Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/446/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa T. U., M..X.X.XXXX, Q. W. XX/A, B., zastúpený JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice proti odporcovi L. U., M..XX.XX.XXXX, Q. W. XX/B, B., zastúpený JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie neplatnosti listiny o vydedení

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný n a h r a d i ť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 602,35 EUR na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Habiňákovej, vedený vo VÚB a.s. pod Č..P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, F. P. XXXXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2009 domáhal voči odporcovi určenia, že vydedenie navrhovateľa poručiteľom dané listinou o vydedení spísanou do notárskej zápisnice notára JUDr. Pavla Semjana pod sp.zn.N 72/2000, Nz 71/2000 zo dňa 4.5.2000 je neplatné a súčasne aj náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh právne a skutkovo odôvodnil tým, že účastníci konania sú synmi nebohého poručiteľa T. U. (M..XX.X.XXXX, S..XX.X.XXXX, U. Q. F. B., W. XX/B), dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť, neskôr bolo začaté nové dedičské konanie pre novoobjavený majetok po poručiteľovi, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. . Poručiteľ notárskou zápisnicou zo dňa 4.5.2000 pod sp.zn.N72/2000 a Nz71/2000, ktorú spísal notár JUDr. Pavol Semjan jednak zriadil závet v prospech odporcu a jednak navrhovateľa ako zákonného dediča vydedil a ako dôvod vydedenia uviedol §469a ods.1 písm.b) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého navrhovateľ neprejavoval trvalo záujem o poručiteľa a tiež výslovne určil, že výsledky tohto vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v §473 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda na deti navrhovateľa ako vnukov poručiteľa. Výzvou z 11.6.2009 pod sp.zn.13Dd/78/2009 Okresný súd Košice I, ktorý dodatočné prejednanie dedičstva realizuje, požiadal navrhovateľa o predloženie žaloby o vyslovenie neplatnosti vydedenia zo dňa 4.5.2000. Navrhovateľ je presvedčený, že časť notárskej zápisnice zo 4.5.2000, ktorou ho poručiteľ vydedil s dôsledkami vzťahujúcimi sa aj na jeho deti je neplatná, keďže uvedený dôvod vydedenia neobstojí, pretože je uvedený iba vo všeobecnej rovine doslovnou citáciou príslušného ust.§469a ods.1 písm.b) Občianskeho zákonníka, bez uvedenia konkrétnych skutkových udalostí, ktorými by mala byť uvedená zákonná skutková podstata naplnená. Podľa navrhovateľa by v listine o vydedení mal poručiteľ presne konkrétne uviesť, v čom videl trvalý nedostatok opravdivého záujmu z jeho strany ako zo strany potomka a takisto nie je špecifikované časové obdobie, za ktoré tento zákonný dôvod mal vzniknúť. Navrhovateľ uviedol, že ostatnú časť závetu, v ktorej poručiteľ zriadil závet v prospech odporcu touto žalobou nenapáda. Ďalej poukázal aj na to, že darovacou zmluvou zo 4.5.1994 vloženou do KN pod sp.zn.F. zo dňa 6.7.1994 poručiteľ daroval odporcovi nehnuteľnosti ležiace v katastrálnom území Košická Nová Ves, ktoré sú zapísané v B. M. C. Č..XXX, U..Č..XXX J. U..Č..XXX

(zastavaná plocha s rozostavaným nedokončeným rodinným domom) v 1-ine t.j. spoluvlastnícky podiel nebohého poručiteľa na dvojdome, v ktorom v súčasnosti navrhovateľ aj odporca spolu bývajú, kedy aj v prospech poručiteľa bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania, ktoré spočívalo v práve doživotného užívania a bývania poručiteľa v dome a súčasne aj v záväzku zaopatriť poručiteľa do jeho smrti a nepreviesť darované nehnuteľnosti bez súhlasu poručiteľa. Toto vecné bremeno bolo neskôr podľa zápisu v katastri nehnuteľností zrušené, nič sa tým však nezmenilo na obligačnom práve poručiteľa na bývanie a užívanie, ako aj práve na zaopatrenie až do smrti. Za uvedeného stavu tak navrhovateľ uviedol, že odporcu poručiteľ obdaroval a odporca sa zaviazal poručiteľa do konca jeho života zaopatriť na základe čoho prevzal hlavnú zodpovednosť za poručiteľa za primeranú odmenu, spočívajúcu v hodnote darovaného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam.

Odporca sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom podaní zo dňa 1.2.2010, v ktorom uviedol, že ich nebohý otec vyhotovil závet vo forme notárskej zápisnice ešte v roku 2000, pričom požiadal o spísanie notára JUDr. Pavla Semjana, pričom v tom čase bol schopný chápať zmysel svojho konania, bol správne orientovaný, nebol nikým ovplyvňovaný a o tom, že tento závet urobil sa dozvedel odporca neskôr a nemal vedomosť o tom, čo bolo dôsledkom vydedenia navrhovateľa. Uviedol, že žil s otcom v spoločnej domácnosti a potvrdzuje, že navrhovateľ o otca neprejavoval žiaden záujem, nenavštevoval ho ani v čase keď potreboval pomoc a opateru a teda vzťahy medzi navrhovateľom a ich otcom neboli dobré. Ďalej uviedol, že otec mal pravdepodobne v čase spísania tohto závetu vážne dôvody na spísanie závetu a preto požiadal JUDr. Pavla Semjana o jeho spísanie. Uviedol, že na pozemku, ktorý patrí do ich spoločného podielového spoluvlastníctva stoja dva samostatné domy a za celé obdobie v čase pred spísaním závetu, ani po jeho spísaní a až do smrti otca navrhovateľ neprejavoval o otca žiaden záujem, a na tom nemôže nič zmeniť ani to, že bola uzavretá zmluva o opatrovaní ani to, že bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní pre ich otca.

Súd vo veci meritórne rozhodol dňa 2.2.2011 Rozsudkom pod spisovou značkou -82 tak, že žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

Voči rozhodnutiu podal dňa 28.12.2011 odvolanie navrhovateľ, odporca sa k nemu vyjadril dňa 28.2.2012.

Následne Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací vo veci rozhodol uznesením pod spisovou značkou č.9CoD/18/2012-108 dňa 28.6.2013 tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že záver prvostupňového súdu o tom, že pre účely splnenia požiadavky zákona na náležitosti formy prejavu vôle poručiteľa je postačujúce výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia (teda aj bez časovej a miestnej konkretizácie) považuje za správny. Odvolací súd tiež uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca v čase pred zriadením listiny o vydedení neprejavoval o svojho otca opravdivý záujem, aký by ako potomok mal prejavovať, avšak poukázal na to, že z dôvodov rozhodnutia nevyplýva jednoznačne, z ktorých dôkazov súd vychádzal pri závere o opodstatnenosti vydedenia žalobcu jeho otcom, pričom je nevyhnutné aj zistenie, čo bolo dôvodom neprejavovania záujmu žalobcu o svojho otca, či toto nebolo dôsledkom poručiteľovho správania sa vo vzťahu k žalobcovi. Odvolací súd ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že v tomto prípade je dôvod vydedenia uvedený v listine len všeobecne podľa ustanovení zákona, bez toho, že by konanie vydedeného potomka bolo konkrétne popísané, bude na žalovanom, aby preukazoval, že dôvody pre vydedenie žalobcu sú v tomto prípade dané, pričom v prípade potreby súd vykoná aj ďalšie dôkazy, potreba ktorých sa v konaní ukáže, najmä na ozrejmenie toho, či sa poručiteľ sám nepodieľal na ochladení vzájomných vzťahov so žalobcom.

Súd v zmysle nariadenia Krajského súdu v Košiciach vo veci d o p l n i l dokazovanie : listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania, výpoveďami svedkov, písomnými podaniami, ústnymi prednesmi účastníkov, ako aj ich právnych zástupcov, a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Zo žaloby súd zistil, že navrhovateľ a odporca sú synmi M.. T. U., M..XX.X.XXXX, S..XX.X.XXXX, U. Q. W. XX/B F. B. (ďalej v texte „poručiteľ“).

Podľa notárskej zápisnice N 72/2000, Nz 71/2000 sa dňa 4.5.2000 spísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Pavla Semjana (so sídlom v Košiciach, Štúrova 20) poručiteľ na základe vlastného rozhodnutia

a slobodnej vôle a po uvážení všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu a aj po poučení notárom o právnych náležitostiach zriadenia závetu a najmä o tom, že maloletým potomkom sa musí dostať ich celý zákonný dedičský podiel a plnoletým potomkom toľko, čo činí 1 ich zákonného dedičského podielu, vydedil (I. odsek) svojho syna T. U. (D..Č....., Q. B. M. F., W. XX) z dôvodov cit.: „podľa §469a ods.1,písm.b) Občianskeho zákonníka, pretože trvalo neprejavuje o mňa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok voči mne mal prejavovať“ a súčasne „výslovne určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v §473 ods.2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k vydedenému synovi T. U., D..Č....“.. Súčasťou tejto listiny (II. odsek) je aj závet, v ktorom poručiteľ pre prípad smrti po dôkladnom uvážení a zo slobodnej vôle rozhodol, že celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok patriaci mu v čase smrti odkazuje svojmu synovi L. U. (M..XX.XX.XXXX, Q. B. M. F., W. XX). Poručiteľ ďalej prehlásil, že aj po zákonnom poučení notárom o právnych náležitostiach zriadenia závetu a vydedenia (ako vyššie) opätovne prehlásil, že na vydedení navrhovateľa a jeho potomkoch výslovne trvá.

Na základe Darovacej zmluvy zo dňa 4.5.1994 (V-1675/1994, právne účinky vkladu nastali dňa 17.5.1994) daroval T. U. (U.) P. P. L. U. (odporcovi) nehnuteľnosti zapísané v k.ú. B. M. F., M. C. Č..XXX, J. U..Č..XXX-S. G. F. XXX L.X, U..Č..XXX-S. U. Q. U. Č.., t.j. rozostavaný rodinný dom - nedokončený s príslušenstvom (zariadenie staveniska - časť starého rodinného domu), oplotenie, vonkajšie úpravy), prípojka vody, vodomerná šachta, žumpa betónová, vonkajšie predložené schody, vonkajší záchod, plotové vráta plechové, plotové vrátka plechové (trvalé porasty), trvalé porasty vo výmere 766 m2 v celosti svojho spoluvlastníckeho a obdarovaný prehlásil, že dar s vďakou prijíma a súčasne uviedol, že si je vedomý toho, že pokiaľ by sa správal voči darcovi v rozpore s dobrými mravmi, je darca oprávnený na jeho náklady žiadať dar späť. Súčasťou darovacej zmluvy je v čl.IV zmluvy aj prehlásenie obdarovaného o tom, že v prospech darcu sa na prevádzaných nehnuteľnostiach zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania darcu, a že zaopatrí darcu do jeho smrti a zároveň že neprevedie darované nehnuteľnosti bez súhlasu darcu.

Dňa 23.2.1998 (V-133/98) s účinnosťou od 29.5.1998 došlo na základe dohody účastníkov (T. U. P. J. L. U.) k bezodplatnému zrušeniu vecného bremena zriadeného v prospech T. U. staršieho dohodou zo 4.5.1994 k nehnuteľnostiam v k.ú. B. M. F. S. M. C. Č..XXX U..Č..XXX J. U..Č..XXX uvedený v časti A 3/2a a v 1 na, ktoré spočívalo v práve doživotného bývania a užívania na prevádzaných nehnuteľnostiach a v záväzku nadobúdateľa L. U. S. T. U. do jeho smrti a zároveň sa zaviazať nepreviesť darované nehnuteľnosti bez súhlasu darujúceho. Účastníci tejto dohody sa súčasne dohodli na osobnom záväzku, v zmysle ktorého L. U. poskytne svojmu otcovi T. U. bezplatné užívanie celej nehnuteľnosti a zaopatrí ho až do jeho smrti.

Dňa 29.4.1998 T. U. P. J. L. U. sa v Dodatku k Zmluve o zrušení vecného bremena (z 23.2.1998) dohodli vzhľadom na skutočnosť, že od povolenia vkladu dohody o zriadení vecného bremena (zo 4.5.1994) došlo k zmene právneho stavu v evidencii katastri nehnuteľnosti upravili zrušenie vecného bremena k nehnuteľnostiam: U..Č..XXX G. F. XXXmX R. S.Á. U., U..Č..XXX/X G. F. XXXmX R. S., U..Č..XXX/X F.L. XXXmX R. S. U., U..Č..XXX/X F. XX L.X R. S. S. M. C. Č..XXX F. B..Ú.. B. M. F. podľa súčasného právneho stavu.

