Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25P-128-2015.pdf
PDF · 101.4 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/128/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľky: V. zastúpená advokátom Mgr. Jurajom Köllnerom so sídlom Koceľova 14, Bratislava proti odporcovi: R., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému R., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov V. a R. uzavreté dňa XX.X.XXXX . v A. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletého R. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky maloletého s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 19.5.2015, písomne doplneným dňa 4.6.2015, domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že toto je trvalo rozvrátené. Uviedla, že keď v januári 2012 nečakane otehotnela, s odporcom sa rozhodli, že sa budú o dieťa spoločne starať a vychovávať ho. Odporca však už počas jej tehotenstva nejavil takmer žiadny záujem o trvalé zamestnanie, po celý čas ich vzťahu len veľmi málo pracoval a neprispieval ani na dieťa. Peniaze míňal pre seba, veľmi často sa zdržiaval mimo domova a synovi nevenoval pozornosť. Dodala, že odporcu ľúbila a preto mu vždy jeho správanie odpustila. Keď však začal tráviť aj noci u svojich kamarátov a nesnažil sa zmeniť svoj postoj k rodine, rozhodla sa ho v marci 2015 opustiť. Ani po tomto však svoje správanie nezmenil, nenašiel si prácu, klamal, netrávil čas s rodinou a neskôr cez známych zistila, že má inú známosť. Maloletého R. navrhla na čas po rozvode manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že odporca bude zaviazaný na vyživovaciu povinnosť a tiež žiadala, aby bol konkrétne upravený jeho styk s maloletým za jej prítomnosti, keďže odporcovi nedôveruje, pretože je nezamestnaný, nemá bydlisko, užíva nadmerne alkoholické nápoje a pred maloletým nekontroluje svoje správanie a vulgárne
sa vyjadruje. Neskôr svoj návrh v časti výživného a styku skonkretizovala a žiadala, aby bol odporca zaviazaný na vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- eur mesačne a styk aby bol upravený na každý týždeň v sobotu od 14,00 hod. do 16,00 hod. za jej prítomnosti.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.7.2015 s rozvodom manželstva súhlasil a uviedol, že vzťah s navrhovateľkou je už len minulosťou a bol poznačený každodennými hádkami a nezhodami. Nesúhlasil však s jej tvrdeniami uvedenými v návrhu a uviedol, že o maloletého sa vždy riadne staral a aj keď nemal zamestnanie, vždy zabezpečil čo bolo treba a privyrábal si brigádnicky. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, avšak nesúhlasil, aby sa styk realizoval za jej prítomnosti, čo odôvodnil tým, že sa s navrhovateľkou stále hádali a má za to, že by nebolo dobré, aby to syn znášal a počúval. S výživným navrhnutým navrhovateľkou vo výške XXX,- eur nesúhlasil, avšak jeho konkrétnu výšku nenavrhol a toto ponechal na úvahe súdu. Styk s maloletým navrhol upraviť dva krát do týždňa od rána do večera, prípadne cez víkendy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom a doplnením návrhu, s vyjadrením odporcu, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o zárobku účastníkov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
Obaja účastníci sú B.tátni občania, B. národnosti a u oboch sa jedná o W. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX v A.. Pred uzavretím manželstva sa účastníkom narodilo jedno dieťa: maloletý R.. Ďalšie vyživovacie povinnosti účastníci nemajú.
