Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-200-2011.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/200/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobkyne: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX/XX, H. T., zastúpená Advokátskou spoločnosťou s.r.o. so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, zast. advokátkou JUDr. Tatianou Timoranskou, proti žalovanému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX/XX, H. T., o zaplatenie 350,27 eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2011 domáhala pôvodne od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia zaplatením istiny 498,66 Eura s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 5C 57/2010-18 zo dňa 31.08.2010, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2010 a po rozvode manželstva podala návrh o vyporiadanie BSM, ktoré aj v súčasnosti je v konaní pod sp. zn. 16C 253/2010.
Súd prvého stupňa v predmetnej veci po rozšírení žaloby žalobkyňou rozhodol tak, že zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 765,76 Eur, spolu s príslušenstvom, ďalej ho zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom náhrady trov konania sumu 179,50 Eur, a tiež ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok na účet tun. súdu v sume 45,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako žalovanú sumu, aj trovy konania spolu so súdnym poplatkom. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku a zamietnutia návrhu. Poukázal na neobjektívne rozhodnutie sudkyne v tom, že neposudzovala ním predložené dôkazy, účty a platby úhrad spojených s užívaním bytu. Uviedol, že za užívanie bytu zaplatil nájomné 01.08.2011 sumou 165,20 Eur, na účet žalobkyni poslal sumu 687,55 Eur, za smeti 16,35 Eura, inkaso 114,35 Eura, elektrinu 160,- Eur, čo platil za žalobkyňu, pričom od nej nedostal žiadne peniaze. Doklady o zaplatení a výpisy z účtov poslal súdu prvého stupňa, ale súd prvého stupňa sa nimi nezaujímal, z čoho vyplýva, že nezistil úplne skutkový stav veci.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania, z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a tým účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že žalovaná suma zahŕňa platby spojené s užívaním bytu za čas pred rozvodom manželstva účastníka konania, od júna 2010 do 19.10.2010 a za čas po rozvode ich manželstva, od 20.10.2010 do augusta 2011. V prípade nákladov na byt účastníkov je potrebné rozlišovať obdobie ich vzniku, pretože náklady vzniknuté do rozvodu manželstva účastníkov konania, s ktorým sa spája
zánik ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú odlišný právny režim, ako náklady vzniknuté po uvedenej skutočnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu položky za obdobie do rozvodu manželstva predstavujú spoločné záväzky účastníkov - spoločné dlhy, viaznuce na majetku patriacom do BSM účastníkov, do jeho zániku, a tieto je potrebné riešiť len v rámci konania vyporiadania BSM účastníkov. Čo sa týka uplatňovaných nárok vzniknutých za obdobie po zániku manželstva a BSM účastníkov konania, mal odvolací súd za to, že až do vyporiadania BSM účastníkov sú naďalej obaja účastníci zo zákona povinní tieto náklady spojené s užívaním a udržiavaním spoločných vecí uhrádzať spoločne a to v rovnakých zákonných podieloch. Žalobkyňa v konaní uplatňovala zaplatenie sumy 765,76 Eura tvrdiac, že túto sumu uhradila za žalovaného, zároveň, ale nepreukázala úhradu všetkých platieb, a to rozhlasu a televízie za mesiac september a november 2011 a elektriny za jún a august 2010. Súd prvého stupňa sa mal vysporiadať s obranou žalovaného o úhradách spojených s užívaním bytu. Pokiaľ žiadal znížiť žalovanú pohľadávku o nim uhradené platby, bolo potrebné posúdiť, či sa nejedná o započítací prejav žalovaného podľa § 580 OZ, keďže o tieto platby žiadal znížiť žalovanú pohľadávku. S poukazom na vyššie uvedené úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť obranu žalovaného o nim vykonaných platbách a doplniť dokazovanie za účelom zistenia, kedy a aké úhrady vykonal a čoho sa týkali. Vyhodnotí aj listinné dôkazy založené v spise z hľadiska účelu platieb a po zistení, že sa týkajú rozhodného obdobia a súvisia s úhradami spojenými s užívaním bytu uplatnenými žalobou, bude potrebné posúdiť, či sú pohľadávky spôsobilé na započítanie a to k okamihu ich stretu.
