Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/744/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel, a. s. , so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35815256 zastúpenom: Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát - konateľ, proti odporkyni: N. Y., narodená XX.XX.XXXX, bydlisko M., L. XXXX/XX, o zaplatenie 2.255,78 eura s príslušenstvom , o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. júna 2015 pod č.k. - 100 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v časti zaplatenia sumy 1531,22 eura p o t v r d z u j e a v ostatnej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 2 255,78 eura s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 euro od 04.04.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1518,22 eura od 01.05.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 724,56 eura od 16.07.2013 do zaplatenia. Uvedenej sumy sa domáhal titulom zaplatenia poskytnutých služieb odporkyni dodávkou plynu a predaja plynu, ktorý jej bol vyúčtovaný faktúrami číslo 7419127701 na sumu 1.518,22 eura so splatnosťou faktúry 06.12.2012, faktúrou číslo 3650001289 na sumu 1 euro so splatnosťou faktúry 03.04.2013, faktúru číslo 4027002640 na sumu 12 eur so splatnosťou faktúry 28.05.2013, faktúru číslo 7401177868 na sumu 724,56 eura so splatnosťou faktúry 15.07.2013. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Odporkyni povolil splácať uvedenú sumu po 95 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci začínajúcim mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že účastníci konania uzatvorili 29.11.2006 Zmluvu o dodávke plynu číslo 6100437804. Z predložených faktúr navrhovateľom mal za preukázané, že odporkyňa nezaplatila faktúry, na základe ktorých sa navrhovateľ domáhal svojho nároku. Chronologicky uviedol, ako dochádzalo k výmene plynomeru u odporkyne. Po právnej stránke zdôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 54 odsek 1 až 11, § 20 odsek 1, § 71 odsek 1,2, § 76 odsek 1 až 12 zákona číslo 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 23 odsek 1 až 5 zákona číslo 409/2007 Z. z. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Poukázal na záznam o mimoriadnej udalosti zo dňa 20.05.2011 na odbernom mieste odporkyne, kde došlo k výmene plynomeru a montáže nového plynomeru. Uviedol, že odporkyňa 29.11.2012 nahlásila únik plynomeru, čo vyplýva zo záznamu navrhovateľa zo dňa 29.11.2012, z ktorého vyplýva, že únik plynu nebol zistený. Opätovne dňa 21.05.2013 sa dostavil pracovník navrhovateľa k odporkyni, k demontáži plynomeru neprišlo, pretože odporkyňa požiadala o jeho preskúmanie a premeranie. Dňa 03.07.2013 bolo meradlo

odberného miesta týkajúceho sa odporkyne demontované, k čomu došlo bez jej prítomnosti a montážny list ňou nebol podpísaný. Demontáž vykonával pracovník navrhovateľa Y. T. a demontáž vykonával na odbernom mieste prístupnom z verejného miesta. Odporkyňa listom zo 06.04.2013 požiadala o odpojenie plynomeru vzhľadom na vysoký nameraný stav plynu a vysoký nedoplatok. Po demontáži bolo meradlo preskúšané Slovenskou legálnoumetrológiou, r. o. pracovisko Košice, ktoré vypracovalo protokol zo skúšky meradla so záverom mechanicky nepoškodené. Plynomer vyhovuje požiadavkám stanoveným § 19 odsek 6 zákona číslo 142/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a požiadavkám prílohy MI-002 k Nariadeniu vlády číslo 294/2005 o meradlách v znení neskorších predpisov. V ďalšej časti prvostupňový súd uviedol, že daný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Preto poukázal na ustanovenie § 2 písmeno a), písmeno b) zákona číslo 250/2007 Z. z., § 52 odsek 1 a 4 Občianskeho zákonníka a § 588 Občianskeho zákonníka. Posúdil platnosť zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 29.11.2006, ktorú vyhodnotil ako kúpnu zmluvu, spĺňajúcou náležitosti platného právneho úkonu. Preto nárok navrhovateľa považoval z dôvodu vyúčtovania ceny za poskytnuté dodávky