Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_66C-52-2022.pdf
PDF · 106.08 KB
Case nature
Area
Subarea
66C/52/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore žalobkyne: O.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom C. námestie XXX/XX, N., zastúpenej: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanej: M.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. námestie 2, N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným tunajšiemu súdu dňa 24.08.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa užívania strechy priľahlej k bytu evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, v k.ú. S., obec N. - D. O., okres N. L., vchod Z. XB, X. poschodie, byt č. XX, súpisné číslo XXXXX iným spôsobom než je stavebný účel a technické určenie. 1.2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, vo vchode Z. XV.. evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území S., obci N. - D. O., okres N. L. a žalovaná je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode Z. XB toho istého bytového domu evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území S., obci N. - D. O., okres N. L.. Žalovaná vlastníctvo k bytu nadobudla na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 09.09.2015, pričom predávajúci bol stavebníkom a ide teda o prvú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu. Podľa Realizačného projektu stavby P. súbor „A. - G.“ H. X. N., ktorý vypracoval L.. V.. A. O., výkres „A. 5. NP“ pozostáva byt č. N z priestorov N až N A. N je označený ako „H.“ o výmere X,XX m2 s povrchom pochôdzny drevený rošt a priestor: N je označený ako „H.“ o výmere XX,XX m2 s povrchom pochôdzny drevený rošt. Obe terasy sú prepojené a okolo ich obvodu vedie zábradlie. Z terasy č. N sa dá dostať na strechu, na ktorú vedie aj samostatný výlez zo spoločných priestorov. Na žalovanú prešlo od predávajúceho na základe kúpnej zmluvy ako v poradí prvej zmluve o prevode vlastníctva ku konkrétnemu bytu výlučné oprávnenie na užívanie terasy č. N o výmere X,XX m2, terasy č. N o výmere XX,XX m2. Plochá pochôdzná strecha o výmere XXX,XX m2 patrí však napriek uvedeným skutočnostiam k spoločným častiam bytového domu. Žalovaná je teda oprávnená využívať priestor obidvoch terás a priestor strechy len podľa ich stavebného účelu a technického určenia, pričom na ploche strechy je možné realizovať len také aktivity, ktorými sa nezmení, neohrozí a ani neobmedzí funkčnosť strechy a jej opravy, údržba a úpravy. Podľa stavebnotechnického určenia strechy je možné prekryť strechu len povrchom technicky vhodným na plochú/pochôdznu strechu a kompatibilným s aktuálnou úpravou strechy a jej technickým stavom. Na strechu je možné bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov ukladať len také zariadenia, ktoré nebudú technicky brániť, obmedzovať ani ohrozovať funkčnosť strechy a ani výkon opráv, údržby alebo úpravy strechy. 1.3. Podľa žalobkyne žalovaná však na predmetnej streche vykonala viaceré stavebné úpravy, a to najmä demontáž častí zábradlí, umiestnenie drevených roštov, umiestnenie drevenej podlahy,
umiestnenie kvetináčov väčších rozmerov aj hmotnosti, umiestnenie sprchového zariadenia, prekrytie klimatizačných rozvodov žalobkyne, pričom žalovaná taktiež vyjadrila zámer umiestniť na strechu vírivú vaňu. Žalobkyňa má za to, že žalovaná vykonanými stavebnými úpravami okrem iného nepochybne výrazne obmedzila funkčnosť strechy ako aj výkon opráv, údržby alebo úpravy strechy. Protiprávne konanie žalovanej pretrváva v troch líniách, a to: a) spomenuté už vykonané stavebné úpravy žalovaná neohlásila stavebnému úradu v rozpore s ustanovením § 55 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), b) žalovaná nedisponuje súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa ustanovenia § 14b ods. 1 písm. m) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), ktorý by bol potrebný k umožneniu vykonania takýchto úprav, c) nedisponuje ani súhlasom 2/3 väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa ustanovenia § 14b ods. 2 písm. a) zákon č. 182/1993 Z.z., ktorý je potrebný k zmene účelu užívania spoločných častí domu - strechy. 