasnej dobe musí tiež zabezpečovať celodennú osobnú starostlivosť o maloletého E.. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že životná úroveň povinného je neporovnateľne vyššia, než jej životná úroveň, ktorá sa jej práve narodením spoločného maloletého dieťaťa znížila. Ani po určení príspevku na výživu nevydatej matke v sume 200 eur nemožno konštatovať, že by sa jej životná úroveň vyrovnala životnej úrovni povinného, ktorý je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností, ktorých celkovú trhovú hodnotu odhaduje na 300.000 eur. Je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel, ktorých súhrnná trhová hodnota môže predstavovať sumu 10.000 eur, pričom je nesporné, že obe motorové vozidlá súčasne nemôže užívať. Zdravotný stav povinného je dobrý, je schopný vykonávať riadne zamestnanie a jeho mesačný príjem sa pohybuje na úrovni 1.500 až 1.600 eur v čistom. Navrhovateľka nie je vlastníčkou, ani spoluvlastníčkou nijakých nehnuteľností, nevlastní nijaké motorové vozidlo a jej zdravotný stav si vyžaduje pravidelné užívanie medikamentov a vitamínových doplnkov, ktorých nakupovanie v konaní riadne preukázala. Zdravotnými problémami s močovými cestami trpí dlhodobo, pričom jej zdravotný stav sa radikálne zhoršil po narodení maloletého E.. Vitamínová liečba urologických ťažkostí ako liečba podporná prebieha štandardne paralelne s medikamentóznou liečbou, pričom nie každá infekcia si vyžaduje nasadenie antibiotík, ktoré mimochodom taktiež nie sú plne hradené zo zdravotného poistenia. Rovnako lieky od bolesti nie sú hradené poisťovňou, nakoľko sa nejedná o voľno predajné lieky, pričom užívanie analgetík na zmiernenie bolesti je nevyhnutné, najmä pokiaľ zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Nezohľadnenie výdavkov na lieky a vitamínové doplnky pri určovaní výšky výživného tak považuje za nespravodlivé a postup súdu v tomto smere za nesprávny. Zároveň predkladá súdu faktúru za nákup liekov a tiež lekárske správy preukazujúce jej zdravotné problémy. V súčasnej dobe, kedy je výživou odkázaná na svojich rodičov, hoci prednostne by jej výživu mal (aspoň sčasti) zabezpečovať práve povinný, nie je zo svojich príjmov schopná rodičom na výdavky na bývanie prispievať. Uvedené však neznamená, že by ich súd nemal pri svojom rozhodovaní zohľadniť. Čo sa týka argumentácie povinného z výživného, týkajúcej sa užívania motorového vozidla vo vlastníctve povinného, primárne pre potreby maloletého dieťaťa sa nebude vyjadrovať, nakoľko sa jedná o odlišný nárok, ktorý nie je predmetom tohto konania. Sumarizácia výdavkov týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktoré uviedol povinný v podanom odvolaní rovnako nie je predmetom tohto konania, keďže ide o náklady súvisiace s maloletým dieťaťom a nie s jej osobou ako osobou oprávnenou.
4. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky (tzv. replika) uviedol, že doklady, ktoré uviedla do konania navrhovateľka, nie sú čitateľné a nie je zrejmé, za čo mala hradiť sumy v nich uvedené. Čo sa týka hodnoty jeho majetku v celkovej trhovej hodnote 300.000 eur, nie je zrejmé, kde a na základe akého odhadu k nim došla navrhovateľka.
5. Iné vyjadrenia do konania doložené neboli.
6. Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (výrok III.) a o trovách konania (výrok IV.) neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a ust. § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
10. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite logicky a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne poukazuje.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že Zákon o rodine v ust. § 74 ods. 1 počíta s ochranou nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. Cieľom tohto ustanovenia je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Oprávnenou je teda matka dieťaťa, ktorá nie je za otca dieťaťa vydatá. U nevydatej matky sa nevyžaduje, aby nebola schopná živiť sa sama. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na jej strane k zníženiu príjmov. Súd pri rozhodovaní o výške príspevku musí prihliadať na príjmy matky v rozhodnom období, a to tak z pracovného pomeru, ako aj z nemocenského alebo sociálneho poistenia. Súd zároveň musí pri vymeriavaní príspevku posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa. Zákon rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa, a to nárok na úhradu jej výživy v trvaní maximálne dvoch rokov najneskôr od narodenia dieťaťa a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia sa poskytuje ochrana právu nevydatej matky nie ochrana práv nenarodeného dieťaťa, takže povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 až § 65 Zákona o rodine nie je priznaním ani jedného z týchto príspevkov dotknutá. Na rozdiel od výživného na dieťa účelom tohto ustanovenia nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti zníženú životnú úroveň matky vyrovnať. Súd teda zisťuje konkrétne náklady a potreby matky dieťaťa, pričom vychádza zo zákonných hľadísk pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca dieťaťa ako sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, potencionalita jeho príjmov, súlad s dobrými mravmi.
12. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v tejto prejednávanej veci skúmal a porovnával majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom, počas neho a po pôrode, pričom dospel k záveru, že v rozhodnom období, počas ktorého si matka uplatňovala nárok na príspevok na jej výživu, ktorý súd prvej inštancie právne ustálil, že doba poskytovania tejto dávky - príspevku uplynula dňa 04.04.2024 uplynutím dvoch rokov odo dňa narodenia maloletého, jej vznikol. Začiatok poskytovania príspevku súd prvej inštancie správne ustálil dňom 21.05.2023, kedy navrhovateľka preukázateľne odišla zo spoločnej domácnosti do 04.04.2024. To znamená, že u navrhovateľky došlo k relevantnému zníženiu jej príjmu, ktorý v čase pred jej tehotenstvom dosahoval cca 700 eur mesačne. Iný príjem nemala. V konaní bolo preukázané, že od októbra 2022 príjem navrhovateľky pozostával len z rodičovského príspevku vo výške 383,80 eur mesačne spolu s prídavkom na dieťa a rovnako za rok 2023 poberala rodičovský príspevok od januára do júla v sume 412,60 eur a od augusta do septembra vo výške 473,30 eur spolu s prídavkom na dieťa vo výške 60 eur v súčasnosti.
13. Je nepochybné, že narodenie maloletého ovplyvnilo sociálnu situáciu navrhovateľky. Obmedzilo jej možnosti zabezpečiť si príjem zamestnaním. Pokiaľ príjem matky poklesol v dôsledku tehotenstva a rodičovskej dovolenky, osobou, ktorá by prioritne mala vyrovnávať rozdiel príjmu je otec narodeného dieťaťa, pretože mu jednak vznikla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a jednak by mal prispievať na výživu nevydatej matke jeho dieťaťa. Samotná výška mesačných nákladov navrhovateľky pohybujúca sa okolo sumy 450 až 500 eur mesačne, ktorá v konaní povinným z vyživovacej povinnosti rozporovaná bola, zodpovedá dôkazom predloženým navrhovateľkou. Mesačný príjem navrhovateľky, tak ako už bolo uvedené, predstavuje sumu 473,30 eur v súčasnosti, čo je rodičovský príspevok a 60 eur ako prídavok na dieťa. Z tohto príjmu pokrýva navrhovateľka nielen svoje potreby, ale aj potreby maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného je preukázané, že potreby navrhovateľky odôvodňujú priznanie príspevku na jej výživu zo strany povinného z vyživovacej povinnosti - otca dieťaťa navrhovateľky. Je nepochybné, že navrhovateľka narodením maloletého dieťaťa stratila dočasne schopnosť a možnosť vykonávať prácu. Došlo objektívne k zníženiu jej príjmu. Pokiaľ ide o výšku príspevku, je potrebné túto určiť primerane s prihliadnutím aj na osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného z vyživovacej povinnosti. Príjem povinného v konaní preukázaný bol vo výške priemerne 1.600 eur mesačne. Z uvedeného príjmu povinného je možné i s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyvodiť, že je v možnostiach a schopnostiach povinného dosahovať dostatočný príjem na plnenie si svojej povinnosti voči navrhovateľke vyplývajúci mu z ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd za zodpovedajúcu zákonným kritériám výšku príspevku na výživu navrhovateľky vo výške 200 eur mesačne. Súd prvej inštancie správne ustálil odôvodnené potreby navrhovateľky, kam patrí jednak potreba bývania, stravy, ošatenia, hygienických potrieb, pričom ustálenie vyčíslenia týchto potrieb súdom prvej inštancie je primerané odôvodneným potrebám, keď je potrebné zdôrazniť, že výdavky na uspokojenie uvedených potrieb sú uvedené ako mesačne priemerné, teda v niektorých mesiacoch konkrétny výdavok môže byť vyšší a v iných mesiacoch nižší.
14. Odvolací súd považuje odvolacie námietky povinného za nedôvodné. Spájanie výšky výživného na maloleté dieťa s výškou príspevku na výživu navrhovateľky nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Nároky navrhovateľky voči povinnému nevykazujú znaky zneužitia inštitútu príspevku na jej výživu. Rovnako sú správne aj závery súdu prvej inštancie v súvislosti s výdavkami na zdravotnú starostlivosť, ktoré ustálil vo výške 20 eur mesačne v spojení so zdravotnými problémami navrhovateľky. Rovnako správne ustálil aj výdavok týkajúci sa bývania vo výške 100 eur, na ktorom sa dohodla navrhovateľka s matkou, ale nie je možné ho z jej aktuálneho príjmu platiť. K odvolacej námietke povinného z výživného, týkajúcej sa užívania motorového vozidla vo vlastníctve povinného je potrebné uviesť, že ide o odlišný nárok, ktorý nebol predmetom konania, nakoľko nebolo preukázané, na základe akého titulu užívala predmetné motorové vozidlo a rozhodne nie je možné uvedené zahrnúť ako príspevok na výživu nevydatej matke. Sumarizácia výdavkov, ktoré uviedol povinný, týkajúcich sa maloletého dieťaťa, nie je predmetom konania, nakoľko ide o náklady súvisiace s maloletým dieťaťom a nie s navrhovateľkou ako osobou oprávnenou. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).