Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/106/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa 1. KOŠICKÁ DRAŽOBNÁ s.r.o. v likvidácii, Trieda SNP 61, Košice , IČO: 36 576 476, práv. zast. JUDr. Ján Tokár, spol. s.r.o., Werferova 1, O4O 11 Košice, proti odporcovi OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 4.121,51 EUR príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. -167 zo dňa 11.7.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. -167 zo dňa 11.7.2012 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4121,51 EUR, spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 783,87 EUR od 9.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.234,74 EUR od 9.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.102.90 EUR od 29.3.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu sumu 66,- EUR titulom doplatku súdneho poplatku za rozšírenie žaloby do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň uviedol, že o trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2010 sa navrhovateľ domáhal pôvodne zaplatenia sumy vo výške 3.018,61 EUR, čo v priebehu konania navrhovateľ rozšíril o sumu 1.102,90 EUR, teda celkovo o zaplatenie sumy 4.121,51 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril Rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb / ďalej len Rámcová zmluva/. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ uzatvoril Zmluvy o vykonaní dražby a to č. 45/2008, 59/2008 a 48/2008. K realizácií samotných dražieb nedošlo , nakoľko odporca zvážil iný postup a reštrukturalizáciu úveru. Navrhovateľ v súlade s Rámcovou zmluvou vyúčtoval odporcovi fa. č. 302009 náklady a odmenu vo výške 783,87 EUR, faktúrou číslo 312009 náklady a odmenu vo výške 2.234,74 EUR a náklady a odmenu vo výške 1102,90 EUR. Odporca predmetné sumy neuhradil.

Súd vo veci vydal Platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na ustanovenie čl. 8 bod 8.4. písm. b/ Rámcovej zmluvy, podľa ktorého Dražobníkovi nevzniká nárok na uhradenie odmeny ani nákladov v prípade, že došlo k zániku Zmluvy o vykonaní dražby ...teda dražobníkovi / odporcovi/ nevzniká právo na uhradenie odmeny a nákladov ako došlo k zániku o vykonaní dražby uplynutím 6 mesiacov od jej uzatvorenia ,ak v tejto lehote nebola vykonaná dražba, alebo opakovaná dražba. Podľa odporcu nedošlo k realizácií dražieb. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, že uplatnené pohľadávky vznikli do dňa ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré boli založené Zmluvami o vykonaní dražby č. 45/2008, č.48/2008. Ďalej odporca v odpore uviedol, že pohľadávky zo zmlúv boli reštrukturalizované, pričom k predmetným

reštrukturalizáciám došlo po zániku platnosti a účinnosti predmetných zmlúv. Poukázal na čl. 10 písm. d/ Rámcovej zmluvy kde sa uvádza:,, Ustanovenia tejto zmluvy je možné meniť na základe písomnej dohody strán, pričom k žiadnej písomnej dohode medzi zmluvnými stranami nedošlo,,. Odporca tiež zdôraznil, že akýkoľvek úkon realizovaný zo strany zmluvných strán je po zániku uvedených zmlúv / uplynutím 6 mesiacov/ realizovaný bez právneho dôvodu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že medzi zmluvnými stranami je sporná otázka platnosti / Zmluvy o vykonaní dražby/ v čase vyúčtovania odmeny navrhovateľa. Ako ďalej uviedol, odporca vo svojom odpore poukazuje na ustanovenie článku 8 bod 8.4. písmeno b/ Rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb v ktorej sa uvádza: ,,Zmluva o vykonaní dražby alebo zmluva o vykonaní opakovanej dražby taktiež zaniká uplynutím 6 mesiacov od jej uzatvorenia, ak v tejto lehote nebola vykonaná dražba alebo opakovaná dražba,,. Podľa odporcu toto ustanovenie predmetnej Rámcovej zmluvy je v rozpore s ustanovením čl. 8 bodu 8.4. písmeno a zmluvy v ktorej sa hovorí,, Zmluva o vykonaní dražby alebo zmluva o vykonaní opakovanej dražby sa uzatvára na dobu určitú a to odo dňa uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dražby alebo Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby do dňa zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením alebo upustenia od dražby alebo zmarenia dražby alebo v prípade, že žiaden z účastníkov dražby neurobí ani najnižšie podanie alebo žiaden z účastníkov dražby neurobí najnižšie podanie ani po jej znížení". Navrhovateľ preto poukázal na rozpor príslušných ustanovení, ktorý podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa spočíva v tom, že pokiaľ ustanovenie čl. 8 bodu 8.4. písmeno a/ za moment ukončenia platnosti zmluvy považuje presne zákonom definovaný moment dražobného konania / zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením, upustenie od dražby, zmarenie dražby/ ustanovenie článku 8.bod 8.4. písmeno b/ viaže ukončenie platnosti zmluvy nezmyslene na uplynutie času, čo zároveň spôsobuje zmätočnosť ukončenia platnosti zmluvy, čím podľa právneho zástupcu navrhovateľa vyvodzuje stav právnej neistoty. Zdôraznil, že odporca ako aj navrhovateľ sa v minulosti opakovane správali pri jednotlivých zmluvách o vykonaní dražby aj po uplynutí šesť mesačných lehôt tak, ako keby nedošlo k ukončeniu ich platnosti, teda považovali tieto zmluvy aj po tejto šesť mesačnej lehote za platné a účinné. Preto s poukazom na uvedené a predovšetkým na základe praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, právny zástupca navrhovateľa tvrdenie odporcu o zániku zmlúv je podľa jeho názoru právne irelevantné a účelové tvrdenie odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že navrhovateľ a odporca dňa 10.3.2008 uzatvorili Rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb / ďalej len Rámcová zmluva/, na základe ktorej navrhovateľ a odporca uzatvorili Zmluvy o vykonaní dražby č. 45/2008 zo dňa 18.8.2008, č.48/2008 zo dňa 19.8.2008 a č.59/200820 zo dňa 20.8.2008. K realizácií samotných dražieb však nedošlo, nakoľko odporca nepodpísal navrhovateľovi oznámenie o dražbe s odôvodnením, že u dlžníkov / O., S., / zvažuje iný postup napr. cez reštrukturalizáciu úveru k čomu nakoniec došlo a odporca so svojimi dlžníkmi p. M. O., D.S. dospeli k dohode a pristúpili k realizácií reštrukturalizácie úverov, čo navrhovateľ preukázal elektronickou poštou, ktorá bola navrhovateľovi zaslaná odporcom. Čo sa týka posledného dlžníka /F./ odporca zvážil iný postup. Navrhovateľ si v súlade s príslušnými ustanoveniami predmetnej Rámcovej zmluvy konkrétne čl. 3 bodom 3.3 písmeno c/ si vyúčtoval odmenu v sume 783.87 EUR 1.102,90 EUR a 2.234.74 EUR.

V priebehu konania navrhovateľ rozšíril návrh o zaplatenie sumy 1.102,90 EUR s príslušenstvom t.j. 9% ročným úrokom z omeškania od 29.03.2012 do zaplatenia, čo súd svojím rozhodnutím podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil.

Odporca počas konania navrhoval návrh zamietnuť, z dôvodov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu.