Súd prvého stupňa ďalším rozsudkom zo dňa 16.4.2014 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 350,27 eur s príslušenstvom a titulom náhrady trov konania ho zaviazal na zaplatenie sumy 287,37 eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 21,- eur. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podal voči nemu žalovaný odvolanie a poukázal opätovne na to, že druhé konanie pred súdom vykazovalo vady rovnako ako prvé, lebo súd nezohľadnil platby ním vykonané, ktoré zdokladoval. Vytýkal súdu postup v tom, že pýtal od neho kópie účtu ako dôkaz o platbách s odôvodnením, že nevidno dátum a zaplatené čiastky. Tieto sa podľa názoru žalovaného dajú zistiť v banke. Vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav veci, skutočnosť, že neprihliadol na ním predložené dôkazy o úhradách platieb a žalobkyňa sa nepriznala, čo dostala na svoj účet a na účet svojej kamarátky v sume 200,- eur, ktoré peniaze jej uhradil. Navrhoval zamietnuť aj výrok o náhrade trov konania s odôvodnením, aby ich zaplatila žalobkyňa.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 16.4.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že je potrebné tento rozsudok podľa § 221 odsek 1 písmeno f), h) zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav veci, čoho dôsledkom sa stal rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na potrebu skúmať obranu žalovaného a dôkazy, ktoré založil do spisu a za tým účelom posúdiť dôvodnosť ním uplatňovaných námietok voči žalobou uplatnenému nároku.
Dňa 17.2.2016 súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania a právnej zástupkyni žalobkyne podľa § 101 odsek 2 O.S.P., keď právna zástupkyňa žalobkyne ospravedlnila svoju neúčasť písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.2.2016, v ktorom uviedla, že ospravedlňuje svoju neúčasť, lebo absolvuje neodkladné predoperačné vyšetrenie a žalobkyňa je dlhodobo v zahraničí a súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti a aby aj rozhodol. Súhlasila s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti a na podanej žalobe trvala v plnom rozsahu. Žalovaný mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil a ani žiadnym spôsobom nepožiadal súd o odročenie pojednávania, pričom termín pojednávania bral na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, výpoveďou žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to: rozšírením žalobného petitu z č. l. 31, vyúčtovaním nákladov na dodávku tepla z č. l. 38, vyjadrením žalovaného, kópiami hotovostných vkladov na účet v banke, ktoré predložil žalovaný a kópiami príjmových pokladničných dokladov a pokladničných poukážok platieb za dodávku el. energie a SIPO, odvolaním žalovaného, uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2012, vyjadrením žalovaného z č. l. 126, vyjadrením ZSE Energia a.s. z č. l. 167, faktúrami k vyúčtovaniu el. energie, dôkazmi predloženými žalovaným z č. l. 239-243, výpismi z
účtu žalobkyne za sporné obdobie, ktoré zaslala súdu Tatrabanka a.s., pob. NZ z č. l. 246-251, dvoma odvolaniami žalovaného, uznesením odvolacieho súdu č. k. 25Co/257/2012-109 zo dňa 31.10.2012 a 8Co/757/2014-222 zo dňa 18.3.2015 o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, a zistil tento skutkový a právny stav:
Prednesom právnej zástupkyne žalobkyne bolo preukázané, že trvá na poslednej pripustenej zmene petitu žaloby, a to na zaplatenie sumy 350,27 eur, keď žalobkyňa uznala, že žalovaný určité platby vykonal, a preto v tej časti zobrala späť žalobu a v ďalšom štádiu konania je na žalovanom, aby sa vyjadril a preukázal, čo podľa neho je ešte dôvod, aby zo žalovanej sumy 350,27 eur bolo započítané z tých platieb, čo on zaplatil a na ktoré sa odvoláva. Žalobkyňa sa nevyjadrila v tom smere, že by aj zo sumy 350,27 eur navrhovala konanie čiastočne zastaviť, lebo nepozná vyjadrenie žalovaného, čo z tejto sumy namieta. Čo sa týka vkladov hotovosti, ktoré vykonal žalovaný na účet žalobkyne a podľa ktorých tvrdí, že sa jedná o zaplatenie nájomného v sume 484,55 eur, podľa tvrdenia právnej zástupkyne nie je zrejmé z týchto dokladov, ktorý deň na každom doklade bol vykonaný vklad, pretože nie je z neho evidentný dátum. Žalobkyňa mala za to, že mailom oznámila právnej zástupkyni sumy, ktoré jej žalovaný poslal na účet titulom nájomného, a to boli čiastky, ktoré poslal ešte v dobe, keď boli manželmi. Jednalo sa o sumy: 83,17 eur, 56,24 eur, 33,33 eur, 56,24 eur, 44,32 eur a 46,05 eur. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu v sume 165,20 eur uviedla, že na tomto doklade je jasne uvedené, že to bolo prijaté od žalobkyne a že v ten deň žalobkyňa bola túto sumu osobne zaplatiť NZBD v H. T. a podľa názoru právnej zástupkyne takýto doklad nie je možné vystaviť na meno niekoho, od koho peniaze neboli prijaté. Čo sa týka platieb ZSE Energia a.s. so sídlom v Bratislave uviedla, že žalobkyňa mala s touto spoločnosťou ukončenú Zmluvu o združenej dodávke energií pre odberateľa energii v domácnosti dňa 3.12.2010 a novú platnú zmluvu o združenej dodávke elektriny eviduje táto spoločnosť so žalovaným od 4.12.2010. Na záver uviedla po vykonanom dokazovaní, že sa pridržiava všetkých svojich predchádzajúcich vyjadrení a listinných dôkazov, ktoré postupne súdu predkladala v písomnej forme ako aj na pojednávaní a navrhuje žalobe vyhovieť.
