Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/91/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: D. V., X.. XX.XX.XXXX, L. A., P. XXX, zastúpená JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom v Podbieli 177, proti žalovanému: Z. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. A., R. XXX, zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, v konaní o odstránenie závadného stavu a zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobkyne spočívajúcich v uvoľňovaní navážaného materiálu na pozemky parc. KN-C č. 521/3 - TTP o výmere 29 m2, parc. KN- C č. 522/5 - ostatné plochy o výmere 294 m2 a parc. KN-C č. 714/19 - vodné plochy o výmere 316 m2, zapísaných na LV č. XXX k. ú. A..

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 21.05.2015 sa žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému pôvodne domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na uloženie povinnosti: 1/ odstrániť závadný stav - odpad z pozemkov - parc. KN-C č. 521/3 - TTP o výmere 29 m2, č. 522/5 - ostatné plochy o výmere 294 m2, č. 714/19 - vodné plochy o výmere 316 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k. ú. A., vlastnícky patriace žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; 2/ zdržať sa konania, ktorým zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobkyne k pozemkom - parc. KN-C č. 521/3 - TTP o výmere 29 m2, č. 522/5 - ostatné plochy o výmere 294 m2, č. 714/19 - vodné plochy o výmere 316 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k. ú. A., ako aj na náhradu trov konania.

Odôvodnila ju tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXX k. ú. A.. Žalovaný spolu s manželkou je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX k. ú. A. - parciel č. 518/1, 519/1, 519/2, 519/3, 520/1, 520/2, 522/2. Ich dcéra H. D. je vlastníčkou pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k. ú. A. č. 518/2, 519/4, 519/5, 520/3, 520/4, 522/14. Žalovaný dlhodobo bez súhlasu príslušného stavebného úradu vykonáva na jemu a jeho dcére vlastnícky patriacich pozemkoch terénne úpravy aj napriek zákazom a upozorneniam stavebného úradu a správcu toku A.. Svojím konaním porušuje stav podľa katastrálnej mapy tak, že zasypal aj parcelu č. 714/20 - vodný tok, ktorá je vo vlastníctve SR a ktorej správcom je SPF Bratislava. Žalobkyňa je vlastníčkou susediacich pozemkov - parc. KN-C č. 521/3 - TTP o výmere 29 m2, č. 522/5 - ostatné plochy o výmere 294 m2 a č. 714/19 - vodné plochy o výmere 316 m2, zapísaných na LV č. XXX k. ú. A. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalovaný pri vykonávaní nepovolených terénnych úprav na svojich a dcériných pozemkoch zasiahol aj do predmetných pozemkov tak, že aj na ne bez jej súhlasu naváža stavebný odpad, stavebný materiál,

hlinu a pod., poškodzuje stromy a zeleň na jej pozemkoch. Stavebný odpad, materiál, hlinu naváža na svoje pozemky. Za pomoci stavebných mechanizmov a bagra ich hrnie a zosýpa do vodného toku a na jej pozemky. Návozy nie sú spevnené oporným múrom a tvoria tak nebezpečenstvo zosuvu a postupne sa zosýpajú na jej pozemky a majetok nachádzajúci sa na nich. Návozy sú vysoké asi 7 metrov od hladiny toku. Na uvedený nezákonný stav žalovaného viackrát upozornila. Upozornenie nerešpektoval a ďalej pokračuje v porušovaní jej výlučných vlastníckych práv k pozemkom. Podľa jej presvedčenia žalovaný svojím konaním porušuje nielen stavebný zákon, ale aj jej vlastnícke práva a ich nedotknuteľnosť tak, že zasahuje do jej pozemkov a ničí ich. Nepraje si a nesúhlasí, aby na jej pozemky sypal zem a stavebný odpad - tehly, asfalt a pod. Žiada, aby žalovaný tento závadný stav uviedol do poriadku, do pôvodného stavu, bezodkladne tak, aby bol zachovaný platný právny stav podľa katastrálnej mapy, a to jednak vodný tok ako vodný tok, aby aj jej pozemky boli uvedené do pôvodného stavu a aby sa zdržal konania, ktorým zasahuje do práv a právom chránených záujmov vlastníkov okolitých pozemkov.