Z výpovede navrhovateľa v konaní súd zistil, že tento na základe oslovenia odporcu bez výberového konania uzavrel s odporcom 10.3.2008 Zmluvu o vykonávaní dobrovoľných dražieb, pričom táto spolupráca trvala 15 mesiacov. Navrhovateľ za uvedené obdobie pre odporcu uhradil pohľadávky vo výške viac ako 773 tisíc EUR. Dôvodil, že spolupráca bola veľmi dobra, mal plnú dôveru odporcu a to až v takej miere, že mu posielal odporca originál dokladov. V niekoľkých prípadov navrhovateľ upozornil odporcu na nesprávny postup na základe čoho odporca tieto nedostatky odstraňoval, aby priebeh dražby nebol v priebehu dražobného konania napadnutý žalobou na neplatnosť dražby. Podľa navrhovateľa problémy nastali v roku 2009 v dôsledku krízy, ktorá sa začala prejavovať aj na trhu nehnuteľností najmä v okresoch Kráľovský Chlmec, Trebišov, kde ceny nehnuteľností sú niekoľkonásobne nižšie, ako

v iných mestach Slovenskej republiky. Odporca vzniesol v tejto súvislosti požiadavku, aby navrhovateľ záujemcom o kúpu nehnuteľností dal podpisovať zmluvu o zložení dražobnej zábezpeky, ktorá obsahovala klauzulu o zmluvnej pokute vo výške dražobnej zábezpeky v prípade, že účastník dražby nebude licitovať na uvedenej dražbe. Navrhovateľ tento postup odmietol. Ďalej štatutárny zástupca navrhovateľ uviedol, že neochota banky uhradiť odmenu sa datuje v posledných troch mesiacoch spolupráce, do uvedeného dátumu bola spolupráca výborná o čom svedči i tá skutočnosť ,že v iných prípadov bola lehota dlhšia ako šesť mesiacov a dražobná odmena a náklady boli odporcom riadne preplatené. Tiež mal súd v konaní preukázané, že zmluvné strany si vo vzájomnom obchodnom vzťahu zaviedli takú prax, že uvedenú lehotu 6 mesiacov /od uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dražby/ nedodržiavali. Konkrétne, navrhovateľ poukázal a do spisu založil Zmluvu o vykonaní dražby č.58/2008 / dlžník Čierna/ , kedy aj v tomto prípade došlo k reštrukturalizácií po uplynutí lehoty 6 mesiacov , pričom odporca vyúčtované náklady navrhovateľovi riadne uhradil. Z elektronickej pošty medzi účastníkmi sporu /l.č. 141/mal súd preukázané , že v prípade Zmluvy o vykonaní dražby ,č. 45/2008 / dlžník S. /,ktorá bola uzavretá dňa 18.8.2008 a Zmluvy o vykonaní dražby č 59/2008 zo dňa 12.11.2008 /dlžník O./, dňa 1.apríla 2009 teda po 6 mesiacoch, odporca /konkrétne pracovník odporcu Ing. Y. ,ktorý je na predmetných zmluvách uvedený ako kontaktná osoba za odporcu/, písal navrhovateľovi, že klienti sú v riešení, požiadal navrhovateľa, aby zatiaľ neriešil Oznámenia o dražbe, pričom vyzval navrhovateľa o priebežnú fakturáciu nákladov. Z ďalšieho dokladu elektronickej pošty medzi navrhovateľom a odporcom /H.. Y. /l.č. 148/ z 11. mája 2009 mal súd preukázané, že odporca vyzval navrhovateľa o zabezpečenie postupu za jednotlivých klientov podľa tabuľky. Z priloženej tabuľky /l.č. 149/ vyplýva , že v prípade Zmluvy o vykonaní dražby č. 45/2008 dal odporca pokyn na pokračovanie v procesoch , pričom sama banka - odporca / teda odporca dal pokyn navrhovateľovi /,žiadala navrhovateľa, aby dražba bola vykonaná najneskôr do IV mesiaca roku 2009. Dňa 23.júna 2009 odporca elektronickou poštou /l.