Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Cb/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Mestské služby mesta Tornaľa, so sídlom Mierová 14, 982 01 Tornaľa, IČO: 42 193 591, právne zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: ECOBUD Sp. z o.o., so sídlom Jozefa Marka 15, 34-600 Limanowa, Poľsko, IČ: 0000309969, zast. opatrovníkom O. P., súdnou tajomníčkou F. S. Y., o zaplatenie 1 760,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 760,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 105,- Eur od 22.09.2012 do 30.11.2012, zo sumy 525,- Eur od 16.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 325,- Eur od 27.11.2012 do 28.11.2012, zo sumy 125,- Eur od 29.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 655,- Eur od 21.11.2012 do 30.11.2012, zo sumy 460,- Eur od 01.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 675,- Eur od 15.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 500,- Eur od 04.01.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 627,97 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 522,47 Eur a z ostatných trov konania vo výške 105,50 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Michala Treščáka, ml., advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na súde 10.06.2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 1 760 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 105 Eur od 22.09.2012 do 30.11.2012, zo sumy 525 Eur od 16.10.2012 do 26.11.2012, zo sumy 325 Eur od 27.11.2012 do 28.11.2012, zo sumy 125 Eur od 29.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 655 Eur od 21.11.2012 do 30.11.2012, zo sumy 460 Eur od 01.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 675 Eur od 15.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 500 Eur od 04.01.2013 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca poskytol žalovanému služby spojené s ubytovaním v turistickej ubytovni, ktoré riadne vyfakturoval spolu na sumu 2 355 Eur, z ktorej sumy žalovaný uhradil len sumu 595 Eur a to dňa 26.11.2012 200 Eur na faktúru č. 20120478, dňa 28.11.2012 200 Eur na faktúru č. 20120478 a dňa 30.11.2012 300 Eur, z toho 195 Eur na faktúru č. 20120582 a zvyšných 105 Eur na faktúru č. 20120404. Zvyšnú časť dlhu žalovaný nezaplatil. Súd doručil žalovanému návrh s prílohami v slovenskom jazyku dňa 22.10.2013. Nakoľko sa mu však nepodarilo doručiť ďalšiu zásielku na poslednú adresu sídla, z ktorej sa odsťahoval, iná adresa nie je súd

známa a doručovanie písomností do cudziny je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou spočívajúcou v nemožnosti, či nepomerných ťažkostiach so zisťovaním sídla žalovaného v cudzine, ustanovil súd žalovanému uznesením č. k. -99 zo dňa 28.01.2016 opatrovníka. Žalovaný ani jeho opatrovník sa k žalobe nevyjadrili. Pojednávania vo veci dňa 18.02.2016 sa nezúčastnil opatrovník žalovaného, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Doručenie predvolania na pojednávanie mal súd u neho vykázané riadne a včas. Nakoľko súd nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, vec prejednal a rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení v neprítomnosti opatrovníka žalovaného. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to žalobou, objednávkou z 24.08.2012, faktúrami č. 20120404,20120478, 20120582, 20120619 a 20120744, odsúhlasením pohľadávok z 26.02.2013, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 26.11.2012, 28.11.2012 a 30.11.2012, upomienkou zo dňa 04.01.2013 a predžalobnou výzvou na zaplatenie zo dňa 17.04.2013. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Na základe objednávky zo dňa 24.08.2012 žalobca poskytol žalovanému služby spojené s ubytovaním v turistickej ubytovni, ktoré služby žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20120404 zo dňa 07.09.2012 splatnou dňa 21.09.2012 znejúcou na sumu 105 Eur za ubytovanie od 27.08.2012 do 31.08.2012, faktúrou č. 20120478 zo dňa 01.10.2012 splatnou dňa 15.10.2012 znejúcou na sumu 525 Eur za ubytovanie v mesiaci september 2012, faktúrou č. 20120582 zo dňa 06.11.2012 splatnou dňa 20.11.2012 znejúcou na sumu 655 Eur za ubytovanie v mesiaci október 2012, faktúrou č. 20120619 zo dňa 30.11.2012, splatnou dňa 14.12.2012 znejúcou na sumu 675 Eur za ubytovanie v mesiaci november 2012 a faktúrou č. 20120744 zo dňa 20.12.2012 splatnou dňa 03.01.2013 znejúcou na sumu 500 Eur za ubytovanie v mesiaci december 2012. Žalovaný dôvodnosť žalobcovej pohľadávky nespochybňoval, podpísal odsúhlasenie pohľadávky žalobcu zo dňa 26.02.2013 a nakoniec dobrovoľne zaplatil dňa 26.11.2012 sumu 200 Eur a dňa 28.11.2012 sumu 200 Eur, ktoré úhrady na základe určenia dlžníka na príjmových pokladničných dokladoch boli započítané na pohľadávku vyčíslenú faktúrou č. 20120478 zo dňa 01.10.2012, preto zostatok pohľadávky predstavuje 125 Eur a dňa 30.11.2012 sumu 300 Eur, ktorá bola započítaná na pohľadávku vyčíslenú faktúrou č.20120404 zo dňa 07.09.2012 vo výške 105 Eur a zvyšok vo výške 195 Eur na pohľadávku vyčíslenú faktúrou č. 20120582, preto