1.4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že strecha v aktuálnom stave svojim stavebným účelom a technickým určením nezodpovedá spôsobu jeho užívania žalovanou, pričom vykonané stavebné úpravy sú taktiež v rozpore s týmto účelom, nakoľko spoločné časti je možné užívať len takým spôsobom, aké je ich stavebnotechnické určenie. Balkóny a terasy slúžia prevažne na rekreáciu a oddych. Účelom strechy je prioritne ochrana stavby zhora. Vyššie spomínanými už vykonanými stavebnými úpravami žalovaná okrem iného zasiahla do kameniva na streche a tým zmenila vzhľad stavby. Plánované umiestnenie vírivej vane taktiež v žiadnom prípade nespadá pod účel, na ktorý bola strecha zriadená a umiestnenie takého zariadenia bude mať vplyv na stabilitu strechy, rovnako ako už umiestnené rozmerné kvetináče, čo spôsobuje žalobkyni dôvodné obavy, nakoľko byt č. XX sa nachádza priamo pod bytom č. XX. Prípadným osadením vírivej vane vzniknú aj citeľné vibrácie, čím by žalovaná nad mieru primeranú pomerom obťažovala žalobkyňu, rovnako ako aj ostatných vlastníkov bytov. Osadenie vírivej vane taktiež predstavuje riziko vytopenia bytu č. XX v prípade poruchy vírivej vane. Na základe vyššie opísaného máme za to, že existuje preukázaná dôvodná obava vzniku škody. Žalovaná taktiež na povrchu predmetnej strechy osadila črepník, a to v takej blízkosti klimatizačnej jednotky patriacej žalobkyni, že osadený črepník predstavuje zábranu brániacu dostatočnému prietoku vzduchu, nakoľko nie je dodržaná minimálna odstupová vzdialenosť X meter. Tento stav značne znižuje životnosť kompresora a spôsobuje poruchovosť klimatizácie. Z dôvodu, že táto porucha sa vyskytuje už dlhodobo bol nutný výjazd technikov už 3 krát. V prípade nástupu vyšších teplôt a zvýšeniu prevádzky klimatizácie, hrozí nezvratná porucha klimatizácie vyžadujúca nákladnú opravu (takmer 3.000 eur), ktorá bude pre žalobkyňu predstavovať škodu, ktorú si bude následne nárokovať voči škodcovi. 1.5. V priebehu posledných viac než dvoch rokov sa žalobkyňa spoločne so správcom bytového domu snažia vyrozumieť so žalovanou riešenie situácie, ktoré by vyhovovalo všetkým zúčastneným stranám, pričom žalobkyňa bola viac než ústretová. Žalovanej boli zasielané početné výzvy listinnou formou rovnako ako e-mailovou komunikáciou no bezúspešne, protiprávny stav naďalej pretrváva. Žalovaná byt č. XX prenajíma a vyhýba sa konfrontácii ohľadom navrátenia strechy do pôvodného stavu alebo dosiahnutia akéhokoľvek kompromisu. 1.6. K neodkladnosti dočasnej úpravy pomerov žalobkyňa dôvodila, že vzhľadom na skutočnosť, že strecha priľahlá k bytu č. XX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a nachádza sa priamo nad bytom č. XX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, žalobkyňa má dôvodné obavy zo vzniku škody, oslabenia statiky bytového domu či stability strechy. Žalovaná užívaním strechy iným spôsobom než je jej stavebný účel a jej technické určenie vytvára nebezpečenstvo, a to najmä nadmerným zaťažením strechy, ako aj osadením črepníka v blízkosti klimatizačnej jednotky, čím už žalobkyni vznikla opakovane škoda, ktorú si žalobkyňa ako prejav dobrej vôle v snahe dosiahnuť kompromis so žalovanou zatiaľ nenárokovala. Stavebné úpravy vykonané na streche boli vykonané v rozpore so zákonom. Má za to, že bezodkladná úprava pomerov medzi stranami sporu je nevyhnutná, nakoľko nič v súčasnosti neobmedzuje žalovanú ako vlastníčku bytu č. XX., aby pokračovala v neohlásených stavebných úpravách bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov a tak isto užívaniu strechy v rozpore s jej stavebným účelom a technickým určením. Ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené a žalovaná uskutoční vyjadrený zámer osadiť na streche vírivú vaňu, žalobkyni hrozí bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ďalšej škody. Strechu užívajú rovnakým protiprávnym spôsobom nájomcovia žalovanej, aktuálne obývajúci byt č. XX na základe nájomnej zmluvy so žalovanou. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha toho, aby žalovaná upustila od ďalších stavebných úprav, ktorým žalovaná opakovane ohrozuje vlastnícke právo žalobkyne a všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a aby strechu navrátila do pôvodného stavu a predišla vzniku škody na majetku žalobkyne. Účel sledovaný žalobkyňou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
keďže žalobca si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.
