Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5T-28-2015.pdf
PDF · 124.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/28/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. februára 2016 v Poprade takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n á :
Y. K. N. E. U. L. V. Á. - rod. F., nar. XX.XX.XXXX U. F., G., trvale bytom T., G.. M. Č.. XXXX/XX,
j e v i n n á
- zo zločinu prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona,
p r e t o ž e
- v presne nezistenej dobe roka 2006 v Poprade sprostredkovala pre svojho syna I. S., v tom čase trvale bytom F., G.. V. Č.. X, G., štátneho občana Ukrajiny a v Slovenskej republike bytom T., G.. M. Č.. XXXX/ XX za odmenu 33,19,--eur /1 000,--Sk/ fiktívny sobáš s X. R., v úmysle mu týmto spôsobom zabezpečiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tým mu pomôcť zotrvať na území Slovenskej republiky, s čím X. R. súhlasila, kde následne po takto uzatvorenom sobáši konanom dňa 17.03.2007 na Mestskom úrade v Poprade bolo I. S. na jeho žiadosť zo dňa 11.08.2008 rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Poprad pod č.p. UHCP-304-12/RHCP-PO-CP-PP-KP-2008 zo dňa 14.09.2008, právoplatného dňom 05.12.2008 udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny v zmysle vtedy platného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov a následne mu bol Oddelením cudzineckej polície PZ v Prešove dňa 29.05.2013 pod č.p. PPZ-HCP-PO8-KP-485-007/2013 na základe jeho žiadosti, ktorú si podal dňa 15.05.2013 v Prešove udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas v zmysle vtedy platného ustanovenia § 46 Zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov,
t e d a
- naviedla iného, aby v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila zotrvať na území Slovenskej republiky.
Za to jej
u k l a d á
Podľa § 356 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 / jedného/ roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
odôvodnenie:
Na obžalovanú Y. K. bola podaná obžaloba pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že v presne nezistenej dobe roka 2006 v Poprade sprostredkovala pre svojho syna I. S., v tom čase trvale bytom F., G.. V. Č.. X, G., štátneho občana Ukrajiny a v Slovenskej republike bytom T., G.. M. Č.. XXXX/ XX za odmenu 33,19,--eur /1 000,--Sk/ fiktívny sobáš s X. R., v úmysle mu týmto spôsobom zabezpečiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tým mu pomôcť zotrvať na území Slovenskej republiky, s čím X. R. súhlasila, kde následne po takto uzatvorenom sobáši konanom dňa 17.03.2007 na Mestskom úrade v Poprade bolo I. S. na jeho žiadosť zo dňa 11.08.2008 rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Poprad pod č.p. UHCP-304-12/RHCP-PO-CP-PP-KP-2008 zo dňa 14.09.2008, právoplatného dňom 05.12.2008 udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny v zmysle vtedy platného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov a následne mu bol Oddelením cudzineckej polície PZ v Prešove dňa 29.05.2013 pod č.p. PPZ-HCP-PO8-KP-485-007/2013 na základe jeho žiadosti, ktorú si podal dňa 15.05.2013 v Prešove udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas v zmysle vtedy platného ustanovenia § 46 Zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov. Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovanej Y. K., svedkov X. R., I. S., E. S., L. F., Ľ. K., F.. E. T., prečítaním svedeckých výpovedi Y.. Y. L., K.. H. H., R. Ž., Y.. Y. I. i listinnými dôkazmi a zistil nasledovné. Obžalovaná Y. K. vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní i v konaní pred súdom využila svoje právo a nevypovedala. V ďalšej svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedla, že s X. R. /pôvodne spoluobžalovanou osobou a v súčasnosti právoplatne odsúdenou na základe trestného rozkazu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 28/2015 zo dňa 24/3/2015 dňom 21.04.2015/ sa pozná od roku 2005, spoznali sa v práci, skamarátili sa, často ju pozývala k sebe domov, od apríla 2005 chodila k nej asi jedenkrát týždenne, pri návštevách boli prítomní aj jej syn Ľ. K., dcéra E. S. a manžel K.. Ľ. K.. Syn I. S. v tom čase býval na Ukrajine pri starých rodičoch, o ktorých sa staral, na Slovensko chodil na základe víz poskytnutých na dobu 90 dní na dobu dvoch až troch mesiacov a vtedy sa zoznámil s X. R., pričom k ich prvému