Navrhovateľka vo výpovediach uviedla, že za príčinu rozvratu manželstva považuje úplný nezáujem manžela o ich syna a jeho agresívne správanie voči nej. Ďalšou príčinou rozvratu bolo aj to, že manžel nikdy riadne neprispieval na domácnosť, všetok svoj voľný čas trávil s kamarátmi a vo zvýšenej miere pil alkohol. V marci 2015 mu dala ultimátum, aby sa zmenil, k čomu však nedošlo a z domácnosti odišiel. Chcela by, aby manžel so synom medzi sebou mali nejaký vzťah, avšak situácia je taká, že syn ho vôbec nespomína, neplače za ním a iba naposledy, keď mu sľúbil autíčko, tak spomenul, kedy mu ho ocino prinesie. Od podania návrhu na rozvod do októbra 2015 bol za synom šesť krát s tým, že spolu boli na ihrisku a ona bola vždy prítomná. Má za to, že otec by sa nevedel o syna postarať počas celého dňa, pretože má nepredvídateľnú povahu a nesústredí sa na maloletého. Taktiež sa obáva, že by synov kontakt s otcom mohol mať na neho zlý vplyv, pretože otec má agresívne správanie, zvykol hádzať veci na zem a nadávať, čo potom syn opakoval. Dodala, že jej otec klame a zapiera, takže aj keby sa niečo stalo, nedozvedela by sa to, keďže on nepokladá za dôležité, aby ju o niečom informoval. Neskôr uviedla, že v období od októbra 2015 do januára 2016 sa s maloletým stretol len dvakrát, s tým, že na narodeninovú oslavu maloletého, na ktorú ho volala neprišiel a preto sa neskôr dohodli na stretnutí v obchodnom dome. Na toto stretnutie prišla aj jeho matka a sestra, ktoré na ňu zvyšovali hlas a manžel sa jej pritom vyhrážal. Druhé stretnutie bolo až po Vianociach, keďže počas Vianoc neprišiel, i keď sa na stretnutí dohodli. Napokon sa stretli pod bránou, so synom bol asi 10 minút a bola tam prítomná aj ona. Medzitým pár krát so synom telefonoval. Vo februári 2016 sa s maloletým stretol na ihrisku, kde bola prítomná aj ona a vtedy sa mu skutočne venoval. Poukázala aj na to, že maloletý má v poslednom období zdravotné problémy, má zníženú imunitu, býva často chorý a nechodí ani do škôlky, pretože sa musí vyhýbať kolektívu. Z tohto dôvodu podala žiadosť na predĺženie rodičovskej dovolenky, o čom však zatiaľ nebolo rozhodnuté. Tiež uviedla, že sa dozvedela o tom, že odporca stále berie drogy a pije alkohol, čo vyplýva z jeho komentárov na sociálnych sieťach a aj naďalej pretrváva jeho agresivita. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že po ukončení rodičovskej dovolenky je evidovaná na úrade práce a popritom od konca októbra 2015 brigádnicky pracuje.
Právny zástupca navrhovateľky doplnil, že odporca neplatí na maloletého žiadne výživné a zdôraznil, že požiadavku, aby bola matka prítomná pri realizácii styku považuje za zásadnú.
Z listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka bola do októbra 2015 na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Od 25.10.2015 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pričom uviedla, že súčasne aj brigádnicky pracuje a jej príjem je maximálne XXX,- eur mesačne, keďže je evidovaná na úrade práce.
Odporca vo výpovediach pripustil, že v manželstve boli hádky a je možné, že na rozpade manželstva má väčšiu vinu on, keďže sa nesprával úplne vzorne, i keď aj navrhovateľka má, podľa neho, tiež svoj podiel. Potvrdil, že od marca 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom dodal, že manželka ho vtedy vyhodila na ulicu a dokonca prespával v aute. Takisto pripustil, že trávieval čas s kamarátmi, občas si vypil a nevenoval sa rodine tak, ako by mal. Štyri dni po tom, ako sa narodil maloletý, išiel do väzby a následne bol päť mesiacov vo výkone trestu za krádež. V súčasnosti vylúčil požívanie akéhokoľvek alkoholu a drog a pokiaľ niečo také na sociálnych sieťach uviedol, bolo to len zo „srandy“. Poukázal na to, že má však zvýšenú hyperaktivitu a v tejto súvislosti navštevuje psychológa. K stretnutiu v obchodnom dome, ktoré opísala navrhovateľka uviedol, že obaja s navrhovateľkou prišli v sprievode svojich matiek a keď mal maloletého na rukách, objavila sa jeho sestra a vtedy mu navrhovateľka maloletého vytrhla z rúk a začala s ním odchádzať preč. Nevie, čo