2.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 2.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 2.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 2.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 2.5. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. 2.6. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo výlučne užívať spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo alebo priľahlý pozemok, ak a) z ich stavebnotechnického alebo účelového určenia vyplýva, že majú byť užívané len s určitým bytom alebo nebytovým priestorom v dome, alebo b) sú určené na výlučné užívanie v prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu, v prvej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome alebo v zmluve o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe, alebo c) tak rozhodnú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa odseku 8. 2.7. Podľa § 14b ods. 1 písm. m) zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak. 2.8. Podľa § 14b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. 2.9. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. správca alebo predseda je povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia,5a) ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca alebo predseda je povinný zabezpečiť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok. 2.10. Podľa § 9 ods. 8 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
3. Súd sa v konaní oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s dôkazmi, ktoré na osvedčenie svojho nároku žalobkyňa predložila, a to listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S., cenovou ponukou Z. W. B., s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX (v návrhu označenom ako odborné vyjadrenie), fotografiou klimatizačnej jednotky (doloženou žalobkyňou dodatočne).
4.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S. má súd za osvedčené, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, vo vchode Z. XA, obec N. - D. O. a že žalovaná je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, vo vchode Z. XB, obec N. - D. O..
4.2. Z listu zo dňa 12.04.2021 označeného ako Cenová ponuka na upravenie osadenia vonkajšej jednotky z dôvodu prekážky. Cenová ponuka na prípadnú opravu poškodeného kompresora vonkajšej jednotky respektíve cenová ponuka na novú vonkajšiu jednotku v prípade poškodenia pôvodnej vonkajšej vyplýva, že spoločnosť Z. W. group s.r.o. vypracovala pre M. Z., Z. XA, N. - D. mesto cenovú ponuku na otočenie vonkajšej jednotky o 90°, cenovú ponuku na výmenu kompresora existujúcej vonkajšej jednotky (v prípade zhorenia) a cenovú ponuku na výmenu vonkajšej jednotky za novú (v prípade nerentabilnej opravy, vadný komresor a aj PC), súčasťou ktorej bol aj náčrt miesta potrebného na montáž s tým, že cenová ponuka bola vypracovaná na základe zistení pri výjazde z dôvodu nahlásenej poruchy (chyby kompresora) na klimatizačných jednotkách. Spoločnosť Z. W. group s.r.o. ďalej uvádza, že príčinou nahlásených častých porúch je zábrana (črepník) pred výfukom vonkajšej jednotky, z dôvodu tejto zábrany a nedostatočného prietoku vzduchu sa vonkajšia jednotka nedokáže ochladiť a prehrieva sa a následne zablokuje kompresor, čo spôsobuje obmedzenú životnosť kompresora. Z toho dôvodu je potrebné buď odstrániť zábranu alebo vonkajšiu jednotku otočiť o 90°, pričom je dosť možné, že váha črepníka spľaštila medené potrubia. Fotografia zobrazuje klimatizačnú jednotku v blízkosti črepníka.