Na pojednávaní dňa 18.2.2011 navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že o problémoch s nehnuteľnosťami a rodičmi sa dozvedel keď otec podal návrh na zrušenie kúpnej zmluvy, ktorou mu rodičia odpredali pozemok v roku 2000. Po smrti matky v roku 1993 otec začal uprednostňovať viac odporcu, pretože žil s nimi v jednom rodinnom dome, boli stále spolu. Nepoznal konkrétny dôvod uprednostňovania brata a jeho rodiny pred ním a poukázal aj na to, že otec daroval odporcovi záhradu a rozostavaný dom a odporca sa zaviazal k poskytnutiu doživotného užívania nehnuteľnosti otcom a tiež k starostlivosti o neho. V roku 2003 otec zomrel, predtým, v roku 2000 začal viesť voči navrhovateľovi konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou mu ako rodičia predali spornú nehnuteľnosť.

Na pojednávaní dňa 18.2.2011 odporca vo svojej výpovedi uviedol, že problémy medzi navrhovateľom a otcom nastali po smrti ich matky v roku 1993 a tieto pretrvávali dlhodobo, zhruba 10 a viac rokov. Odporca začal stavať rodinný dom v roku 1993, býval v tom čase v starom rodinnom dome so svojou rodinou a rodičmi a po dostavbe nového rodinného domu, ktorý je na tej istej parcele sa presťahovali po smrti matky už len s otcom do nového rodinného domu. Odporca uviedol, že o otca sa riadne staral, býval u nich, boli stále spolu. Poukázal na zlý vzťah medzi navrhovateľom a otcom, napríklad niekedy pred rokom 1992 sa otec pošmykol na rebríku a brat sa z toho pred všetkými smial, mama mu vtedy

za to vylepila facku a aj keď si navrhovateľ s otcom celkovo nerozumeli, do roku 1993 nemali medzi sebou výraznejšie konflikty, od toho času sa však situácia zhoršila, napríklad v roku 1994, kedy si otec od navrhovateľa požičal elektricky kábel bez opýtania, navrhovateľ prišiel k nemu, vytrhol mu ho z ruky a dokonca ho aj fyzicky napadol. Navrhovateľ vykrikoval otcovi, že dom nikdy jeho nebude, a že otec pôjde bývať pod orech do záhrady. Odporca uviedol, že spoločne s otcom bývali od roku 1994 resp.1995 v novom dome, kedy sa zo starého domu presťahovali a bývali tam spoločne až do otcovej smrti, do roku 2003. Celý dom je rozdelený na dve samostatné bytové jednotky, má jeden spoločný múr, je na jednej parcele. Odporca uviedol, že o závete, ktorý urobil otec sa dozvedel až neskôr a nemal vedomosť ani o dôvodoch vydedenia navrhovateľa, neskôr mu otec dôvody uviedol. V roku 1991 uzavrel otec kúpnu zmluvu s navrhovateľom ohľadne parciel, na ktorých stojí rodinný dom, v roku 2000 však podal otec žalobu o určenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. V roku 1994 daroval otec nehnuteľnosti, druhú časť pozemku odporcovi, zmluva platí dodnes, otec za života nevymáhal vrátenie daru, pozemok je toho času vo vlastníctve matky. Pri prevode pozemku sa rozhodovali rodičia akou zmluvou pozemky prevedú (t.j. či kúpnou alebo darovacou), pričom rozhodovala len výška súdnych poplatkov, iné dôvody tam neboli. Ďalej uviedol, že v rokoch 1994-1995 sa nasťahoval s rodinou do nového rodinného domu, avšak navrhovateľ nikdy nenavštevoval otca v susednom dome, ani na meniny, ani na narodeniny, ani na Vianoce, skrátka nikdy a ani v čase, keď bol chorý alebo bol v nemocnici, navrhovateľ sa nikdy odporcu nepýtal na zdravotný stav ich otca a ani na to, či niečo nepotrebuje. Uviedol, že ani vnuci, teda deti navrhovateľa svojho starého otca nikdy nenavštevovali, nemali žiaden vzťah, navrhovateľ zakázal deťom navštevovať svojho starého otca aj keď zo strany otca bol záujem o to, aby sa vzťahy zlepšili, chcel sa s deťmi udobriť a aj s navrhovateľom, no k tomu nedošlo.

Navrhovateľ na tomto pojednávaní ešte uviedol, že počas súdneho sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v roku 2003 zomrel otec (ktorý bol navrhovateľom v tom konaní) a po ňom v konaní ďalej pokračoval jeho brat, teda odporca, z čoho usúdil, že zlý vzťah nemal s otcom, ale skôr s odporcom. Tiež uviedol, že nikdy neskúšal ísť do domu odporcu, pretože by ho podľa neho odporca do domu nevpustil a pred nasťahovaním sa do nového rodinného domu býval v jednoizbovom byte, preto nemal kde otca zobrať a opatrovať.

Na pojednávaní dňa 3.5.2011 vypovedala svedkyňa F. M., priateľka rodiny odporcu (odporcu pozná z bývalého zamestnania, jeho manželku zamestnávala), ktorá uviedla, že mala veľmi blízky vzťah s rodinou odporcu, navrhovateľa nepozná osobne, veľmi často ich v ich domácnosti navštevovala, skoro každý deň, bolo to v období rokov 2001 až 2003, na základe čoho sa osobne zoznámila aj s T. U. starším, ktorého opísala ako staršieho pána, ktorý jej bol veľmi blízky, pripomínal jej vlastného otca, boli tzv. na jednej vlnovej dĺžke a ktorý často sa jej zdôveroval so svojimi skúsenosťami aj problémami aj v rodine a o vzťahu s mladším synom (navrhovateľom) uviedol, že je mu veľmi ľúto, že syn zanevrel na otca a že opakovane ho fyzicky napadol, že mu navrhovateľ vykrikoval, že nie je jeho otcom a deťom hovoril, že to nie je ich dedo, a že ho majú volať ujo. Svedkyňa uviedla, že pán U. starší sa viackrát pokúšal napraviť tento vzťah so synom, ale zo strany navrhovateľa to neprichádzalo do úvahy, stále opakoval, že dobre, že sa toho matka nedožila, pretože navrhovateľ bol ich „miláčikom“. Svedkyňa uviedla, že T. U. starší sa jej zveril, že navrhovateľ ho nikdy k sebe nepozval na sviatky, na Vianoce aj keď bývajú tak blízko seba. Povedal, že táto zmena v správaní navrhovateľa k nemu nastala po smrti matky účastníkov, keď už nedával peniaze mladšiemu synovi, pretože do času kým mu dával peniaze, bolo všetko v poriadku, ale on mu ich nedával len preto, že už ich nemal. Svedkyňa uviedla, že tieto informácie má z rozprávania s T. U. starším, ale aj na vlastné oči videla, keď s U.. U. starším sedeli na terase, že navrhovateľ ho nielen že nepozdravil, ale dokonca aj otočil od neho hlavu na druhú stranu, ignoroval ho, nekomunikoval s otcom, nezakýval mu. Pri fyzickom napadnutí U.. U. staršieho navrhovateľom nebola prítomná. Na pojednávaní dňa 3.5.2011 svedkyňa I. U., švagriná navrhovateľa a manželka odporcu vo svojej výpovedi uviedla, že o konkrétnych incidentoch, ktoré navrhovateľ vyvolával voči nebohému svokrovi vie, pretože to bolo v čase keď stavali obidva rodinné domy, potom ako v roku 1993 zomrela svokra, už v roku 1994 reakcia navrhovateľa voči nebohému svokrovi všetkých zarazila, zostali prekvapení, pretože svokor si chcel požičať elektrický kábel od navrhovateľa, pretože mali na dvore napojenú miešačku a táto prestala fungovať tak chcel zistiť chybu, a keď kábel napojil na elektrinu, vybehol zo svojho domu navrhovateľ a začal nadávať svokrovi, čo si to dovoľuje, že si nemá brať kábel bez dovolenia, že si má kúpiť si svoj vlastný. Pri tejto udalosti boli prítomní okrem svedkyne aj jej syn, navrhovateľ a svokor. Ďalej napríklad rok po narodení dcéry v roku 1995 mala dcéru v kočiari na priedomí, ona bola v kuchyni a svokor vonku pri stole sedel a pil kávu počuli zrazu buchot, pričom zistili, že to navrhovateľ bezdôvodne búcha palicou do zábradlia okolo rodinného domu, na čo svokor vybehol k

nemu a upozorňoval navrhovateľa aby prestal, že dieťa spí v kočiari a pritom, ako chcel navrhovateľovi vytrhnúť palicu z ruky navrhovateľ ho zvalil na zem a tam sa naťahovali, pričom mu navrhovateľ kričal, že ak mu tú palicu zoberie tak ho zabije. Svedkyňa uviedla, že sa ich snažila od seba oddeliť a kričala, že zavolá políciu, tak vtedy navrhovateľ pustil svokra. Svedkyňa uviedla, že vzťah navrhovateľa a jeho otca bol do smrti ich matky do roku 1993 dobrý, a takisto aj vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol v poriadku, tento sa pokazil až potom, ako matka účastníkov darovala navrhovateľovi polovicu pozemku, na ktorom postavili svoj rodinný dom. Svedkyňa uviedla, že až do smrti sa starala o svokra, prala mu, varila, žehlila, nakupovala, a kompletne zabezpečovali s manželom jeho starostlivosť až do jeho smrti, preto nepotreboval od nikoho nič, pretože mu všetko poskytli oni a nevedela o tom, že by T. U. starší niečo požiadal od navrhovateľa a že by mu tento niečo odmietol, pretože z ich strany bolo všetko pre svokra zabezpečené. Uviedla, že T. U. starší bol opakovane hospitalizovaný, avšak navrhovateľ ho nikdy nekontaktoval, nepýtal sa na neho, nezaujímal sa kde leží v nemocnici a čo mu je a nezaujímal a neinformoval sa o otca ani v čase sviatkov, vianoc, narodenín, nechodil na jeho narodeniny, meniny, nedoniesol mu žiadne darčeky. Naopak manželka navrhovateľa na dvore vykrikovala deťom, že to nie je ich dedo, ale ich ujo, na základe čoho aj deti navrhovateľa ignorovali deda aj napriek tomu, že svokor sa o vzťah s vnúčatami veľmi snažil, nebolo to možné napraviť. Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.5.2011 uviedol, že reálne existuje majetok po nebohom poručiteľovi T. U., na základe čoho je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení o neplatnosti listiny o vydedení. Taktiež uviedol, že kúpnou zmluvou z 20.9.1992 spísanou do Notárskej zápisnice sp.zn.N655/91, Nz 629/91 registrovanou pod RI 1152/91 predávajúca L. U. D.. M. predala navrhovateľovi a jeho manželke nehnuteľnosti v B..Ú.. B. M. F., S. M. C. Č..XXX J. U..Č..XXX (S. - G. F. XXXmX) J. U..Č..XXX (S. U. - G. F. XXX L.X). Uvedená zmluva bola rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.23C/380/00-223 z 15.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k.2Co/66/2006-254 vyhlásená za neplatnú, na základe čoho sa obnovil predchádzajúci vlastnícky stav, podľa ktorého za vlastníčku je treba považovať L. U., D.. M. J. U. T. P. L. T. U., P.., ktorý ju prežil, preto aj on sa stal jediným zo zákonných dedičov po nej, a teda predmetom prejednania dedičstva po neb. poručiteľovi T. U. by mala byť pri najmenšom aj jeho dedičská čiastka z vyššie uvedených nehnuteľností, okrem toho boli však zistené novo objavené majetky po rodičoch L. U., takže aj z týchto patrí zákonný dedičský podiel po neb. poručiteľovi T. U. a to na základe dedičskej postupnosti.

