Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Nt-45-2022.pdf
PDF · 100.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4Nt/45/2022
Uznesenie
Okresný súd Levice v konaní pred samosudcom JUDr. Milenou Jakubíkovou v trestnej veci odsúdeného L. C. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí dňa 26.09.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného L. C., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom V. XXX, t.č. ÚVTOS K. na povolenie obnovy konania v trestnej veci právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 3T 31/2021 zo dňa 17.05.2021, právoplatným dňa 17.05.2021 z a m i e t a , pretože nezistil dôvody podľa § 394 odsek 1, odsek 5 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Dňa 17.05.2022 podal na Okresný súd Levice odsúdený L. C. návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/31/2021 a žiadal o ustanovenie obhajcu. V zápisnici o výsluchu, ktorý s ním bol vykonaný dňa 17.05.2022 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce uviedol, že trvá na podanej žiadosti a dôvody obnovy konania oznámi písomne do troch dní. Dňa 07.06.2022 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie odsúdeného „ Zaslanie dôvodu obnovy konania“, v ktorom uviedol, že v jeho trestnom konaní neprebehlo žiadne dokazovanie, bol vyhotovený zjednodušený rozsudok, kde chýba odôvodnenie a teda nevie, akými úvahami a dôkazmi sa súd zaoberal. Pri domovej prehliadke mu bola nájdená len marihuana, nie pervitín, čo v danom rozsudku chýba a o spomínanom pervitíne sa dozvedel od vyšetrovateľa KRPZ, ktorý v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 18.09.2020 č. KRP-122/1-VYS-NR-2020 uviedol, že sa mal priznať k nákupu pervitínu, čo nie je pravda. O pervitíne sa dozvedel od tzv. kajúcnikov - svedkov, ktorí vystupujú v jeho prípade a vyšetrovateľ si mal overiť, či hovoria pravdu a čo im bolo za to sľúbené. . Poukázal na ust. § 363 Tr. poriadku a nasl. a nález GP SR č. IV/3 PZ 22/21/1000-20, IV/3 PZ 49/21/1000-5 z 31.08.2021, z ktorého citoval a ktoré je záväzné pre každú prokuratúru, nakoľko GR SR je u nás najvyššia prokuratúra. Vyšetrovateľ síce formálne tvrdil, že vierohodnosť výpovedí svedkov bola preverovaná a dôkladne ju posudzoval, pričom zistil zo vzájomných výpovedí, že sa tieto prelínajú a dopĺňajú spôsobom, ktorý zaručuje, že ich výpovede možno považovať za dôveryhodné, usvedčujú z ich spáchania ich samotných. Ale v skutočnosti vierohodnosť kajúcnikov nie je ničím preukázaná a nimi tvrdené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom zo strany vyšetrovateľa verifikované a okrem dvoch výpovedí týchto kajúcnikov, ktorí sa však v podstatných veciach rozchádzajú, niet žiadneho iného priameho dôkazu o tom, že sa stal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Status kajúcnika si v zmysle súdnej praxe vyžaduje dôsledný prieskum ich dôveryhodnosti v kontexte všetkých individuálnych okolností vyšetrovanej veci. Vo vyšetrovanej veci údajne vyšetrovateľ vykonal, uznesenie o vznesení obvinenia z 18.09.2020 neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali dôveryhodnosť a pravdivosť výpovedí svedkov - kajúcnikov a vyšetrovateľ úplne opomenul vziať do úvahy aké konkrétne výhody svedkovia
- kajúcnici získali, je nepochybné. Že títo svedkovia o svoje výhody prísť nechcú. Sú vazalmi OČTK a o ďalšom ich osude vytvára medzi kajúcnikmi a orgánmi činnými v trestnom konaní taký vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý zásadným spôsobom narúša dôveryhodnosť týchto svedkov -
kajúcnikov, ktorí čerpajú výhody plynúce z ich priznania a usvedčovania. Preto ak niet iných objektívnych dôkazov, ktoré by podporovali skutkové tvrdenia výlučne svedkov (kajúcnikov) existuje kvalifikované a dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu osobou v zmysle § 206 ods. 1 Tr. poriadku, lebo odporuje judikatúre ESĽP a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo potvrdzuje aj aplikačná súdna prax napr. rozsudok ESĽP vo veci Adamčo c/a Slovenská republika. Právne a skutkové závery vyšetrovateľa PZ sú vo svojom súhrne inkozistentné a arbitrárne, vyšetrovateľ PZ na jeho úkor nedôvodne favorizoval iba okolnosti svedčiace v jeho neprospech a skutočnosti v jeho prospech odignoroval a neobjasňoval, resp. existenciu takýchto okolností vôbec nezisťoval. Súčasne vyšetrovateľ PZ odignoroval zásadné rozpory vo výpovediach svedkov. Pochybnosti vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia nijako neodstraňoval a rozporuplné výpovede svedkov žiadnym spôsobom neverifikoval, čo je zo strany vyšetrovateľa v rozpore s § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Na základe uvedených skutočností má za to, že sú splnené dôvody na obnovu konania podľa § 394 Tr. poriadku a navrhol, aby súd povolil obnovu konania, nakoľko vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.