Na pojednávaní 17.02.2016 na návrh žalobkyne prostredníctvom jej zástupcu doručený súdu 15.01.2016, upresneným na uvedenom pojednávaní, súd pripustil žalobu v tomto znení: „Súd ukladá žalovanému povinnosť odstrániť zeminu, kamene, úlomky škridiel, tehiel a betónu z predmetných pozemkov vlastnícky patriacich žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobkyne spočívajúcich v uvoľňovaní navážaného materiálu na predmetné pozemky. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania“.

V podaní z 29.09.2015 zástupca žalobkyne uviedol, že doposiaľ žalovanému nebolo vydané stavebné rozhodnutie povoľujúce výkon a rozsah terénnych úprav. Naopak, bolo mu uložené zo strany Stavebného úradu obce A. a Lesov SR opatrenie na zastavenie týchto terénnych prác, pretože ich vykonáva v rozpore s právnymi predpismi a boli vznesené aj požiadavky na uvedenie nepovolených návozov smerom do vodného toku do pôvodného stavu. Terénne úpravy zasahujú aj do vlastníctva žalobkyne a ak žalovaný tvrdí, že ich nevykonáva, tak vedome nehovorí pravdu, lebo na fotkách z jari tohto roku je vidieť, že návozy zeme sú čerstvé, že sú nespevnené a stále sa zosýpajú na pozemky žalobkyne. Akékoľvek úpravy pozemkov bez povolenia stavebného úradu a súhlasu vlastníka susedných pozemkov sú porušením stavebného zákona a porušením práv a právom chránených záujmov žalobkyne ako vlastníčky susedných pozemkov. Keď žalobkyňa na pozemkoch v jej vlastníctve, ktoré sú v susedstve žalovaného, vykonávala v minulosti terénne úpravy, tak to bolo na základe splnenia zákonom stanovených podmienok, po predložení potrebných stanovísk dotknutých osôb a orgánov. Účastníkom konania bol aj žalovaný. Žalobkyňa musela dať vypracovať projektovú dokumentáciu, dodržiavať platnú katastrálnu mapu - vodné plochy, ktoré sú v jej vlastníctve, zachovať ako vodný tok aj napriek tomu, že sa tam dnes nenachádza, čo uvádza žalovaný v jeho vyjadrení. Vodný tok sa tam nenachádza z dôvodu, že ho odklonil žalovaný pomocou bagra, aby mohol zasýpať pozemky ďalej a rozširovať si tak pozemok. Povinnosťou každého je splnenie zákonom stanovených požiadaviek, zachovať platnú katastrálnu mapu, zachovať vodné plochy ako vodné plochy, dodržať ochranné pásmo vodného toku 5 metrov atď., hoci reálny stav tomu nezodpovedá a dožaduje sa, aby tak učinil až žalovaný, lebo zákon platí pre všetkých rovnako. V dôsledku námietok žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala zásah do pozemkov, ktoré sú v jej vlastníctve, žalobkyňa si dala dňa 29.09.2015 vyhotoviť vytyčovací náčrt A.. J. S. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý predložila a podľa ktorého sú vyznačené hranice pozemku, do ktorých žalovaný urobil neoprávnený zásah. K zameraniu bola vyhotovená aj fotodokumentácia skutočného stavu.

V ďalšom priebehu konania zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa súhlasí s tým, aby mohli na jej pozemok vstúpiť osoby, ktoré zabezpečí žalovaný na odstránenie násypu z jej pozemku, čo je v záujme žalobkyne.

Vo výpovedi na pojednávaní 30.09.2015 žalobkyňa uviedla, že k nepovoleným terénnym úpravám zo strany žalovaného dochádza už niekoľko rokov, ale až na jar tohto roku tieto nadobudli taký rozmer, že nimi dochádza aj k zásahu do vlastníckych práv k jej pozemkom. Videla žalovaného v bagri, ktorý patril jemu, ako osobne robil úpravy a zosypal materiál smerom k a na jej pozemok. Upozornila ho, že si nepraje, aby zosýpal stavebný odpad a tehly na jej pozemok. Nato nijakým spôsobom nereagoval, skôr sa z toho smial a pokračoval ďalej v práci. Žalovaného už dlhodobejšie vyzývajú iné subjekty, aby práce zastavil a vrátil pôvodný stav. Porušenie žalovaného spočíva v tom, že vykonáva terénne úpravy nad povolený rozsah. Na pojednávaní 17.02.2016 žalobkyňa uviedla, že žalovaný na hranici pozemkov

urobil zábranu spočívajúcu v nabití železných tyčí a daní dosiek pozdĺžnym smerom, ale takto vzniknutý priestor nevyplnil materiálom, ktorý bol už zosypaný na jej pozemku, ale materiálom zo svojho pozemku.

