Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15C-7-2014.pdf
PDF · 79.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/7/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: T. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, X. Ľ., proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo 07.10.2013, doručený Okresnému súdu Bratislava II dňa 10.10.2013, tunajšiemu súdu postúpený 15.01.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím určil, že zmluva o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 je bezúročná a bez poplatkov a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.01.2011 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá zmluva o úvere na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 800,-EUR. Navrhovateľ sa zaviazal úver splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 125,-EUR. Cena úveru bola dohodnutá na 1.500,- EUR. Predmetný zmluvný vzťah je považovaný za spotrebiteľský, preto je potrebné poukázať na nesúlad predmetnej zmluvy s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a zmluvách s § 9 ods.2 písm. j) a § 11 ods.1 písm. a) zák.č. 129/2010 s tým, že na základe uvedených zákonných ustanovení keďže v predmetnej zmluve chýba údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, je predmetná zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov. Navrhovateľ zároveň poukázal na ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka a to s poukazom na výšku odmeny za poskytnutie úveru.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo 14.01.2014 s tým, že je tu prekážka veci rozhodnutej. Navrhovateľ bol v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. č.k. SR 03210/12 z 08.10.2012 ktorým bol nárok odporcu uznaný a bola potvrdená platnosť právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. V tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru (Števček M., Ficová S. a kol. OSP I diel, komentár 2. Vydanie Praha:C.H.Beck, 2012, 581-582s.) „ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výsledok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku“, v spojení s rozhodnutím NS SR pod č.k. 3Cdo 42/2006. K charakteru zmluvy o úvere je odporca názoru, že predmetná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko navrhovateľ vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, teda nie na súkromnú potrebu. V tejto súvislosti poukázal na ust.§2 písm. a) zák.č. 129/2010 Z.z. s tým, keďže navrhovateľovi bol úver poskytnutý na účely podnikania, nie je spotrebiteľom. Túto skutočnosť odporca preukázal dodatkom k zmluve z 05.01.2011 v ktorom navrhovateľ vyhlásil, že poskytnuté finančné prostriedky použije na nákup výpočtovej techniky za účelom zamestnania. Vzhľadom na uvedené nie je možné predmetnú zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a preto nemusela
obsahovať údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel navrhovateľ finančné prostriedky naozaj použil. V tejto súvislosti odporca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora (ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay WaAG publikovaný o.i. v Švestka J., Spáčil J., Škárová M., Hulmák M. a kol. Občanský zákonník I. §1 až 459. Komentář 2. Vydání, Praha: C.H.Beck, 2009, 468-469s.). K naliehavému právnemu záujmu sa odporca vyjadril s tým, že navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy nepreukázal. Túto argumentáciu mohol navrhovateľ vzniesť v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, čo neurobil, práve naopak vyhlásil, že si je vedomý svojho záväzku zo zmluvy o úvere a len z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nemal prostriedky na splácanie úveru a rozhodcovský súd požiadal o splátky. Odporca žiadal pre neodstrániteľný nedostatok podmienky - res iudicata, konanie zastaviť alebo po vykonanom dokazovaní návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinami - Zmluva o úvere z 05.01.2011 č.:702900541, Dodatok k Zmluve o úvere z 05.01.2011 č.:702900541, Rozhodcovská zmluva z 05.01.2011, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. č.k. SR 03210/12 z 08.10.2012, prehľad splátkového kalendára a pokuty k 13.01.2016, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 súd zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o úvere na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 800,-EUR za poplatok 700,-EUR. Navrhovateľ sa zaviazal celkovú sumu 1.500,-EUR splatiť v dvanástich mesačných splátkach po 125,- EUR. Prvá splátka bola dohodnutá na 13.02.2011. V zmluve navrhovateľ vyhlásil, že finančné prostriedky použije na výkon zamestnania. (č.l. 7)
Z Dodatku k Zmluve o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 súd zistil, že navrhovateľ vyhlásil, že poskytnuté finančné prostriedky vo výške 800,-EUR použije na nákup výpočtovej techniky za účelom zamestnania. (č.l. 25)
Z rozhodcovskej zmluvy k Zmluve o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 súd zistil, že účastníci zmluvy sa dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. (č.l. 30)
Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. č.k. SR 03210/12 z 08.10.2012 (právoplatný 12.11.2012, vykonateľný 15.11.2012) súd zistil, že vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti T. Ľ., nar. XX.XX.XXXX o zaplatenie 2.135,56 EUR s prísl. bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť 2.135,56 EUR s príslušenstvom titulom Zmluvy o úvere z 05.01.2011 č.:702900541. V rámci tohto konania navrhovateľ sa vyjadril písomne, že si je vedomý svojho záväzku zo zmluvy o úvere ale z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nemal prostriedky na splácanie úveru a má záujem sa dohodnúť na riešení vzniknutého dlhu formou splátok. Stály rozhodcovský súd skúmal v Zmluve o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 kauzálny nexus a z jej obsahu dospel k názoru, že predmetný právny vzťah nie je možné posudzovať podľa zák.č. 129/2010 Z.z. nakoľko tomuto bráni skutkový stav z ktorého vyplýva, že kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským (T. Ľ. vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ). (č.l. 26) Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1vety prvej O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods.3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudikata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. O ten istý predmet konania ide, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenia. Spor medzi navrhovateľom a odporcom zo zmluvy o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 je právoplatne skončený rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. č.k. SR 03210/12 z 08.10.2012 (právoplatný 12.11.2012, vykonateľný 15.11.2012), ktorým odporcovi prisúdil právo na plnenie v súvislosti so zmluvou o úvere a zároveň sa v svojom rozhodnutí zaoberal platnosťou a charakterom zmluvy. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v svojom rozhodnutí konštatoval, že predmetný právny vzťah nie je možné posudzovať podľa zák.č. 129/2010 Z.z. nakoľko tomuto bráni skutkový stav z ktorého vyplýva, že kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským keďže T. Ľ. vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Tento názor Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. mal súd preukázaný zmluvou o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 a jej dodatku, v ktorých navrhovateľ zhodne urobil vyhlásenie, že poskytnuté finančné prostriedky použije na nákup výpočtovej techniky za účelom zamestnania. Tvrdenie navrhovateľa, že takto urobil na doporučenie pracovníčky s ktorou zmluvu uzatváral s tým, že je to tak lepšie, súd vyhodnotil ako účelové, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sa navrhovateľ vyjadril písomne, túto obranu nepožil ale uviedol, že si je vedomý svojho záväzku zo zmluvy o úvere ale z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie nemal prostriedky na splácanie úveru a má záujem sa dohodnúť na riešení vzniknutého dlhu formou splátok. Z uvedeného mal súd preukázané, že zmluvná voľnosť navrhovateľa pri podpise zmluvy nijakým spôsobom nebola obmedzená.
Rozhodcovský súd právny vzťah posudzoval i podľa Smernice Rady č. 93/13 čl. 2 písm. b) a čl. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 v zmysle ktorých spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti, podnikania alebo povolania (profesijnej činnosti), rozhodnutie ESD C-140/97 Walter Rechberger, Renate Greindl, Herman Hofmeiser a ďalší proti Rakúskej republike.
Je treba uviesť, že postavenie rozhodcovského súdu a jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami buď osobitnou zmluvou alebo rozhodcovskou doložkou. V konaní mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, čím právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie a rozhodnutie vo veci bolo nepochybne dané.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd má zato, že právoplatné prisúdenie nároku vyplývajúce v celom rozsahu zo zmluvy o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. č.k. SR 03210/12 z 08.10.2012 bráni prejednaniu rovnakej veci v občianskom súdnom konaní, keďže skutočnosťou, či úverová zmluva je spotrebiteľská sa rozhodcovský súd plne zaoberal, vyhodnotil a vyslovil právny názor z pohľadu zák.č. 129/2010 Z.z., Občianskeho zákonníka a aj Smerníc Európskeho parlamentu. Z uvedeného vyplýva, že Stály rozhodcovský súd sa v svojom rozhodnutí zaoberal platnosťou zmluvy o úvere a s charakterom zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. ide o rozhodnutie formálne i materiálne vykonateľné, preto musí byť podľa názoru súdu konanie v tejto veci vedené pred všeobecným súdom, v každom štádiu jeho konania podľa § 104 ods.1vety prvej, v spojení s § 159 ods.3 O.s.p., zastavené.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konanie vykazuje také vady, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej.
Napriek vyššie uvedeným dôvodom pre ktoré súd konanie zastavil, poukazuje i na samotný predmet sporu s dôrazom na ust. §2 pís. a) zák.č. 129/2010 Z.z. ktoré definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže v zmysle vyhlásenia navrhovateľa v zmluve o úvere z 05.01.2011 č.:702900541 a jej dodatku, poskytnuté finančné prostriedky použije na nákup výpočtovej techniky za
účelom zamestnania, nie je možné navrhovateľa považovať za spotrebiteľa a tým ani uzavretú zmluvu za spotrebiteľskú tak, ako má na mysli zák.č. 129/2010 Z.z..
Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že konanie bolo zastavené z viny navrhovateľa, súd náhradu trov konania neposudzoval podľa § 142 ods.2 O.s.p., ale o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p..