Súd ustanovil odsúdenému obhajcu JUDr. Andreu Chorvátovú Nagyovú a určil vo veci termín verejného zasadnutia na prejednanie návrhu odsúdeného.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a podstatným obsahom spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/31/2021
Odsúdený L. C. na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom návrhu na povolenie obnovy konania trvá, poukázal na dôvody uvedené v písomnom návrhu. Má za to, že výpovede svedkov v tomto konaní neboli použiteľné a žiadal, aby súd nariadil orgánom činným v trestnom konaní skúmať, či svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí, sú užívateľmi drog a prečo doposiaľ nebolo voči nim vznesené obvinenie a tiež žiadal zistiť, či orgány činné v trestnom konaní verifikovali pravdivosť výpovedí svedkov, nakoľko má za to, že išlo o účelové výpovede voči jeho osobe. Žiadal zistiť, prečo neboli ani po troch týždňoch od vykonania domovej prehliadky vrátené kľúče jeho rodičom. Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že sa k priznal len k prechovávaniu marihuany a na hlavnom pojednávaní sa priznal pod ťarchou vysokého trestu, pretože ak by sa nepriznal, nemal by poľahčujúcu okolnosť, avšak drogy osobám uvedeným v rozsudku nepredával.
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/31/2021 bolo preukázané, že obžalovaný L. C. bol na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2021 rozsudkom sp.zn. 3T/31/2021 zo dňa 17.05.2021, právoplatným dňa 17.05.2021 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona na skutkovom základe, že od presne nezistenej doby, najmenej od roku 2015 až do momentu obmedzenia osobnej slobody v čase o 06:00 hod dňa 17.09.2020, si neoprávnene v mestách Sereď a Nitra, od bližšie nestotožnených osôb pre vlastnú potrebu ako aj za účelom ďalšieho predaja neoprávene zadovažoval drogu zvanú „pervitín“ a tiež zo semien rastlín rodu Cannabis (konope), ktoré si zabezpečil cez internetový portál www.semenamarihuany.cz <http://www.semenamarihuany.cz>, následne vypestoval dospelé rastliny rodu Cannabis (konopa), pričom takto získané drogy prechovával pri sebe a v mieste svojho bydliska v obci V., v byte č.XX, na II. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX a tieto následne užíval, alebo za účelom dosiahnutia finančného prospechu predával spravidla v obci V., na rôznych miestach v okrese G. a na bližšie nezistených miestach po ceste z mesta F. a O., spravidla za sumu 5 eur až 10 eur za jednu dávku, viacerým konzumentom týchto látok, a to najmä I. K., P. M., U. M., U. M., ako aj ďalším, doposiaľ nestotožneným konzumentom týchto látok, s ktorými si miesto a čas predaja a množstvo drogy dohadoval telefonicky prostredníctvom mobilného telefónu ako aj prostredníctvom aplikácie Messenger, pričom počas vykonávanej domovej prehliadky dňa 17.09.2020 vo vyššie uvedenom byte bola u neho okrem iného nájdená marihuana s celkovou upotrebiteľnou hmotnosťou 36748 mg a priemernou koncentráciou v rozpätí 2 % až 7,6%, obsahujúca 2738 mg THC, ktorej by sa dalo pripraviť minimálne 92 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom metamfetamín, ktorý je účinnou látkou drogy zvanej pervitín, je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, na ktorých držbu sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu, pričom bolo preukázané, že takéto povolenie nebolo obvinenému Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky vydané a ani oň nepožiadal, a bol odsúdený podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l/, n/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov a podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený podľa § 60 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci a podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov. Rozsudok neobsahuje odôvodnenie, nakoľko sa po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný a prokurátor výslovne vzdali práva na podanie odvolania.