plynu vyúčtovanými faktúrami za dôvodný. Povinnosťou odporkyne bolo tieto faktúry uhradiť. Odporkyňa si svoju povinnosť neplnila. Jej tvrdenie o neprimeranosti samotnej fakturácie spočívajúcich v tom, že odber plynu nemohol byť reálny, nemal v konaní za preukázané, pretože nedošlo k preukázaniu neprimeraného zvýšeného odberu plynu vadnosťou plynomeru, alebo únikom plynu. Z protokolu zo skúšky meradla vyplýva, že plynomer demontovaný z odberného miesta vyhovoval stanoveným požiadavkám. Preto návrhu vyhovel. V časti úroku z omeškania poukázal na ustanovenie § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, § 3, § 10c Nariadenia vlády číslo 87/95 Z. z. a uviedol, že o úroku z omeškania rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení a úrok určil od doby, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania po splatnosti jednotlivých faktúr. V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie v povolení splátok ustanovením § 160 odsek 1 OSP tým, že zohľadnil situáciu na strane odporkyne, ktorá je iba poberateľkou starobného dôchodku. V závere zdôvodnil rozhodnutie v časti náhrady trov konania, poukazujúc na ustanovenie § 142 odsek 1 a § 150 odsek 1 OSP. Uviedol, že na strane odporkyne ide o dôvod hodný osobitného zreteľa v tom, že daný vzťah je potrebný posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a treba brať ohľad na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, čo súvisí aj s dodržiavaním určitých pravidiel. Jedným z týchto pravidiel je to, že navrhovateľ bol povinný informovať odporkyňu ako spotrebiteľku nielen pri uzatváraní zmluvy, ale aj po jej uzatvorení tak, aby jeho konanie bolo transparentné, čo súviselo nielen s výškou platieb, ale sa rovnako týkalo aj ďalších činností. Jednou z takýchto činností bolo, že pokiaľ došlo k demontáži plynomeru, bolo to v neprítomnosti odporkyne, čo na jej strane vyvolávalo pochybnosti, či išlo o záznam ohľadne spotreby celkovej nameranej v merači plynomeru, alebo súviselo to aj s pochybnosťami o výsledkoch skúšky meradla. Odporkyňa napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 205 odsek 2 písmeno d) OSP, pretože prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odôvodnenie rozhodnutia považovala za nedostatočné a nepresvedčivé. Nesúhlasila s dôvodmi rozhodnutia súdu, že v konaní nebola preukázaná zvýšená spotreba plynu únikom plynu, prípadne vadnosťou plynomeru. Pokiaľ súd uvedené skutočnosti konštatoval, bolo jeho povinnosťou zistiť, čo bolo skutočne dôvodom nereálne vysokého odberného plynu. Namietala, že prvostupňový súd nevenoval pozornosť jej tvrdeniu, že bezprostredne po doručení faktúry kontaktovala dispečing navrhovateľa s podozrením na únik plynu a navrhovateľ vyslal svojho zamestnanca, ktorý počas vykonávania kontroly meradla zistil, že plomby na meradle sú poškodené. Preto ich následne poverený zamestnanec demontoval a nahradil novými. Poškodenie plômb na meradle navrhovateľ v konaní odmietol, ale závery o protizákonnosti jeho postupu potvrdili výsledky kontroly vykonávanej spoločnosti SPP distribúcia, Slovenskou energetickou inšpekciou, Krajským inšpektorátom v Nitre. Ďalej uviedla, že k výmene plynomeru 20.05.2011 došlo z dôvodu zaseknutého počítadla stavu a táto skutočnosť svedčila tomu, že meradlo plynu, ktoré bolo pred jej rodinným domom namontované do 20.05.2011 bolo poruchové a hodnoty skutočne odobratého plynu nemeralo správne. Ďalej namietala neštandardný spôsob vyriešenia jej žiadosti o preskúšanie určeného meradla zo dňa 27.04.2013. Navrhovateľ dňa 02.10.2013 po viac ako štyroch mesiacoch po uskutočnenej demontáži a jej žiadosti predložil meradlo Slovenskej legálnej metrológie. Predloženie meradla k odbornej skúške po niekoľkých mesiacoch vyvoláva nedôveru a podozrievavosť a v tejto skutočnosti aj prvostupňový súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe čoho navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil a návrh zamietol.