č. 16/ oznámil navrhovateľovi , že v prípade klientov dlžníkov P.. S. /Zmluva o vykonaní dražby č.45/2008/, Q.. O. /Zmluva o vykonaní dražby 59/2008/ odporca pristúpil k reštrukturalizácií úverov. V prípade Zmluvy o vykonaní dražby 48/2008 /dlžník F./ nedošlo k vykonaniu dražby na základe pokynu odporcu o čom svedčí elektronická pošta zaslaná navrhovateľom odporcovi /. Súd z predmetnej rámcovej zmluvy zistil, že účastníci si v nej dojednali výklad pojmov obsiahnutých zmluve, ďalej si dojednali Predmet zmluvy /čl.2/, Odmena a náklady dražobníka /čl.3/, Povinnosti dražobníka pri poskytovaní služieb /čl. 4/, Vyhlásenia a záruky dražobníka /čl. 5/, Zodpovednosť za škodu /čl.6/, Dôverné informácie /čl.7/,Trvanie a ukončenie /čl.8/, Doručovanie /čl. 9/,Spoločné a záverečné ustanovenia /čl.10/, spolu s prílohami. Podľa čl. 3 bod 3.3, písm.iii dražobník má nárok na paušálnu odmenu , ak sa banka dohodla s dlžníkom na reštrukturalizácií pohľadávky... . Podľa písm. f/ predmetnej zmluvy dražobníkovi nevzniká nárok na uhradenie odmeny ani nákladov v prípade, že došlo k zániku Zmluvy o vykonaní dražby alebo Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby.Podľa čl. 8 bod 8.4. písm. b/ Zmluva o vykonaní dražby alebo Zmluva o vykonaní opakovanej dražby taktiež zaniká uplynutím 6 mesiacov od jej uzatvorenia, ak v tejto lehote nebola vykonaná dražba, alebo opakovaná dražba. Súd sa po takto vykonanom dokazovaní stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že rozpor príslušných ustanovení spočíva v tom, že pokiaľ ustanovenie čl. 8 bodu 8.4. písmeno a/ za moment ukončenia platnosti zmluvy považuje presne zákonom definovaný moment dražobného konania/ zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením, upustenie od dražby, zmarenie dražby/ ustanovenie článku 8.bod 8.4. písmeno b/ viaže ukončenie platnosti zmluvy nezmyslene na uplynutie času, čo zároveň spôsobuje zmätočnosť ukončenia platnosti zmluvy a čo vyvodzuje stav právnej neistoty. Záverom súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že odporca sa dovoláva zániku zmlúv o vykonaní dražby v sporných /posledných 3 prípadov/ pričom v predchádzajúcich zmluvách vzájomnej spolupráce s navrhovateľom toto nikdy nenamietal. Z predmetnej rámcovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom však vyplýva aj skutočnosť, že odporca aktívne do tohto vzťahu vstupoval najmä čo sa týka kontaktu s tretími osobami /dlžníkmi odporcu/. Práve na tento kontakt navrhovateľ nemal žiadny vplyv, jednalo sa o rokovania medzi odporcom a dlžníkmi odporcu. Preto podľa názoru súdu, to nemôže byť na ťarchu navrhovateľa. Skutočnosť, že nebola zachovaná 6 mesačná lehota bola spôsobená týmito rokovaniami odporcu a jeho dlžníkov. Je nesporné, že navrhovateľ sa riadil pokynmi odporcu, čo napokon jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov elektronickej pošty odporcu. Skutočnosť, že odporca nedodržal /a ani nemohol dodržať, vzhľadom na pokyny odporcu ktorými sa navrhovateľ v plnej miere riadil / túto šesť mesačnú lehotu, nebolo spôsobené konaním resp. nekonaním navrhovateľa ale preto, že pokyny odporcu boli v takom časovom rozpätí, že navrhovateľ v uvedených zmluvách túto lehotu ani nemohol dodržať/ o čom svedčí elektronická pošta/. Na základe uvedeného , podľa názoru súdu sa odporca nemôže zbaviť svojej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi ním riadne vyúčtovanú odmenu a náklady, nakoľko zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu zmluvy.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 269 ods. 2, 272 ods. 1 Obch. zák. a čo sa týka príslušenstva podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a žalobnému návrhu navrhovateľa ako plne dôvodnému vyhovel a uviedol, že o trovách konania rozhodne v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol v ňom, že je nesporné, že dňa 10.3.2008 uzatvoril s navrhovateľom Rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zabezpečiť vykonávanie dražieb a ostatných činností a záležitostí súvisiacich s dražbou, za čo sa v súlade s článkom 3 Rámcovej zmluvy odporca zaviazal navrhovateľovi zaplatiť odmenu. Zmluvné strany si v článku 3.3 Rámcovej zmluvy jednoznačne