jej vadilo a o čo tam išlo, avšak dôrazne poprel, že by sa jej vyhrážal. Druhé stretnutie prebehlo tak ako uviedla navrhovateľka, avšak dodal, že bolo ukončené tak, že navrhovateľka povedala synovi, aby už išli hre. Pripustil, že sa občas stane, že sa s manželkou dohodnú na stretnutí so synom a on nepríde, čo zdôvodnil tým, že keď má prácu, musí ostať a dokončiť ju. V súčasnosti býva v T. so svojou priateľkou, ktorá je tehotná a termín pôrodu má v apríli 2016. K svojim zárobkovým pomerom uviedol, že pracoval na vysokozdvižnom vozíku, kde však odrobil len pol mesiaca, pretože mal pracovať iba na 8-hodinové zmeny, ale tieto mu v priebehu mesiaca rozšírili na 12-hodinové zmeny resp. aj nočné, čo nezvládal a preto dal výpoveď. Odvtedy sa živil iba brigádnicky ako P., pričom keď bola robota, dokázal zarobiť XX,- až XX,- eur denne. V tejto súvislosti podotkol, že roboty veľa nebolo a chce si nájsť riadne zamestnanie, nie však za minimálnu mzdu. Neskôr uviedol, že od 26.10.2015 bol riadne zamestnaný ako P.., pričom v decembri 2015 podpísal výpoveď, ale naďalej pre tohto zamestnávateľa pracuje brigádnicky a zarobí asi XXX,- eur netto mesačne. Takisto uviedol, že má problémy s chrbtom a nemôže dvíhať bremená. S výživným vo výške XXX,- eur nesúhlasil, pretože bol nezamestnaný a neskôr to odôvodnil tým, že len za podnájom platí XXX,- eur mesačne.
Z listinných dôkazov vyplýva, že odporca bol riadne zamestnaný v období od 23.11.2015 do 15.12.2015. V novembri 2015 mal príjem vo výške XXX,XX. eur netto a v decembri 2015 mal príjem vo výške XXX,XX eur netto. V období od 12.11.2015 do 31.12.2015 a následne od 1.1.2016 do 31.12.2016 má aj uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s pravidelným príjmom a z potvrdení o jeho príjme bolo zistené, že v novembri 2015 mal príjem vo výške XXX,XX eur netto a v decembri 2015 mal príjem vo výške XX,XX eur netto.
Svedkyňa V., ktorá je matkou navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedla, že o vnuka sa najviac starala jej dcéra, keďže krátko po jeho narodení zať nastúpil na výkon trestu, kde bol niekoľko mesiacov. V spoločnej domácnosti s nimi bývali asi 5 rokov, pričom zať neprispieval vôbec ničím a všetko ťahal jej manžel, keďže ona je na invalidnom dôchodku. Po zaťovom návrate z výkonu trestu sa zdalo, že sa trochu znormalizoval, dokonca si našiel aj prácu, ale po čase začal opäť robiť hlúposti, túlal sa a vo zvýšenej miere pil alkohol. Požívanie alkoholu u neho videla aj osobne, pričom sa stalo, že pil aj dva týždne nonstop, potom na týždeň prestal a keď zohnal peniaze, pokračoval zase. Užívanie drog u neho osobne nevidela, ale dodala, že sa o tom hovorí. Taktiež uviedla, že zať nevaroval maloletého nikdy viac ako 10 minút, možno s výnimkou toho, ak bola prítomná jeho mama. Vnuk svojho otca moc nepozná, viac spomína ju, alebo jej manžela.
Svedok Q. ktorý je otcom navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedol, že jeho dcéra je s maloletým R. od jeho narodenia. Spočiatku mal o syna záujem aj zať, ale neskôr sa už stávalo pravidlom, že stále častejšie odchádzal z domu a pokiaľ sa mu venoval, tak len v domácom prostredí a tým spôsobom, že sa len hrali. Uviedol, že zať často požíval alkohol, i keď posledné tri roky trávil doma málo času a teda zaťa stretával málo. Stávalo sa však, že aj s partiou popíjali pred domom, čo domovník riešil s ním. To, či užíva drogy, nevie s určitosťou tvrdiť. Dodal však, že pokiaľ má o dieťa záujem, určite by za ním mal chodiť častejšie, ale osamote by s ním nemohol byť. Tiež uviedol, že vnuk je už v takom veku, že registruje aký má kto prejav, pričom na toto poukázal z toho dôvodu, že zať sa na súdnom pojednávaní vyjadruje úplne iným spôsobom ako bežne v živote, pretože vo vete, ktorá má päť slov, hovorí najmenej tri nadávky.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Vyživovaciu povinnosť otca navrhol určiť vo výške XXX,- eur mesačne, keďže otec pracuje, i keď brigádnicky a jeho styk s maloletým odporučil upraviť na každú sobotu od 14,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky.