Na pojednávaní dňa 2.12.2011 svedok C. U. (nevlastný syn odporcu) uviedol, že starého otca T. U. st. poznal od svojich 6 rokov, kedy sa s matkou presťahovali do starého rodinného domu, v tom čase mal zhruba 7 rokov, kde bývali všetci spoločne ich rodina aj so starým otcom, neskôr sa presťahovali do nového domu. Vzťah so starým otcom popísal ako dobrý, boli často spolu, lebo po škole nechodil do družiny ale bol doma so starým otcom, naopak vzťah starého otca s deťmi navrhovateľa popísal ako zlý, nakoľko navrhovateľ bránil svojim deťom, aby sa mu dokonca aj zdravili, povedal im, že on nie je žiaden ich dedo, že ho nemajú ani zdraviť, že „je pre nich nikto“ a vzťah starého otca a navrhovateľa zo strany starého otca považoval za dobrý, on sa chcel zmieriť s navrhovateľom, opakovane sa o to pokúšal, avšak stále sa pohádali a navrhovateľ ho aj fyzicky napadol, no starý otec bol silnejší a zdatnejší ako navrhovateľ, tak ho premohol a nič mu navrhovateľ neurobil. Bolo to pri jednej udalosti, dátum uviesť nevedel, keď boli na dvore a starý otec si požičal elektrický kábel, na čo navrhovateľ vyskočil na neho a napadol ho fyzicky, ale nič sa starému otcovi nestalo, lebo bol ťažší a spacifikoval navrhovateľa. Svedok uviedol, že bol aj pri opakovaných nadávkach navrhovateľa na starého otca (dátumy týchto udalostí uviesť nevedel, iba to, že trvali dlhú dobu odkedy tam býval), no dôvod ich zlých vzťahov nevedel uviesť. Vzťahy medzi jeho rodičmi a starým otcom popísal ako dobré, žili v jednej domácnosti, spolu varili, gazdovali. Uviedol tiež, že s deťmi navrhovateľa, hlavne s jeho synom vychádza dobre, ale navrhovateľa, keďže ubližuje jeho rodine, nezdraví. Svedok uviedol, že si nespomína po útokoch navrhovateľa na starého otca, aby T. U. st. prišiel niekedy k navrhovateľovi na návštevu, považoval to za bezvýznamné a ani na to, že by niekedy T. U. st. navrhovateľa žiadal o pomoc. Svedok ďalej uviedol, že odkedy sa nasťahovali do rodinného domu v B. M. F. navrhovateľ nikdy nenavštívil otca pri akejkoľvek príležitosti, t.j. ani v čase sviatkov, narodenín, mením, Vianoc ale ani v čase, keď bol chorý a taktiež sa na svojho otca nikdy nepýtal, ale ani jeho deti a manželka. Svedok povedal, že T. U. veľmi často v rámci ich rodiny, ale aj pred babkou z maminej strany vyslovil prianie, že sa chce skontaktovať so synom, teda s navrhovateľom, nedošlo však k tomu preto, že navrhovateľ nejavil žiaden záujem. Svedok uviedol, že navrhovateľ svojho otca nezdravil.

Z pripojeného spisu č.k.23C/380/2000 vedeného na tunajšom súde vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (navrhovateľ T. U., P. /. G. T. U.) súd zistil, že L. U. ako svedok dňa 7.2.2002 vypovedal, že matka

bola podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti a po vyporiadaní sa svojimi sestrami ohľadne ich podielov, mala záujem, aby na tejto nehnuteľnosti brat postavil rodinný dom, preto potom, ako sa stala výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti, darovala ju synovi T. U. ale spísaním kúpnej zmluvy, údajne preto, že sa z tejto zmluvy platili nižšie poplatky ako z darovacej, teda kúpna cena nebola vyplatená. L. U. ďalej uviedol, že vzťahy medzi otcom T. U. P.. J. T. P. T. U. L.. boli zlé, pretože brat požaduje podiel z pozemkov. Z výpovede navrhovateľa T. U. P.. na pojednávaní v konaní č.23C/380/2000 dňa 7.2.2002 vyplynulo, že žalobu voči synovi podal z dôvodu, že nešlo o žiadnu kúpnu zmluvu, pretože finančné prostriedky nikdy neboli vyplatené a ani on ani manželka tieto finančné prostriedky od syna T. nedostali, a kúpnou zmluvou previedli pozemky na syna len preto, že pri nej boli nižšie poplatky, ako pri darovacej zmluve. Na pojednávaní dňa 19.4.2001 v konaní č.. vypovedala J. U. (odporkyňa v 2.rade), ktorá uviedla, že zmluva bola riadne vyhotovená, spísaná notárom za prítomnosti všetkých účastníkov, že tomuto úkonu predchádzali ďalšie kúpno-predajné zmluvy, a že nešlo o simulovaný právny úkon a uviedla, že vzťahy medzi svokrovcami navzájom boli veľmi dobré a aj to, že v roku 2001 boli vzťahy medzi ňou a svokrom veľmi zlé, ale neuviedla žiadne dôvody tohto stavu. Tunajší súd Rozsudkom č.k.23C/380/2000-67 (z 27.6.2002) zamietol žalobu, ktorou sa T. U. P.. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 20.9.1991 a registrovanej Štátnym notárstvom Košice pod RI/1152/91 o prevode nehnuteľnosti zapísaných v katastri nehnuteľnosti na C. Č..XXX, B..Ú.. B. M. F. L. U. L.D. U. (L.) J. B. T. U. L.. J. J. U. a následne Krajský súd v Košiciach Uznesením č.k.12Co/67/03-93 tento rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodol Rozsudkom č.k.23C/380/00-223 (dňa 15.12.2005) v spojení s opravným Uznesením č.k.23C/380/00-270 (z 29.6.2007) tak, že Kúpna zmluva uzavretá vo forme notárskej zápisnice N655/91, Nz629/91 zo dňa 20.9.1991 registrovaná pod RI 1152/91, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísanej na C. Č..XXX, B..Ú.. B. M. F., U..Č..XXX - S. G. F. XXX L.X, U..Č..XXX - S. U. G. F. XXXmX L. U. L. U. D.. M. J. T. U. (M..X.X.XXXX) J. L. U. D.. C., M..X.XX.XXXX J. T. U. (M..XX.X.XXXX) je neplatná a s odôvodnením, že k platnému uzavretiu posudzovanej kúpnej zmluvy zo strany jej účastníkov nedošlo, nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá bez vážneho úmyslu uzavrieť takúto zmluvu podľa §37 Občianskeho zákonníka, ale naopak s úmyslom obísť zákon, čo sa v čase uzavretia právneho úkonu podľa práva priečilo záujmom spoločnosti podľa §39 Občianskeho zákonníka a s konštatovaním, že išlo o zastretý právny úkon v rozpore so zákonom a teda o absolútne neplatný právny úkon. Toto rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach Rozsudkom č.k.2Co/66/2006-254 (zo 7.6.2006).

Na pojednávaní dňa 24.9.2015 svoju svedeckú výpoveď doplnila svedkyňa I. U. v tom, že vzťah navrhovateľa a poručiteľa bol dobrý až do času, kým sa vzťahy pokazili po smrti svokry od roku 1993, a podľa nej z dôvodu, že svokor (pozn. T. U. st.) už nemohol podporovať v takej miere finančne navrhovateľa a jeho rodinu, a aj nej z dôvodu, že sa o svokra po smrti jeho manželky nepostarali. Pričom svokor sa stále snažil nájsť vzťah k navrhovateľovi a k jeho rodine. Svedkyňa uviedla, že v roku 1992 svokor pri stavbe domu spadol a poranil si rameno, bolo treba mu pomôcť, pribehli mu na pomoc cudzí ľudia, ale navrhovateľ sa iba smial a neprišiel mu pomôcť. Prišla za ním vtedy jeho mama, dala mu facku a spýtala sa ho: „Prečo si mu nepomohol?“. Keďže navrhovateľ začal ako prvý stavať dom a aj ho dostaval, tak si mysleli, že si zoberie otca k sebe bývať do toho domu, lenže ani vtedy ho nezobral k sebe, nechal ho bývať v jeho pôvodnom, starom dome, čo tiež svedčilo o zlom vzťahu k otcovi. Na dotaz svokrovi, či sa ich má na to spýtať, jej odvetil, že ho s tým odmietli a že sa im nebude vnucovať, preto zostal bývať v starom dome. Svedkyňa uviedla, že potom, ako predala svoj byt, presťahovali sa do starého domu k svokrovi, kde žili spolu celá rodina zhruba pol roka, pokiaľ sme sa nenasťahovali do nového domu. Svedkyňa uviedla, že najväčší konflikt medzi navrhovateľom a jeho otcom nastal v septembri 1995, kedy mala svoju malú dcéru v kočiari na priedomí, kedy prišiel navrhovateľ s palicou a začal búchať po zábradlí, vedľa kočíka, načo svokor vybehol z izby, chcel mu vytrhnúť palicu z ruky, pričom ho navrhovateľ fyzicky napadol na dvore. Ďalší vážny konflikt podľa svedkyne nastal počas výstavby domu niekedy v júni 1995, kedy svokor si chcel namiešať betón, chcel si požičať kábel od navrhovateľa, ktorý mu po zvonení neotváral, tak si sám od neho zobral kábel, ale o chvíľu vybehol navrhovateľ so svojho domu a kričal na otca, kto mu dovolil zobrať si kábel a vytrhol mu ho z ruky, fyzicky ho napadol, váľali sa tam po zemi, svokor mal krvavé líca, ale nebol lekársky ošetrený a ani nevolal políciu. Aj napriek tomu však povedal, že má navrhovateľa aj napriek tomu rád, nevie čo sa stalo, že sa domnieva, že je to vplyv jeho manželky. K dôvodu, prečo T. U. st. vydedil navrhovateľa svedkyňa uviedla, že od roku 1996 spolu nekomunikovali, ich vzťahy sa veľmi pokazili, pričom odporca a jeho rodina o

tom vôbec nevedeli, že sa niečo stalo. T. U. P.. neurobil to vydedenie hneď potom, ako sa ich vzťahy pokazili, čakal, že sa jeho vzťah s navrhovateľom urovná. Okolo roku 2000 jej povedal, že manželka navrhovateľa mu na dvore vynadala do opilcov a toto mu ublížilo, preto potom urobil vydedenie. My sme sa o tom dozvedeli až okolo roku 2000. Svedkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ nikdy neposkytol opateru svojmu otcovi a ani sa len neponúkol, pričom ona svokrovi prala, žehlila, varila, a žili s ním v spoločnej domácnosti. S deťmi navrhovateľa mal svokor spočiatku vzťah dobrý, volal ich na zmrzlinu, neskôr sa aj tieto vzťahy pokazili, neskôr už deti boli drzé, hlavne dcéra navrhovateľa. Podľa výpovede svedkyne, jej svokor nikdy nezadal dôvod pre takéto správanie navrhovateľa, ani oni nevedeli, prečo sa pokazili vzťahy medzi navrhovateľom a jeho otcom, pričom otec sa stále snažil, aby sa vzťahy napravili, ale navrhovateľ a jeho manželka o to nemali záujem, otec ich zdravil, ale manželka navrhovateľa len dala hlavu dole a nepozdravila, a navrhovateľ sa len usmial a išiel ďalej svojou cestou. Svokor z dôvodu jeho zdravotného stavu potreboval opateru, používal ako zdravotnú pomôcku palicu, ale zdravotný stav sa mu nezlepšil, tak mu zoperovali kĺb a dali mu umelý kĺb, oznámila to manželke navrhovateľa, načo jej odvetila, že ju to nezaujíma a rovnako ani navrhovateľ ho nebol navštíviť a ani po návrate z nemocnice. Svedkyňa vypovedala, že so svokrom na kontroly do nemocnice chodili len oni. O osobe T. U. P.. uviedla, že to bol veľmi tichý človek, nikdy nevyvolával hádku, vychádzali s ním veľmi dobre, nikdy sa nehádali, preto si nevedia vysvetliť, aký bol dôvod narušenia vzťahov medzi navrhovateľom a svokrom. Na otázku navrhovateľa svedkyňa uviedla, že aj keď nebola neustále na dvore, ale vedela, že sa otcovi na dvore nezdravili od svokra, ktorý keď bol smutný, tak jej povedal, že sa mu nezdravili. Svedkyňa ďalej uviedla, že ohľadom žiadosti o zbúranie starého domu boli osobne za vedúcim oddelenia úradu životného prostredia, za pánom F. ktorý im potom, ako mu povedala o zlých vzťahoch s navrhovateľom, odporučil, aby najprv zobrali tlačivá a dali ich druhej strane, ktoré potom vhodila do schránky navrhovateľa, jeho manželka im ich vrátila tak, že na druhú stranu tlačiva napísala ceruzkou „Ona kôlňu búrať nebude“, preto sa v tom nepokračovalo. Svedkyňa upresnila, že navrhovateľ s jeho s rodinou býval vo svojom rodinnom dome ešte pred kolaudáciou načierno, bolo to ešte predtým, ako sa oni nasťahovali do domu k svokrovi, preto nie je pravdou čo tvrdí navrhovateľ, že by bývali rovnako v dome.