vydefinovali podmienky, za ktorých navrhovateľovi vznikne nárok na odmenu pre prípad nevydraženia predmetu dražby. Okrem toho si však zmluvné strany v predmetnej Rámcovej zmluve zadefinovali aj prípady, kedy navrhovateľovi nevznikne nárok na úhradu odmeny. V zmysle čl. 3.3 písm. f) Rámcovej zmluvy navrhovateľovi nevznikne nárok na odmenu v prípade, že došlo k zániku zmluvy o vykonaní dražby z dôvodu uplynutia 6 mesiacov od jej uzatvorenia a v tejto lehote nedošlo k vykonaniu dražby alebo opakovanej dražby. Zároveň sa v čl. 8.4 písm. d) Rámcovej zmluvy zmluvné strany dohodli na tom, že po ukončení zmluvy o vykonaní dražby alebo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zostávajú zachované nároky zmluvných strán, ktoré vznikli do dňa ukončenia zmluvného vzťahu, nie však po jej ukončení. Navrhovateľ na základe Rámcovej zmluvy uzatvoril s odporcom dňa 18.8.2008 Zmluvu o vykonaní dražby č. 45/2008, dňa 20.11.2008 Zmluvu o vykonaní dražby č. 59/2008 a dňa 19.8.2008 Zmluvu o vykonaní dražby č. 48/2008. Na základe ani jednej z uvedených zmlúv nedošlo k vykonaniu zamýšľaných dražieb v lehote 6 mesiacov od ich uzatvorenia, v dôsledku čoho v súlade s článkom 8.4 písm. b) Rámcovej zmluvy došlo k zániku všetkých uvedených zmlúv. Z uvedeného teda podľa odporcu jednoznačne vyplýva, že v súlade s článkom 3.3 písm. f) ods. (ii) Rámcovej zmluvy zánikom týchto zmlúv nemohol navrhovateľovi vzniknúť nárok na úhradu odmeny za nezrealizované dražby. Nárok na odmenu a náklady navrhovateľovi takisto nemohol vzniknúť v prípade Zmluvy o vykonaní dražby č. 45/2008 a Zmluvy o vykonaní dražby č. 59/2008 ani z titulu uvedeného v článku 3.3 písm. c) ods. (iii) Rámcovej zmluvy, t.j. z titulu dohody odporcu s dlžníkom o reštrukturalizácii pohľadávky spôsobom, podľa ktorého bude odporca uspokojený na 100 % sumy pohľadávky vrátane nákladov a odmeny, nakoľko síce v oboch prípadoch došlo k reštrukturalizácii pohľadávok, avšak v oboch prípadoch sa tak stalo až po uplynutí 6 mesačnej lehoty na vykonanie dražby, kedy v zmysle Rámcovej zmluvy v dôsledku zániku zmlúv už navrhovateľovi tento nárok vzniknúť nemohol. Na základe uvedených skutočností odporca vyjadril názor, že navrhovateľ nemá a nikdy mu ani nevznikol nárok na ním uplatnenú odmenu. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať odporcu na náhradu trov konania. Dôvodil, že odporca vo svojom odvolaní žiadal, aby odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom dôvodom tohto je podľa jeho názoru simultánne splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je pochybenie súdu v tom, že nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, a druhou podmienkou je nedostatočné zistenie skutkového stavu. Navrhovateľ má za to, že postupom prvostupňového súdu ani jeho rozhodnutím nedošlo v danom prípade k splneniu ani jednej z vyššie uvedených podmienok. Odporca vo svojom odvolaní síce uvádza, že toto opiera o ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., avšak absolútne žiadnym spôsobom bližšie nerozvádza, v čom vidí splnenie prvej podmienky tohto odvolacieho dôvodu, teda kedy a kde sa prvostupňový súd dopustil pochybenia v tom, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, ktorého následkom by bolo nesprávne právne posúdenie veci. Odporca v celom svojom odvolaní neuvádza ani jedno ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, z ktorého by sa dalo dedukovať, v čom vidí nesprávne použitie právneho predpisu súdom. Z uvedeného dôvodu považuje navrhovateľ tvrdenie odporcu o tom, že prvostupňový súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, za ničím nepodložené a neodôvodnené. K druhej podmienke daného odvolacieho dôvodu, teda