Zo správy materskej školy, ktorú maloletý navštevuje bolo zistené, že maloletý je citlivejšej povahy a často plače. Sebaobslužné návyky má osvojené primerane veku, pričom do materskej školy chodí pravidelne a privádza ho a vyberá ho matka.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Zo zhodnej výpovede účastníkov bolo preukázané, že ich manželstvo si neplní svoj spoločenský účel a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Manželstvo je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní nemá ani jeden z nich záujem. Manželia spolu už takmer rok nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nepomáhajú si a každý z nich v podstate vedie svoj vlastný život. Odporca má navyše v súčasnosti vzťah s inou ženou. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého, ktorý bol svedkom hádok a nezhôd účastníkov, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil nezhody účastníkov a nezodpovedný prístup odporcu k manželstvu a rodinnému životu.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode obaja rodičia, ako aj kolízny opatrovník zhodne navrhli zverenie maloletého R. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka zabezpečuje o maloletého sústavnú a kompletnú starostlivosť od jeho narodenia a vo výkone jej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Súd je preto toho názoru, že bude v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok.
V časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého, súd zistil medzi rodičmi nezhodu, nakoľko matka žiadala určiť výživné vo výške XXX,- eur mesačne, k čomu sa priklonil aj kolízny opatrovník. Otec však uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť výživné v tejto výške, keďže najskôr bol nezamestnaný a neskôr, keď pracuje brigádnicky, má výdavok na nájom vo výške XXX,- eur. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletého R. na čas po rozvode manželstva na sumu XXX,- eur mesačne, nakoľko takto určené výživné, zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine. Súd vychádzal z možností a schopností rodičov, ich životnej úrovne a prihliadol aj na vek a odôvodnené potreby maloletého, ktorý má v súčasnosti 3 roky a z výpovede matky vyplýva, že má zníženú imunitu a býva často chorý. Určená výška výživného zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom otca, pričom otec v konaní nepredložil a ani nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali výkon jeho pracovnej činnosti. Otec má dostatok možností a schopností dosahovať taký príjem, aby mohol určené výživné platiť. Súd zdôrazňuje, že maloletý je na výživu od svojich rodičov plne odkázaný a tomuto musia rodičia podriadiť svoje konanie, pričom je potrebné prihliadnuť aj k tomu, že vyživovacia povinnosť na maloletého smeruje do budúcna a má pokryť jeho výdavky aj v nadchádzajúcom období. V časti úpravy styku otca s maloletým na čas po rozvode sa súd, po vykonanom dokazovaní, priklonil k návrhu matky a kolízneho opatrovníka a styk otca s maloletým upravil na každý týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť. Takto určený rozsah styku je, podľa názoru súdu, primeraný veku maloletého, ako aj tomu, aby sa jeho vzťah s otcom rozvíjal a upevňoval. Súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, že matka vykonáva o maloletého každodennú starostlivosť už od jeho narodenia, pričom ani v čase spolužitia rodičov v spoločnej domácnosti otec nezabezpečoval starostlivosť o maloletého riadne a zodpovedne. Po ukončení spolužitia rodičov, sa otec s maloletým stretáva nepravidelne, v dlhších časových intervaloch a výsluchom účastníkov, ako aj svedkov bolo zistené, že maloletý zatiaľ nemá k otcovi nadobudnuté pevné väzby. Vzhľadom k útlemu veku dieťaťa, ako aj k dobe, počas ktorej sa kontakt otca s dieťaťom uskutočňoval skôr sporadicky, je nepochybne v záujme maloletého, aby styk aspoň spočiatku prebiehal za prítomnosti matky, ktorá s maloletým žije v spoločnej domácnosti a maloletý je na ňu zvyknutý. Uvedenú úpravu styku súd považuje za najvhodnejšiu a rešpektujúcu jednak právo otca na pravidelné stretávanie sa s dieťaťom, ako aj právo maloletého dieťaťa byť v dostatočnom kontakte s rodičom, ktorému nebolo zverené.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.