5.1. K charakteru neodkladného opatrenia súd uvádza, že neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 5.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 5.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). 5.4. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 5.5. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6.1. Súd s poukazom na vyššie popísané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil najprv k skúmaniu, či je osvedčené právo žalobkyne, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a tiež právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou (vrátane aktívnej a pasívnej legitimácie v konaní). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX. pre katastrálne územie S. má súd za osvedčené, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X.. poschodí bytového domu a žalovaná je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí toho istého bytového domu, pričom ide o vedľajšie vchody (Z. 2A a XB). 6.2. Súd nespochybňuje, že strecha je v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločnými časťami domu a že v zmysle § 12 tohto zákona má právo užívať spoločné časti domu každý vlastník bytu a
osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, ak nie je daná niektorá z výnimiek v zmysle § 19 ods. 4 tohto zákona (výlučné užívanie spoločných častí domu niektorým vlastníkom alebo vlastníkmi) a zároveň v zmysle § 11 ods. 2 je každý vlastník povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na spoločných častiach domu spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú. Rovnako súd nespochybňuje, že každý vlastník má povinnosť užívať spoločné priestory len podľa ich stavebného účelu a technického určenia. Na druhej strane tvrdenie, že určitý vlastník bytu užíva spoločné priestory v rozpore so stavebným účelom, či ich technickým určením, a tým spôsobuje akékoľvek závady či poškodenia spoločných častí domu musí byť osvedčené. 6.3. Ak teda žalobkyňa tvrdí skutočnosti, na základe ktorých žiada vydať neodkladné opatrenie o zdržanie sa užívania voči konkrétnemu vlastníkovi bytu (žalovanej), je to žalobkyňa ako navrhovateľ neodkladného opatrenia, ktorá má povinnosť nielen tvrdiť, ale zároveň osvedčiť, že strecha ako spoločné časti domu sú užívané práve žalovanou a zároveň v rozpore s jej stavebným účelom a technickým určením a že žalovaná vykonala na streche viaceré stavebné úpravy bez ohlásenia stavebnému úradu a tiež bez súhlasu ostatných vlastníkov, a preto je nevyhnutné právo užívania žalovanej obmedziť. Súd však nemá tieto skutočnosti žiadnym spôsobom osvedčené, keďže na osvedčenie týchto tvrdení žalobkyňa neposkytla súdu žiadny relevantný dôkaz. Z listu vlastníctva vyplýva len, že žalovaná je vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí a žalobkyňa bytu č. XX na X. poschodí, avšak v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená poloha bytov, teda že byt žalobkyne je pod strechou (ktorá má spadať pod spoločné časti domu), že z bytu žalovanej je samostatný výstup na strechu (žalobkyňa síce odkazovala na realizačný projekt stavby a kúpnu zmluvu, tieto však neboli súčasťou návrhu), ani to, že boli akékoľvek tvrdené stavebné úpravy na streche vykonané a došlo k zmene vzhľadu strechy (o tom žalobkyňa nepredložila jedinú listinu) a v nadväznosti na to, že tvrdené (a neosvedčené) stavebné úpravy vykonala žalovaná, resp. jej nájomcovia, ktorý byt s jej súhlasom užívajú. Taktiež tvrdenie o tom, že bola žalovaná žalobkyňou ako aj správcom opakovane vyzývaná na odstránenie protiprávneho stavu nebolo súdu žiadnym spôsobom osvedčené. 6.4. Súd tiež uvádza, že nemá za osvedčenú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore týkajúcom sa spoločných častí domu a ich užívania, keďže zo zákona č. 182/1993 Z.z. je to správca bytov a nebytových priestorov, ktorý má jednak povinnosť aj bez súhlasu vlastníkov bytov zabezpečiť v dome odstránenie chyby, poruchy alebo poškodenia spoločných častí domu a tiež je to správca, ktorý v konaní pred súdmi zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sa domáhajú plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome (§ 9). Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom neosvedčila, že je ako jeden z vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome oprávnená alebo splnomocnená na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči inému vlastníkovi týkajúceho sa užívania spoločných častí domu (medzi ktoré podľa tvrdenia žalobkyne v návrhu strecha patrí). Navyše žalobkyňa sama v návrhu odkazuje na snahu správcu riešiť túto situáciu a uvádza, že konaním žalovanej je ohrozené vlastníctvo aj ostatných vlastníkov bytov. 6.5. Súd dodáva, že pokiaľ sa žalobkyňa snaží navrhovaným neodkladným opatrením zabrániť vzniku škody, či už na jej klimatizačnom zariadení (z dôvodu nesprávneho osadenia črepníka v blízkosti klimatizačnej jednotky) alebo z dôvodu možného vzniku škody na jej byte osadením vírivej vane, tak uvedenému zámeru nezodpovedá znenie ani rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia a takto navrhované neodkladné opatrenie nie je v súlade s princípom efektívnosti a proporcionality neodkladného opatrenia. 6.6. Súd tak uzatvára, že nemá za osvedčené právo žalobkyne, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana ani existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou.