Žalovaný prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení k žalobe z 21.08.2015 vyjadriac s ňou nesúhlas, uviedol, že v súčasnosti nevykonáva žiadne terénne úpravy, resp. zásahy, ktoré by zasahovali do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. V poslednom období vykonal jedinú úpravu, a to uskladnenie stavebného materiálu, konkrétne panelov, ktoré sa nachádzajú a sú položené na pozemku vlastnícky patriacom žalovanému, pričom žiadnym spôsobom nezasahujú do pozemkov vlastnícky patriacich žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný svojím konaním zasypáva pozemok parc. KN-C č. 714/20 - vodné plochy o výmere 394 m2, zapísanú na LV č. XXXX k. ú. A. na Slovenskú republiku, táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko žalobkyňa nie je vlastníčkou uvedenej parcely a nie je tak legitimovaná domáhať sa nápravy údajného protiprávneho stavu na parcele, ktorá jej vlastnícky nepatrí. Žalovaný nikdy bez súhlasu žalobkyne nenaviezol stavebný odpad, stavebný materiál, či hlinu, čo žalobkyňa potvrdila v žalobe vetou, že „Stavebný odpad, materiál, hlinu naváža (žalovaný) na svoje pozemky.“ Žalobkyňa hodnoverne nepreukázala, že žalovaný svojím konaním zasahuje do jej pozemkov. Predpokladom zdržania sa protiprávneho konania je jeho súčasná existencia, čo však v tomto prípade nie je naplnené, nakoľko žiadne zásahy nie sú vykonávané. Už dlhodobo sa v danej lokalite nevyskytuje žiadny vodný tok, na ktorý poukazuje žalobkyňa. Ten je tak označený len na katastrálnych mapách, no reálny stav tomu nezodpovedá.

V ďalšom konaní zástupca žalovaného, žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť, zotrval na tvrdení, že v súčasnosti zo strany žalovaného nedochádza k žiadnym zásahom do vlastníckych práv žalobkyne. Pokiaľ aj žalovaný robí nejaké úpravy bagrom na svojom pozemku, robí to výlučne na svojom pozemku. Nemá vedomosť o tom, kto tam umiestnil stavebný materiál zachytený na fotografiách. Dôvodmi, pre ktoré bolo žalovanému nariadené pozastaviť prácu na stavbe, nebola tá skutočnosť, že by mal vykonávať úpravy nad stanovený rozsah. K zosuvu na spodné nehnuteľnosti dochádza aj v smere z parcely žalobkyne, na ktorej sa nachádza jej stavba. Je zrejmé, že aj žalobkyňa mienila, resp. mieni svoju nehnuteľnosť zavážať. Žalujúca strana bola povinná s poukazom na § 154 ods. 1 O.s.p. preukázať, že uvádzané zásahy trvajú alebo hrozia a sú protiprávnymi. Neuniesla dôkazné bremeno ohľadne pasívnej legitimácie označeného žalovaného, keďže vykonané dokazovanie preukázalo, že všetky úkony žalovaný robil v mene a na základe vôle iného subjektu, pričom žalovaný ani nie je vlastníkom nehnuteľností, z ktorých sa zosýpala tá zemina. Žalovaný teda vykonával úkony v mene vlastníka daných nehnuteľností. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný pri svojich úkonoch vystupoval vo svojom mene, že by vo svojom mene vstupoval na dané pozemky a uskladňoval tam materiál. Nebolo ani preukázané, že dané neoprávnené zásahy trvajú alebo hrozia a že existujú a sú protiprávne. K zosypu materiálu dochádza z viacerých častí, aj z pozemkov žalobkyne, čo bolo preukázané aj charakterom materiálu, ktorý tam bol nájdený (poukázal na škridlu) a žalobkyňa nijako neuviedla pomer, ale za všetko by mal zodpovedať žalovaný. Pozemky, z ktorých podľa žalobkyne malo dôjsť k uvoľňovaniu materiálu, vlastnícky patria dcére žalovaného H. D..