Výpoveďou žalovaného bolo súdu preukázané, že trval na tom, že platby týkajúce sa nájomného všetky zaplatil na účet žalovanej, čo je možné preukázať výpisom z jej účtu, čo navrhol, aby súd vykonal a zadovážil si podrobné výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 19.10.2010 do 31.12.2011. Čo sa týka príjmových pokladničných dokladov z čísla listu 131, 132 a 133 uviedol, že z týchto je jednoznačne preukázané, že tieto zaplatil on, lebo v tom čase žalobkyňa sa už nezdržiavala na Slovensku, lebo žila v Írskej republike a je to preukázané dátumovo na každom príjmovom pokladničnom doklade. Čo sa týka platby Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na meno žalobkyne uviedol, že platil 16.5.2011 poistku za byt podľa kópie z čísla listu 135. Čo sa týka platby nájomného v sume 165,20 eur, ktorá suma bola zaplatená NZBD H. T. príjmovým pokladničným dokladom z čísla listu 141 uviedol, že túto platbu vykonal on, lebo sa jedná o rok 2011, kedy žalobkyňa žila v Írsku. Uviedol, že jednalo sa o nedoplatok nájomného za dva mesiace. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením právnej zástupkyne žalobkyne, že vykonával platby za nájomné v dobe, keď boli manželmi a tieto podľa uznesenia odvolacieho súdu nie je možné započítať, iba tie, ktoré vznikli od 19.10.2010, keď tvrdil, že žalobkyňa od neho požadovala, aby jej peniaze vkladal na jej účet aj potom, ako boli rozvedení. Čo sa týka sporných súm 33,33 eur a 83,17 eur, ktoré sú v kópii na čísle listu 129 a 130 uviedol, že tieto platby sa týkajú zaplatenia nájomného vkladom v hotovosti na účet žalobkyne.
Kópiami vkladov hotovosti, ktoré doložil žalovaný z čísla listu 240-242 preukázal, že vykonával vklady na účet žalobkyne v sume 33,33 eur, 56,24 eur, 46,05 eur, 44,32 eur a vkladom na účet „P. M.“ v SLSP, a.s., pobočka H. T. preukázal, že vložil na účet tejto pani sumu 200,- eur. Ďalšími kópiami z čísla listu 242 a 243 preukázal zaplatenie nájomného v sume 165,20 eur príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 1.8.2011, kde je uvedené, že táto suma bola prijatá od žalobkyne, ďalej, že zaplatil sumu 19,39 poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Nitra za poistenie domácnosti s tým, že odosielateľ je uvedená žalobkyňa a SIPO platbami z čísla listu 243 preukázal, že vykonal platby v sume 4,64 eur, 8,64 eur a 0,79 eur v období 09/2010 a 12/2010.
Výpismi z účtu žalobkyne, ktoré súdu zaslala Tatra banka, a.s., pobočka H. T. z čísla listu 246-251 bolo súdu preukázané, že v spornom období, teda od 18.10.2010 do 31.12.2011 žalovaný vykonal vklady priamo na účet žalobkyne, ktoré korešpondujú s predloženými kópiami vkladov hotovosti na jej účet z čísla listu 240-241, a to v sumách 33,33 eur, 83,17 eur, 46,05 eur, 44,32 eur a 56,24 eur.
Vyúčtovaním nákladov na dodávku tepla, bolo súdu preukázané, že za rok 2010 žalobkyňa obdržala vyúčtovanie a mala nedoplatok vo výške - 134,73 Eur.
Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.11.2011, na č. l. 43, bolo súdu preukázané, že za rok 2010 žalobkyňa dostávala od neho peniaze priamo do ruky, polovicu nákladov na byt, elektrinu, inkaso, poistku na auto + 200,- Eur na účet kamarátky a od roku 2011 jej on posielal na účet platby do 6. mesiaca za nájomné, k čomu priložil dôkazy, a od 7 . mesiaca uviedol, že platí samostatne on tieto platby a za rok 2011 zaplatil za smeti a poistku za byt. Ďalším písomným vyjadrením zo dňa 01.03.2013, ktoré zaslal súdu už po rozhodnutí odvolacieho súdu o jeho odvolaní, v ktorom uviedol, že do rozvodu manželstva do 19.10.2010 platili všetky poplatky spoločne. Po rozvode on posielal sumy uvedené v prílohe a platené z jeho finančných prostriedkov aj viac ako bolo treba, lebo v tom čase býval a pracoval v Bratislave. Ďalej zaplatil poistku za auto na rok 2010 v sume 99,- Eur a tiež kúpil zimné pneumatiky v sume 160,- Eur, resp. dal žalobkyni na ich kúpu peniaze. Keď v roku 2010 prišla z Londýna, on jej poskytol finančné prostriedky na celé nájomné v hodnote 160,- Eur.
Potvrdením Mesta - Mestského úradu H. T., odbor finančného, zo dňa 12.12.2013, bolo súdu preukázané, že žalobkyňa mala na základe žiadosti zľavu na komunálnom odpade v roku 2011 v sume 8,17 Eur, v roku 2012 v sume 19,39 Eur a v roku 2013 v sume 22,99 Eur. Poplatok za smeti za rok 2011 bol 16,35 Eur za jednu osobu.
Potvrdením ZSE Energia a.s., Bratislava zo dňa 16.12.2013, bolo súdu preukázané, že zmluvu o združenej dodávke elektriny s p. žalobkyňou evidovala na mieste spotreby na adrese G. C. XX, H. T., za ukončenú dňom 03.12.2010, novú platnú zmluvu o združenej dodávke elektriny so žalovaným uzatvorila táto spoločnosť od 04.12.2010. Čo sa týka vyúčtovacích faktúr za obdobie 04.12.2010-15.08.2011 a 16.08.2011-14.08.2012, boli vystavené na meno S. N..
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Na základe doplneného dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu predmetom konania bolo zaplatenie sumy 350,27 eur, na ktorom nároku žalobkyňa trvala a tento nárok sa skladá z dvoch súm, a to zo sumy 83,17 eur a zo sumy 267,10 eur. Prvá z nich je tvorená polovicou platieb nájomného za november 2011 zo sumy 135,80 eur a platby SIPA za november 2011 v sume 8,64 eura, elektriny v sume 21,90 eur za november 2011. Suma 267,10 eur je tvorená platbami nájomného v roku 2011, január až júl, dane za byt, žiadosti o zmenu počtu osôb v byte a vyúčtovania elektriny zo 16.12.2010, pričom z uvedenej sumy súd odpočítal sumu 202,85 eur, ktoré žalobkyňa uznala, lebo žalovaný túto sumu uhradil na jej účet. Žalovaný v tomto smere preukázal listinnými dôkazmi, že v roku 2010-2011 uhradil nájomné v sume 484,55 eur, ďalej, že zaplatil na účet kamarátky žalobkyne P. M. sumu 200,- eur, elektrinu 192,14 eur, SIPO 44,78 eur, komunálny odpad 16,35 eur, poistku 19,39 eur. Ďalej predložil príjmový pokladničný doklad na úhradu sumy 165,20 eur z 1.8.2011 H. H. T., doklady SIPO na zaplatenie súm 4,64 eur, 8,64 eur a 0,79 eur za mesiace september a december 2010 a ďalšie doklady SIPA za mesiace 3/2011, 2/2011, 4/2011, 1/2011 z čísla listu 132 a 133 a príjmový pokladničný doklad z 27.4.2011 na úhradu odpadu za fyzické osoby v sume 16,35 eur z čísla listu 136.
Žalovaný po rozhodnutí odvolacieho súdu sa dostavil na pojednávanie a vypovedal s tým, že pridržiaval sa svojich doterajších tvrdení a listinných dôkazov, ktoré do spisu doložil s tým, že zaplatil žalobkyni aj viac, ako ona požaduje od neho, a preto jej nič nedlží a navrhoval žalobu zamietnuť.