7.1. Aj keď už vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd považuje za potrebné sa zmieniť aj o podmienke potreby neodkladnej úpravy pomerov, keďže žalobkyňa musí predovšetkým osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala splnenie tejto základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a postačujúcim spôsobom neosvedčila existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladne upraviť pomery strán. 7.2. Na preukázanie opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila len list vlastníctva a cenovú ponuku spoločnosti Z. W. B. v ktorej síce táto obchodná spoločnosť uviedla, že príčinou poruchovosti klimatizácie je osadenie črepníka, avšak uvedené listina je z apríla XXXX a tiež sama žalobkyňa v návrhu tvrdila, že už viac než dva roky sa snaží vyrozumieť so žalovanou a nie je tak zrejmé, čím je práve teraz daná bezodkladnosť úpravy pomerov. Navyše zo samotnej cenovej ponuky
vyplýva, že jedným zo spôsobov riešenia poruchovosti klimatizačnej jednotky je jej otočenie o 90° (bez nutnosti odstránenia kvetináča). Z uvedeného nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Ani predložená fotografia klimatizačnej jednotky, ktorá sa nachádza pri väčšom kvetináči neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov práve medzi žalobkyňou a žalovanou a že tieto pomery je možné upraviť nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení (znejúce na zdržanie sa užívania strechy, nie napr. odstránenia kvetináča). 7.3. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov aj tým, že žalovaná tam chce osadiť vírivú vaňu, čím môže vzniknúť žalobkyni škoda, aj uvedené žalobkyňa v návrhu len tvrdila, avšak žiadnym spôsobom úmysel žalovanej ani možný vznik škody na jej nehnuteľnosti neosvedčila, a preto nemožno jej tvrdenia považovať na účely neodkladného opatrenia za osvedčené (samotný odkaz na internetovú stránku, kde je uvedený typ vírivej vane, ktorú podľa tvrdenia žalobkyne chce žalovaná kúpiť nepochybne nepostačuje). Súd dodáva, že ak by aj došlo k vzniku škody na nehnuteľnosti žalobkyne konaním žalovanej, bude mať žalobkyňa nárok na náhradu škody.
8.1. Vzhľadom na vyššie uvedené, s dôrazom na skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení a rozsahu, súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 8.2. Záverom súd uvádza, že sa bližšie nezaoberal ďalšou argumentáciou žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predovšetkým oprávnenosťou stavebných úprav na streche, neexistenciou súhlasu vlastníkov, či ich neohlásením stavebnému úradu, nakoľko v konaní nebolo žiadnym spôsobom osvedčené ani ich realizovanie, teda samotné užívanie strechy v rozpore so stavebným účelom a technickým určením ani ich vykonanie žalovanou. Uvedená argumentácia tak nebola spôsobilá spochybniť záver súdu o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 CSP. V rozhodovanom spore vznikol žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorej návrh na nariadenia neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R 72/2018), pretože jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.