stretnutiu došlo niekedy mesiaci jún - júl 2005, načo jej oznámil, že sa chce s ňou oženiť, že sa majú radi a rozumejú si. Obžalovaná tvrdila, že svojho syna od sobáša s X. R. odhovárala, pretože bola od neho staršia, synovi to však nevadilo a stretávali sa naďalej, v roku 2007 sa zosobášili, sobáš bol podľa nej spontánny. Obžalovaná ďalej uviedla, že jej syn I. S. aj po sobáši telefonicky kontaktoval X. R. aj v čase, keď bol na Ukrajine, sama sa s ňou raz týždenne a pravidelne stretávala, chodili spolu do cukrárne a vtedy jej X. R. uviedla, že s jej synom u nej bývať nemôžu, pretože má dlhy na nájomnom a tak jej ponúkla, aby bývali u nej doma, za X. R. mala záujem dokonca aj zaplatiť dlžné nájomné, ona to však odmietla. Podľa tvrdenia obžalovanej sa aj po návrate jej syn Olega na Slovensko opätovne snažila riešiť ich spoločné bývanie, keď však dňa 23.07.2008 prišli k X. R. domov, byt im nik neotvoril. S X. R. sa im nepodarilo skontaktovať ani prostredníctvom telefónu a preto keď spoločne so synom vybavovali jeho trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aj na základe vyjadrenia príslušníka cudzineckej polície uviedli, že syn I. S. má trvalý pobyt na adrese jej trvalého pobytu a že na základe toho mu bol pobyt na území Slovenska udelený dňom 13.09.2008. Na svoju obranu obžalovaná ešte v prípravnom konaní uviedla aj to, že X. R. je na ňu a celú jej rodinu nahnevaná, pričom dôvod hnevu neuviedla. X. R., vypočutá v konaní pred súdom v procesnom postavení svedka po príslušnom právnom poučení podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ktorý ako blízka príbuzná obžalovanej Y. K. nevyužila,
uviedla, že si nepamätá kedy a v ktorom roku sa spoznala s obžalovanou v Domove dôchodcov na sídlisku Západ, kde pracovala na verejno-prospešných prácach, bolo to pár mesiacov pred jej sobášom so synom obžalovanej I. S.. Niekedy koncom roka 2006 sa jej obžalovaná spýtala, či nepozná niekoho, s kým by sa oženil jej syn I. a ona jej s odstupom času povedala, že sa za jej syna I. vydá aj preto, že obžalovaná jej sľúbila pomoc po finančnej stránke a že asi 2 mesiace pred sobášom jej aj skutočne dala čiastku 1000,-Sk zato, že tento sobáš uzavrie. Svedkyňa uviedla aj to, že obžalovaná jej dokonca prisľúbila, že sobáš vybaví a že vybaví aj ich prípadný rozvod, keďže týmto sobášom sa syn I. dostane na územie Slovenska. Svedkyňa ďalej uviedla, že syna obžalovanej I. prvýkrát videla až vtedy, keď sa v byte obžalovanej vypĺňali doklady potrebné k sobášu, doklady vypisovala dcéra obžalovanej - E. S., že obžalovaná aj samotný sobášny akt organizovala a že zabezpečila i sobášnych svedkov. Svedkyňa tvrdila, že pred sobášom i po ňom sa s I. S. nestretávali, nebývali spolu, nedohodli sa na spoločnom bývaní a ani na vedení spoločnej domácnosti, I. S. po celý čas býval u obžalovanej. Svedkyňa uvádzala, že nikdy so synom obžalovanej nemali vzájomný citový a intímny vzťah, v čase pred sobášom bývala v nájomnom byte v T. W. G.. N.. L. a že I. S. v tomto byte nikdy nebol a nebýval. O podnájom predmetného bytu prišla niekedy v jarných mesiacoch roku 2008. So synom obžalovanej sa stretli len náhodou v meste Poprad a asi dva roky po sobáši, o manželskom spolunažívaní sa nerozprávali, pri stretnutí s obžalovanou sa jej pýtala iba nato, či vybavuje „papiere na rozvod“. Svedkyňa tvrdila, že po uzavretí sobáša ju syn obžalovanej nevyhľadal a ani iným spôsobom nekontaktoval, resp. že ani ona nekontaktovala jeho. Aj keď X. R. bola v prípravnom konaní vypočutá, bolo to však v procesnom postavení obvinenej osoby a preto súd jej výpovede prečítať či ich vzájomne konfrontovať nemohol, vzhľadom na rozdielnosť procesného postavenia obvinenej osoby a svedka. Svedok I. S. - syn obžalovanej Y. K. v konaní pred súdom využil svoje právo a nevypovedal, v prípravnom konaní uviedol, že s X. R. sa zoznámil asi v roku 2005 v byte jeho matky, kde X. R. často chodila na návštevy, „padli si do oka“ a v byte obžalovanej sa začali aj intímne stýkať, keď odišiel na Ukrajinu s X. R. bol v telefonickom kontakte a že po určitom čase sa zhodli na sobáši, ku ktorému došlo v roku 2007, aj keď obžalovaná ako jeho matka bola proti tomu preto, že X. R. bola od neho staršia. Svedok ďalej uviedol, že sobáš vybavovali spoločne X. R., nevedel však uviesť aké doklady, boli potrebné k vybaveniu sobáša, pamätal si iba to, že spoločne s