Súd z listinných dôkazov, ktoré žalovaný do spisu doložil a ktoré si súd zabezpečil podrobnými výpismi z účtu žalobkyne mal preukázané, že žalovaný vykonal platby vkladom na účet žalobkyne v celkovej sume 263,11 eur (33,33 eur, 83,17 eur, 46,05 eur, 44,32 eur a 56,24 eur) týkajúce sa nájomného za obdobie od 19.10.2010 do 31.12.2011, ďalej preukázal, že vykonal platby H. bytovému družstvu v sume 165,20 eur dňa 1.8.2011, aj keď príjmový pokladničný doklad je vystavený na meno žalobkyne, keď v období 1.8.2011 už žalobkyňa nežila na území Slovenskej republiky ani sa tu nezdržiavala, lebo žila a pracovala v Írskej republike v tom období, inak by žalovaný nevykonával vklady v hotovosti na jej účet v tomto období a ďalej preukázal, že zaplatil 19,39 eur za poistenie domácnosti Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. a tiež na poštovom podacom lístku je ako odosielateľ uvedené meno žalobkyne a ďalej, že vykonal platby SIPA za december 2010 a za ďalšie mesiace roku 2011 v celkovej sume 36,14 eur, teda okrem sumy 263,11 eur zaplatil naviac sumu 220,73 eur (165,20 eur, 19,39 eur a 36,14 eur), spolu teda zaplatil žalobkyni od rozvodu na nájomnom, na SIPO poplatkoch, poistenia domácnosti celkovú sumu 483,84 eur a 200,- eur na účet kamarátky, čo tvorilo dlh žalobkyne voči tejto kamarátke. Z všetkých týchto listinných dôkazov mal súd za to, že žalovaný preukázal, že za sporné obdobie nie je dlžný žalobkyni zaplatiť sumu 350,27 eur a že sa ani nedostal do omeškania so zaplatením tejto sumy, nakoľko jednoznačne preukázal, že zaplatil žalobkyni oveľa viac, ako bol jej samotný nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Z dôvodov, že žalovaný preukázal, že za sporné obdobie zaplatil viac ako bol nárok uplatnený žalobkyňou, nie je možné v žiadnom prípade hovoriť, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, naopak, svoj dlh v spornom období preukázal, že ho zaplatil a že nie je z jeho strany vykazovaný žiadny dlh v súvislosti s nárokom žalobkyne. Čo sa týka platieb za spotrebu elektrickej energie, jednoznačne súd obdržal stanovisko ZSE Energia a.s. so sídlom v Bratislave z čísla listu 167, že Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti s pani A. N. evidovala ako ukončenú dňom 3.12.2010 s tým, že novú platnú Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti s pánom S. N. evidovala za uzatvorenú od 4.12.2010, čiže od tohto dátumu pokiaľ žalovaný vykonával platby pre ZSE Energia a.s., tieto nie je možné započítať v jeho prospech, keďže zmluvu mal uzatvorenú na seba a teda platby vykonával na základe zmluvy, ktorú mal uzatvorenú na svoje meno a teda nie za žalobkyňu. V ostatnom sa súd pridržiava toho, že žalovaný jednoznačne preukázal, že predmetné platby vykonal, tieto prevyšujú nárok žalobkyne o zaplatenie sumy 350,27 eur istiny s príslušenstvom, a preto v tomto smere nebolo potrebné vykonať už ďalšie dokazovanie, lebo z tých listinných dôkazov, ktoré žalovaný preukázal jednoznačne bolo potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť.
Čo sa týka zaplatenia súdneho poplatku, v tomto smere odvolací súd správne uviedol, že nie je možné zaviazať žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku, keď tento bol uznesením súdu prvého stupňa č. k. 9C/200/2011-105 zo dňa 20.7.2012 právoplatným dňa 15.8.2012 oslobodený od zaplatenia súdnych poplatkov, lebo mu bolo priznané takéto oslobodenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, O.S.P. a priznal ich žalovanému, lebo bol v konaní úspešný a zároveň mu žiadne súd nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil, keď nebol prítomný na pojednávaní, keď súd rozhodol vo veci samej a takéto trovy konania si neuplatnil ani dodatočne písomne ani pred vyhlásením rozsudku a ani po vyhlásení rozsudku do troch dní a svoju neúčasť na poslednom pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku ako vo veci samej, tak aj o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.