Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/56/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XXX, XXX XX B.,právne zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Štúrova 51, 977 01 Brezno, proti žalovanému: L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. -132 zo dňa 29. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. -132 zo dňa 29. júla 2022 v napadnutom výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Brezno (ďalej aj len „súd prvej inštancie“, alebo aj „okresný súd“) výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj náhrady trov konania. Dňa 23. 06. 2022 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým svoju žalobu zobral v celom rozsahu späť, nakoľko so žalovaným podpísal dohodu, čím odpadol predmet sporu. Žalobca v podaní uviedol, že navrhol, aby súd konanie zastavil a rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca doplňujúco vo svojom podaní uviedol, že sa pred podaním žaloby viackrát pokúsil o uzavretie dohody so žalovaným, avšak neúspešne, a preto bol nútený podať žalobu na súd. Až po podaní žaloby na súd dňa 21. 06. 2022 a po urgencii žalobcu, žalovaný dohodu podpísal.

3. Súd prvej inštancie vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom postupoval podľa a konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a uviedol, že zo žaloby a jej príloh vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným sa pred podaním žaloby nepodarilo uzavrieť dohodu už minimálne od dátumu 04. 06. 2021, kedy bol zaslaný žalovanému návrh dohody k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. V čase podania žaloby tak žalobca naozaj nemal inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv, a preto treba z procesného hľadiska prijať záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. V danom prípade je nesporné, že postoj žalovaného k podanej žalobe bol po celý čas trvania konania nezmenený. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil svoj návrh dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý bol následne schválený dohodou, na základe ktorej došlo k späťvzatiu žaloby.

Po podaní žaloby došlo k dohode, avšak dohoda nebola uzavretá úplne v zmysle žalobou uplatneného nároku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa nedá povedať, že by bola jedna zo strán úspešná vzhľadom k tomu, že došlo k uzavretiu dohody, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom odvolaním napadol len výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania. Mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že skutočnosť dohoda po podaní žaloby nie je presne - doslova gramaticky totožná s petitom žaloby, nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý sa viackrát pred podaním žaloby pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci voči žalovanému ale bezúspešne. Významom sporu bolo dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov po tom, ako žalovaný nepodpísal ani neuzavrel žiadnu dohodu, hoci žalobca ho vyzýval, aby tak urobil s upozornením, že inak podá žalobu na súd. Žalovaný sám vyhotovil, a zároveň podpísal dohodu len po podaní žaloby a porovnaním obidvoch úkonov je zrejmé, že výsledkom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako navrhoval žalobca v petite žaloby. Formálne porovnanie týchto úkonov (gramaticky - doslova) sa prieči procesným zásadám pri rozhodovaní o trovách konania a je v rozpore tiež s ustálenou judikatúrou súdnou praxou. Žalovaný jednoznačne zavinil zastavenie konania, až po podaní žaloby splnil to, čo bolo žalovaná, a teda uzavrel dohodu, výsledkom ktorej bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čoho sa v žalobe domáhal práve žalobca voči žalovanému, ktorý ani napriek výzve tak neurobil a žalobca tak nemal inú možnosť ako podať žalobu na príslušný súd. Žalobca tak navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku II. a rozhodol tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % ako aj trovy odvolacieho konania.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 22. 08. 2022 s možnosťou k uvedenému sa v lehote 10 dní vyjadriť.

6. Dňa 31. 08. 2022 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. Uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi, ktoré udáva žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na dôkazy a e-mailovú komunikáciu, ktorú súdu predložil, pričom po celý čas chcel danú vec riešiť a poukazoval na nedôvodnosť právneho zastúpenia, a preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne.

7. V dôsledku podaného odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario, uznesenie okresného súdu v jeho výroku II. podľa ust. , ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Odvolací súd s poukazom na citovanú právnu úpravu náhrady trov konania konštatuje, že právna úprava upravuje striktné kritériá pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zásade vychádza len z procesného úspechu strán v spore a priznáva, či nepriznáva náhradu trov konania v závislosti od meritórneho rozhodnutia a z neho vyplývajúceho úspechu a tomu zodpovedajúcemu neúspechu tej-ktorej strane sporu. Osobitne je upravená pri náhrade trov konania len situácia pri zastavení konania, kedy súd meritórne nerozhoduje, a teda ani otázku procesného úspechu, či neúspechu strán sporu nie je za tejto procesnej situácie možné vyvodiť. Určitú modifikáciu striktného aplikovania pomeru úspechu strán sporu, resp. zavinenia zastavenia konania umožňuje súdu len ustanovenie , umožňujúce

súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súdy sú povinné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. V niektorých prípadoch by striktné aplikovanie zásady úspešnosti v spore, resp. vyhodnotenie otázky zavinenia zastavenia konania bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu mohlo viesť v praxi k nežiaducej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu. Zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie podľa ust. . Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňuj opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania, alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu. 12. V súdenej veci súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením v jeho výroku I. zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním ani jednej zo sporových strán, a preto v tejto časti nadobudlo uznesenie okresného súdu účinky právoplatnosti. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie výrokom II. tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu aplikujúc ust. CSP, dôvodiac, že žalobca podal v súdenej veci žalobu dôvodne, avšak po podaní žaloby došlo k dohode, pričom táto však nebola uzavretá celkom v zmysle žalobou uplatňovaného nároku. Preto súd nemohol konštatovať, že by jedna zo sporových strán nebola úspešná vzhľadom k tomu, že došlo k uzavretiu dohody.

13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, predovšetkým žalobou žalobcu doručenou okresnému súdu dňa 19. 01. 2022, následným procesným postupom súdu a podaniami a vyjadreniami oboch sporových strán a po oboznámení sa s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. V predloženej veci nemožno opomínať zo zreteľa, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom práve uplatnenou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, tak aj k spôsobu vyporiadania mal rovnaký postoj žalovaný, rovnako bolo jeho voľou zrušiť podielového spoluvlastníctvo reálnou deľbou tak, aby novovzniknuté nehnuteľnosti (pozemky) zodpovedali výmerou veľkostiam doterajších spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd zo vzájomnej emailovej komunikácie si nemohol nevšimnúť, že každá zo sporových strán postupovala pri návrhu na reálnu deľbu prevažne samostatne, nekooperujúc s druhou stranou, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dal sám vypracovať geometrický plán, ktorý bol následne vyhotovený bez účasti žalovaného a bez možnosti vyjadrenia žalovaného, z čoho dôsledku neskôr vznikla situácia, resp. dôvod, pre ktorý žalovaný s vypracovaným geometrickým plánom nesúhlasil, ako to z emailovej komunikácie vyplýva - pre zalomenie hranice medzi novovzniknutými parcelami. Práve nedostatočná vzájomná komunikácia a spolupráca sporových strán, keď ani žalobca ani žalovaný si neboli dostatočne vzájomne súčinní, viedla odvolací súd k záveru, že v danom prípade nemožno jednoznačne vyhodnotiť mieru zavinenia vedenia konania, či jeho následného zastavenia, vo väčšom rozsahu u niektorej zo sporových strán, keď obe sporové strany smerovali k rovnakému výsledku a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spôsobom, s ktorým boli obe sporové strany stotožnené a v období predchádzajúcom podaniu žaloby na súd nedostatočne komunikovali najmä priebeh hranice medzi novovytvorenými parcelami. I uvedená skutočnosť následne viedla k tomu, že dohoda uzavretá až po podaní žaloby, nie je v celom rozsahu totožná so žalobným návrhom a teda preukázateľne nezodpovedá presnému návrhu dohody jednej zo sporových strán.

15. Keďže v súdenej veci po podaní žaloby sa sporové strany dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom, s ktorým súhlasili obe sporové strany, v záujme spravodlivého usporiadania pomerov medzi sporovými stranami ako podielovými spoluvlastníkmi, je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozhodnutí o trovách konania tak, že si každá zo sporových strán bude sama znášať trovy vzniknuté v súvislosti s konaním. Uvedený spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania zodpovedá požiadavke spravodlivosti súdnych rozhodnutí, s prihliadnutím na konkrétne osobité okolnosti každej prejednávanej veci. Z dôvodu vecnej správnosti preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku II. o trovách konania potvrdil ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, tento nebol procesne úspešný ani sčasti, keďže uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti bolo potvrdené ako vecne správne. V odvolacom konaní tak prináleží procesný úspech žalovanému, ktorý však v odvolacom konaní nebol zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným podaním, avšak zo spisu nevyplýva, že by žalovanému takýmto spôsobom preukázateľne vznikli náklady. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, hoc procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by mu trovy v súvislosti s odvolacím konaním reálne vznikli.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).