X. R. chodili na Matričný úrad v Poprade, že svedkami na sobáši boli jeho sestra E. a jej známy L. F., nevedel však uviesť kto z uvedených osôb bol svedkom jemu a kto svedkom X. R. a to, že po sobáši sa spoločný obed konal v byte obžalovanej, kde boli prítomní len jeho príbuzní. Svedok uviedol i to, že pred svadbou s X. R. „chodili“ asi dva roky, po svadbe boli spolu dva mesiace, pretože potom odišiel na Ukrajinu, kde pracoval a staral sa o starých rodičov a že na Slovensko sa vrátil len preto, že tu mal svoju manželku, chcel si tu nájsť prácu, vziať do prenájmu byt na ich spoločné bývanie, s rodičmi už nechcel bývať aj preto, že obžalovaná s ich sobášom nesúhlasila. Svedok dodal aj to, že i keď sa pred sobášom „domnieval“, že s X. R. budú bývať spoločne nestalo sa tak preto, že X. R. mala „nejaké problémy“ súvisiace s tým, že neplatila nájomné a že bola z bytu vysťahovaná. Keď sa svedok po sobáši vrátil na Ukrajinu pokúšal sa telefonicky svoju manželku kontaktovať, jej telefón bol nedostupný, po návrate na Slovensko sa ju pokúsil navštíviť v jej pôvodnom nájomnom byte aj osobne, byt mu otvorený nebol a z toho dôvodu požiadal obžalovanú, aby mu X. R. pomohla nájsť a že až vtedy obžalovaná zistila, že jeho manželka bola z bytu „vyhodená“. S X. R. sa stretol až niekedy v lete, bol na ňu nahnevaný preto, že za ním neprišla i keď vedela, že on býva u matky. Svedok ďalej uviedol, že prvý oficiálny pobyt na území SR získal v roku 2008 a že keď sa ho príslušníci cudzineckej polície pýtali na jeho manželku X. R. uviedol im, že je v práci, resp. že ju nevie nájsť a že pracuje v Anglicku. Svedkyňa E. S. - dcéra obžalovanej Y. K. v konaní pred súdom využila svoje právo a nevypovedala, v prípravnom konaní tvrdila, že jej brat I. S. žil na Ukrajine, staral sa o starých rodičov, na Slovensko chodil asi dvakrát až trikrát do roka, po príchode na Slovensko býval u obžalovanej. V roku 2005 sa zoznámila s X. R., tri mesiace pred svadbou ju brat požiadal, aby mu šla za svedka, s čím súhlasila, k jeho svadbe došlo niekedy na jar v roku 2007, druhým svedkom bol jej druh L. F., po svadbe mali spoločné posedenie v byte u obžalovanej, na ktorom nik z príbuzných X. R. nebol. Svedok Ľ. K. - syn obžalovanej Y. K. v prípravnom konaní uviedol, že manželstvo jeho brata I. S. E. X. R. bolo spontánne, X. R. bola priateľka jeho mamy a jeho nezaujímalo, že brat si za manželku vzal staršiu ženu. Svedok taktiež uviedol, že jeho brat I. L. L. X. R. stretávali určitý čas v rokoch 2006 až 2007 u nich doma, spoločne chodili von, mali k sebe blízko, I. bral vzťah s X. R. vážne - bol ochotný žiť s ňou zvyšok svojho života i to, že brat Oleg chodil na Ukrajinu, kde sa staral o starých rodičov, po ich smrti sa na Slovensko vrátil s tým, že bude žiť so svojou manželkou a že si založia rodinu, X. R. však už nájsť nevedel. V deň ich svadby nebol doma a k jej okolnostiam sa nevedel vyjadriť.
Svedok v konaní pred súdom tieto skutočnosti potvrdil a dodal, že v čase, keď malo dôjsť k žalovanému skutku nebol často doma, bližšie sa o vzťah brata I. E. X. R. nezaujímal, poznal ju len ako známu jeho matky, s ktorou občas po práci šli na kávu či koláč, neboli však blízke priateľky, ako rodiny sa nenavštevovali a ani bližšie nekontaktovali. Svedok mal vedomosť o tom, že jeho brat I. sa stretával s X. R. u nich doma a keď sa ho pýtal na ich vzťah, brat mu povedal, že si „padli do oka“ a že ju má rád. Svedok nemal vedomosť o tom, aby jeho matka dala X. R. 1 000,--Sk zato, že uzatvorila sobáš s jeho bratom a tvrdil, že to určite neurobila a že ak to X. R. tvrdí - tak nie je psychicky v poriadku, svedok nemal vedomosti ani o tom, za akých okolnosti došlo k uzavretiu sobáša medzi jeho bratom I. E. X. R., vedel však, že po svadbe sa stretávali v byte v T., W. G.. M. Č.. XXXX/XX i to, že jeho brat I. chcel kúpiť byt, v ktorom by spoločne s X. R. býval a keď mu to finančne nevyšlo X. R. prestala s ním komunikovať a stretávať sa a aj keď sa brat snažil X. R. skontaktovať a hľadať ju aj prostredníctvom telefonátov i osobne, nepodarilo sa mu to a ich vzťah skončil. Svedok dodal, že až keď jeho brat I. požiadal občianstvo Slovenskej republiky, začali jeho rodinu navštevovať príslušníci cudzineckej polície a vec skončila trestným stíhaním jeho matky. Svedok L.