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.05.2021 v trestnej veci sp.zn. 3T/31/2021 vyplýva, že obžalovaný za prítomnosti zvoleného obhajcu JUDr. Juraja Gavaleca po prednesení obžaloby prokurátorom a po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe a na všetky otázky, ktoré mu boli kladené podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“ a súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil s poukazom na § 257 odsek 8 Trestného poriadku , že nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa priznal k spáchaniu skutku a na hlavnom pojednávaní a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení. Vyhlásením o vine sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní výslovne vzdal práva vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie kontradiktórnym spôsobom vypočutím svedkov, ktorí ho z trestnej činnosti usvedčovali, klásť im otázky, resp. odstraňovať rozpory, na ktoré poukazuje. Po vykonaní dokazovania v uvedenom rozsahu, obžalovaný, obhajca ani prokurátor nemali návrhy na doplnenie dokazovania a obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku výslovne vzdal práva na podanie odvolania a nesúhlasil s podaním odvolania v jeho prospech oprávnenými osobami, čím vyslovil svoju spokojnosť s rozsudkom, tak ako bol na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2021 vyhlásený vo všetkých výrokoch.
Ako bolo preukázané zo spisového materiálu sp.zn. 3T/31/2021 v prípravnom konaní boli po zákonnom poučení o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede vypočutí svedkovia I. K., U. M., P. M. a U. M., ktorí obžalovaného usvedčili zo spáchania trestnej činnosti, kladenej obžalovanému za vinu, ku ktorej sa na hlavnom pojednávaní priznal. O výsluchoch svedkov bol vždy vyrozumený zvolený obhajca, ktorý však nevyužil možnosť zúčastniť sa výsluchov svedkov. V spisovom materiáli sú listinné dôkazy a to zápisnica o domovej prehliadke zo dňa 17.09.2020, znalecké posudky KEÚ PZ, ktorý skúmal zaistené omamné látky, prepisy z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovaným a ďalšími osobami, aj svedkami, ktorým obžalovaný zabezpečoval omamné alebo psychotropné látky, ktoré preukazovali spáchanie trestnej činnosti a o ktoré prokurátor oprel obžalobu. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný pri preštudovaní spisového materiálu nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, alebo zopakovanie výsluchov svedkov.
Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Tdo/44/2021 zo dňa 18.10.2021 vyplýva, že podľa § 382 písm. b/ Trestného poriadku bolo odmietnuté dovolanie obvineného L. C. proti rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/31/2021 z 17.05.2021. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení poukázal na vyhlásenie odsúdeného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré bolo na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci prijaté, vzdal sa práva podať odvolanie a teda nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania v danej veci.
Z odpisu registra trestov bolo preukázané, že odsúdený L. C. sa 5-krát dostal do rozporu s Trestným zákonom, v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený predmetným rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/31/2021 zo dňa 17.05.2021, právoplatným 17.05.2021.
Z hodnotenia vypracovaného na odsúdeného L. C. riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, kde aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vyplýva, že bol dňa 20.09.2020 dodaný do výkonu väzby do ÚVV a
ÚVTOS Nitra, kde nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný a dňa 17.05.2021 začal v uvedenom ústave vykonávať trest odňatia slobody. Dňa 22.06.2021 bol premiestnený do tunajšieho ústavu za účelom výkonu trestu odňatia slobody a bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“, jeho správanie a vystupovanie nie je vždy na požadovanej úrovni, v jednom prípade predstieral epileptický záchvat a v jednom prípade nemal pri sebe preukaz odsúdeného, konfliktné situácie nevyvoláva. Bol jedenkrát disciplinárne odmenený dňa 01.06.2022 pochvalou za vzorný výkon činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, disciplinárne potrestaný bol dvakrát v dňoch 12.10.2021 umiestnením do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 5 dní a 16.08.2022 pokarhaním za porušenie povinnosti mať pri sebe preukaz odsúdeného. Pracovne nie je zaradený pre nedostatok vhodných pracovných príležitostí.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 odsek 5 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.