k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci súdom, navrhovateľ uviedol, že v danom prípade prvostupňový súd skutkový stav dostatočne zistil a to tak, že jednak vychádzal zo samotných tvrdení účastníkov sporu, a zároveň náležite preveril listinné dôkazy. S Rámcovou zmluvou o vykonaní dražieb ako aj s jednotlivými zmluvami o vykonaní dražieb sa súd prvého stupňa podľa navrhovateľa riadne oboznámil a nachádzajú sa aj v súdnom spise. O uvedenom svedčí aj samotný text odôvodnenia rozhodnutia, kde na strane 3 súd jasne uvádza, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to mimo iného

aj s Rámcovou zmluvou o vykonávaní dražieb a jednotlivými zmluvami o vykonaní dražieb č. 45/2008, 48/2008 a 59/2008. Navrhovateľ tiež uviedol, že ani v samotnom odôvodnení odvolania odporca neuvádza, v čom by mal byť reálny skutkový stav odlišný od skutkového stavu zisteného súdom, resp. v čom odporca vidí nedostatočnosť zisteného skutkového stavu. Odporca podľa navrhovateľa neuvádza žiadne argumenty a ani neuvádza žiadne nové dôkazy na podporu svojho tvrdenia o nedostatočne zistenom skutkovom stave súdom. V skutočnosti nenapáda súdom zistený skutkový stav veci a ani nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ale iba opakuje svoje tvrdenia, ktoré už predtým uviedol počas konania pred súdom prvého stupňa v danej veci, čo však v žiadnom prípade podľa navrhovateľa nie je dôvodom na podanie odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. V zmysle uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, teda navrhovateľ má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa §-u 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., oboznámil sa s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, zopakoval dokazovanie listinnými dokladmi a to prečítaním rámcovej zmluvy č.l. spisu 18-35, zmluvami o vykonaní dražby č. 59/28,45/2008, faktúrou na sumu 780,30 EUR a ostatnými listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise, s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu, ako aj zo dňa 2.8.2012, ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu odporcu zo dňa12.9.2012 a po takto preskúmanom spisovom materiáli dospel pomerom hlasov 3:0 k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a tomuto je potrebné v plnom rozsahu vyhovieť. Odôvodnil to tým, že v rámcovej zmluve o vykonávaní dražieb zo dňa 10.3.2008 boli v čl. 3, 3.1, 3.2, a 3.3, presne dohodnuté podmienky, kedy dražobníkovi vzniká nárok na zaplatenie odmeny a vynaložené náklady a kedy tento nárok nevzniká. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s argumentáciu odporcu uvádzanou v priebehu konania pred súdom prvého stupňa ako aj uvádzanou v dôvodoch jeho odvolania, kde poukazoval na znenie čl. 3.3 písm. f/ Zmluvy, podľa ktorého nárok na odmenu nevznikne,, ak došlo k zániku zmluvy o vykonaní dražby z dôvodu uplynutia 6 mesiacov od jej uzavretia, a v uvedenej lehote nedošlo k vykonaniu dražby, alebo opakovanej dražby. V zmluve sa zánik nároku neviaže na skúmanie podmienok nevykonania dražby, teda či k jej nevykonaniu došlo zavinením zo strany navrhovateľa alebo odporcu. čl. 8.4 písm. d/ upravuje nárok na zachovanie nárokov zmluvných strán , ktoré sú viazané na vznik do ukončenia zmluvného vzťahu. Predmetné Zmluvy o vykonaní dražby, ktorých odmena je predmetom tohto konania neboli ani v jednom prípade vykonané v lehote do 6 mesiacov od ich uzavretia. V súlade s čl.-8.4 ods. b/ Zmluvy došlo k ich zániku, preto aj odvolací súd je názoru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na úhradu odmeny za nerealizované dražby v dohodnutej lehote. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol.