Í. F. - druh dcéry obžalovanej Y. K. v prípravnom konaní uviedol, že s X. R. sa spoznal v jesenných mesiacoch roku 2006, keď bol na návšteve u obžalovanej, bola tam spolu s I. S. a že obžalovaná mu ju predstavila ako svoju kamarátku a známu I. S., o ich svadbe sa svedok dozvedel až asi dva týždne pred jej termínom rovnako i to, že so svojou družkou E. S. budú svedkovia. Po svadbe sa svedok už s X. R. nestretol. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že syna obžalovanej I. S. osobne spoznal niekedy v druhej polovici roku 2006, stretol sa s ním v rodine obžalovanej, vedel, že predtým žil na Ukrajine, staral sa o rodičov obžalovanej, na Slovensko chodil za svojou matkou a sestrou a že po smrti jeho dedka prišiel na Slovensko na dlhší čas. O X. R. sa bližšie nezaujímal, spomínala mu ju len jeho družka E., od ktorej sa dozvedel aj to, že s I. S. tvoria pár, či „chodili“ spolu svedok uviesť nevedel. Podľa jeho výpovede mu začiatkom roku 2007 jeho družka E. oznámila, že X. R. a I. S. sa idú brať, I. S. ho požiadal, aby mu spoločne s E. šli za svedkov, do prípravy svadby sa osobne nezapájal. K ich svadbe malo dôjsť niekedy v marci roku 2007, presný dátum uviesť nevedel a dodal len to, že išlo o malú svadbu, že sa najprv stretli v rodine obžalovanej na malom pohostení, odtiaľ šli na Mestský úrad v Poprade, kde sa uskutočnil samotný sobášny akt za prítomnosti jeho, družky E., X. R. E. I. S.. Svedok tvrdil, že na mestskom úrade podpísal ako svedok nejaké papiere, po návrate z Mestského úradu v Poprade sa spoločne vrátili do bytu obžalovanej a že v tom čase nikto z prítomných osôb mu nespomínal, aby šlo o účelový sobáš. Svedok sa však domnieval, že medzi I. S. E. X. R. nešlo o „veľkú lásku“, aj keď určité city a náklonnosti medzi nimi boli, X. R. bola od I. S. staršia o 10 až 15 rokov a preto navonok neprejavovala lásku tak ako mladšie ženy. Tri až päť mesiacov po svadbe sa I. S. vrátil na Slovensko, snažil sa nájsť X. R., nemohol sa s ňou skontaktovať, aj keď svedok nevedel uviesť z akého dôvodu. Svedok si pamätal, že krátko pred alebo po svadbe im rodina obžalovanej ponúkala byt, čo však X. R. odmietala alebo nechcela preto, že mala deti a z toho dôvodu podľa neho nebývali v spoločnej domácnosti. Svedok nemal vedomosti o tom, aby obžalovaná ponúkala alebo poskytla nejaké finančné prostriedky X. R.Š. za svadbu s jej synom I. a tvrdil, že rodina obžalovanej I. L. X. ponúkala len spoločné bývanie. Svedok F.. E. T. - príslušník Oddelenia cudzineckej polície PZ SR v Prešove v prípravnom konaní uviedol, že v roku 2014 vykonal kontrolu u I. S., pretože menovaný podal žiadosť na Okresnom úrade v Prešove, Odbore všeobecnej vnútornej správy o udelenie štátneho občianstva na území SR. Žiadosť menovaného bola zaslaná ich policajnej zložke na zaujatiu stanoviska a že z kontroly bol vyhotovený záznam pod sp. zn. PPZ-HCP-PO8-ŠO-5-006 zo dňa 13.3.2014 a následne odoslaný Odboru cudzineckej polície, ÚHaCP Bratislava a na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcii verejnej správy, Odboru štátneho občianstva a matrík, Oddelenie štátneho občianstva Bratislava, z ktorého im dňa 17.6.2014 bola zaslaná ďalšia žiadosť o vykonanie aktuálneho stanoviska k pobytu žiadateľa I. S., na základe ktorej bola u menovaného opäť vykonaná kontrola, z ktorej bol vyhotovený ďalší záznam pod sp. zn. PPZ-HCP-PO8- ŠO-18-003/2014 zo dňa 21.6.2014. Z ďalšej žiadosti príslušného policajného orgánu zo dňa 04.09.2014 o opätovné prešetrenie aktuálneho stanoviska k pobytu žiadateľa už vyplynulo podozrenie, že žiadateľ I. S. nežije so svojou manželkou X. R. v spoločnej domácnosti, pretože táto nebola prihlásená k pobytu na adrese žiadateľa, pri ich stretnutí mu menovaná uviedla, že s I. S. nikdy nežila v spoločnej domácnosti i to, že o sobáš s I. S. ju požiadala obžalovaná, ktorá sobášom chcela zabezpečiť pre svojho syna I. pobyt na území Slovenska. Podľa tvrdenia svedka X. R. mu uviedla aj to, že aj rozvod s I. S. mala zabezpečiť obžalovaná, ktorá to však odmietla s tým, že „to stojí veľa peňazí“ a že žiadosť o rozvod podá neskôr. Svedok tieto skutočnosti potvrdil aj v konaní pred súdom a dodal, že pri preverovaní osoby X. R. a jej pobytu bolo zistené, že menovaná je v Meste Poprad vedená ako bezdomovec, nikdy s I. S. nežila v spoločnej domácnosti a že pri ich stretnutí mu X. R. povedala, že ich sobáš „bol iba taký žart“ a že obžalovaná chcela sobášom zabezpečiť I. S. pobyt na území SR.
