Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-73-2015.pdf
PDF · 89.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2C/73/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Košice, Hlavná 104, IČO: 47243368, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti odporcovi: M. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. T., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 327,21-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,-€, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 200,-€ od 09.01.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 17,77-€ a zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,34-€ na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 327,21-€, úroku z omeškania 5,25% ročne od 09.01.2014 do zaplatenia zo sumy 327,21-€. Návrh zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo 08.12.2013 k uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 200,-€. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkove 262,21-€, ktorú sumu tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21-€. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Percentuálna výška RPMN je v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 08.12.2013. Odporca nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania, ktorého výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, t.j. vo výške 5,25% ročne zo sumy 262,21-€ odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- €, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy o poskytnutí úveru oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavoval sumu 327,21-€ s príslušenstvom.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vec prejednal podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, pretože v konaní ide o drobný spor v zmysle § 29 ods. 6 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (hodnota žalovanej pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000,- €).
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo 08.12.2013 k uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver 200,-€. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkove 262,21-€, ktorú sumu tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21-€. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Percentuálna výška RPMN je v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 08.01.2014. Odporca nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania, ktorého výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, t.j. vo výške 5,25% ročne zo sumy 262,21-€ odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku dňa 15.01.2014, 22.01.2014, 29.01.2014, 05.02.2014, no formu doručovania a doručenie výziev nepreukázal. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-€, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy o poskytnutí úveru oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavoval sumu 327,21-€ s príslušenstvom.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, 11 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa ustanovení OZ, konkrétne § 657 a nasl. o pôžičke.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa názoru súdu nemožno aplikovať s poukazom na znenie ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ tohto zákona. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu 1 mesiac.
Navrhovateľ v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze.
Navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky v sume 200,-€, čo vyplýva z výpisu z účtu navrhovateľa, odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 08.01.2014 a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, návrh navrhovateľa bol v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie sumy 200,-€ vyhodnotený ako právne dôvodný a súd mu v tomto rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z istiny súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ. Odporca sa dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti, t. j. od 09.01.2014. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,25 % p. a., a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa výslovne uvádza, že úver je bezúročný. Účastníci si úroky nedohodli a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 62,21-€ je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ.
Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Navrhovateľ sa domáha náhrady celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 65,-€, tieto však súd považuje za dojednané v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je výrazne v neprospech spotrebiteľa, ani nebola individuálne dojednaná, keďže odporca nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Tie mohli vzniknúť len pri zasielaní poštou, navrhovateľ však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skutočne vykonal ich doručovanie a že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Súd zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto nákladov podľa druhu upomienky považuje za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, poukazujúc aj na neúčelnú realizáciu zasielania týchto upomienok v rozmedzí 7 dní - ako vyplýva z č.l. 11-14, o to viac, že nie je zrejmé, či čo i len prvá upomienka bola odporcovi vôbec doručená. Z vyššie uvedených
dôvodov súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 200,-€ s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 200,-€ od 09.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ aj odporca boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, pričom navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia sumy 200,-€ a odporca čo do zaplatenia sumy 127,21-€. Výška procesného úspechu navrhovateľa vyjadrená v pomere k celému predmetu konania je 61,1228% a výška procesného úspechu odporcu vyjadrená v pomere k celému predmetu konania je 38,8772%. Čistý procesný úspech navrhovateľa je 22,2457%. Súd preto priznal navrhovateľovi 22,2457% všetkých účelne vynaložených trov, ktoré mu v konaní vznikli.
Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 19,50,- € a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 24,90-€ (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie protistrane, písomné podanie návrhu na začatie konania na súd), dva režijné paušály po 8,39-€, spolu v sume 79,90-€ vrátane DPH 20%. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 4,34-€ (22,2457% z 19,50,- €) a za trovy právneho zastúpenia v sume 17,77-€ (22,2457% zo 79,90-€).
V súlade s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej vety OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a teda sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.