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním v časti náhrady trov konania. Uviedol, že svoj nárok si uplatnil dôvodne a jeho uplatneniu súdnou cestou predchádzalo riešenie mimosúdnou dohodou zo strany odporkyne, k čomu nepristúpila. Súd mal zohľadniť jeho úkony pozostávajúce zo štyroch účastí na pojednávaniach, čím mal spojené náklady spočívajúce v náhrade cestovného a straty času. Pojednávania neboli odročované z dôvodov na jeho strane. Prvostupňový súd mu nepriznal ani náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Tieto náklady by mu nevznikli v prípade plnenia povinností odporkyňou. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov konania a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd I. stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky v ustanovení § 213 odsek 2 až 7 (§ 213 odsek 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku ( § 214 odsek 2 OSP, § 156 odsek 3 OSP) a dospel k záveru, že provostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.531,22 eura. Preto rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti rozsudok súdu I. stupňa podľa § 221 odsek 1 písmeno h) OSP zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 219 odsek 1, odsek 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vence správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 odsek 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 odsek 2 OSP, ale sa obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces, neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti zaplatenia istiny 1 531,22 eura, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na tom, že odporkyňa si neplnila svoje povinnosti zaplatiť za dodávku - predaj plynu, na základe faktúr vyčíslených navrhovateľom a neunesení jej dôkazného bremena, že zvýšený odber plynu bol spôsobený vadnosťou plynomeru. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil.

Predmetom konania je zaplatenie faktúry 7419127701na sumu 1 518,22 eura so splatnosťou 06.12.2012, faktúry 36500001289 na sumu 1 euro so splatnosťou 03. apríla 2013, faktúry 4027002640 na sumu 12 eur so splatnosťou 28. mája 2013 a faktúry 7401177868 na sumu 724,56 eura splatnej 15. júla 2013. Medzi účastníkmi konania nebol sporný ich vzájomný vzťah založený uzatvorením zmluvy o odbere plynu dňa 29.11.2006. Navrhovateľ predložil faktúru za fakturačné obdobie 19.11.2001 do 18.11.2012, ktorou bola odporkyni fakturovaná sumu 1 908,70 eura, započítané preddavky 218 eur a nedoplatok vyčíslený sumou 1 690,70 eura. V spise sa nachádza záznam o mimoriadnej udalosti, z ktorého vyplýva, že bol nahlásený začiatok poruchy 20.05.2011 a podrobný popis poruchy bol uvedený zaseknutý plynomer, výmena. Toho istého dňa bol odporkyni vymenený plynomer, čo vyplýva z montážneho listu číslo 500. Zo záznamu o mimoriadnej udalosti zo dňa 29.11.2012 vyplýva, že nebol zistený únik plynu a podľa vyjadrenia svedka U. Z., ktorý vykonával výmenu, bolo vykonané nové plombovanie, pretože musel plynomer odmontovať. Poškodenie zistené nebolo. Zistil, že plynomer neprepúšťal plyn a preto ho musel vymeniť. Demontáž plynu bola vykonaná 21.05.2013. Odporkyňa v priebehu konania i vo svojom odvolaní namietala predovšetkým nedoplatok na faktúre vo výške 1 518,22 eura, poukazujúc na predchádzajúcu nízku spotrebu plynu. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pretože z predloženého záznamu o vykonaní demontáže plynomeru a výpovede svedka jednoznačne vyplýva, že ku dňu demontáže plynomeru a jeho výmeny za nový plynomer v máji 2011 bol plynomer nepoškodený, ale neprepúšťal plyn. To znamená, že nevykazoval žiadnu spotrebu plynu. Preto námietka odporkyne, že vadnosť plynomeru spočívala v jeho nadmernom