Z prečítanej svedeckej výpovede Y.. Y. Š. vyplynulo, že ako matrikárka Mestského úradu Poprad si na okolnosti sobáša X. R. E. I. S. zo dňa 17.03.2007 pre odstup času nepamätá, zo zbierky listín z matriky svedkyňa zistila, že dňa 28.2.2007 v Poprade prevzala ich žiadosť o uzatvorenie manželstva vypísanú podľa úradnej predlohy, podľa ktorej ak je jedným zo snúbencov cudzí štátny príslušník musí predložiť aj ďalšie doklady v zmysle zákona o matrike. Žiadosť o uzatvorenie manželstva občana SR s cudzím štátnym príslušníkom musí byť podaná minimálne 14 dní pred sobášom, aby ju bolo možné v prípade neúplnosti doplniť, resp. že predmetná skutočnosť sa ohlasuje aj cudzineckej polícii, čo sa v danom prípade stalo dňa 6.3.2007. Podľa svedkyne občan Slovenskej republiky musí predložiť platný doklad totožnosti, rodný list, ak je rozvedený aj právoplatný rozsudok o rozvode, po predložení príslušnej žiadosti a jej kontrole sa žiadosť na matričnom úrade zaeviduje podpisom na žiadosti a pečiatkou príslušného matričného úradu. Konkrétnu žiadosť o uzatvorenie manželstva mohol podať jeden zo snúbencov alebo aj obidvaja, podpísať ju mohli v jej prítomnosti tiež obidvaja snúbenci, ale nemuselo to byť súčasne s predložením žiadosti. Vo všeobecnosti musí byť najneskôr žiadosť podpísaná zo strany snúbencov pred uzatvorením manželstva a to aj v čase sobáša, svedkyňa si však už nepamätala či predmetná žiadosť o uzavretie manželstva X. R. a I. S. bola podpísaná pri jej podaní alebo až v čase sobáša. Z prečítanej svedeckej výpovede K.. H. H. vyplynulo, že ako zamestnankyňa oddelenia správy bytov a nebytových priestorov na Mestskom úrade v Poprade obž. Y. K. poznala od roku 2001, že poznala aj X. R., ktorá mala v nájme mestský byt na ul. N.. L. Č.. XXXX/XX U. T. v období od 14.08.2002 do mesiaca marec 2009, kedy sa z bytu vysťahovala pre neplatenie nájmu. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla aj to, že niekedy v priebehu roka 2008 alebo začiatkom roka 2009 kedy už X. R. nebola nájomcom predmetného bytu prišla za ňou obžalovaná Y. K., ktorá jej uviedla, že jej syn sa oženil s X. R. a chcela vyplatiť za X. R. nedoplatok na nájme, vtedy jej svedkyňa uviedla, že X. R. už nie je nájomcom bytu a že ani po vyplatení nedoplatku by nevznikol spoločný nájom bytu manželov X. R. E. I. S. a to, že ona nemá vedomosť o pobyte či novej adrese pobytu X. R.. Z prečítanej svedeckej výpovede R. Ž. príslušníka Oddelenia cudzineckej polície PZ Prešov vyplynulo, že v roku 2004 s riaditeľom OCP PZ Prešov vykonal kontrolu cudzieho štátneho príslušníka I. S. z dôvodu jeho žiadosti o udelenie štátneho občianstva na území Slovenska, na skutočnosti týkajúce sa predmetnej kontroly si pre odstup času nespomenul a uviedol len to, že jej výsledky mali byť uvedené v zázname z vykonanej kontroly. Po nahliadnutí do predloženého záznamu z kontroly zo dňa 12.03.2014 svedok uviedol, že záznam vykonal spolu so svojím spolupracovníkom N. W., kontrolovaný subjekt - I. S. sa v mieste bydliska na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/XX nezdržiaval a jeho matka obžalovaná Y. K. uviedla, že je v Bratislave, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, s I. S. sa nato telefonicky skontaktovali a ten im to potvrdil. Svedok pre odstup času nevedel uviesť, či pri kontrole I. S. alebo u obžalovanej Y. K. zisťovali aj okolnosti uzatvorenia jeho manželstva s X. R.. Z prečítanej výpovede svedka Y. I. - príslušníka Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice vyplynulo, že svedok vykonal kontrolu u I. S. na základe jeho žiadosti zo dňa 21.05.2013 o povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas a to v byte na ul. M. Č.. XXXX/XX U. T. a že na priebeh kontroly si pre odstup času už nepamätá. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov v podobe zápisníc o konfrontáciách medzi obžalovanou Y. K. a pôvodne spoluobvinenou X. R., resp. medzi pôvodne spoluobvinenou X. R. a svedkami E. S. E. I. S. a z ktorých vyplýva, že konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach urobených v prípravnom konaní. Prípravné konanie zabezpečilo aj listinný dôkaz v podobe sobášneho listu z Matričného úradu mesta Poprad zo dňa 08.12.2014 zapísaný v knihe manželstiev vo zväzku 24, ročník 2007, strana 217, por. č. 30, podľa ktorého dňa 17.03.2007 uzatvorili manželstvo I. H. S. E. X. R., C.. U., za prítomnosti svedkov E. S. E. L. F., žiadosti o uzatvorenie manželstva podanej