Navrhovateľ podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, v ktorom uviedol, že toto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je nedostatočne odôvodnené. Podľa jeho názoru odvolací súd na základe správnych skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver, pritom nespochybnil skutkové závery súdu prvého stupňa, žiadnym právne relevantným spôsobom dokazovanie nedoplnil ale vyvodil iný právny záver bez toho, aby ho riadne odôvodnil. Dôvodil, že medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie Rámcovej zmluvy zo dňa 18.8.2008 a jednotlivých zmlúv o vykonaní dražby najmä č. 45/2008, 48/2008 a 59/2008, na základe ktorých podnikal kroky smerujúce k realizácií samotných dražieb. K samotnej realizácii dražieb však nedošlo z dôvodu, že medzi odporcom (po vykonaní viacerých úkonov navrhovateľa ako dražobníka) a jeho dlžníkmi došlo k reštrukturalizácii úverov, čo malo za následok zastavenie realizácií dražieb zo strany odporcu. Z toho dôvodu odporca odmietol navrhovateľovi preplatiť odmenu podľa bodu 3.3 Rámcovej zmluvy s odôvodnením, že dražobníkovi nevzniká nárok na odmenu ani nákladov v prípade, že došlo k zániku zmluvy o vykonaní dražby podľa čl. VIII bod 8.4. písm. b/. Túto argumentáciu si bez ďalšieho osvojil odvolací súd, pričom to relevantne neodôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Vytýkal v dovolaní ďalej odvolaciemu súdu, že sa vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou sporného výkladu čl. VIII bod 8.4. písm. a/ a b/ Rámcovej zmluvy v čom vidí jeho pochybenie, pretože ak by odvolací súd dôsledne vyhodnotil celý článok VIII uvedenej zmluvy dospel by k záveru, že bod 8.4. písm. b/ len dopĺňa bod 8.4. písm. a/. Zdôraznil, že preukázal v konaní pred súdom prvého stupňa, že pri uzatváraní Rámcovej zmluvy ju nemali účastníci v úmysle vykladať a uplatňovať tak, ako to účelovo vykladal a tvrdil odporca o čom svedčí aj skutočnosť, že až do momentu vzniku tohto súdneho sporu sa tak nesprával. Ďalej v dovolaní zdôraznil, že zmluvné strany si vo svojom vzájomnom obchodnom vzťahu zaviedli takú prax, že uvedenú lehotu 6 mesiacov už nedodržiavali. Je toho názoru, že súd musí prihliadať na zavedenú prax vo vzájomnom obchodnom styku po uzavretí zmluvy, pričom poukázal na rozhodnutia

NS SR v obdobnej veci sp. zn. a . Taktiež tvrdil, že preukázal v konaní skutočnosť, že odporca považoval zmluvy o vykonaní dražieb za platné a účinné aj po 6-tich mesiacoch od ich uzavretia o čom svedčí dôkaz predložený súdu prvého stupňa - pokyn odporcu z 11.2.2009 v súvislosti so zmluvou č. 45/2008, ktorá bola na pokyn odporcu realizovaná v apríli 2009 a tiež zmluva č. 58/2008, podľa ktorej odporca mu vyplatil odmenu i keď došlo k reštrukturalizácii dlhu jeho dlžníka po uplynutí 6-tich mesiacov. V dovolaní tiež poukázal na ust. § 17 ods. 8 zák. č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého v prípade zmlúv č. 45/2008 a 59/2008 preukázateľné neposkytoval navrhovateľovi potrebnú súčinnosť na realizáciu dražieb a so svojimi dlžníkmi dospel k dohode a následne k reštrukturalizácií úverov. V tejto súvislosti poukázal i na znenie čl. 3 bod 3.3. písm. a/ ods. /i/ Rámcovej zmluvy, podľa ktorého ak dražobník upustí od dražby alebo opakovanej dražby na základe písomnej žiadosti banky (odporcu) z dôvodov iných ako je uhradenie celej pohľadávky má dražobník nárok na paušálnu odmenu 20.000,- SK vrátane DPH a tiež na úhradu účelne vynaložených nákladov. Z uvedených dôvodov navrhol dovolaciemu súdu zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

K dovolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a navrhol ho z dôvodov, ktoré tvrdil pred súdom prvého stupňa zamietnuť.