Na pojednávaní dňa 24.9.2015 navrhovateľ uviedol, že v roku 1992 ako tvrdila svedkyňa, že bol prvý konflikt s jeho otcom, tak v tom čase ešte dom ani nestavali a do nového domu sa nasťahoval v roku 1995, a aj odporca s manželkou a rodinou sa nasťahovali do starého domu k otcovi v roku 1995, teda oni sa starali o otca, pretože s ním bývali. Ohľadom napadnutia svojho otca povedal, že je to všetko výmysel, klamstvo, nie je žiaden doklad od polície. Poukázal na to, ohľadom búrania starého domu sám dvakrát požiadal na životnom prostredí o zbúranie tohto domu, ktorý však tam stojí dodnes, a je v katastrofálnom stave, ale v roku 1995 bol v poriadku. Navrhovateľ spochybnil tvrdenie svedkyne o tom, že sa až v roku 2000 dozvedela o tom, že ich otec vydedil, pričom sa to stalo v roku 1999, neverí, že jeden rok o tom mlčal, keď spolu s nimi býval.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 24.9.2015 uviedla, že pôvodne tzv. starý dom nebol nikde zapísaný, a keď v roku 2004 prevzala právne zastúpenie odporcu, požiadala navrhovateľa v spore o neplatnosť zmluvy, ktorý sa v tom čase viedol, o mimosúdne jednanie a súčasne mu doručila výzvu na zbúranie domu, lebo odporca mal na tom záujem. Na výzvu z roku 2004 jej navrhovateľ a ani jeho vtedajší právny zástupca JUDr. Žikla neodpovedali, z čoho vyplýva, že z ich strany nebola vo vzťahu k tejto veci žiadna súčinnosť.

Na pojednávaní dňa 24.9.2015 svoju svedeckú výpoveď doplnil svedok C. U. v tom zmysle, že dedo (pozn. T. U., P..) sa snažil so všetkých síl vo vzťahu k navrhovateľovi, k jeho žene a deťom o zmierenie. Musel sa snažiť, pretože ich vzťahy boli narušené, pokúšal sa o kontakt, ale z druhej strany pri každej príležitosti mu bolo vynadané, sám to opakovane počul, ako mu pri každej príležitosti navrhovateľ vulgárne nadáva. Manželku navrhovateľa svedok nepočul mu nadávať. Svedok však o dôvode, prečo to navrhovateľ robil nevie. Uviedol, že deda trápilo, že neskôr boli už aj deti nahovárané voči nemu, že sa mu nezdravili, snažil sa im stále prihovárať, snažil sa zlepšiť tento vzťah, ale vždy, keď sa stretli, buď dostal vynadané alebo neskôr dokonca aj boli fyzické napadnutia voči nemu. K jednej z udalostí, ktorá sa medzi nimi udiala, svedok vypovedal, že okolo 1995-1996, pri otázkach svedok uviedol, že možno okolo roku 1997, 1998, si dedo chcel požičať elektrický kábel od navrhovateľa pretože nevedel v čom je problém v miešačke, za čo ho navrhovateľ na záhradke pred starým domom napadol, udrel ho, a následne, keďže dedo bol silnejší (vážil okolo 100kg) sa zvalil na navrhovateľa, čím sa bitka skončila. Svedok povedal, že bol prítomný jednej príležitosti, keď navrhovateľ povedal dedovi, že nie je jeho otcom, ale dôvod tvrdenia nepozná. K dôvodu vydedenia svedok uviedol, že podľa jeho názoru,

pretože skutočný dôvod nevedel a ani sa o to nezaujímal, to bolo preto, že z ich strany nebola žiadna starostlivosť, ani od vnukov, vnučky, že dedo vôbec nechápal prečo sa navrhovateľ takto k nemu správa a ani to nikdy nepochopil. Svedok uviedol, že navrhovateľ napadol fyzicky nielen deda, ale už aj jeho mamu a sestru, kedy bol daný podnet na políciu a odvtedy zlé vzťahy pretrvávajú až dodnes.

Na žiadosti o povolenie odstránenia stavby, ktorou odporca žiadal Okresný úrad Košice III o odstránenie stavby rodinného domu (bez ďalšej špecifikácie), je na druhej strane listiny ceruzkou napísaná poznámka „po doriešení otázky vlastníctva bez problémov podpíšem“.

Právna zástupkyňa odporcu dňa 18.3.2004 písomne oznámila navrhovateľovi J. J. D. C., že prevzala zastupovanie odporcu vo veci vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože do konania na strane navrhovateľa vstúpil L. U., pričom mal jej klient v tom čase o mimosúdne vysporiadanie nehnuteľnosti záujem na zrušenie vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v záhrade zastavanej plochy, ako aj k domu, ktorý sa nachádza na U. Č.. XXX, I. G. P. R., U. P. R. P. M. U. XXX je veľmi schátralý a klient má záujem na zbúraní tohto domu, pričom je potrebný súhlas aj T. U. a J., D.. C. ako spoluvlastníkov a požiadanie búracieho povolenia príslušného stavebného úradu. Vyzvala ich na mimosúdne jednanie v tejto veci 25.3.2004.

Na pojednávaní dňa 2.2.2016 svedkyňa J. U., manželka navrhovateľa doplnila svoju výpoveď takto : po smrti matky navrhovateľa už to nie je vzťah medzi bratmi, a ani vzťah medzi otcom a navrhovateľom, ale skôr vzťah súperov. Už mesiac po smrti matky ich navštívil odporca, aby im odovzdal odkaz od T. staršieho, aby sa navrhovateľ vzdal dedičského podielu po matke a za to T. U. starší vyplatí ich synovi Jakubovi o 10 rokov sumu 100.000 SK, keďže nevedeli prečo, ani z akého dôvodu, tak navrhovateľ s tým nesúhlasil, čím vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa jej tvrdenia skončil. V roku 1994 sa opätovne stretli u notára otec T. U. st., navrhovateľ a odporca ohľadne darovacej zmluvy, o ktorej navrhovateľ dokiaľ tam neprišiel, vôbec nič nevedel, kde ho jeho otec T. U. požiadal, aby previedol svoj spoluvlastnícky podiel zdedený po matke L. U. na svojho brata, t.j. na odporcu, ale nakoľko navrhovateľ dôvod nevedel, tak s tým nesúhlasil. Ďalej uviedla, že v roku 1994 bola uzavretá kúpno-predajná zmluva medzi T. U. L.. J. T. Q. L. U., B. T. U. L.. predával svoj vlastnícky podiel po svojej mame L. U. za sumu 80.000 SK, túto sumu im L. U. vyplatil na dva krát. Avšak po uzavretí tejto kúpnej zmluvy ešte len vtedy nastali problémy, čo sa týkalo vzťahov. V roku 1995 sa presťahovali M. W. XX R. rodinného domu, ktorý stavala spolu s manželom T. U. L... V tom Č.J. T. U. P. Q. M. W. Č.. XX v starom rodinnom dome po svojej svokre L.D. M., B. W. F. L. U., pretože potreboval byt, ktorý mali na U. L.V. X predať a z peňazí, ktoré získal z predaja trojizbového bytu financoval výstavbu rodinného domu. V tomto čase, pokiaľ žili iba s T. U. starším, neboli vzťahy ideálne, ale vyostrili sa v roku 1995, keď sa L. U. so svojou družkou, jej synom z predchádzajúceho manželstva a ich spoločnou dcérou presťahovali k otcovi do starého domu M. W. XX, a to až do takej miery, že v roku 1998 požiadali o rozdelenie pozemku, aby si svoj podiel vyčlenili a mohli konečne začať žiť v kľude. L. U. s rozdelením nesúhlasil, starý dom búrať nechcel. V roku 2000 T. U. starší podal návrh na vyhlásenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy z roku 1991, ktorá sa týkala stavebného pozemku, aby sa mohli stať staviteľmi rodinného domu. A ešte dva mesiace pred týmto návrhom spísal T. U. starší v máji roku 2000 vydedenie navrhovateľa, t.j. v čase, keď nemal žiaden majetok a nemal už ani právo doživotného užívania rodinného domu. Podľa svedkyne, malo vydedenie veľký význam z dôvodu, že keby sa niečo stalo T. U. st., alebo by zomrel, nastúpil by v súdnom spore L. U., keby vydedenie nebolo, na vlastnícky podiel by sa nič nezmenilo, ale vďaka vydedeniu by mal väčší podiel. Ďalej uviedla, že svedkovia v tomto konaní vypovedali, že iba jej manžel nemal záujem, fyzicky otca napádal, jej deti starého otca ignorovali, ale nikdy nepočula, čo všetko urobil otec T. U. P.tarší pre dobré vzťahy v tejto rodine, ako sa on správal k navrhovateľovi ako otec, k deťom ako starý otec, koľko krát ich navštívil, čo ich deťom dal alebo koľko času im obetoval. Navštívil ich raz v roku 1995, kedy bol opitý, búchal na naše dvere, keď som mu otvorila, vravel, že si ide zobrať len to, čo mu patrí, otvoril si kuchynskú linku, vyhádzal z nej všetko vonku a keď deti plakali a syn Jakub ho prosil „dedo odíď, lebo sa ťa bojíme“, tak mu povedal, že „ty nie si môj vnuk a dedo ma nevolaj“. Vtedy som ho poprosila, nech odíde a keď bude chcieť niečo riešiť, nech to rieši s navrhovateľom. Bolo to veľmi citlivé, od toho dňa sa ho deti báli, ale aj napriek tomu sa mu pozdravili, lebo osem rokov, ktoré zažil jej syn ako vnuk so starou mamou L. U. J. J. P. T. U. st. sa nedali vymazať. Ako dieťa nechápal čo to je, čo mu chce starý otec povedať. Poukázala na to, že tu ako svedok vypovedal C. U., ktorý v tom čase mal možno toľko ako jej syn, pričom on mal v týchto veciach veľmi jasno a vedel o čo v rodine šlo. V závere uviedla, že podľa nej všetko, čo sa v tejto rodine dialo, vzťahy, ktoré sa nedajú nazvať ako vzťahy medzi otcom a synom po smrti mamy, bolo to, čo otec v sebe po celý čas nosil, dusil od narodenia jej manžela, pochybnosti

že je jeho otcom, a dal to patrične najavo, preto sa snažil pripraviť navrhovateľa o majetok, čo mohol až po smrti manželky zrealizovať. Svedkyňa na upresnenie uviedla, že bola pri tom, keď T. U. starší, ktorý bol často, doslova denne opitý a vykrikoval na manželku, že navrhovateľ nie je jeho synom, odporca áno, s týmto nemal problém, a nemal problém napríklad povedať to aj navrhovateľovi a ani pred deťmi, že nie je jeho synom. Ani on nevedel čo sú to spoločné Vianoce ani narodeniny. Záverom uviedla, že kedysi boli normálna rodina, T. U. starší ich nie raz navštívil, dedukovala z okolností, čo to bola za rodina, pokiaľ nežili spolu od roku 1995, boli vzťahy medzi nimi veľmi zle. Od kedy bývali na spoločnom dvore, tak vzťahy na vlastné oči videla a mohla pochopiť o čo v rodine ide. Ďalej uviedla, že svokor po smrti nebohej manželky odpísal celú rodinu, žil s odporcom v dome, boli len oni dvaja a odporca sa cítil ako vlastník celého hnuteľného aj nehnuteľného majetku. T. U. chodil len do krčmy, fajčil 30 cigariet denne. V roku 1996 sa začal starať o ročnú dcéru L. U. a to nikto v tom čase netušil, že bol chorý. Na otázku, čo urobil navrhovateľ pre zlepšenie vzťahov so svojim otcom T. U. starším, svedkyňa vypovedala, že T. U. nemal záujem o zblíženie so svojím synom ani navrhovateľ nemal ako ho navštíviť, keď bol pre svojho otca cudzí. V roku 1995 im L. U. presekol elektrické káble, keď pýtala prečo, povedal, „presekni aj moje, aby sme si boli rovní“. T. U. starší povedal, že je vlastníkom domu a že nemajú záujem sa kontaktovať.

Na pojednávaní dňa 2.2.2016 navrhovateľ uviedol k svedeckej výpovedi svojej manželky, že on sa nezblížil s otcom, pretože otec vykrikoval na mamu a jej sestrám, že on nie jeho synom, neuznával ho ako svojho syna a hlavne to vykrikoval po smrti matky, keď bol opitý. Uviedol, že doposiaľ o tom nehovoril preto, že je to citlivá téma.

Odporca na pojednávaní dňa 2.2.2016 uviedol, že o sume, o ktorej hovorila svedkyňa vo výške 100.000 SK nič nevie. K rozdeleniu pozemku mu navrhovateľ u notárky po otcovej smrti povedal, že nesúhlasí s rozdelením pozemku, na základe čoho bolo zastavené dedičské konanie po otcovi. Namietal tvrdenie svedkyne o tom, že jeho otec bol každý deň opitý a vyfajčil 30 cigariet denne, je nepravdivé nevie ako na to prišli, keď s ním neboli, pretože otec po maminej smrti prestal fajčiť a opitého ho odporca nikdy nevidel, nanajvýš si dal jedno pivo denne.