odpočte plynu nie je správna. Ani pri následnom odmontovaní plynomeru a jeho kontrole v roku 2013 nebolo zistené mechanické poškodenie plynomeru. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zaplatenia faktúry 7419127701 na sumu 1518,22 eura, faktúry 3650001289 na sumu 1 euro, faktúry 4027002640 o zaplatenie 12 eur ako vecne správny potvrdil. V ďalšej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetom konania uplatneného nároku bol nárok navrhovateľa z faktúry číslo 7401177868 na sumu 724,56 eura splatnej 15. júla 2013. Uvedená faktúra sa nachádza na č.l. 12 spisu a vyplýva z nej nedoplatok za obdobie od 19.11.2012 do 31.05.2013 v sume 724,56 eura. Na č.l. 57 spisu sa nachádza opravená faktúra zo dňa 15.08.2013, z ktorej vyplýva, že za uvedené fakturačné obdobie 19.11.2012 do 31.05.2013 vznikol odporkyni preplatok v sume 122,48 eura. Uvedený preplatok jej mal byť vrátený a zaslaná poštová poukážka. Navrhovateľ sa k týmto dvom vystaveným faktúram vyjadril svojim písomným podaním zo dňa 17.02.2015, doručeným súdu 23.02.2015 (č.l. 71) a uviedol, že jeho pracovníci 21.05.2013 sa snažili demtontovať meradlo odporkyne, čo im neumožnila a preto bol konečný stav meradla nameraný ku dňu 31.05.2013 odhadom, podľa typového diagramu dodávky. Meradlo bolo fyzicky demontované až dňa 03.07.2013 z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy. Pri demontovaní meradla bol na meradle zistený iný stav, ako stav stanovený odhadom. Vzhľadom k tomu bola vystavená opravená faktúra číslo 7413876421, na ktorej bol konečný stav meradla opravený na 6 212 m3, oproti pôvodnému stanovenému odhadom 6 450 m3. Z toho vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal svojho nároku, zaplatenia sumy 724,56 eura titulom faktúry 741177868, ktorá bola opravená a bola vystavená faktúra číslo 7413876421, z ktorej vyplýva, že odporkyni vznikol preplatok v sume 122,48 eura. Prvostupňový súd týmto skutočnostiam vôbec nevenoval pozornosť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.10.2014 vyplýva, že vykonal dokazovanie oboznámením faktúry na č.l. 12, ale nevyplýva, že by tento dôkaz listinou faktúru na č.l. 57 vykonal na pojednávaní konanom dňa 09.01.2015, hoci na ďalšom pojednávaní konanom dňa 22.05.2015 konštatoval vykonanie dokazovania oboznámením vyjadrenia navrhovateľa na č.l. 71 spisu. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu však vôbec nevyplýva, že prvostupňový súd venoval pozornosť dvom faktúram vystaveným na to isté časové obdobie a vysvetleniu navrhovateľa, z akého dôvodu došlo k oprave faktúry. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v ďalšej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu aj z potvrdenej istiny, týkajúcej sa úroku z omeškania, pretože prvostupňový súd v tejto časti svoje rozhodnutie odôvodnil jednou vetou, priznaním úroku z omeškania od splatnosti faktúr. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr.

Navrhovateľ podal odvolanie v časti náhrady trov konania, pretože sa nestotožnil s aplikáciou ustanovenia § 150 OSP. Aplikácia ustanovenia § 150 OSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, a však súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli u účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 OSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nie je ho možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o trovách konania založil na ustanovení § 150 OSP, berúc do úvahy osobné majetkové pomery odporkyne, (ktorá je poberateľkou starobného dôchodku), na spotrebiteľský vzťah účastníkov konania a demontážou plynomeru v neprítomnosti odporkyne v roku 2013. Prvostupňový súd však vo vyhovujúcej časti svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že na meradle nebol zistený poruchový stav a nebol zistený ani únik plynu. Konštatoval, že pri odobratí meradla a jeho odovzdaní na kontrolu Slovenskou legálnou metrológiou NO v Košiciach vyplývalo, že plynomer vyhovoval požiadavkám stanoveným v § 19 odsek 6 zákona číslo 140/2000 Z. z. Preto jeho rozhodnutie zdôvodňujúce vyhovujúcu časť rozsudku nie je súladné s dôvodmi jeho rozhodnutia, pri

rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 OSP. Navrhovateľ sa domáhal svojho nároku na základe kúpnej zmluvy, ktorým predal odporkyni plyn a povinnosťou odporkyne bolo zaplatiť dodávku plynu. Pretože si svoje povinnosti neplnila ani na predchádzajúce mimosúdne výzvy navrhovateľa, bol nútený uplatňovať svoj nárok súdnou cestou. Prvostupňový súd mu však nepriznal ani náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok. Odporkyňa sa v priebehu celého konania bránila vadnosťou plynomeru a predchádzajúcou nízkou spotrebou plynu. Preto sa odvolací súd s aplikáciou ustanovenia § 150 OSP pri náhrade trov konania nestotožnil. Povinnosťou prvostupňového súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 odsek 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.