Podľa § 396 odsek 1 Trestného poriadku, obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 .
Podľa § 394 odsek 5 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinností spáchal trestný čin.
Súd po preskúmaní návrhu na povolenie obnovy konania po vypočutí odsúdeného, oboznámení sa s obsahom trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3T/31/2021 dospel k záveru, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nie je dôvodný.
Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je koncipovaná tak, aby bolo možné napraviť aj právoplatný rozsudok v dôsledku toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré sú tak závažné, že by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste a teda zasiahnuť do nezameniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Možno ju povoliť len ak súd zistí splnenie zákonných podmienok v zmysle § 394 Trestného poriadku. V danom prípade návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oprávnenou osobou - odsúdeným a smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je návrh prípustný v zmysle § 396 ods. 3 Trestného poriadku.
Súd skúmal, či skutočnosti alebo dôkazy navrhnuté odsúdeným majú povahu skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a či sú takého charakteru, že by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine, prípadne o treste odsúdeného. Za skutočnosti skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na povolenie obnovy konania. Skutočnosťou skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci a ktorý spravidla bude potrebné preukázať ďalšími dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom je dôkaz, ktorý je nový alebo nebol vykonaný v pôvodnom konaní.
V predmetnej trestnej veci súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v trestnej veci, v ktorej bol ods. L. C. v trestnej veci sp.zn. 3T 31/2021 rozsudkom zo dňa 17.05.2021, právoplatným dňa 17.05.2021 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, trest prepadnutia veci a ochranný dohľad v trvaní 30 mesiacov. Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní riadne poučený o jeho procesných právach, o výške trestu, aký mu hrozil za spáchanú trestnú činnosť, ako aj o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach a ich vplyve na výšku trestu. Svedkovia, ktorí obžalovaného usvedčujú zo spáchanej trestnej činnosti boli vypočutí v prípravnom konaní a o ich výsluchu bol upovedomený zvolený obhajca, ktorý svoje právo nevyužil. Vzhľadom na vykonané dôkazy mal súd preukázané spáchanie skutku, pre ktorý bolo odsúdenému vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, a ktoré naplnilo znaky žalovaného obzvlášť závažného zločinu uvedeného v obžalobe. Odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, teda pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu s použitím ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona, keďže trestná sadzba pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi je 10 až 15 rokov, pričom súd odsúdenému priznal dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, a zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona - keďže už bol v minulosti súdne trestaný, a ako je preukázané z odpisu registra trestov sa dopustil už aj drogového trestného činu menšej závažnosti. Uložený trest nemožno považovať s poukazom na osobu odsúdeného, okolnosti spáchania skutku a následok za trest neprimeraný alebo nezákonný.
Odsúdený vo svojom návrhu neuvádzal žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré neboli súdu známe v čase rozhodovania o jeho vine a treste a skutočnosti, na ktoré poukazoval, citoval z rozhodnutí týkajúcich sa inej veci. V danej veci zo žiadnych skutočností nevyplýva, že svedkovia, ktorí boli vypočutí by mali postavenie tzv. kajúcnikov a ich výpovede boli podporené aj ďalšími dôkazmi. Z pripojeného spisového materiálu nevyplynuli žiadne skutočnosti, že by orgány činné v trestnom konaní alebo sudca v pôvodnom konaní porušili svoje povinnosti a dopustili sa trestného činu.
Súd opätovne pripomína, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod., má súd za to, že odsúdený vo svojom návrhu na obnovu konania ani na verejnom zasadnutí neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodňovať iné rozhodnutie o vine alebo o treste v zmysle § 394 Trestného poriadku.
Nakoľko súd teda nezistil splnenie zákonných podmienok podľa § 394 ods. 1, ods. 5 Tr. por. pre povolenie obnovy konania, súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania postupom podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do pracovných 3 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 4Nt 45/2022. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne. Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne. Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať. Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej
nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor. Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť. Uznesenie možno napadnúť pre a) nesprávnosť niektorého jeho výroku, b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia. V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní. Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.