Na pojednávaní dňa 2.2.2016 vypovedal svedok U. Y., švagor odporcu, ktorý poznamenal, že sa diví, že navrhovateľ podal odvolanie a že by si mal spytovať svedomie. K veci vypovedal, že poznal celú rodinu odporcu a aj staršieho pána T. U., navštevujú sa celá rodina navzájom, preto sa stretol aj s T. U. starším, ktorého rovesníčkou bola jeho mama. Na základe toho svedok vie vypovedať o vzťahoch medzi pánom T. U. starším a navrhovateľom a tiež odporcom, podľa neho mali medzi sebou zlé vzťahy, boli tu nielen verbálne, ale aj fyzické útoky, pri ktorých ale svedok nebol osobne prítomný, ale vedel o tom, že T. U. vykrikoval, že nie je jeho syn a nabádal k tomu aj svoje deti, aby sa mu nezdravili. On sám poznal pána T. U. staršieho ako mierneho a kľudného človeka, ktorý sa častejšie, ako jeho syn pokúšal napraviť vzťahy medzi ním a navrhovateľom, ale tieto sa nezlepšili, o čom svedčilo to, že veľa krát sa navštevoval s T. U. starším a keď sa vracali domov z piva a išli po pozemku, tak ho navrhovateľ odignoroval, nevšímal si ho, avšak pri priamom verbálnom alebo fyzickom útoku nebol prítomný. Ako dôvod rozporov medzi T. U. starším a mladším svedok uviedol konfliktnú povahu navrhovateľa. Sám bol prítomný konfliktu s navrhovateľom, bolo to, keď ho do domu odporcu zavolala jeho mama, ktorá v čase neprítomnosti odporcu, ktorý pracoval v Čechách a už po smrti T. U. staršieho sa starala o ich dom, a kedy vybehla manželka navrhovateľa von z domu s krikom, že im smrdí kuka nádoba (na smetie), ktorú následne povalila na zem a vysypala, bola privolaná hliadka polície, ktorá incident riešila. Prítomný bol aj synovec C. U..

Navrhovateľ k tomuto tvrdeniu svedka potvrdil, že došlo ku konfliktu ale z dôvodu, že kuka nádoba nebola vysypaná tri mesiace.

V závere právny zástupca navrhovateľa k právnej a skutkovej stránke veci na pojednávaní dňa 2.2.2016 uviedol, že navrhovateľ naďalej trvá na právnej námietke, že nemôže byť platná taká listina o vydedení, ktorá neobsahuje konkrétny skutkový dôvod vydedenia a obmedzuje sa len na citáciu právnej vety, aj napriek stanovisku odvolacieho súdu k tejto otázke. A po doplnení dokazovania možno dospieť k záveru o dôvodnosti žaloby, nakoľko z dnešnej výpovede svedkyne manželky žalobcu vyplýva, že T. U. starší nepovažoval žalobcu za svojho syna opakovane viac krát verejne pred viacerými ľuďmi to zdôrazňoval, čo je dostatočne silná okolnosť na to, aby vysvetlila prípadné nedostatky v správaní sa žalobcu voči svojmu otcovi, ktoré sa mu v priebehu tohto konania vyčítali. Že táto dnešná svedecká výpoveď je vierohodná, o tom svedčí predovšetkým to, že to potvrdil žalobca, ale čo je dôležitejšie aj

žalovaný, ktorý sa bod za bodom vyjadroval k tvrdeniam svedkyne U., avšak k tomuto tvrdeniu žiadnu námietku neuplatnil, teda toto tvrdenie nepoprel, a aj z dnešnej výpovede svedka Y. nepriamo vyplýva, že tá otázka otcovstva poručiteľa ku žalobcovi bola predmetom nezhôd a nedorozumení, pretože aj on to nepriamo vo svojej výpovedi naznačil. Za tohto stavu sa preukázalo, že poručiteľ T. U. starší svojím správaním značnou mierou prispel k tomu, že vzťah žalobcu k nemu bol nie optimálny. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa odporcu k právnej a skutkovej stránke veci na pojednávaní dňa 2.2.2016 uviedla, že, odporca trvá na všetkých doterajších vyjadreniach, žiada žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, nakoľko po vykonanom dokazovaní nebolo preukázané, že by poručiteľ zadal dôvod na to, aby správanie navrhovateľa bolo k nemu také aké bolo.

Podľa §80 písm.c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žaloba podľa §80 písm.c.) O.s.p. je určovacia žaloba a má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, určovacia žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná žaloba aj žaloba na plnenie. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany, naproti tomu, účelom žaloby na plnenie je poskytnutie priamej ochrany porušenému právu, teda reparácie. Ako vyplýva z uvedeného, vzťah žaloby určovacej a žaloby na plnenie je vzťahom prejudiciality podľa § 135 O.s.p.. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie). Vo všeobecnosti platí, že pozitívne určenie má prednosť pred negatívnym určením, nakoľko z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takéhoto pozitívneho určenia je treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je tretia osoba, ktorá nie je účastníkom konania.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na určenie, že vydedenie navrhovateľa poručiteľom dané listinou o vydedení spísanou do notárskej zápisnice notára JUDr. Pavla Semjana pod sp.zn.N 72/2000, Nz 71/2000 zo dňa 4.5.2000 je neplatné z dôvodov, že :

- dôvod vydedenia je v listine o vydedení uvedený iba vo všeobecnej rovine,

- uvedený dôvod vydedenia neobstojí,

- že odporca bol obdarovaný za života poručiteľom, na základe čoho prevzal na seba vecné bremeno vo vzťahu k poručiteľovi a to spočívajúcom v práve doživotného bývania + užívania + zaopatrenia poručiteľa do jeho smrti a zákazu prevedenia týchto darovaných nehnuteľností bez súhlasu poručiteľa.

Vzhľadom na uvedené, súd posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení jednak z dôvodu, že dôvod vydedenia je v listine o vydedení nie je uvedený správne, t.j. ako absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorú súd vyslovuje ex offo a jednak v tvrdenej nedôvodnosti vydedenia (že uvedený dôvod vydedenia neobstojí a že odporca bol obdarovaný za života poručiteľom, na základe čoho prevzal na seba vecné bremeno vo vzťahu k poručiteľovi), na základe čoho súd videl jeho preukázanie v tom, že rozhodnutie vo veci samej by vyriešilo inak ako je v súčasnosti dané závetom, resp. listinou o vydedení otázku okruhu povolaných dedičov na dedenie po poručiteľovi.

Pre posúdenie platnosti úkonu vydedenia je rozhodný stav v dobe, kedy bol tento právny úkon urobený. Vydedenie je dôsledkom právneho úkonu poručiteľa.

Podľa §469a ods.3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 11.10.1999 do 31.7.2000) o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa §476 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Podľa §480 ods.1 ,2 Občianskeho zákonníka závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

V prvom prípade súd posudzoval platnosť vydedenia vzhľadom na splnenie všeobecných a materiálnych náležitostí právneho úkonu - listiny o vydedení, nakoľko navrhovateľ tvrdí, že v Listine o vydedení zo dňa 4.5.2000 absentuje dôvod vydedenia, keď tento je uvedený iba vo všeobecnej rovine, výlučne v paragrafovom znení.

K tejto otázke odvolací súd pod spisovou značkou č.9CoD/18/2012-108 dňa 28.6.2013 vyslovil právny názor, ktorý je pre prvostupňový súd záväzný, že záver prvostupňového súdu o tom, že pre účely splnenia požiadavky zákona na náležitosti formy prejavu vôle poručiteľa je postačujúce výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia (teda aj bez časovej a miestnej konkretizácie) je správny, preto súd už len pre úplnosť uvádza pôvodné odôvodnenie rozsudku k tejto otázke.

V Listine o vydedení zo dňa 4.5.2000 (spísanej notárom JUDr. Semjanom, do notárskej zápisnice N 72/2000, Nz 71/2000) je doslovne uvedené : „Ja, T. U., D..Č...., bytom ... z vlastného rozhodnutia a slobodnej vôle po uvážení všetkých právnych následkov tohto úkonu vydeďujem svojho syna T. U., D..č..., bytom ... z dôvodov podľa ust.§469a ods.1, písm.b Občianskeho zákonníka, pretože trvalo o mňa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal voči mne prejavovať. Výslovne určujem, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v §473 ods.2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k vydedenému synovi T. U., D..Č....“.

Z uvedeného vyplýva, že v tejto listine o vydedení je dôvod vydedenia vymedzený s odkazom na paragraf upravujúci konkrétny dôvod vydedenia, t.j. „§469a ods.1 písm.b Občianskeho zákonníka“ a aj slovným vyjadrením konkrétneho dôvodu vydedenia citáciou zákona, t.j. „pretože trvalo o mňa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal voči mne prejavovať“.

Podľa názoru súdu však zákon v §469a ods.3 za bodkočiarkou jednoznačne vyžaduje uvedenie „dôvodu“ vydedenia, ale nevyžaduje „odôvodnenie“ dôvodu vydedenia. V literatúre (komentároch a odôvodneniach k §469a ods.3 sa uvádza,

- ... „Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia, výpočet dôvodov je vymedzený taxatívne...“ Občanský zákoník II, Velké komentáře, Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol.,str.1261,

- ... „V oboch týchto prípadoch však musí byť uvedený dôvod pre vydedenie (ktorý by mal byť bližšie špecifikovaný) ... „ Dědení, darovaní a převádění nemovitostí v praxi, Pavel Mácha, str.33,

- „Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad smrti, ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia.“, Občiansky zákonník, Stručný komentár, Peter Vojčík a kol,, str.580,

- „Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.“, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, Jaromír Svoboda a kol, str.417.

Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva záver, že zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje uvedenie dôvodu vydedenia, ale nie odôvodnenie dôvodu vydedenia a že s takýmto prípadným „nedostatkom“ listiny o vydedení zákon nespája neplatnosť právneho úkonu. V opačnom prípade by išlo o reštriktívny výklad zákona. Súd sa však stotožňuje s odborným odporúčaním (ako v literatúre), že textácia dôvodov vydedenia v listine o vydedení v záujme predchádzania sporov by mala byť odôvodnená (z hľadiska časového, miestneho, osobného) a konkretizovaná.

V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že v Listine o vydedení zo dňa 4.5.2000 je v slovnom vyjadrení „podľa §469a ods.1 písm.b Občianskeho zákonníka, pretože trvalo o mňa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal voči mne prejavovať“ výslovne uvedený dôvod vydedenia tak, ako to vyžaduje zákon v §469a ods.3 a že tento dôvod je z hľadiska slovného vyjadrenia určitý, špecifický, nezameniteľný a nesporný a teda, že Listina o vydedení zo 4.5.2000 po posúdení 1.dôvodu namietanej neplatnosti (absencia dôvodu vydedenia) je platná a žaloba je v tomto prípade nedôvodná.

Súd sa ďalej zaoberal posúdením dôvodnosti vydedenia, ako predpokladu platnosti vydedenia, nakoľko navrhovateľ tvrdil, že poručiteľom uvedený dôvod v listine o vydedení neobstojí a že odporca bol

obdarovaný za života poručiteľom, na základe čoho prevzal na seba vecné bremeno vo vzťahu k poručiteľovi (spočívajúce v práve doživotného bývania, užívania a zaopatrenia poručiteľa do jeho smrti a zákazu prevedenia týchto darovaných nehnuteľností bez súhlasu poručiteľa).

Odvolací súd k tejto otázke po zrušení rozsudku zo dňa 2.12.2011 nariadil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie na zistenie, čo bolo dôvodom neprejavovania záujmu navrhovateľa o svojho otca, či toto nebolo dôsledkom poručiteľovho správania sa vo vzťahu k navrhovateľovi, t.j. či sa sám poručiteľ nepodieľal na ochladení vzájomných vzťahov s navrhovateľom.

Podľa §469a ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 11.10.1999 do 31.7.2000) poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo, ide o odňatie subjektívneho práva potomkom (ako neopomenuteľným dedičom) na ich povinné podiely. Aby bolo vydedenie platné musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti, medzi materiálne náležitosti vydedenia patrí uvedenie dôvodu vydedenia v zákone. Vydedenie zodpovedajúce zákonu má za následok, že vydedený sa nestane dedičom, jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti, ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

Navrhovateľom namietaný dôvod neplatnosti závetu súd posudzoval podľa §469a ods.1, písm.b a na tvrdené skutočnosti neplatnosti vydedenia súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov.

Dôveryhodnosť svedeckých výpovedí namietal právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 2.12.2011 z dôvodu „blízkych príbuzenských vzťahov s účastníkmi, okrem F. M., ktorá nie je príbuznou odporcu“ a takisto aj C. U., ktorého namietali pre jeho v tom čase (sporných situácii na spoločnom dvore medzi jeh dedom - T. U. P.. J. T. U. L..) aktuálny vek neplnoletého dieťaťa.