na Matričnom úrade mesta Poprad dňa 28.02.2007 I. H. S. E. X. R. zapísanú vo zväzku 24, ročník 2007, strana 217, por. č. 30, zápisnicou o uzavretí manželstva zo dňa 17.03.2007 spísanú na Matričnom úrade mesta Poprad, oznámenia matrikárky Matričného úradu mesta Poprad zo dňa 06.03.2007 o podaní žiadosti o uzavretie manželstva snúbencov I. H. S. E. X. R., ktorého súčasťou bola fotokópia cestovného pas, vízum a pečiatka prechodu z Ukrajiny I. H. S., ďalej čestné prehlásenie I. H. S. o jeho trvalom bydlisku na území Ukrajiny, osvedčenie o pravosti jeho podpisu zo dňa 07.03.2007, potvrdenie o jeho rodinnom stave /úradný jazykový preklad notársky overenej fotokópie duplikátu z 20.10.2006 a originál tohto dokladu zo dňa 20.10.2006/ vrátane úradného jazykového prekladu notársky overenej fotokópie občianskeho preukazu I. H. S., žiadosť I. S. o udelenie / prvého/ povolenia na trvalý pobyt zo dňa 11.08.2008, záznam z vykonania kontroly - previerky cudzinca vyhotovenom príslušníkmi OCP PZ Poprad dňa 14.09.2008, podľa ktorého obžalovaná Y. K. ako matka I. S. uviedla, že I. S. poskytne ubytovanie na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/XX a že jeho manželka X. S.,
C.. R. má mať v čase kontroly trvalý pobyt na adrese T., G.. N.. L. Č.. XXXX/XX, kde býva s dvomi deťmi pochádzajúcimi z jej prvého manželstva i to, že je momentálne zamestnaná mimo územia SR, t. j. v Anglicku, kde sa aj prevažne zdržiava a podľa ktorého I. S. žiada o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt z dôvodu zlúčenia rodiny na území SR v zmysle § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Zb.z. o pobyte cudzincov, vyhodnotenie spisového materiálu o prvé povolenie na trvalý pobyt - zlúčenie rodiny vyhotoveného OCP PZ Poprad dňa 14.09.2008, rozhodnutia OCP PZ Poprad sp. zn. UHCP-304-12/ RHCP-PO-CP-PP-KP-2008 zo dňa 14.9.2008 o udelení prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR, žiadosti I. S. o trvalý pobyt na neobmedzený čas zo dňa 14.05.2013 spolu s jeho čestným prehlásením, záznamom z kontroly viažucej sa k tejto žiadosti vyhotovenom OCP PZ Prešov dňa 21.05.2013 a vyhodnotením žiadosti o trvalý pobyt I. S. zo dňa 23.05.2013 vyhotovenej OCP PZ Prešov /v čase kontroly I. S. mal byť podľa Ľ. K. - manžela obžalovanej Y. K. na návšteve u svojho známeho v Rakúsku, oznámenia OCP PZ Prešov zo dňa 03.06.2013 adresovanému Mestu Poprad o udelení trvalého pobytu I. S. na neobmedzený čas, žiadosti I. S. o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2014, záznamu z kontroly k udeleniu štátneho občianstva SR vyhotovenom príslušníkom OCP PZ Prešov dňa 24.02.2014, z ktorého vyplýva, že I. S. sa v tom čase nachádzal na Ukrajine, je ženatý, s manželkou pre vzájomné nezhody nežije, záznamu z vykonanej kontroly pobytu cudzinca v mieste bydliska vyhotovenom príslušníkom OCP PZ Prešov dňa 12.03.2014, z ktorého vyplýva, že žiadateľ má pobyt na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/XX, v byte obývanom spoločne s jeho matkou obžalovanou Y. K., nevlastným otcom K.. Ľ. K. a nevlastným bratom Ľ. K.Ý. a že v čase kontroly na tejto adrese nebol prítomný a mal sa na nej zdržiavať len počas víkendov, stanoviska PPZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prešov zo dňa 13.03.2014 k žiadosti I. S. o udelenie štátneho občianstva SR, z ktorého vyplýva, že I. S. v mieste bydliska v čase kontroly vykonanej v dňoch 24.02.2014, 4.3.2014 a 10.03.2014 nebol prítomný, na predmetnej adrese bol príslušníkom OCP PZ Prešov zastihnutý až dňa 19.06.2014 /X. R. ako jeho manželka v čase previerky na tejto adrese zastihnutá nebola/, stanoviska PPZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prešov zo dňa 21.06.2014, žiadosti MV SR, Sekcia verejnej správy Bratislava zo dňa 04.09.2014 k aktuálnemu stanovisku pobytu žiadateľa I. S. týkajúceho sa jeho manželstva sa X. R. a ich spoločnej domácnosti na území SR po dobu najmenej 5 rokov, z ktorej vyplývalo dôvodné podozrenie, že I. S. so svojou manželkou nežije v spoločnej domácnosti, čím nespĺňa jednu zo základných podmienok pre udelenie štátneho občianstva SR podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 40/1993 Zb.z. o štátnom občianstve SR aj preto, že jeho manželka nie je prihlásená k pobytu na adrese pobytu žiadateľa a pracuje v spoločnosti DOXX, a.s. so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina a na to viažucich sa žiadosti a správ OCP PZ Prešov svedčiacich pre dôvodné podozrenie, že I. S. so svojou manželkou X. R. v čase kontrol nebýval v spoločnej domácnosti na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/XX, keďže X. R. uvádzala adresu svojho trvalého bydliska T., G.. C. Č.. XXXX, pričom išlo o podnájom i to, že na adrese T., G.. M. Č.. XXXX/ XX nikdy nebývala, so svojim manželom I. S. nikdy spolu nežila a že ich manželstvo „bol iba taký žart“, resp. že o sobáš s I. S. ju požiadala obž. Y. K., ktorá tým pre neho potrebovala zabezpečiť pobyt na území SR /viď úradný záznam na čl. 139, stanovisko PPZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prešov na čl. 140 až 141/.
