Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-1-2016.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16P/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou vo veci starostlivosti o maloletého E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., D. XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky J. T., nar. X.X.XXXX, bytom Č., D. XXXX a otca E. J., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16P/38/2010-47 z 30.4.2010, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca E. J., nar. X.X.XXXX k maloletému E. J., nar. XX.X.XXXX v sume 35,-€ mesačne, v časti týkajúcej sa výšky výživného m e n í t a k , že odo dňa 5.1.2016 u r č u j e výšku vyživovacej povinnosti otca E. J. k maloletému E. J., nar. XX.X.XXXX v sume 80,-€ mesačne, ktorú je otec maloletého p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa J. T..
Súd u r č u j e , že splatné výživné za obdobie od 5.1.2016 do 31.3.2016 v sume 154,15 € otec môže vykonať v mesačných splátkach po 15,-€ spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 5.1.2016 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 35,-€ na sumu 200,-€ mesačne odo dňa podania návrhu.
Podanie návrhu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 16P/38/2010-47 bol otec dieťaťa zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 35,-€. Na maloleté dieťa prispieva sumou 40,-€ mesačne. Za dva mesiace jej však výživné neposlal. Nad rámec výživného neprispieva žiadnym spôsobom. Ona je v súčasnej dobe práceneschopná. Je na rizikovom tehotenstve. Termín pôrodu má v apríli 2016 a poberá prídavok na maloletého E. vo výške 23,-€. Iný príjem nemá. Maloletý navštevuje 8 ročník Základnej školy na ulici U. T. U.. Býva u starej mamy v Bratislave. Raz alebo dvakrát do mesiace chodieva domov. U starej mamy je z toho dôvodu, pretože ona je na rizikovom tehotenstve. Na odporúčanie lekára musí ležať a nesmie sa namáhať. Má zvýšené výdavky na maloletého a to na stravu, oblečenie, hygienu. Tiež má aj zvýšené výdavky na školu, rôzne exkurzie a výlety. Z tohto dôvodu aj navrhuje výživné zvýšiť.
Otec s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť na výživu maloletého syna maximálne sumou 50,-€ a tiež by mu mohol zakupovať aj nejaké veci, napríklad ošatenie.
Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodov dlhodobej práceneschopnosti kolíznej opatrovníčky, ktorá má pridelenú spisovú evidenciu maloletého dieťaťa a pracovnej zaneprázdnenosti ostatých zamestnancov oddelenia. Vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 66) uviedol, že nezistili nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky a výšku výživného ponechávajú na rozhodnutí súdu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Naposledy bolo výživné na maloletého Gabriela Molnára určované rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 16P/38/2010-47 zo dňa 30.4.2010, ktorým rozsudkom súd schválil dohodu rodičov, čo sa týka výšky výživného, kde otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 35,-€ vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.4.2010.
V čase rozhodovania vo veci 16P/38/2010:
Maloletý navštevoval druhý ročník Základnej školy v Č., R.. Zdravotný stav mal dobrý. Matka vyčíslila náklady na dieťa a to za stravu v školskej jedálni 20,-€ mesačne, za družinu 5,-€ mesačne, za telefón dieťaťa 10,-€, náklady na záujmové krúžky maloletého 10,-€ mesačne.
Matka maloletého dieťaťa žila v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, bola zamestnaná vo firme H. P.. Jej priemerný čistý mesačný príjem činil 310,65 €.
Otec maloletého dieťaťa bol dobrovoľne nezamestnaný. Žil v spoločnej domácnosti s družkou a maloletým synom D. J.. Nevlastnil v obci Chľaba žiadny nehnuteľný majetok. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2009 nepodal. Spoločne so svojou družkou T. W. ako spoluposudzovaná osoba poberali dávky v hmotnej núdzi vo výške 163,60 €.
V čase rozhodovania súdu o zvýšenie výživného na maloletého E. J. vo veci 16P 1/2016 :
Maloletý navštevuje 8 ročník Základnej školy na U. I. T. U. (č.l. 45). Maloletý sa stravuje v školskej jedálni. Za stravu v školskej jedálni matka uhradila v 8 mesiaci roku 2015 - 32,-€, v 9 mesiaci - 28,40 €, v 10 mesiaci - 30,20 €, v 11 mesiaci - 22,65 €, v 12 mesiaci - 22,65 € a v 2 mesiaci roku 2016 - 14,53 € (č.l. 52). Priemerne mesačne to činí 25,07 €. Náklady na stravu maloletého doma vrátane na stravu v školskej jedálni matka vyčíslila v sume 150,-€ mesačne. Náklady na ošatenie a obuv vyčíslila na sumu 50,-€ mesačne, náklady na školské pomôcky a potreby priemerne mesačne 10,-€, náklady na hygienu a to zubné pasty, prášky na pranie, šampóny, iné toaletné potreby matka vyčíslila u maloletého na sumu 15,-€ mesačne. V tom sú zahrnuté aj náklady na kaderníka. ). Taktiež matka uviedla, že maloletý vo voľnom čase rad číta. Zakupuje mu knihy. Priemerne mesačne na knihy vynakladá sumu 5,-€. Maloletý navštevuje Základnú školu v U.. Dochádza domov raz až dvakrát mesačne. Náklady na cestovné z U. D. Č. tam a späť činia sumu 10,-€, čo priemerne mesačne činí okolo 20,-€, Matka ďalej uviedla, že mala aj iné nepravidelné náklady a to náklady na lyžiarsky výcvik maloletého, kde sumu 180,-€ zaplatila za lyžiarsky výcvik, v čom je zahrnutá strava a ubytovanie. Musela mu zakúpiť termo oblečenie, za ktoré zaplatila sumu 101,-€. Tiež bol cez prázdniny na letnom tábore, za ktorý tábor zaplatila sumu 130,- €. Uvedené náklady na stravu, ošatenie preukázala prefotenými pokladničnými blokmi (č.l. 56 až 58 teda priemerné pravidelné mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila na sumu 250,-€ mesačne a nepravidelné mesačné náklady v priemere mesačne na sumu 34,25.- € . Celkom náklady 284,25.- €. Otec ani tieto náklady na maloletého nespochybnil.