K uvedenej námietke súd uvádza, že predmetom tohto konania je spor medzi najbližšími príbuznými, medzi bratmi o dedičské práva vo vzťahu k majetku ich otca a teda vykonať dokazovanie bez svedeckých výpovedí z príbuzenského okolia oboch účastníkov tak ani nie je možné. Skutkové zistenia v tomto konaní sú skoro výlučne podložné svedeckými, subjektívnymi výpoveďami nielen účastníkov konania, ale aj svedkov o tom, ako každý zo svojho pohľadu vnímali okolnosti tohto prípadu.

Súd ďalej uvádza, že navrhovateľ v rámci účastníckej výpovede na pojednávaní 18.2.2011 taktizovaním „nehovoriť nič vo svoj neprospech“ nevyužil svoje právo a súčasne aj povinnosť, o ktorej bol súdom poučený podľa §131 O.s.p. a neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti a ani neoznačil žiadne ďalšie dôkazy na ich vykonanie. Preto súd námietku navrhovateľa o nedôveryhodnosti svedeckých výpovedí rodinných príslušníkov odporcu (manželky a nevlastného syna) uznal za nedôvodnú.

Súd ani jednu zo svedeckých výpovedí nepovažuje za nedôveryhodnú, avšak nie všetko vypovedané súd považuje za dôveryhodné. Tak je tomu v prípade tvrdenia svedkyne J. U., manželky navrhovateľa, ktorá na pojednávaní dňa 2.2.2016 si náhle, po skoro 7 rokoch od začatia tohto sporu, spomenula na veľmi dôležitú okolnosť, ktorá by mala byť podstatnou skutočnosťou pri posúdení dôvodnosti vydedenia navrhovateľa, spočívajúca v tom, že T. U. st. vraj opakovane tvrdil svojej manželke a jej sestrám, ale aj svojmu synovi T. U. ml. že nie je jeho synom, čo malo byť dôvodom nevhodného správania syna k otcovi. Toto tvrdenie vzápätí potvrdil aj navrhovateľ, a ako dôvod, prečo túto podstatnú skutočnosť neuviedol už na začiatku súdneho konania uviedol, že „je to citlivá téma“. Toto tvrdenie navrhovateľa rovnako vyznieva nedôveryhodne a v jeho neprospech, pretože celý tento spor z dôvodu, že ide o spor medzi najbližšími príbuznými (bratmi), ktorí sa dlhé roky hádajú, a aj na pojednávaniach osočujú, ako aj ich celé rodiny, je podľa názoru súdu „citlivá téma“, pričom navrhovateľ v ostatných tvrdeniach takýto zdržanlivý nebol. Navyše, ak by si T. U. st. (ako to tvrdí navrhovateľ) bol od narodenia navrhovateľa v domnení, že navrhovateľ nie je jeho synom, tak by nemal záujem prevádzať na neho svoje majetky, tak ako tomu bolo v prípade kúpnej zmluvy s navrhovateľom ohľadne parciel, na ktorých stojí rodinný dom

v roku 1991; naopak napadnutie platnosti tejto zmluvy v roku 2000 zo strany T. U. st. práve svedčí o aktuálnom zhoršení vzťahov medzi ním a jeho synom a indikuje to skutočnosť, že T. U. st. zadal dôvod bol na strane navrhovateľa. O relatívne dobrých vzťahoch medzi T. U. st. a navrhovateľom do smrti matky navrhovateľa a odporcu, do roku 1993 hovorila nielen manželka odporcu, ale aj manželka navrhovateľa, ktorá zhoršenie vzťahov situovala do obdobia, kedy sa odporca nasťahoval k otcovi do domu, čo tiež odporuje tvrdeniu navrhovateľa o tom, že by sa jeho otec domnieval, že by nebol jeho biologickým otcom.

Keďže zo svedeckých výpovedí (F. M., C. U. (nevlastný syn odporcu, aj keď túto výpoveď súd vníma ako informáciu získanú sprostredkovane, na základe vnímania správania sa jeho najbližších, t.j. jeho matky a nevl.otca, pretože v roku 1994 mal iba 7 rokov a teda dá sa predpokladať, že aj keď správanie účastníkov videl, ale nevedel si ho racionálne vysvetliť) súd mal za preukázané, že naopak, T. U. starší a nie navrhovateľ sa sťažoval, že navrhovateľ mu vykrikoval, že „nie je jeho otcom“ a že deťom hovoril, že on „nie je ich dedo a že ho majú volať ujo“, tak vyšlo najavo, že otázka „otcovstva“ bola medzi synom a otcom prepieraná, avšak nie vo význame biologického otcovstva a zo strany otca, ale vo význame výčitky navrhovateľa otcovi, pravdepodobne po účasti otca na získaní majetku pre odporcu, takže navrhovateľ v tomto konaní pravdepodobne využil argumentáciu o otcovstve v prenesenom význame slova a vo svoj prospech.

Preto tvrdenie navrhovateľa o tom, že T. U. mal k nemu zlý vzťah z dôvodu, že sa domnieval, že navrhovateľ nie jeho biologickým synom je pre súd nedôveryhodné, účelové, preto ho súd nebral do úvahy.

Na zistenie, čo bolo dôvodom neprejavovania záujmu navrhovateľa o svojho otca, či toto nebolo dôsledkom poručiteľovho správania sa vo vzťahu k navrhovateľovi, t.j. či sa sám poručiteľ nepodieľal na ochladení vzájomných vzťahov s navrhovateľom, súd vykonal dôkazy účastníckymi, resp. svedeckými výpoveďami takto :

- na pojednávaní dňa 18.2.2011 navrhovateľ uviedol, že po smrti matky v roku 1993 otec začal uprednostňovať viac odporcu, a ako dôvod uviedol, že žil s nimi v jednom rodinnom dome, že boli stále spolu, pričom navrhovateľ uviedol, že nepoznal konkrétny dôvod uprednostňovania brata a jeho rodiny pred ním a poukázal aj na to, že otec daroval odporcovi záhradu a rozostavaný dom a odporca sa zaviazal k poskytnutiu doživotného užívania nehnuteľnosti otcom a tiež k starostlivosti o neho, a teda navrhovateľ žiaden iný dôvod, ako ten, že jeho otec žil s odporcom v jednom dome a že boli stále spolu neuviedol, z čoho súd nemal preukázané, že by dôvod ochladenia vzájomných vzťahov s navrhovateľom vyplýval zo správania T. U. P..,

- na pojednávaní dňa 18.2.2011 odporca uviedol, že aj keď si navrhovateľ s otcom celkovo nerozumeli, do roku 1993 nemali medzi sebou výraznejšie konflikty, avšak od roku 1993 po smrti ich matky sa konflikty medzi navrhovateľom a otcom s zhoršili a pretrvávali dlhodobo, zhruba 10 a viac rokov; ako príklad uviedol, že niekedy pred rokom 1992 sa otec pošmykol na rebríku a brat sa z toho pred všetkými smial, mama mu vtedy za to vylepila facku, alebo keď v roku 1994, kedy si otec od navrhovateľa požičal elektricky kábel bez opýtania, navrhovateľ prišiel k nemu, vytrhol mu ho z ruky a dokonca ho aj fyzicky napadol, odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľ vykrikoval otcovi, že dom nikdy jeho nebude, a že otec pôjde bývať pod orech do záhrady. Odporca ďalej uviedol, že v rokoch 1994-1995 sa nasťahoval s rodinou do nového rodinného domu, avšak navrhovateľ nikdy nenavštevoval otca v susednom dome, ani na meniny, ani na narodeniny, ani na Vianoce, skrátka nikdy a ani v čase, keď bol chorý alebo bol v nemocnici, navrhovateľ sa nikdy odporcu nepýtal na zdravotný stav ich otca a ani na to, či niečo nepotrebuje. Uviedol, že ani vnuci, teda deti navrhovateľa svojho starého otca nikdy nenavštevovali, nemali žiaden vzťah, navrhovateľ zakázal deťom navštevovať svojho starého otca aj keď zo strany otca bol záujem o to, aby sa vzťahy zlepšili, chcel sa s deťmi udobriť a aj s navrhovateľom, no k tomu nedošlo. Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach žiadne z týchto tvrdení odporcu, ktoré by mali svedčiť o zlom vzťahu navrhovateľa k svojmu rodičovi, ani len nespochybnil, v rámci svojej argumentácie iba uviedol, že počas súdneho sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy mal skôr zlý vzťah nie s otcom, ale skôr s odporcom, podľa čoho možno usudzovať, že zhoršený vzťah s otcom bol len dôsledkom zhoršeného vzťahu s bratom, keďže bývali spolu, čím si mohli byť bližší. Navrhovateľ tiež potvrdil, že sa nikdy nepokúšal ísť do domu odporcu, pretože sa domnieval, že by ho odporca do domu nevpustil, teda neočakával negatívne správanie od svojho otca, ale od brata, preto ani toto nesvedčí o tom, že by dôvodom neprejavovania záujmu navrhovateľa o svojho otca bolo správanie T. U. st. k navrhovateľovi,

- na pojednávaní dňa 3.5.2011 svedkyňa F. M. (rodinná priateľka rodiny odporcu) uviedla, že z dôvodu veľmi blízkeho vzťahu veľmi často, skoro každý deň v rokoch 2001 až 2003 navštevovala rodinu odporcu,

pričom sa osobne zoznámila aj s T. U. starším, ktorého opísala ako staršieho pána, ktorý jej bol veľmi blízky, ktorý sa jej často zdôveroval so svojimi skúsenosťami, ale aj s problémami v rodine, a o vzťahu s mladším synom (navrhovateľom) uviedol, že je mu veľmi ľúto, že syn zanevrel na otca a že opakovane ho fyzicky napadol, že mu navrhovateľ vykrikoval, že nie je jeho otcom a deťom hovoril, že to nie je ich dedo, a že ho majú volať ujo, pričom sa T. U. starší viackrát pokúšal napraviť vzťah so synom, čo však zo strany navrhovateľa neprichádzalo do úvahy, stále opakoval, že dobre, že sa toho matka nedožila, pretože navrhovateľ bol ich „miláčikom“. Tiež jej povedal, že navrhovateľ ho nikdy k sebe nepozval na sviatky, na Vianoce aj keď bývajú tak blízko seba. Povedal jej, že táto zmena v správaní navrhovateľa k nemu nastala po smrti matky účastníkov, keď už nedával peniaze mladšiemu synovi, pretože do času kým mu dával peniaze, bolo všetko v poriadku, ale on mu ich nedával len preto, že už ich nemal. Svedkyňa bola osobne pritom, ako navrhovateľ nepozdravil svojho otca, ba dokonca otočil od neho hlavu na druhú stranu, ignoroval ho, nekomunikoval s otcom, nezakýval mu. Ani z tejto svedeckej výpovede nevyplynulo, že by dôvodom neprejavovania záujmu navrhovateľa o svojho otca malo byť bolo správanie T. U. st. k navrhovateľovi, ktorý jej naopak tvrdil, že je mu veľmi ľúto, že syn zanevrel na otca a že opakovane ho fyzicky napadol, že mu navrhovateľ vykrikoval, že nie je jeho otcom a deťom hovoril, že to nie je ich dedo, a že ho majú volať ujo, pričom sa T. U. starší viackrát pokúšal napraviť vzťah so synom, pretože navrhovateľ bol ich „miláčikom“, ale naopak, bolo potvrdené nevhodné správanie navrhovateľa k svojmu otcovi,

- svedkyňa I. U. (manželka odporcu) vo výpovedi dňa 3.5.2011 uviedla, že vzťah navrhovateľa a jeho otca bol do smrti ich matky do roku 1993 dobrý, a takisto aj vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol v poriadku, tento sa pokazil až potom, ako matka účastníkov darovala navrhovateľovi polovicu pozemku, na ktorom postavili svoj rodinný dom. Uviedla, že bola osobne, spolu s jej synom, navrhovateľom a svokrom (pozn. T. U. st.) v roku 1994 prítomná incidentu, pri ktorom navrhovateľ verbálne a aj fyzicky napadol svojho otca preto, že si požičal bez jeho dovolenia elektrický kábel, a aj pri tom, keď mala svoju malú dcéru v kočiari na priedomí, načo počuli zrazu buchot, následne so svokrom zistili, že navrhovateľ búchal palicou do zábradlia, keď mu v tom chcel svokor zabrániť a chcel navrhovateľovi vytrhnúť palicu z ruky, navrhovateľ ho zvalil na zem kde sa naťahovali, pričom mu navrhovateľ kričal, že ak mu tú palicu zoberie tak ho zabije. Svedkyňa uviedla, že nevedela o tom, že by T. U. starší niečo požiadal od navrhovateľa a že by mu tento niečo odmietol, pretože z ich strany bolo všetko pre svokra zabezpečené. Uviedla, že T. U. starší bol opakovane hospitalizovaný, avšak navrhovateľ ho nikdy nekontaktoval, nepýtal sa na neho, nenavštívil ho ani v nemocnici, ani doma, nezaujímal sa o otca ani v čase sviatkov, nechodil na jeho narodeniny, meniny, nenosil mu žiadne darčeky. Táto svedecká výpoveď len potvrdila tvrdenie navrhovateľa o tom, že sa nikdy nepokúšal ísť do domu odporcu, aby otcovi pomohol, alebo ho navštívil, ale aj to, že sa navrhovateľ o svojho otca bezdôvodne nestaral počas bežných, či sviatočných dní, že ho nezaopatril v chorobe doma, ani v nemocnici, ale, že naopak mali medzi sebou incidenty, pri ktorých otca slovne, ale aj fyzicky napádal. Ani z tejto výpovede súd nemal preukázaný dôvod na strane T. U. st., ktorý by u navrhovateľa podnietil jeho nevhodné správanie otcovi,

