Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-68-2010.pdf
PDF · 101.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-6C/68/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci navrhovateľa: Jozef Brenkus, nar. 07.04.1959, bytom Plešivec, ČSA 472, štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti odporcovi: J. K., Z. Y. XXX/X, M. G., IČO: 11 747 170, o neplatnosť výpovede, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 88,35 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 09.09.2009 žiadal súd, aby určil, že rozviazanie jeho pracovného pomeru odporcom zo dňa 09.08.2009 je neplatné ktorým by uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od uvedeného dňa, až do času, kým začne navrhovateľovi znovu prideľovať prácu a súčasne žiadal navrhovateľa zaviazať na zaplatenie trov konania. V návrhu uviedol, že je zamestnancom odporcu v hlavnom pracovnom pomere ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave. Začiatkom augusta pri jednej z jeho služobných ciest ho odporca obvinil z krádeže prevážaného tovaru, čo sa však na pravde nezakladalo. Bolo to i predmetom šetrenia policajných orgánov s tým, že tvrdenia odporcu neboli preukázané. Poslal ho domov a až na jeho telefonický dotaz, dokedy má byť doma mu oznámil, že s ním končí pracovný pomer a na jeho naliehanie mu v priebehu mesiaca august 2009 doručil aj písomnú výpoveď listom označeným ako "rozviazanie pracovného pomeru" datovaným 09.08.2009. Namietal, že list, ktorým navrhovateľ hodlal ukončiť jeho pracovný pomer nie je v súlade s právnymi predpismi a odporuje viacerým ustanoveniam Zákonníka práce. Namietal jeho nezrozumiteľnosť postrádajúc v ňom predovšetkým presné pomenovanie spôsobu, ktorým mieni ukončiť jeho pracovný pomer, pretože spôsob ukončenia pracovného pomeru tak, ako to uvádza odporca Zákonník práce nepozná. Svojim obsahom predmetný list má najbližšie k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. Aplikácia tejto právnej normy je však podmienená závažným porušením pracovnej disciplíny, pričom odporca sa v predmetnom liste o takomto porušení nezmieňuje a jeho konanie kvalifikuje ako hrubé porušenie. Čo je však závažnejším nedostatkom v rozviazaní pracovného pomeru, že odporca neuvádza žiadne konkrétne dôvody, prečo takto postupuje a tým nevymedzuje nijakým spôsobom skutkový dôvod. Z týchto dôvodov rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné, pričom odporcovi súčasne listom zo 04.09.2009 tento svoj názor oznamuje a súčasne sa voči nemu domáha prideľovania práce v zmysle pracovnej zmluvy. Súčasne uplatnil nárok z neplatného rozviazania pracovného pomeru na poskytnutie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku.
Okresný súd Trenčín dňa 02.02.2010 postúpil vec Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom - tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na konanie.
Podaním zo dňa 01.08.2010, doručeným súdu dňa 12.08.2010, navrhovateľ doplnil žalobný návrh a rozšíril žalobný petit tak, že v konečnom dôsledku sa domáha určenia, že rozviazanie jeho pracovného pomeru odporcom zo dňa 09.08.2009 je neplatné. Zároveň žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy od 05.09.2009 do 15.09.2009 vo výške 99,- Eur, ako i náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu, vedeného v UniCredit Bank Slovakia, a.s. Rožňava, č.ú. 6771074005/111, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd uznesením sp. zn. 6C/68/2010-79 zo dňa 08.03.2011 zmenu petitu návrhu pripustil.
Na pojednávaní konanom dňa 29.06.2011 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, aby určil, že rozviazanie pracovného pomeru odporcom zo dňa 09.8.2009 je neplatné, odporca je povinný zaplatiť mu náhradu mzdy za obdobie od 05.09.2009 do 15.09.2009 vo výške 88,35 Eur a náhradu trov konania.
Uznesením zo dňa 29.06.2011 súd zmenu petitu návrhu pripustil.
Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca pripúšťa, že dal navrhovateľovi neplatné rozviazanie pracovného pomeru, ale okamžite, ako si túto skutočnosť uvedomil, teda okamžite ako si uvedomil, že nevymedzil dôvod, oznámil navrhovateľovi, že na okamžitom zrušení pracovného pomeru netrvá. Vyzval navrhovateľa, aby nastúpil do práce. Vyslovil názor, že neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením z dôvodu, že k takémuto rozviazaniu nedošlo, nakoľko odpor na pôvodnom oznámení netrval a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu pokračoval až do času, kedy s ním bol pracovný pomer okamžite skončený a to dňa 23.09.2009, ktorá listina bola navrhovateľovi doručená dňa 28.09.2009. Jednoznačne pracovný pomer trval až do dňa 28.09.2009, čo medzi stranami nie je sporné a samotný rozsudok, ktorým by bola určená neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru by nemal pre účastníkov konania akékoľvek účinky, nakoľko by nezaložil žiadne právne vzťahy ani žiadnym spôsobom nezmenil situáciu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neexistuje z dôvodu, že k takémuto rozviazaniu pracovného pomeru nikdy nedošlo. K ďalšiemu nároku uplatnenému navrhovateľom a to nároku na náhradu mzdy uviedol, že tento je nedôvodný. Vyslovil názor, že v danom prípade nejde o náhradu škody, pretože navrhovateľ si vyčerpal v predchádzajúcom období dovolenku, ktorá mu neprislúchala, na ktorú nemal zákonný nárok, nakoľko mu bola poskytnutá odporcom ako zamestnávateľom s tým, že túto si na základe ich spoločnej dohody navrhovateľ v budúcnosti odpracuje.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej veci rozhodol dňa 19.07.2011 čiastočným rozsudkom sp. zn. 6C/68/2010-109, ktorým určil, že rozviazanie pracovného pomeru, dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.08.2009 je neplatné.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca.
Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol, a to rozsudkom sp. zn. 4Co/316/2011-129 zo dňa 02.02.2012.
Navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote podal dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Cdo/60/2012 zo dňa 30.01.2014 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.02.2012 sp. zn. 4Co/316/2011-129 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/546/2014 zo dňa 05.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2014 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Súd sa oboznámil s návrhom, s listom odporcu adresovaným navrhovateľom zo dňa 09.08.2009 vo veci rozviazania pracovného pomeru, s listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovanému odporcovi zo dňa 04.09.2009 vo veci oznámenia a výzvy na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a na
uspokojenie nárokov plynúcich z pracovného pomeru, s oznámením odporcu zo dňa 10.09.2009 adresovaným navrhovateľovi, s listom odporcu adresovanému navrhovateľovi zo dňa 23.09.2009 vo veci okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, s listom navrhovateľa adresovanému odporcovi zo dňa 05.10.2009 vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru - oznámenia a výzvy na prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, s vyjadrením odporcu zo dňa 14.01.2010, s podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 01.08.2009, s uznesením o pripustení zmeny petitu návrhu zo dňa 08.03.2011, s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/316/2011-129 zo dňa 02.02.2012, s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/60/2012 zo dňa 30.01.2014, s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/546/2014-165 zo dňa 05.06.2014,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2014, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu. Odporca zaslal navrhovateľovi list zo dňa 09.08.2009 vo veci rozviazania pracovného pomeru, kde uvádza: "Týmto s Vami rozväzujem okamžite pracovný pomer. Dňom prevzatia tohto listu končí Vám u nás pracovný pomer. Pracovný pomer s Vami rozväzujeme z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Týmto Vás vyzývam dostaviť sa do kancelárie firmy, odovzdať vyúčtovanie z poslednej pracovnej cesty a prevziať si ukončovacie doklady. Táto zásielka bola uložená dňa 14.08.2009 a prevzatá navrhovateľom dňa 18.08.2009. Listom zo dňa 04.09.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ upovedomil odporcu, že podal žalobu na súd vo veci určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, pričom mu ponúkol možnosť, že ak uzná neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a zaplatí mu všetky trovy vzniknuté v súvislosti s doterajším uplatňovaním pohľadávky, nemá voči tomuto námietok. Týmto listom oznámil odporcovi, že trvá na uvedenom pracovnom pomere a vyzval ho, aby navrhovateľovi začal prideľovať prácu podľa jeho pracovnej zmluvy. Požiadal ho, aby navrhovateľovi bolo oznámené kedy a kam sa má dostaviť na výkon práce. Súčasne ho požiadal, aby do troch dní od doručenia listu uspokojil nároky navrhovateľa v tom smere, aby mu poskytol náhradu za nevyčerpanú riadnu dovolenku, vyplatil stravné za jednotlivé odpracované dni v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a vyplatil mu mzdu. Listom zo dňa 10.09.2009 oznámil odporca navrhovateľovi, že zrušenie pracovného pomeru s ním je neplatné a zároveň ho vyzval, aby nastúpil do práce v pondelok ráno, t.j. dňa 14.09.2009 o 06,30 hod. v prevádzke firmy Vaďovce 67. Tento list bol uložený na pošte dňa 14.09.2009 a prevzatý navrhovateľom 14.09.2009.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu a dodal, že rozhodujúcim obdobím v zmysle § 134 Zákonníka práce je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Týmto štvrťrokom sú mesiace apríl, máj, jún, v ktorých navrhovateľ dosiahol v zmysle mzdového listu predloženého odporcom na pojednávaní konanom dňa 29.06.2011 mzdu vo výške 269,56 Eur za mesiac apríl, 246,28 Eur za mesiac máj, 254,10 Eur za mesiac jún. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, pričom navrhovateľ za uvedené obdobie odpracoval 20, 19 a 22 hodín. Priemerný zárobok za uvedený štvrťrok tak predstavuje sumu 769,94 : 61 odpracovaných hodín, čo predstavuje priemerný hodinový zárobok 12,62 Eur. Nakoľko sa domáhajú náhrady mzdy za obdobie od 05.09 do 15.09.2009, pričom v tomto období mal odpracovať navrhovateľ 7 pracovných dní, výsledná suma predstavuje násobok 7 x 12,6220, a teda 88,35 Eur. Má zato, že žaloba bola podaná dôvodne. Domnieva sa, že započítanie pohľadávok tak, ako to prezentuje odporca nie je v zmysle pracovno-právnych predpisov možné a v prípade, ak sa domnieval, že mu vznikla nejaká škoda, mal postupovať v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce o náhrade škody.