Matka maloletého je vydatá. Býva v spoločnej domácnosti s maloletým E. a manželom v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej manžela. T.č. je vo vysokom štádiu tehotenstva. Jej príjmom sú nemocenské dávky- priemerne 198,94.- € (a prídavky na maloletého syna 23,52-.- € vrátane výživné od otca dieťaťa (po 40.,- € mesačne) , z čoho uhrádza náklady na výživu maloletého , spláca úver , ktoré skutočnosti mal súd preukázané zo správy Mesta Čadca, správy VÚB, Soc. Poisťovne - ako sú uvedené nižšie.
Zo správy Mesta Čadca (č.l. 43) vyplýva, že matka J. T. je vydatá. Býva v rodinnom dome, ktorý v osobnom vlastníctve jej manžela Ľ. T.. V spoločnej domácnosti býva s manželom a synom E., ktorý v súčasnej dobe navštevuje 8 ročník Základnej školy na ulici U. T. U.. Býva u starej matky G. F.
na základe dohody, nakoľko matka maloletého je tehotná a má rizikové tehotenstvo. Matka dieťaťa je práceneschopná od augusta roku 2015. Dosahuje len minimálnu mzdu. Iný príjem nemá. Bytové podmienky sú vhodné, ekonomické pomery matky sú slabé. Nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok.
Podľa histórie transakcií VÚB (č.l. 47) otec dieťaťa zasielal matke dieťaťa v 12, 11, 10, 9, 8, 7, 5, 4 a 1 mesiaci roku 2015 každý mesiac po 40,-€.
Podľa správy Sociálnej poisťovne Čadca (č.l. 50) matka dieťaťa poberá nemocenské dávky od 3 mesiaca roku 2015 v sume 119,10 €, v 5 mesiaci 2015 - 37,20 €, v 6 mesiaci 2015 - 278,50 €, v 7 mesiaci 2015
- 27,90 € a v 9 a 10 mesiaci roku 2015 po 269,70 €, v 11 mesiaci - 279,90 € a v 12 mesiaci roku 2015
- 289,20 €.
Z (č.l. 59 až 61) súd zistil, že matka dňa 19.11.2014 uzatvorila zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na sumu 1.625,-€, ktorý úver matka mesačne spláca vo výške 49,43 €.
Na (č.l. 68) matka predložila rukou písaný záznam o tom, v akej sume otec prispieval na výživu dieťaťa a to od 4 mesiaca roku 2010 až do mesiaca február 2016, pričom z tohto potvrdenia vyplýva, že v roku 2016 otec uhradil na výživu maloletého sumu 80,-€.
Podľa správy firmy G.-Y. Y..N..K.., G..F. X, Č. (č.l. 62) matka pracovala v ich firme od 20.5.2014 do 31.8.2015. Za sledované obdobie mala priemernú čistú mesačnú mzdu 319,90.- € Tiež jej bola vyplatená náhrada mzdy počas pracovnej neschopnosti zamestnávateľom v sume 158,44 € za mesiac marec, máj a august a to spolu za 3 mesiace.
Otec maloletého dieťaťa - pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva . Živnosť má založenú v Rakúsku a pracuje v zahraničí . Priemerne mesačne má podľa daňového priznania príjem 411,41.- €. Je vlastníkom rodinného domu č. XXX a parcely č. XXXX/X, XXXX/X o výmere 432 m2, 126 m2( LV č. l. 34 spisu). V rodinnom dome žije s mal. synom D. a družkou(správa Obce O. č.l. 29). Na účte vo VÚB má ku dňu 31.12.2015 vlastné finančné prostriedky v sume 6,91.- € (správa č.l. 31 spisu).Dňa 27.2.2012 uzatvoril zmluvu o mimoriadnom medziúvere vo výške 24.000.-€ , kde výška mesačnej splátky je určená na sumu 117,80.- € .