- svedok C. U. (nevlastný syn odporcu) na pojednávaní dňa 2.12.2011 uviedol, že (pozn. v tom čase ako 7 ročný) vnímal, že jeho vzťah so starým otcom bol dobrý, boli často spolu, ale vzťah starého otca s deťmi navrhovateľa bol zlý, nakoľko navrhovateľ bránil svojim deťom, aby sa mu aj zdravili, povedal im, že on nie je žiaden ich dedo, že ho nemajú ani zdraviť, že „je pre nich nikto“ a vzťah starého otca k navrhovateľovi považoval za dobrý, on sa chcel zmieriť s navrhovateľom, opakovane sa o to pokúšal, avšak stále sa pohádali a navrhovateľ ho aj fyzicky napadol keď si starý otec požičal elektrický kábel, no starý otec bol silnejší a zdatnejší ako navrhovateľ, tak ho premohol a nič mu navrhovateľ neurobil. Svedok bol prítomný aj pri opakovaných nadávkach navrhovateľa na starého otca, avšak dôvod ich zlých vzťahov nevedel uviesť. Rovnako si svedok nespomenul, že by navrhovateľ prišiel niekedy k navrhovateľovi na návštevu a ani na to, že by niekedy T. U. st. navrhovateľa žiadal o pomoc. Z tejto svedeckej výpovede súd mal potvrdené, že navrhovateľ nenavštevoval svojho otca ani počas bežných a ani počas sviatočných dní, že sa oňho nezaujímal, nestaral, a že sa potvrdilo aj fyzické napadnutie T. U. st. navrhovateľom, z čoho nevyplýva záver o tom, že by dôvod zlého vzťahu T. U. st. a navrhovateľa spočíval v správaní T. U. P..,

- v konaní č.23C/380/2000 (vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, v procesnom postavení navrhovateľ T. U., P. T. U. L..) L. U. ako svedok dňa 7.2.2002 uviedol, že matka mala záujem, aby na tejto nehnuteľnosti brat postavil rodinný dom, preto darovala ju synovi T. U., ale formou kúpnej zmluvy, údajne pre nižšie poplatky zo zmluvy, ale vzťah medzi otcom T. U. P.. J. T. P. T. U. ml. bol zlý, pretože brat požaduje podiel z pozemkov. A práve táto skutočnosť, t.j. snaha navrhovateľa o majetok a otcove, pravdepodobne pre navrhovateľa nie výhodné správanie sa v tomto smere, ako vyplýva zo všetkých skutkových okolností prípadu, zdá byť ako skutočný dôvod zlého vzťahu navrhovateľa k svojmu otcovi, z

čoho však nevyplýva, že by T. U. starší zadal navrhovateľovi nejakú príčinu pre jeho nevhodné správanie; pretože zo zákona o rodine nevyplýva podmienka, že by deti sa mali postarať o svojich rodičov v chorobe a starobe len vtedy, keď dostanú podiel na ich majetku,

- v konaní č.23C/380/2000 (vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy) dňa 19.4.2001 J. U. (v procesnom postavení ako odporkyňa v 2.rade) uviedla, že vzťahy medzi svokrovcami navzájom boli veľmi dobré, a v roku 2001 boli vzťahy medzi ňou a svokrom veľmi zlé, pričom žiadne dôvody neuviedla, pričom táto jej výpoveď potvrdzuje celkovú situáciu v rodine, ktorú naznačovali aj ostatní svedkovia a to, že manželka odporcu sa aktívne zapájala do riešenia vzťahu svojho manžela s jeho otcom a navyše sama k jeho zhoršeniu výraznou mierou prispela, z toho však súd opätovne nemal preukázané, že by príčina zlého vzťahu T. U. L.. k svojmu otcovi bola na strane T. U. P..,

- dňa 24.9.2015 svoju svedeckú výpoveď doplnila svedkyňa I. U. v tom, že podľa nej sa vzťah navrhovateľa a poručiteľa pokazili po smrti svokry od roku 1993 z dôvodu, že T. U. st. už nemohol podporovať v takej miere finančne navrhovateľa a jeho rodinu, ako aj z dôvodu, že navrhovateľ ho nezobral bývať k sebe do nového domu, ale nechal ho bývať v jeho starom dome, čo tiež svedčilo o jeho zlom vzťahu k otcovi, čo T. U. st. bral ako odmietnutie zo strany navrhovateľa. Ďalej doplnila, že v roku 1992 svokor pri stavbe domu spadol a poranil si rameno, bolo treba mu pomôcť, pribehli mu na pomoc cudzí ľudia, ale nie navrhovateľ, ktorý sa iba smial a neprišiel mu pomôcť, jeho mama mu vtedy dala facku a spýtala sa ho: „Prečo si mu nepomohol?“. Od T. U. st. vedela, že napriek všetkému mal navrhovateľa rád, nevedel čo sa stalo, ale domnieval sa, že to bol vplyv navrhovateľovej manželky. A od roku 1996 už spolu vôbec nekomunikovali, ich vzťahy sa veľmi pokazili, pričom T. U. st. neurobil to vydedenie hneď potom, ako sa ich vzťahy pokazili, ale čakal, že sa jeho vzťah s navrhovateľom urovná. Okolo roku 2000 jej povedal, že manželka navrhovateľa mu na dvore vynadala do opilcov a toto mu ublížilo, čo bolo dôvodom pre vydedenie. O osobe T. U. st. uviedla, že to bol veľmi tichý človek, nikdy nevyvolával hádku, vychádzali s ním veľmi dobre, nikdy sa nehádali, preto si nevedia vysvetliť, aký bol dôvod narušenia vzťahov medzi navrhovateľom a svokrom. Z tejto svedeckej výpovede sa opätovne potvrdilo, že navrhovateľ mal primárne záujem o finančnú podporu zo strany otca a o rodinný majetok, a keď ho otec už nemohol podporovať alebo keď mal iný názor na delenie majetku, tak navrhovateľ stratil o otca záujem. Z tohto zistenia súd nemôže dospieť k záveru, že dôvodom nevhodného správania navrhovateľa bolo konanie T. U. P..,

- navrhovateľ dňa 24.9.2015 uviedol, že nakoľko sa odporca s manželkou a rodinou nasťahovali do starého domu k otcovi v roku 1995, tak sa starali o otca preto, že s ním bývali. Ohľadom napadnutia svojho otca povedal, že je to všetko výmysel, klamstvo, nie je žiaden doklad od polície. Navrhovateľ neuveril tvrdeniu svedkyne o tom, že sa až v roku 2000 dozvedela o tom, že ich otec vydedil, pričom sa to stalo v roku 1999, preto neveril, že im o tom jeden rok nepovedal, aj keď s nimi býval. V tomto vyjadrení navrhovateľ tvrdil, že napadnutie jeho otca je výmysel, klamstvo, nie je žiaden doklad od polície; z tohto jeho vyjadrenia však nevyplynulo, aký bol jeho skutočný vzťah k otcovi, aký bol vzťah otca k nemu z jeho pohľadu, kedy, za akých okolností a z akého dôvodu došlo k zhoršeniu ich vzájomného vzťahu, pretože ani on nikdy počas celého konania netvrdil, že by sa k nemu otec zle správal od jeho narodenia,

- dňa 24.9.2015 svoju svedeckú výpoveď doplnil svedok C. U., že z vlastného poznania vedel, že dedo (pozn. T. U., st.) sa snažil so všetkých síl vo vzťahu k navrhovateľovi, k jeho žene a deťom o zmierenie, ale zo strany navrhovateľa mu pri každej príležitosti bolo vynadané, o dôvode, prečo to navrhovateľ robil nič nevedel. Popísal udalosti, ktoré sa stali okolo 1995-1996 alebo 1997, 1998, kedy si dedo chcel požičať elektrický kábel od navrhovateľa, za čo ho navrhovateľ na záhradke pred starým domom napadol, udrel ho, a následne, keďže dedo bol silnejší sa zvalil na navrhovateľa, čím sa bitka skončila. Ešte predtým bol pritom, ako navrhovateľ povedal dedovi, že nie je jeho otcom, ale dôvod tvrdenia nepoznal, aj z tejto výpovede vyplýva, že dôvodom navrhovateľovho nevhodného správania k svojmu otcovi nebolo konanie T. U. P..,

- na pojednávaní dňa 2.2.2016 svedkyňa J. U. (manželka navrhovateľa) doplnila svoju výpoveď takto, po smrti matky navrhovateľa sa jeho vzťah s bratom a otcom zmenil na vzťah súperov, podľa nej preto, že odporca im prišiel odovzdať odkaz od T. staršieho, aby sa navrhovateľ vzdal dedičského podielu po matke, za čo on vyplatí ich synovi Jakubovi o 10 rokov sumu 100.000 SK, keďže nevedeli z akého dôvodu, tak navrhovateľ s tým nesúhlasil, čím vzťah medzi navrhovateľom a odporcom skončil. V roku 1994 sa opätovne stretli u notára otec T. U. P.., navrhovateľ a odporca ohľadne darovacej zmluvy, o ktorej navrhovateľ dokiaľ tam neprišiel, vôbec nič nevedel, kde ho jeho otec T. U. požiadal, aby previedol svoj spoluvlastnícky podiel zdedený po matke L. U. na odporcu, s čím navrhovateľ nesúhlasil. V roku 1995, pokiaľ žili iba s T. U. starším, neboli síce vzťahy ideálne, ale vyostrili sa v roku 1995, keď sa L. U. so svojou družkou, jej synom z predchádzajúceho manželstva a ich spoločnou dcérou presťahovali k otcovi do starého domu na W. XX, F. D. XXXX T. U. starší už podal návrh na vyhlásenie neplatnosti kúpno-

predajnej zmluvy z roku 1991, a ešte dva mesiace pred týmto návrhom spísal T. U. starší v máji roku 2000 vydedenie navrhovateľa, t.j. v čase, keď nemal žiaden majetok a nemal už ani právo doživotného užívania rodinného domu. Poukázala na to, že T. U. starší tiež nevedel, čo sú to spoločné Vianoce ani narodeniny, navštívil ich raz v roku 1995 keď bol opitý, búchal na dvere a potom, čo mu otvorila, vravel, že si ide zobrať len to, čo mu patrí, otvoril si kuchynskú linku, vyhádzal z nej všetko vonku a keď deti plakali a syn Jakub ho prosil „dedo odíď, lebo sa ťa bojíme“, tak mu povedal, že „ty nie si môj vnuk a dedo ma nevolaj“. V závere uviedla, že podľa nej všetko, čo sa v tejto rodine dialo, vzťahy, ktoré sa nedajú nazvať ako vzťahy medzi otcom a synom po smrti mamy, bolo to, čo otec v sebe po celý čas nosil, dusil od narodenia jej manžela, pochybnosti že je jeho otcom, a dal to patrične najavo, preto sa snažil pripraviť navrhovateľa o majetok, čo mohol až po smrti manželky zrealizovať. Na otázku, čo urobil navrhovateľ pre zlepšenie vzťahov so svojim otcom T. U. starším, svedkyňa uviedla, že T. U. st. nemal záujem o zblíženie so svojím synom, tak ani navrhovateľ nemal ako ho navštíviť, keďže bol pre svojho otca cudzí. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že vzťah T. U. staršieho a navrhovateľa bol vážne narušený z dôvodov v poradí, v akom ich svedkyňa uvádzala, t.j. po 1. snaha o získanie majetku medzi bratmi po smrti matky (žiadosť o vzdanie sa dedičského podielu po matke), po 2. snaha o získanie majetku v roku 1994 (žiadosť o prevod spoluvlastníckeho podielu po matke na odporcu), po 3. vzťah navrhovateľa a jeho rodiny s T. U. starším nebol síce ideálny, ale vzťahy sa vyostrili v roku 1995 potom, ako sa odporca s rodinou nasťahoval k otcovi do starého domu na W. XX, U. X. F. D. XXXX T. U. starší podal návrh na vyhlásenie neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy z roku 1991 a po 5. T. U. starší tiež nevedel, čo sú to spoločné sviatky, bol často opitý, vykrikoval, že navrhovateľ nie je jeho synom, preto sa snažil pripraviť navrhovateľa o majetok, čo mohol až po smrti manželky zrealizovať, z čoho vyplýva záver, že keďže to T. U. starší tiež nevedel, tak ani T. U. mladší to tiež nevedel; a po 6. keďže ani T. U. st. nemal záujem o zblíženie so svojím synom, tak ani navrhovateľ nemal ako ho navštíviť, keďže bol pre svojho otca cudzí. Z týchto skutkových okolností však nevyplýva, že by vzťah otca a syna bol od narodenia z dôvodu, že by nemal byť jeho biologickým otcom zlý, naopak, tieto tvrdenia dosvedčujú, že ich vzťah sa zhoršil až po roku 1993 z dôvodu rozdielnych názorov na delenie majetku, a ani napriek tomu súd nemal za preukázané, že by príčina tohto zhoršenia vyplývala zo správania T. U. staršieho. A tvrdenie o tom, že T. U. starší vykrikoval, že navrhovateľ nie je jeho synom súd považoval za účelové, vyslovené v závislosti od vývoja prípadu, preto ho súd, ako už bolo vyššie uvedené, považuje za nedôveryhodné,