Dôkazy získané z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov súd potom vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 11, ods. 12 Trestného poriadku a mal zato, že bol nimi zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti, že ich rozsah mu postačuje na rozhodnutie o žalovanom skutku a že tieto boli získané aj zákonným spôsobom, súčasne mal súd zato, že dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov boli vyhodnotené podľa jeho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho, kto ich v konaní obstaral a že tieto dôkazy svedčia pre to, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná Y. K. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe roka 2006 v Poprade sprostredkovala pre svojho syna I. S., v tom čase trvale bytom F., G.. V. Č.. X, G., štátneho občana Ukrajiny a v Slovenskej republike bytom T., G.. M. Č.. XXXX/XX za odmenu 33,19,--eur /1 000,--Sk/ fiktívny sobáš s X. R., v úmysle mu týmto spôsobom zabezpečiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tým mu pomôcť zotrvať na území Slovenskej republiky, s čím X. R. súhlasila, kde následne po takto uzatvorenom sobáši konanom dňa 17.03.2007 na Mestskom úrade v Poprade bolo I. S. na jeho žiadosť zo dňa 11.08.2008 rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Poprad pod č.p. UHCP-304-12/RHCP-PO-CP-PP-KP-2008 zo dňa 14.09.2008, právoplatného dňom 05.12.2008 udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny v zmysle vtedy platného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov a následne mu bol Oddelením cudzineckej polície PZ v Prešove dňa 29.05.2013 pod č.p. PPZ-HCP-PO8-KP-485-007/2013 na základe jeho žiadosti, ktorú si podal dňa
15.05.2013 v Prešove udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas v zmysle vtedy platného ustanovenia § 46 Zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, v znení neskorších právnych predpisov. Pri uznaní viny obžalovanej Y. K. zo žalovaného skutku a na predmetnom skutkovom základe súd vychádzal predovšetkým z výpovedí svedkyne X. R., F.. E. T., R. Ž., Y.. Y. I., listinných dôkazov ale aj z výpovedí samotnej obžalovanej Y. K., výpovedí svedka I. S., E. S., L. F., Ľ. K., Y.. Y. Š. E. K.. H. H.j majúc zato, že tieto dôkazy na seba vzájomne nadväzovali, boli vo vzájomnej zhode a že sú bez relevantne zistených rozporov či nezrovnalostí. Vykonané dokazovanie súčasne objektívne a spoľahlivo vylúčili obranu obžalovanej Y. K., že sa nedopustila žalovaného konania a spôsobom kladeným jej za vinu obžalobou, pretože obžalovaná sa bránila len tým, že sobáš jej syna I. S., štátneho občana Ukrajiny s X. R.I. bol spontánny a že nesúvisel so získaním jeho trvalého pobytu na území SR, resp. že X. R. nenahovorila na uzavretie sobáša za finančnú odmenu vo výške 1 000,--Sk, že X. R. je na ňu z neznámych dôvodov nahnevaná, čo súd považoval len za účelové tvrdenia a použité v snahe vyviniť sa z následkov svojej trestno-právnej zodpovednosti. Obranu obžalovanej jednoznačne vyvrátila X. R., ktorá v procesnom postavení svedkyne v konaní pred súdom tvrdila, že obžalovaná jej za sobáš s I. S. dala čiastku 1 000,--Sk i to, že malo ísť len o fiktívny sobáš, ktorým obžalovaná chcela pre svojho syna získať trvalý pobyt na území SR a jej výpoveď súd vyhodnotil ako hodnovernú a pravdivú, bez zistenia konkrétneho a relevantného dôkazu svedčiaceho preto, aby svedkyňa chcela obžalovanú úmyselne krivo či nepravdivo obviniť. Záveru súdu o hodnovernosti a pravdivosti tvrdení svedkyne X. R. korešpondovalo aj jej právoplatné odsúdenie na základe trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Poprad, sp. zn. 5T 28/2015 zo dňa 24.03.2015 a na rovnakom skutkovom základe ako v prípade obžalovanej Y. K. a pri právnej kvalifikácii jej konania ako zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona. S