Právny zástupca odporcu uviedol, že čo sa týka časti žaloby o zaplatenie mzdy za obdobie od oznámenia zamestnanca, že na ďalšom zamestnaní trvá do 14.09.2009, kedy bol navrhovateľ vyzvaný, aby sa dostavil do práce, uvádza, že zo mzdových listov za obdobie od 01/2009 až 10/2009 zamestnávateľa vyplýva, že zamestnanec v jednotlivých mesiacoch predchádzajúcich vyčerpal pracovné voľno nad jeho zákonný rámec v sume 14 dní naviac, za ktoré mu bola vyplatená mzda a preto považujú nárok zamestnanca - navrhovateľa na zaplatenie mzdy za 10 kalendárnych dní v mesiaci september za nedôvodný. Navrhol, aby súd vypočul zamestnankyňu odporcu pani K., ktorá preukáže a presne popíše mzdové listy a uvedie a zdôvodní jednak skutočnosť, ktorá spôsobila záporný údaj vo výplatnej páske v roku 2009. Poukázal na to, že táto skutočnosť je zrejmá z predložených mzdových listov, kde navrhovateľ vyčerpal viac pracovného voľna, t.j. dovolenky s náhradou mzdy, než na akú mal nárok, a to v rozsahu 14 kalendárnych dní. Túto skutočnosť uvádzal už sám odporca v prvom skončení pracovného pomeru a táto navrhovateľom nebola žiadnym spôsobom spochybňovaná. Domnieva sa, že neexistuje nárok na vyplatenie mzdy navrhovateľovi. V danom prípade nejde o náhradu škody, pretože zamestnanec - navrhovateľ si vyčerpal v období predchádzajúcom dovolenku, ktorá mu neprislúchala, na ktorú nemal zákonný nárok, nakoľko mu bola poskytnutá zamestnávateľom s tým, že na základe ich spoločnej dohody so zamestnancom si túto mal v budúcnosti odpracovať. To znamená, že navrhovateľ musel najprv požiadať odporcu o poskytnutie dovolenky, na ktorú nemal nárok, túto vyčerpal a zaviazal sa ju odpracovať v budúcnosti. O tejto skutočnosti môže podať svedectvo pani Y. K.. Z predložených mzdových listov vyplýva, že za obdobie október 2008 až september 2009 vyčerpal navrhovateľ dovolenku, za ktorú mu bola poskytnutá mzda, ale na ktorú nemal nárok v zmysle zákona, 14 pracovných dní. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný.
Súd opakovane žiadal, potom, čo bolo právoplatne rozhodnuté čiastočným rozsudkom o určení, že rozviazanie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.08.2009 je neplatné, právneho zástupcu odporcu, aby oznámil adresu bydliska odporcu a adresu Y. K.. Súčasne bol požiadaný, aby predložil súdu všetky dôkazy na vec sa vzťahujúce vrátane mzdových listov za rok 2008, za rok 2009, personalistický údaj o zamestnancovi - navrhovateľovi, prehľad odvodov všetkých poisťovní
- zdravotnej i sociálnej za rok 2008, 2009, kolektívnu zmluvu, ak mali uzavretú. Na uvedené žiadosti bolo reagované až listom právneho zástupcu odporcu doručenom súdu dňa 29.01.2016, v ktorom uviedol, že odporca súdom požadované doklady nemá k dispozícii a tiež nemá vedomosť o pobyte svedkyne K., avšak táto už nie je jeho zamestnankyňou.
Súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorého v tom čase právny zástupca mal doručenie predvolania vykázané, ktorému odvolal plnú moc, ktorý však uviedol, že odporca na osobnej účasti na pojednávaní netrvá a žiada rozhodnúť v jeho neprítomnosti, a to v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 17.02.2016 uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. V časti, v ktorej ešte doposiaľ nebolo rozhodnuté, s poukazom na tú skutočnosť, že o neplatnosti výpovede danej odporcom navrhovateľovi už bolo právoplatne rozhodnuté, trvá. K veci sa viackrát ústne, tak i písomne vyjadrili. Zotrvávajú s navrhovateľom na ich vyjadreniach a majú za to, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že návrh je dôvodný aj v doposiaľ nerozhodnutej časti. Zároveň poukázal na postoj odporcu v tomto konaní, na jeho pasivitu, na jeho ignoráciu pokynov súdu s tým, že podľa jeho názoru je to klasický príklad toho, ako sa účastník v súdnom konaní správať nemá. Vzhľadom na všetky okolnosti navrhuje, aby súd rozhodol podľa petitu podanej žaloby s tým, že pre prípad úspechu vo veci si uplatňuje právo na náhradu trov konania, ktoré by vyčíslil v zákonom stanovenej lehote troch dní písomne. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
Podľa § 79 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom k 31.08.2009, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca neoznámil ani adresu svedkyňu pani K., nedoložil do spisu súdom žiadané doklady, súd vo veci rozhodol vychádzajúc z doterajšieho obsahu spisu a z doposiaľ vykonaných dôkazov. V danom prípade bolo nesporné, že odporca dal navrhovateľovi listom zo dňa 09.08.2009 neplatnú výpoveď. Ďalej bolo nesporné, že navrhovateľ listom zo dňa 04.09.2009 požiadal odporcu o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, na ktorý mu odporca odpovedal listom zo dňa 10.09.2009, v ktorom mu oznámil, že zrušenie pracovného pomeru s navrhovateľom považuje za neplatné a zároveň ho vyzval, aby nastúpil do práce v pondelok ráno, t.j. 14.09.2009 o 06,30 hod. v prevádzke firmy O. 67. Zásielka bola uložená na pošte dňa 14.09.2009 a odporca ju v tento deň ešte prevzal.
Zo mzdového listu predloženého samotným odporcom, ktorý však predložil iba v časti obsahujúcej mzdu, teda len stranu dva mzdového listu, nie stranu jedna mzdového listu, z ktorého by boli zrejmé personalistické údaje, z ktorých pri výpočte mzdy za jednotlivé mesiace vychádzal, ako i prípadne ďalšie ním skutočnosti uvádzané, súd zistil, že navrhovateľ mal za rozhodné obdobie, t.j. za mesiac apríl základnú mzdu 175,99 Eur a odpracovaný počet hodín 96, za mesiac máj základnú mzdu 230,46 Eur a odpracovaný počet hodín 120, za mesiac jún základnú mzdu 249,32 Eur a odpracovaný počet hodín 130. Celkovo za rozhodné obdobie mal základnú mzdu vo výške 655,77 Eur a celkovo za rozhodné obdobie mal odpracovaných 352 hodín. Navrhovateľ mal teda hodinovú mzdu 1,8630 Eur. Za 8 hodín by mu prislúchala mzda 14,904 Eur.
Súd zobral do úvahy, že navrhovateľovi by patrila náhrada mzdy za 6 pracovných dní, a to za pondelok 07.09.2009 až pondelok 14.09.2009, pretože i keď mu odporca oznámil, že má nastúpiť do práce dňa 14.09.2009, navrhovateľ v tento deň nastúpiť ešte nemohol, keď len v tento deň mu bola odpoveď odporcu doručená. Najskôr mohol nastúpiť do práce 15.09.2009 a v tento deň do práce nenastúpil. Navrhovateľovi tak prislúcha náhrada mzdy za obdobie od 07.09.2009, kedy sa jeho žiadosť, že trvá na ďalšom zamestnávaní dostala do dispozičnej moci odporcu do 14.09.2009, t.j. ako bolo uvedené za 6 pracovných dní, a to vo výške 89,42 Eur (14,904 x 6 dní = 89,42 Eur).
Súd poukazuje na skutočnosť, že i na výplatnej páske za mesiac september 2009 rovnako predloženej odporcom vyplýva, že navrhovateľ mal hodinovú mzdu 1,8630 Eur, avšak ani zo mzdového listu, tak ako bol predložený odporcom, ani z výplatnej pásky za mesiac september 2009 nevyplýva, aké bolo krátenie dovolenky a tiež ani skutočnosť, že by navrhovateľ vyčerpal dovolenku nad rámec dovolenky, ktorá by mu patrila. Je teda nevyhnutné konštatovať, že odporca neuniesol vo svojich tvrdeniach dôkazné bremeno. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ žiadal iba sumu 88,35 Eur, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy iba v tejto výške, t.j. vo výške 88,35 Eur, nie vo výške 89,42 Eur, ktorej výške by mu prislúchala.
S poukazom na uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľ uplatnil v konaní viacero nárokov, v predmetnej veci bolo rozhodované aj o predbežnom opatrení. S poukazom na uvedenú skutočnosť súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne, písomne prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.