- odporca na pojednávaní dňa 2.2.2016 namietal, že by jeho otec bol každý deň opitý a že by vyfajčil 30 cigariet denne, pretože otec po maminej smrti (1993) prestal fajčiť a opitého ho odporca nikdy nevidel, nanajvýš si dal jedno pivo denne, z čoho vyplýva, že keďže odporca žil v spoločnej domácnosti s T. U. starším, tak tvrdenie navrhovateľa o alkoholizme otca nie je pravdivé,

- svedok U. Y. (švagor odporcu) na pojednávaní dňa 2.2.2016 uviedol, že pozná celú rodinu odporcu a aj staršieho pána T. U., navštevujú sa, preto sa stretol aj s T. U. starším od ktorého z rozhovorov a osobných skúseností zistil, že T. U. starší a navrhovateľ medzi sebou zlé vzťahy, boli tu nielen verbálne, ale aj fyzické útoky (o čom len počul), ale bol pritom, keď T. U. ml. vykrikoval, že nie je jeho synom a nabádal k tomu aj svoje deti, aby sa mu nezdravili. Svedok popísal T. U. staršieho ako mierneho a kľudného človeka, ktorý sa častejšie, ako jeho syn pokúšal napraviť vzťahy medzi ním a navrhovateľom, ale tieto sa nezlepšili, o čom svedčilo to, že veľa krát sa navštevoval s T. U. starším a keď sa vracali domov z piva a išli po pozemku, tak ho navrhovateľ odignoroval, nevšímal si ho, avšak pri priamom verbálnom alebo fyzickom útoku nebol prítomný. Ako dôvod rozporov medzi T. U. starším a mladším svedok uviedol konfliktnú povahu navrhovateľa a jeho manželky, ktorá raz s krikom zvalila na zem tzv. kuka nádobu (na smetie) a vysypala, načo bola privolaná hliadka polície, ktorá incident riešila. Z tejto svedeckej výpovede rovnako nevyplýva, že by dôvodom navrhovateľovho nevhodného správania sa k svojmu otcovi bolo konanie T. U. P...

V závere súd dospel k záveru, že ani po doplnení dokazovania nemožno dospieť k inému záveru o dôvodnosti žaloby, ako vo svojom prvom rozhodnutí zo dňa 2.12.2011, nakoľko sa nepreukázalo, že by dôvodom neprejavovania záujmu zo strany navrhovateľa o svojho otca bolo správanie poručiteľa vo vzťahu k navrhovateľovi, teda že by sa sám poručiteľ podieľal na ochladení vzájomných vzťahov s navrhovateľom. Súd mal súd za preukázané, že vzťah medzi navrhovateľom a poručiteľom bol dlhodobo, od roku 1993 (po smrti matky) veľmi zlý, nekomunikovali spolu skoro vôbec a že tento nezáujem vychádzal zo strany navrhovateľa z dôvodu, že jeho brat mal záujem získať od neho majetok, čo najprv narušilo vzťah medzi oboma bratmi a čo sa pravdepodobne, až v druhom rade nepriaznivo odrazilo aj na vzťahu navrhovateľa k svojmu otcovi, ktoré od roku 1994 vyznieva ako akési „trestanie“ otca za pomoc odporcovi pri získaní majetku. Takéto podmieňujúce správanie sa syna k otcovi je v zmysle zákona o

rodine neprípustné, pretože zákon nepodmieňuje starostlivosť detí o svojich rodičov participáciou na ich majetku.

Vzťah navrhovateľa k poručiteľovi sa navonok prejavoval tým, že vo vzťahu k svojmu otcovi negatívne ovplyvnil aj svoje deti, keď im vravel, aby poručiteľa nepovažovali za svojho starého otca, ale aby ho považovali iba za „uja“, ďalej tým, že opakovane zo strany navrhovateľa dochádzalo k slovnému napádaniu poručiteľa a že došlo dokonca aj k fyzickému napadnutiu poručiteľa navrhovateľom, ako aj tým, že navrhovateľ poručiteľovi vôbec nezdravil, nezaujímal sa o otca, neinformoval sa ohľadne otca u svojho brata (odporcu), nezaujímal sa o zdravotný stav poručiteľa, nenavštevoval ho vôbec a to ani v čase sviatkov, ani v čase choroby a ani v priebehu roka a to aj napriek tomu, že bývali v jednom dvojdome, ale aj to, že napriek všetkému poručiteľ mal záujem sa s navrhovateľom a s jeho deťmi zblížiť. Súd mal za preukázané, že poručiteľ, keďže to považoval za bezvýznamné, cítil sa synom odmietnutý, nežiadal o pomoc navrhovateľa, ani jeho rodinu a nekontaktoval ho, ale všetci svedkovia jednoznačne tvrdili, že bol z ich vzťahu smutný a mal záujem o zblíženie so synom.

V závere súd konštatuje, že nakoľko navrhovateľ, ako potomok poručiteľa mal v danom čase reálnu možnosť (dlhodobo bývali s poručiteľom v najbližšom susedstve, otec býval u odporcu v jednej časti dvojdomu, navrhovateľ v druhej časti dvojdomu, ktorý je postavený na jednej parcele) o poručiteľa prejaviť skutočný záujem (zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že navrhovateľ neprejavoval žiaden záujem o poručiteľa a to ani v čase sviatkov, rodinných osláv, choroby), ktorý by ako potomok mal prejaviť (aj bez ohľadu na to, či rodič poskytne alebo neposkytne svoj majetok dieťaťu) a poručiteľ mal záujem (vyplynulo to zo všetkých svedeckých výpovedí, že pre tento zlý vzťah veľmi trpel a že chcel ho dať vzťah so synom a jeho rodinou do poriadku, vyjadroval sa v tom zmysle opakovane pred najbližšou rodinou, aj pred známou, U.. M., U.. Y.) o obnovenie vzťahu s navrhovateľom, ale navrhovateľ nejavil žiaden záujem (navrhovateľ sa k tomu nevyjadril, nepotvrdil toto tvrdenie a ani ho nevyvrátil, iba uviedol, že nevie, prečo poručiteľ uprednostňoval odporcu pred ním, ale jeho manželka túto skutočnosť potvrdila) a že poručiteľ nežiadal od navrhovateľa a od jeho rodiny pomoc, nakoľko mal všetko zabezpečené v rodine odporcu a aj preto, že u navrhovateľa to vraj bolo bezvýznamné, nakoľko spolu nekomunikovali, cítil sa odmietnutý, mal záujem o vzájomnú komunikáciu s navrhovateľom a nie o pomoc, čo teda nemohlo byť prekážkou záujmu navrhovateľa o poručiteľa, nakoľko dôvodom vydedenia nebolo neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe, ale nezáujem navrhovateľa o poručiteľa a teda ani toto nebolo prekážkou vydedenia podľa §469a ods.1, písm.b.) OZ, a teda dôvodom neprejavovania záujmu zo strany navrhovateľa o svojho otca nebolo správanie samotného poručiteľa voči nemu, tak súd právne uzavrel, že v čase zriadenia závetu a listiny o vydedení dňa 4.5.2000 boli naplnený zákonný dôvod pre vydedenie navrhovateľa a jeho potomkov.

Takisto z prejavenej vôle poručiteľa v listine o vydedení a závete zo dňa 4.5.2000 jednoznačne po zvážení všetkých okolností a pre správanie sa navrhovateľa voči nemu vyplýva vôľa poručiteľa, aby sa jeho majetok nedostal do dispozície navrhovateľa a jeho potomkov.

V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktorých existenciou by dôvod vydedenia nebol daný, napr. že by nezáujem navrhovateľa o poručiteľa bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok NS SR č.1Cdo/173/96), že by šlo zo strany navrhovateľa o nezavinené neprejavovanie takéhoto kvalifikovaného záujmu, že neexistovali žiadne objektívne okolnosti brániace záujmu navrhovateľa o poručiteľa.

K tvrdeniu, že dôvod vydedenia nebol daný, nakoľko bol odporca obdarovaný za života poručiteľom, na základe čoho prevzal na seba vecné bremeno vo vzťahu k poručiteľovi (spočívajúce v práve doživotného bývania, užívania a zaopatrenia poručiteľa do jeho smrti a zákazu prevedenia týchto darovaných nehnuteľností bez súhlasu poručiteľa) a teda, že starostlivosť o poručiteľa bola zverená odporcovi, súd uvádza, že dôvod vydedenia navrhovateľa nespočíval v neposkytnutí poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch (podľa §469a ods.1, písm.a ale v dôvode, že navrhovateľ o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať (§469a ods.1, písm.b spočívajúci v záujme syna o otca o tom, čo otec robí, ako sa má v bežnom živote, a to bez ohľadu na to, či bol zdravý, alebo chorý. Naopak dochádzalo k porušovaniu základných zásad slušnosti. Preto súd túto argumentáciu považoval za nedôvodnú pri uplatnenom dôvode vydedenia.

Podľa §132 O.s.p. súd hodnotí všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z objektívneho hľadiska súd posúdil, že navrhovateľ dlhodobo a trvalo neprejavoval o poručiteľa skutočný záujem, a to ani minimálny záujem o jeho život, zdravie, na základe čoho dospel k záveru, že voči navrhovateľovi bola preukázaná dôvodnosť vydedenia podľa §469a ods.1 písm.b Občianskeho zákonníka v listine o vydedení a teda, že nárok navrhovateľa na určenie neplatnosti listiny o vydedení je nedôvodný, preto žalobu zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Procesne úspešný odporca si náhradu trov konania vyčíslil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 6.12.2011 sumou 381,33 EUR a dňa 4.2.2016 sumou 287,73 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal procesne úspešnému odporcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §11 ods.1 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Podľa §14 ods.1, písm.a., b.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Keďže predmetom konania je určenie neplatnosti listiny o vydedení a hodnota sporu nie je vyjadriteľná v peniazoch, priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia odporcovi podľa §11 ods.1, písm.a.) cit.

vyhlášky s tým, že sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu za nasledovné úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 1.2.2010 .......... 55,49 EUR plus režijný paušál 7,21 EUR, 2. vyjadrenie k žalobe 1.2.2010 ............................. 55,49 EUR plus režijný paušál 7,21 EUR, 3. účasť na pojednávaní dňa 18.2.2011 ................. 57 EUR plus režijný paušál 7,41 EUR, 4. účasť na pojednávaní dňa 3.5.2011 ................... 57 EUR plus režijný paušál 7,41 EUR, 5. účasť na pojednávaní dňa 2.12.2011.................. 57 EUR plus režijný paušál 7,41 EUR, 6. vyjadrenie k odvolaniu dňa 27.2.2012 .............. 58,69 EUR plus režijný paušál 7,63 EUR, 7. účasť na pojednávaní dňa 16.5.2014 ................. 61,87 EUR plus režijný paušál 8,04 EUR, 8. účasť na pojednávaní dňa 24.9.2015 ................ 64,53 EUR plus režijný paušál 8,39 EUR, 9. účasť na pojednávaní dňa 2.2.2016 .................. 66 EUR plus režijný paušál 8,58 EUR, spolu 533,06 EUR plus režijný paušál 69,29 EUR, celkovo 602,35 EUR.

Od vyčíslenia trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou odporcu sa súd odklonil, keď nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon označený „návrh z 13.1.2010“, nakoľko žiaden návrh, okrem vyjadrenia k žalobe (za ktorý súd náhradu odporcovi priznal) sa v spise nenachádza.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nakoľko odporcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania je navrhovateľ, ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Kataríny Habiňákovej, vedený vo VÚB a.s. pod Č..P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, F. P. XXXXXX J. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.