výpoveďou svedkyne X. R. sa zhodovali i svedecké výpovede F.. E. T., R. Ž., Y.. Y. I. a aj vyššie uvedené listinné dôkazy o hodnovernosti, ktorých súd žiadne pochybnosti nemal. Súd však mal dôvodné pochybnosti o hodnovernosti dôkazov v podobe výpovedí I. S., E. S., L. F., Ľ. K., pretože tieto boli v rozpore s tvrdeniami svedkov X. R.I., F.. E. T., R. Ž., Y.. Y. I. a s listinnými dôkazmi. Svedkovia boli v blízkom príbuzenskom vzťahu s obžalovanou a mali tak záujem svojimi tvrdeniami pomôcť obžalovanej vyviniť sa z následkov jej trestno-právneho konania a preto tvrdeniam uvedených v ich výpovediach neuveril a vyhodnotil ich len ako účelové, použité v snahe pomôcť obžalovanej. Súd z procesných dôvodov nemohol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou a spočívajúci v prečítaní výpovede X. R. z prípravného konania, pretože menovaná bola pred vyšetrovateľom vypočutá v predmetnej trestnej veci len v procesnom postavení obvinenej osoby a toto jej procesné postavenie bolo ukončené jej právoplatným odsúdením. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovanej Y. K. kvalifikoval ako konanie, ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, pretože obžalovaná naviedla iného, aby v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila zotrvať na území Slovenskej republiky tým, že naviedla X. R. aby za čiastku 1 000,--Sk uzatvorila s jej synom I. S. fiktívny sobáš v úmysle takýmto spôsobom zabezpečiť mu trvalý pobyt na území SR. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako konanie trestne zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z jej následku tento záujem aj porušila. Objektom trestného činu kvalifikovaného ako zločin prevádzačstva je záujem Slovenskej republiky, Európskej únie a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, aby sa štátne hranice prekračovali v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi a aby sa na území týchto štátov zdržiavali a zamestnávali osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo občanmi iného členského štátu Európskej únie alebo občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo nemajú trvalý pobyt na ich území, len legálne. Obžalovaná Y. K. doposiaľ súdne trestaná nebola, nemá ani záznam ani v evidencii priestupkov vedený v MV SR a z miesta trvalého bydliska je hodnotená kladne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovanej Y. K. vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil od páchania
trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, dobu jeho spáchania, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľky, jej pomery, možnosť jej nápravy, na prevahu poľahčujúcich okolností v podobe vedenie riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovanej Y. K. sa tento účel trestu dosiahne aj uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka pri súčasnom použití ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu tak vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj vzhľadom na pomery páchateľky, pretože u obžalovanej by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pri predmetnom zločine prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 /dvoch/ rokov bolo neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovanou postačí aj trest odňatia slobody kratšieho trvania a pod dolnú hranicu trestu, najmenej však vo výmere jedného roka, spolu so skúšobnou dobou v trvaní 1 /jedného/ roka. Súd nebol tohto názoru, aby sa u obžalovanej dosiahol účel trestu a jej náprava uložením iného druhu trestu či inej prísnejšej výmery trestu odňatia slobody a dlhšej skúšobnej dobe. Obžalovanej uložený trest odňatia slobody zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov ako i samotnej osobe obžalovanej, ktorá i pred spáchaním skutku i do vyhlásenia predmetného odsudzujúceho rozsudku viedla riadny spôsob života. Uložený trest bude účinne pôsobiť tak na samotnú osobu obžalovanej v rámci individuálnej prevencie trestu, keďže súd citlivo vníma motív jej konania ako matky, ako aj na ostatných členov spoločnosti v rámci generálnej prevencie trestu a hlavne v súčasnom období, ktoré sa vyznačuje rozširovaním práve tejto trestnej činnosti súvisiacej s migráciou obyvateľstva pochádzajúceho mimo územia Európskej únie.
- naviedla iného, aby v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila zotrvať na území Slovenskej republiky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.