Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/704/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ Ing. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I. XXX, Y., v rade 2/ A. Q., nar. XX.XX.XXXX, G., I., P. I. XX/XX, obaja zastúpení JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom V. I. XXX/XX, G., proti odporcom: v rade 1/ X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, v rade 2/ B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, obaja zastúpení JUDr. Ing. Martinom Chlapíkom, advokátom so sídlom W. XX, G., v konaní o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -875 zo dňa 3. septembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovatelia v rade 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom v rade 1/, 2/ trovy odvolacieho konania v sume 673,30 eur a zaplatiť ich na účet JUDr. Ing. Martina Chlapíka, advokáta so sídlom W. XX, G., do 3 dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol, navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom a aj štátu trovy konania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spol. G.R.F. spol. s r.o. previedla predmetné nehnuteľnosti na P. W. a jeho manželku do ich bezpodielového spoluvlastníctva v čase, keď daná spoločnosť bola vlastníkom, a to aj napriek oznámeniu konateľovi spoločnosti, že NS SR zrušil rozhodnutie o príklepe, avšak prevod bol vykonaný pred doručením takého rozhodnutia, pričom daná spoločnosť nebola ani účastníkom konania na NS SR. Teda spol. G.R.F. previedla vlastnícke právo na P. W. a jeho manželku v čase, keď bola riadnym vlastníkom, P. W. a jeho manželka popreli akúkoľvek vedomosť o zrušení rozhodnutia o príklepe a následne vlastnícke právo previedli na odporcov, ktorí taktiež danú vedomosť popreli. Vykonaným dokazovaním boli síce zistené viaceré rozpory medzi odporcami a svedkami a mnohé skutočnosti, z ktorých možno iba hypoteticky predpokladať absenciu dobromyseľnosti, čo je však v takejto závažnej otázke v danom spore nedostatočné. Nie je možné vychádzať iba z hypotetických úvah, či predpokladov a nedostatok dobromyseľnosti nebol v konaní preukázaný. Spol. G.R.F v rámci svojich práv previedla vlastnícke právo v čase, keď bola vlastníkom, a teda tento prevod a ďalšie prevody nie je možné ináč posúdiť, než ako platné prevody, a to s poukazom na rozhodnutie NS SR , podľa ktorého dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere. Na základe ust. § 142, § 150, § 151 a § 149 O.s.p. súd navrhovateľov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania vo výške 7.617,- eur titulom trov právneho zastúpenia a vo výške 99,50 eur titulom súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku, a to na účet právneho zástupcu odporcov v rade 1/ a 2/,

v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Takisto ich zaviazal nahradiť trovy štátu, ktoré predstavovali priznané svedočné svedkovi X. W. v sume 23,84 eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovatelia. Pokiaľ prvostupňový súd zmenil svoje doterajšie právne závery, a to bez toho, aby vo veci vykonal ďalšie dokazovanie, pričom sa odvíjal od záverov odvolacieho súdu, ktoré však nikdy neboli vyslovené, jeho rozhodnutie má celkom jednoznačne charakter nedôvodne neočakávaného, a teda arbitrárneho rozhodnutia. Z dokazovania je zrejmé, že to bol vždy Q. W. a nie odporcovia, kto predmetné nehnuteľnosti užíval a správal sa k nim ako vlastník, ktorá skutočnosť vyplýva zo svedeckých výpovedí. Takisto je zrejmé, že bolo veľmi nepravdepodobné, aby bratia W. a ich matka (odporkyňa v tomto konaní) nevedeli o zrušení príklepu v daňovej exekúcii. Q. W. sa spoločne so svojimi bratmi a matkou cielene snažil zvrátiť negatívne dôsledky zrušenie príklepu v daňovej exekúcii. Hneď prvý prevod vlastníckeho práva zo strany spol. G.R.F, spol. s r.o. na V. a X. W. bol celkom jednoznačne vykonaný s cieľom zmariť účinky príklepu. V odvolaní sa venovali aj údajnej nedôveryhodnosti svedkyne X.. S poukazom na relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zhrnuli aj svoju právnu kvalifikáciu. Mali za to, že rozsudok je celkom jednoznačne založený na nesprávnych právnych záveroch prvostupňového súdu a konanie je postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že vydaním arbitrárneho rozsudku sa navrhovateľom de facto odňala možnosť konať pred súdom. Navrhli rozsudok zmeniť a ich návrhu vyhovieť. Odporcovia vo svojom vyjadrení poukázali na to, že sa s rozhodnutím stotožňujú ako i s jeho odôvodnením hlavne od strany 9 a nasl.. Navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok.

Vyjadrenie odporcov bolo zaslané aj prostredníctvom ich právneho zástupcu, kde poukázali na výslovne zavádzajúci a účelový odvolací dôvod, kedy navrhovatelia vytrhli z celého kontextu zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vybratú časť a o túto opierajú svoje odvolanie. Prvostupňový súd nemal inú možnosť ako rešpektovať právne závery odvolacieho súdu a návrh navrhovateľov zamietnuť. Navrhli rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal vec okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tejto časti, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia v zmysle § 11 ods. 1, 2 zákona 427/1990 Zb. v znení neskorších právnych predpisov vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom licitátora prechádza na vydražiteľa. Zrušením právoplatného rozhodnutia o udelení príklepu zaniká od začiatku jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom v daňovej exekúcii, tým zaniká (ak už vznikol) aj nadobúdací titul a obnovuje sa pôvodný stav. Pokiaľ však vydražiteľ nadobudnuté vlastnícke právo platne previedol na iné osoby, treba aj v oblasti správneho súdnictva pri posudzovaní účinkov súdu, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie správcu dane o udelení príklepu, dať prednosť ústavnému princípu ochrany nadobudnutých práv. Rešpektujúc tento princíp nemôžu tretie osoby konajúce v dobrej viere stratiť nadobudnuté práva. Inak by bol totiž porušený i princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo zjavne nezodpovedá chápaniu materiálneho právneho štátu.

Vychádzajúc z týchto skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či odporcovia nadobudli sporné nehnuteľnosti v dobrej viere. V tomto smere vykonal i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Pri posudzovaní tejto otázky nie je možné vychádzať (tak ako to opätovne správne konštatuje prvostupňový súd) z hypotetických úvah založených na príbuzenských vzťahoch, ale skutočnosti svedčiace o nedobromyseľnom nadobudnutí vlastníctva musia byť jednoznačne preukázané. Navrhovatelia aj podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade neuniesli dôkazné bremeno a žiadnym z vykonaných dôkazov nepreukázali vedomosť odporcov o zrušení príklepu, a tým i spochybnenie vlastníckeho práva ich právnych predchodcov. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania neboli preukázané žiadne nové

skutočnosti, nemohol ani odvolací súd vyhodnotiť vykonané dokazovanie inak, ako ho vyhodnotil súd prvého stupňa.

V poradí druhé vyjadrenie odporcov odvolací súd navrhovateľom nedoručoval, lebo pri rozhodovaní z neho nevychádzal (jednalo sa prakticky o totožné vyjadrenie navrhujúce potvrdenie rozhodnutia).

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcom, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci 552,69 eur (vyjadrenie k odvolaniu) + 1 x 8,39 eur režijný paušál a DPH, čo spolu predstavovalo sumu 673,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.