Zo správy Daňového úradu Nitra (č.l. 63) súd zistil, že otec dieťaťa podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2014, ktoré podal dňa 26.3.2015. Základ dane mal 4.680,-€. Vznikol mu nárok na daňový bonus vo výške 256,90 €. Daňová povinnosť mu nevznikla, čiže priemerne mesačne to vychádza na sumu 411,41 €.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zák. o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák.o rodine
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine
(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine
(1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine
(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo určené výživné na mal. Gabriela Molnára dňa 30.4.2010 vo veci 16 P 38/2010. S poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zák. o rodine súd skúmal , k akej podstatnej zmene pomerov účastníkov konania došlo v čase od posledného rozhodnutia súdu .
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane všetkých účastníkov.
Na strane maloletého dieťaťa hlavne v tom smere, že v čase pôvodného rozhodovania navštevoval 2 ročník základnej školy, t.j. prvý stupeň základnej školy v mieste bydliska matky. V súčasnej dobe navštevuje 8 ročník základnej školy, t.j. druhý stupeň a to v Bratislave. V súvislosti s prechodom na iný stupeň školy , zvýšením veku u maloletého a s tým súvisiacim nárastom životných nákladov(na ošatenie, obuv, stravu a iné) sa od posledného rozhodnutia súdu podstatným spôsobom zvýšili náklady na odôvodnené potreby maloletého , ktorá skutočnosť aj odôvodňuje, aby výživné na maloletého bolo zvýšené.
U matky došlo k zmene v tom smere, že uzatvorila manželstvo. V súčasnej dobe je vo vysokom štádiu tehotenstva. Jedná sa o rizikové tehotenstvo. Je dlhodobo práceneschopná. Jej jediným príjmom sú len nemocenské dávky vo výške priemerne 198,84 €, to je priemer za 8 mesiacov roku 2015 vrátane prídavkov na maloletého vo výške 23,52 € + výživné na maloletého 40.- € . Iný príjem nemá. Čo sa týka otca maloletého dieťaťa na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom smere, že v súčasnej dobe je zamestnaný. Pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba. Živnosť má založenú v inom štáte a to v Rakúsku. Vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctva. Z daňového priznania vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 411,41 €. Od posledného rozhodnutia súdu sa stal vlastníkom rodinného domu a pozemkov nachádzajúcich sa v obci Chľaba. Na kúpu tohto pozemku si otec zobral úver, ktorý mesačne spláca vo výške 117,80 €.
Súd má za to, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zlepšeniu pomerov na strane otca maloletého dieťaťa. V súčasnej dobe má príjem z vykonávania podnikateľskej činnosti vo výške 411,41 € a súd je toho názoru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby na výživu maloletého syna prispieval sumou 80,-€. Sám otec vo svojom vyjadrení uviedol, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať
na výživu syna sumou 50,-€ a taktiež mu aj zakupovať oblečenie. Podľa názoru súdu, ak je v jeho možnostiach a schopnostiach zakupovať oblečenie, je vhodnejšie, aby radšej prispieval matke na výživu dieťaťa pevnou peňažnou sumou a matka podľa potrieb maloletého dieťaťa (nakoľko je dieťa v jej osobnej starostlivosti) určí aké oblečenie či obuv maloletému zabezpečí.
Aj keď náklady na výživu maloletého dieťaťa matka určila na sumu 284,85,-€, podľa názoru súdu nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby na výživu maloletého prispieval sumou 200,-€ mesačne ako to matka požaduje a to s poukazom na to, že okrem maloletého Gabriela má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Danielovi a taktiež musí splatiť úver v stavebnej sporiteľni. Podľa názoru súdu tento úver je vynakladaný účelne(kúpa rodinného domu), pretože otec ho použil na zabezpečenie bývania pre seba, svoju družku a maloletého Daniela. Vo zvyšku preto súd návrh matky zamietol. Nie z toho dôvodu, že by to neodôvodňovali potreby maloletého dieťaťa, ale z toho dôvodu, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na jeho majetkové a sociálne pomery, aby v takejto výške na výživu maloletého syna prispieval.
Súd určil zvýšené výživné odo dňa podania návrhu, t.j. od 5.1.2016. Vzhľadom k tomu, že výživné je splatné mesačne dopredu stalo sa splatným aj výživné za celý mesiac marec 2016. Splatným sa teda stalo výživné v sume 234,15 €, z čoho alikvotná čiastka za mesiac január činí 74,15 € a splatné výživné za mesiac február a celý mesiac marec, nakoľko výživné je splatné mesačne dopredu 2 x po 80,-€ = 160,-€, celkom 234,15 €. Od tejto sumy súd odpočítal sumu 80,-€, ktorú otec na výživné na maloletého syna v mesiaci február uhradil, teda celkom sa stala splatná suma 154,15 €, ktorú sumu s poukazom na ustanovenie § 160 ods.1 druhá veta O.s.p. umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,-€ pod výhodou straty splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm.a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).