zostatok pohľadávky predstavuje 460 Eur. Žalovaný doteraz žalobcovi nezaplatil, ani na riadne doručenú upomienku a výzvu zostávajúcu pohľadávku v sume 1 760 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike a žalovaný je právnickou osobou so sídlom v Poľskej republike, k miestu plnenia (poskytnutiu služby) došlo na území Slovenskej republiky, jedná sa teda o vec s cudzím prvkom, súd v prednostne skúmal, či má právomoc („medzinárodnú príslušnosť“) konať v tejto právnej veci. Podľa kapitoly VI článku 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“), toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015. Bez ohľadu na článok 80 sa nariadenie (ES) č. 44/2001 naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v konaniach začatých, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery, ktoré sa schválili alebo uzavreli pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia. Podľa kapitoly I článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I“) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa kapitoly II oddielu 1 článku 3 bod 1 Nariadenia Brusel I, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel I na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,

Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia Brusel I, ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a). Podľa kapitoly V článku 60 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo. Z hľadiska časovej pôsobnosti je potrebné vychádzať z dátumu začatia konania, a to podania žaloby na súd dňa 10.06.2013, teda pred 10.01.2015 (od ktorého dňa sa začalo uplatňovať Nariadenie Brusel I bis), súd preto vychádzajúc z prechodného ustanovenia článku 66 Nariadenia Brusel I bis uzavrel, že na posúdenie právomoci slovenského súdu sa použije Nariadenie Brusel I. Nariadenie Brusel I sa vzťahuje tak na Slovenskú republiku, ako aj na Poľskú republiku, keďže obidva štáty sú členskými štátmi Európskej únie, je preto splnená aj miestna pôsobnosť Nariadenia Brusel I. Skúmajúc vecnú pôsobnosť je zrejmé, že v konaní ide o obchodnú vec, na ktorú sa Nariadenie Brusel I uplatňuje (článok 1 ods. 1 Nariadenia Brusel I) Podľa článku 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, pričom v zmysle písm. b) predmetného ustanovenia miestom zmluvného plnenia je miesto, kde sa ubytovacie služby poskytli, t.j. Slovenská republika. Nariadenie Brusel I upravuje všeobecnú právomoc súdu členského štátu v zmysle článku 2 Nariadenia Brusel I, inak v prípadoch osobitnej právomoci (články 5-6), právomoci vo veciach poistenia (články 8-14), právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv (články 15-17), právomoci vo veciach individuálnych pracovných zmlúv (články 18-21) a výlučnej právomoci (článok 22). V prejednávanej veci ide o prípad osobitnej právomoci v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel I, keďže na území Slovenskej republiky došlo k zmluvnému plneniu, súd preto dospel k záveru, že slovenský súd má právomoc konať vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedený cudzí prvok v tejto veci súd ďalej skúmal, hmotné právo ktorého štátu má aplikovať na posúdenie a rozhodnutie tejto veci. Podľa kapitoly I článku 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „Nariadenie Rím I“) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa kapitoly I článku 4 ods. 1. písm. b) Nariadenia Rím I, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Podľa kapitoly II článku 10 ods. 1 Nariadenia Rím I existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto nariadenia spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti. Podľa kapitoly II článku 11 ods. 2 a 3 Nariadenia Rím I zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sa nachádzajú alebo ktorých zástupcovia sa v čase jej uzavretia nachádzajú v rôznych krajinách je formálne platná, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto nariadenia, alebo právneho poriadku ktorejkoľvek z krajín, v ktorých sa nachádza ktorákoľvek zo strán alebo jej zástupca v čase uzavretia zmluvy, alebo právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu ktorejkoľvek zo strán v uvedenom čase. Jednostranný právny úkon týkajúci sa existujúcej alebo budúcej zmluvy je formálne platný, ak spĺňa formálne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa spravuje alebo ktorým by sa spravovala zmluva podľa tohto nariadenia, alebo právneho poriadku krajiny, v ktorej sa tento úkon vykonal, alebo právneho poriadku krajiny, v ktorej osoba, ktorá ho vykonala, mala v tom čase svoj obvyklý pobyt. Podľa kapitoly II článku 12 ods. 1. písm. b) a c) Nariadenia Rím I rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia sa spravuje najmä: plnenie zmluvných záväzkov; v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov; Podľa kapitoly III článku 19 bodu 1. Nariadenia Rím I na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia riadenia. Podľa kapitoly III článku 28 Nariadenia Rím I v znení Korigenda k Nariadeniu Rím I zverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie L 177 zo 4. júla 2008, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté od 17. decembra 2009. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah zo zmluvy o poskytnutí služby medzi účastníkmi vznikol 24.08.2012 (deň vyhotovenia objednávky) a k zmluvnému plneniu - poskytnutiu služieb došlo v priebehu roku