Najvyšší súd SR ako súd dovolací preskúmal dovolanie a zistil, že je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa predpísané zákonné náležitosti a dospel k záveru, že je dôvodné. V dovolacom konaní posudzoval najmä základnú otázku či bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom odmeny a nákladov, ktoré mu mali vzniknúť zo záväzkového vzťahu s odporcom. Zistil, že súd prvého stupňa vykonal v tejto súvislosti rozsiahle dokazovanie a preto skúmal dovolací dôvod, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru v zmysle § 213 O.s.p. v zásade platí pre odvolacie konanie apelačný princíp a jeho rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku si spravidla vyžaduje vykonať, opakovať alebo doplniť dokazovanie. Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa znamená, že sa nemá odchýliť od skutkových zistení súdom prvého stupňa a ak sa mieni musí zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkových zistení, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní ide o vadu konania. V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe skutkového dokazovania vyslovil právny záver o dôvodnosti podanej žaloby. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí však vyslovil opačný záver a žalobu zamietol bez toho, že by zopakoval dokazovanie, prípadne ho doplnil a tak si zadovážil podklad pre iný záver. Preto odvolací súd pochybil, keď prehodnotil vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa bez toho, aby tieto zopakoval prípade doplnil a dopustil sa procesného pochybenia, nakoľko postupoval v rozopre s § 213 O.s.p.. Naviac dovolací súd zistil, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá tiež náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože v odôvodnení neuviedol skutočnosti, ktoré považoval za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Tiež sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s dôvodmi, na základe ktorých bola žaloba podaná vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré bolo podané odvolanie. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd opätovne prejednal odvolanie odporcu a preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. (Odvolací súd prejednal opätovne odvolanie v inom senáte ako pôvodne, avšak v súlade s rozvrhom práce odvolacieho súdu, nakoľko medzičasom pôvodný odvolací senát zanikol).

V tomto novom odvolacom konaní pokračoval s navrhovateľom tak ako je uvedený v záhlaví tohto rozsudku, nakoľko od 13.1.2015 spoločnosť navrhovateľa vstúpila do likvidácie.

Odvolací súd prejednaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vo veci zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poznamenáva, že nebolo možné prihliadnuť na dôvody odvolania odporcu (čo vyplýva i z dovolacieho rozhodnutia), nakoľko odporca sa bránil len striktne ustanoveniami Rámcovej zmluvy, pričom navrhovateľ pred súdom prvého stupňa preukázal, že len jeho konanie bolo v súlade s touto zmluvou a porušenia zmluvy, resp. nerešpektovanie zmluvy bolo len na základe konania odporcu. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa riadne posúdil a odôvodnil a odvolací súd sa s nimi stotožnil najmä z toho dôvodu, že si súd pri posudzovaní veci musí prihliadať na konanie účastníkov a nimi zavedenú prax vo vzájomnom obchodnom styku (ako správne poukázal navrhovateľ), nakoľko takéto postupy boli judikované už i Najvyšším súdom SR (napr. v konaniach sp. zn. a ). Pretože sám odporca spôsobil, že navrhovateľ nemohol dodržať 6-mesačnú lehotu na uskutočnenie dražby, vzhľadom na celkové správanie účastníkov v ich vzájomnom obchodnom vzťahu podľa predmetnej zmluvy, nemôže spôsobiť zánik práva navrhovateľa na zaplatenie odmeny a nákladov, ktoré sú predmetom sporu. Preto odvolací súd posúdil, že ďalšie tvrdenia odporcu sú len v rovine tvrdení bez akýchkoľvek dôkazných prostriedkov. Naopak navrhovateľ v konaní predložil všetky dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojho nároku.

Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa samostatným uznesením, nakoľko v napadnutom rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.