Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17C-152-2015.pdf
PDF · 72.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/152/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: S. D., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XX, K., T..Č.. Ú. O. Ú. X., štátny občan SR, proti žalovanej: S.. K. J., I. J. I. C. D., U. XX, Bratislava, štátny občan SR, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu zo dňa 27.07.2015 o d m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaním, pôvodne doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 29. 07. 2015 a následne postúpeným tunajšiemu súdu dňa 28. 08. 2015, domáhal od žalovanej verejného ospravedlnenia a to z dôvodu, že sudkyňa S.. K. J. sa mala vyjadriť pred sudkyňou S.. U. D., sudkyňou Okresného I. Bratislava C., že , ,... máme tam ešte takého recidivistu, ktorého odsúdime aj nezákonne, lebo robí obštrukcie a potom nech si to dorieši na Ústavnom súde SR ...".
Nakoľko podanie nebolo úplné, zrozumiteľné a nespĺňalo tak všetky zákonné náležitosti, súd uznesením č.k. 17C/152/2015-7, zo dňa 11. 09. 2015 vyzval žalobcu, aby v lehote 14 dní od doručenia uznesenia odstránil vady podania t.j. aby:
- presne označil účastníka, ktorý má vystupovať na strane žalovaného (t.j. toho proti komu návrhu smeruje) v súlade s jeho procesným postavením,
- upravil označenie žalovaného, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci zodpovedá štát (Slovenská republika), v mene ktorého v prípade pochybenia jednotlivých orgánov konajú príslušné ministerstvá, teda v tomto prípade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
- správne naformuloval petit žalobného návrhu a to pokiaľ ide o označenie osoby, voči ktorej smeruje žalobný návrh,
- uviedol, čo sleduje, teda ako má súd vo veci presne rozhodnúť (t.j. na základe uvedeného navrhujem, aby súd vyhlásil nasledujúci rozsudok: ,, Žalovaný je povinný .........), uvedením, ako má znieť ospravedlnenie, ktoré požaduje od žalovaného, b/ kde sa má ospravedlnenie zverejniť a c/ kto má znášať náklady ospravedlnenia,
- uviedol vec, ktorej sa týka (t.j. opisom skutkového a právneho stavu),
- pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti,
- pripojil všetky listinné dôkazy, súvisiacich s vecou (vrátane listu od W. H.),
- predložil potrebný počet rovnopisov doplneného žalobného návrhu a jeho príloh, tak, aby každý z účastníkov na strane žalovaných mal možnosť vyjadriť sa k žalobe.
Žalobca bol poučený o následku neodstránenia vád podania, teda o jeho odmietnutí podľa § 43 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p."). Žalobcovi bolo uznesenie č.k. 17C/152/2015-7 zo dňa 11. 09. 2015 doručené dňa 16.11.2015. Na výzvu súdu žalobca v stanovenej lehote nereagoval a vytýkané vady podania neodstránil.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v uznesení sp. zn. 6Cdo 149/2011 zo dňa 26. 09. 2012, pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. len štát, pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ by však k zásahu do osobnostných práv malo dôjsť časťou odôvodnenia rozhodnutia súdu, zastáva dovolací súd názor, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je v takomto prípade tiež štát. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu súdnej moci - súdnictva, t.j. výkonu verejnej moci. Na tomto rozhodnutí sa podieľajú sudcovia ako predstavitelia súdnej moci, ktorí sú podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v osobitnom vzťahu k štátu. Ak pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verenej moci pri výkone tejto moci. Rovnako analogicky pri uplatňovaní takéhoto nároku koná za štát Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania je petit, teda údaj o tom čoho sa navrhovateľ domáha. Petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby bolo zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha, a aby v prípade dobrovoľného nesplnenia povinností uložených rozsudkom mohol byť tento spôsobilým a najmä reálne vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého bude môcť byť rozsudkom potvrdené právo realizované pomocou štátu. Nakoľko podanie neobsahovalo zákonom požadované náležitosti, súd vyzval žalobcu na doplnenie podania a upresnenie petitu žaloby a to presnou formuláciou petitu v súlade s označením a obsahom žaloby. Z petitu žalobného návrhu zo dňa 27.07.2015 nebol zrejmý obsah ospravedlnenia, ktoré žalobca požaduje, resp. nebolo z neho zrejmé kde, kedy, v akej lehote a akým spôsobom má byť predmetné ospravedlnenie zrealizované, a kto má znášať náklady ospravedlnenia.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd podanie žalobcu odmietol podľa § 43 ods. 2 O.s.p., pričom žalobca bol poučený o následku neodstránenia vád podania. Žalobca napriek výzve súdu neodstránil vady svojho podania. Nakoľko žalobca v predmetnom podaní označil S.. K. J., I. J. I.A. C. D. ako "žalobcu" bolo potrebné označiť účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje v súlade s jeho procesným postavením ako žalovaného. Ďalej bolo potrebné, aby žalobca upravil označenie žalovaného, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci
zodpovedá štát (Slovenská republika), pričom v mene štátu v prípade pochybenia jednotlivých orgánov konajú príslušné ministerstvá (v tomto prípade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), o čom bol žalobca poučený.
Vzhľadom na to, že S.. K. J. S. I. O. teda je predstaviteľkou súdnej moci, pričom do osobnostných práv žalobcu mala zasiahnuť pri výkone verejnej moci, bolo namieste, aby žalobca na túto skutočnosť reflektoval, a žalovaného označil tak, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Tento názor vychádza aj z právneho názoru, ktorý bol uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 149/2011 zo dňa 26. 09. 2012.
Keďže žalobca v lehote stanovenej v uznesení č.k. 17C/152/2015-7, zo dňa 11. 09. 2015 resp. ani doposiaľ neodstránil vady podania, súd na základe ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. podanie odmietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní od doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, písomným podaním na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).