2012, pre určenie rozhodného práva sa použije Nariadenie Rím I, ktoré sa vzťahuje na zmluvy uzavreté od 17.12.2009. Súd má za naplnenú tak miestnu (zmluva uzavretá na území členského štátu Európskej únie), časovú (aplikácia na zmluvné vzťahy vzniknuté od 17.12.2009), ako aj vecnú pôsobnosť Nariadenia Rím I (obchodná vec). Medzi účastníkmi konania nedošlo k voľbe rozhodného práva (článok 3) a v prejednávanej veci nejde ani o zmluvu o preprave (článok 5), spotrebiteľskú zmluvu (článok 6), poistnú zmluvu (článok 7) a ani individuálnu pracovnú zmluvu (článok 8). Kolízna norma článku 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rím I pre prípad zmluvy o poskytovaní služieb určuje, že takáto zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Poskytovateľom služieb v tejto veci je žalobca, ktorého obvyklým pobytom je jeho sídlo, ktoré je miestom ústredia riadenia spoločnosti žalobcu (článok 19). Žalobca ako poskytovateľ služieb je právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike, preto rozhodným hmotným právom pre posúdenie a rozhodnutie tejto právnej veci je právo Slovenskej republiky. Pri posudzovaní existencie a platnosti zmluvy a určení rozsahu použitia tohto hmotného práva súd vychádzal z článku 10, 11 a 12 Nariadenia Rím I. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“), zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Podľa § 754 ods. 2 OZ, za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. Po vyriešení otázky rozhodného hmotného práva, ktoré sa aplikuje v tejto veci sa súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom: Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 24.08.2012 zmluvu o ubytovaní, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému ubytovanie a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za ubytovanie a služby s tým spojené. Cenu za ubytovanie žalobca žalovanému vyúčtoval nasledujúcimi faktúrami: č. 20120404 zo dňa 07.09.2012 splatnou dňa 21.09.2012 znejúcou na sumu 105 Eur za ubytovanie od 27.08.2012 do 31.08.2012, ktorú žalovaný uhradil v celosti dňa 30.11.2012; č. 20120478 zo dňa 01.10.2012 splatnou dňa 15.10.2012 znejúcou na sumu 525 Eur za ubytovanie v mesiaci september 2012, ktorú žalovaný uhradil čiastočne dňa 26.11.2012 v sume 200 Eur a dňa 28.11.2012 v sume 200 Eur, preto zostatok pohľadávky predstavuje 125 Eur; faktúrou č. 20120582 zo dňa 06.11.2012 splatnou dňa 20.11.2012 znejúcou na sumu 655 Eur za ubytovanie v mesiaci október 2012, ktorú žalovaný čiastočne uhradil dňa 30.11.2012 v sume 195 Eur, preto zostatok pohľadávky predstavuje 460 Eur; faktúrou č. 20120619 zo dňa 30.11.2012, splatnou dňa 14.12.2012 znejúcou na sumu 675 Eur za ubytovanie v mesiaci november 2012 a faktúrou č. 20120744 zo dňa 20.12.2012 splatnou dňa 03.01.2013 znejúcou na sumu 500 Eur za ubytovanie v mesiaci december 2012. Žalovaný dôvodnosť žalobcovej pohľadávky nespochybňoval, podpísal odsúhlasenie pohľadávky žalobcu zo dňa 26.02.2013 a nakoniec aj ako už bolo uvedené vyššie dobrovoľne časť dlhu zaplatil. Žalovaný doteraz žalobcovi zvyšnú cenu za ubytovanie vo výške 1 760 Eur nezaplatil, preto súd žalobu žalobu posúdil ako dôvodnú a zaviazal žalovaného na jej úhradu. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená dňa 24.08.2012, súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzatvorenia tejto atypickej zmluvy, t.j. účinného do 31.01.2013 (aj v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostala do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých pohľadávok. Výška žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania: 8,75 % ročne zo žalovaných súm od 22.09.2012, 16.10.2012, 29.11.2012, 01.12.2012, 15.12.2012 a 04.01.2013 je

v súlade s citovanou právnou úpravou, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s platením jednotlivých súm istiny predstavovala 0,75 %. Preto súd nároku žalobcu aj ohľadne uplatnených úrokov z omeškania vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh žalobcu podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania spolu vo výške 627,97 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 522,47 Eur (dva úkony právnej služby za rok 2013 - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) po 81,33 Eur a 2 x režijný paušál á 7,81 Eur + jeden úkon právnej služby za rok 2016 - účasť na pojednávaní dňa 18.02.2016 81,33 Eur a režijný paušál 8,58 Eur + cestovné náhrady 52,80 Eur (spotreba nafty 0,92 Eur x 6,2 l x 220 km/100 km + základná náhrada 0,183 Eur x 220 km) + náhrada za stratu času 114,40 Eur (8 začatých polhodín x 14,30 Eur), teda spolu 435,39 Eur + 20% DPH) a z ostatných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby vo výške 105,50 Eur. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).