Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/653/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast.: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: L. Ď., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XXX (XX), Q. vymoženie 931,18 Eur s prísl., v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. -15 zo dňa 19.06.2015, takto

rozhodol:

M e n í napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že exekučné konanie zastavuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č. k. -13 zo dňa 17.04.2014 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a uznesením č. k. -41 zo dňa 25.10.2012 bola exekúcia zastavená.

Následne súd prvého stupňa citoval ust. § 44 ods. 2 a § 35 ods. 3 Exekučného poriadku, ust. § 251 ods. 4 a § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že v danom prípade sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni pokračovaniu v konaní. Z uvedeného dôvodu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f), § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p.. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že v tejto fáze konania súd rozhoduje výlučne o podanej žiadosti o udelenie poverenia a môže žiadosť len zamietnuť alebo udeliť poverenie súdnemu exekútorovi. Uviedol, že prekážka res iudicata patrí k procesným podmienkam a jej existencia musí viesť k zastaveniu konania. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie však nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia O.s.p.. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zastával názor, že súd sa musí najprv vysporiadať so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasne namietal odňatie možnosti konať pred súdom, pretože nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Poukázal aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov a

namietal, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil povinného. Navrhol preto napadnuté uznesenie zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa ust. § 251 ust. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Citované ust. § 103 O.s.p. upravuje procesnú povinnosť súdu v každom štádiu skúmať podmienky konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, pričom takáto vada môže byť buď odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam spôsobujúcim neodstrániteľnú vadu konania, a preto jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.01.2011)

Z citovaného ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je pritom nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa tými istými účastníkmi exekučného konania rozumejú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne

rozhodnuté, prípadne ich právni nástupcovia a tou istou vecou je samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné považovať za meritórne rozhodnutie, avšak nie každé takéto rozhodnutie zakladá prekážku rozsúdenej veci. V každej veci je preto nutné skúmať a zohľadniť z akého dôvodu bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá resp. z akého dôvodu bola exekúcia zastavená a až následne môže súd prijať záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci.

Pri riešení otázky, či rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej, bolo v prejednávanej veci treba vziať na zreteľ, že oprávnený už skôr podal proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa voči povinnému domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 931,18 Eur na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s sp. zn. IIA12100070 zo dňa 11.11.2011 s právoplatnosťou dňa 06.02.2012 a vykonateľnosťou dňa 10.02.2012.

V predmetnej exekučnej veci teda oprávnený žiada vykonať exekúciu medzi rovnakými účastníkmi a na základe rovnakého exekučného titulu pre vymoženie rovnakého práva ako v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. . Toto exekučné konanie sa skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Rožňava č. k. -41 zo dňa 25.10.2012 s právoplatnosťou dňa 20.11.2012, ktorým bolo exekučné konanie zastavené. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto uvedené exekučné konanie (sp. zn. ), ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu, prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

V danom prípade súd prvého stupňa napadnutým uznesením síce konštatoval, že tu existuje prekážka právoplatne rozsúdenej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky, avšak nepostupoval v súlade s citovaným ust. § 104 v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p., keď rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie súdu o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, t. j. jeho formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia a s návrhom na vykonanie exekúcie. Avšak v prípade, ak súd zistí neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, je povinný exekučné konanie zastaviť (ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p.).

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že exekučné konanie zastavil.

O trovách zastaveného exekučného konania odvolací súd nerozhodoval, keďže návrh na ich náhradu podaný nebol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.