Žalovaný na obhliadke predmetu sporu 22.10.2015 vypovedal, že to, čo tu vidno, je zmanipulované a urobené schválne. Spod panelov sa totiž zemina záhadne sype nejako inak ako tu v prednej časti. Bolo to urobené nejakými pomôckami, nevie ako presne, možno hrabličkami, motykou. Jedná sa tu čisto o šikanizáciu jeho osoby a rodiny S. Š. a žalobkyňou. Po skončení sporu aj tak toto všetko bude zavážané majiteľom pozemku. On ten materiál, ktorý vysypal na svojom pozemku, mal z výkopových prác spod jeho haly. Nemá vedomosť, že by vtedy v rámci násypu navážal aj nejaké tehly. Dával tam normálnu zeminu z výkopu. Tie tehly, ktoré vidno, nie sú jeho tehlami. Však aj z pozemku žalobkyne na iných častiach vidno, že sú tam tehly, ktoré sú tehlami S. Š.. Také tehly mal nahádzané aj do okien. Žalobkyňa tvrdí, že v tomto mieste to zasýpať nechce, lebo chce dodržať ochranné pásmo 5 metrov od hranice bývalého potoka, ale možno 10 metrov poniže takéto ochranné pásmo už nedodržiava. Tehly, ktoré sú pod plechovou búdou, sú iné tehly a sú jeho tehlami. Naposledy robil terénne úpravy v danej časti, keď robil výkopové práce na stavbe tu stojacej červenej haly. Panely dával na jar tohto roku.

Na pojednávaní 07.12.2015 žalovaný uviedol, že ak by súd robil dnes obhliadku v danom mieste, tak by zistil, že žalobkyňa s jeho bratom S. Š.Í. robia návoz v spodnej časti ich pozemku, kde dokonca zasypali aj pôvodný potok a urobili nové koryto a pomalinky sa s násypom blížia k miestu, kde ako tvrdia má byť zosuv z jeho pozemku. On začal robiť terénne úpravy na predmetnom pozemku, ktorý patrí jeho dcére H. D., na jej požiadanie, ktorá tam chce podnikať, aby to tam trocha vyrovnal. Tiež ho požiadala,

aby to sypal tak, aby násyp končil cca 1 meter od hranice pozemku. On tak aj robil a zemina sa sypala normálne pod 80 stupňovým uhlom ako všade dookola. K presahu došlo podľa neho tak, že možno v noci za pomoci cigáňov, žalobkyňa s jej druhom to hrabličkami upravili tak, aby násyp zasahoval na ich pozemok, keďže teraz je tam len 45 stupňový uhol, pričom na iných miestach je podstatne vyšší uhol. Dokonca na tomto návoze navrchu bola aj strešná krytina, taká istá, aká sa nachádza aj na streche ich stavby, pričom taká krytina nikde inde v okolí nie je a doviezli si ju z Rakúska, resp. oni tak hovoria, že je z Rakúska. Druhovi žalobkyne - jeho bratovi dohovárala už aj ich mama. Jeho konanie vo vzťahu ku nemu považuje za účelové, šikanózne. Jeho konaním má porozbíjaný svoj majetok, dáva na neho falošné udania. Hneď vedľa pozemkov žalobkyne, ktoré sú uvedené v žalobe, sa najprv nachádza pozemok jeho dcéry, na ktorom sú postavené 3 plechové garáže, potom ďalej po ceste v smere na obec A. sa nachádza jeho pozemok, na ktorom je postavená červená hala a ďalší pozemok je znova pozemok, ktorý patrí žalobkyni a jej druhovi S.. Na posledne zmienenom pozemku sa nachádza záhradná chatka, v ktorej menovaní ubytovali cigáňov. Počul, že zadarmo a že preto zadarmo, len aby jemu robili zle. Vie, že predtým ponúkali na prenájom túto chatku B. F. s tým, že mu ju núkali za lacný nájom, a to len preto, aby jemu robili zle, čo vie od B. F.. Jeho o ten návoz zeminy požiadala jeho dcéra niekedy minulý rok. Vie, kde boli hranice pozemkov a tie hranice boli v čase, keď tieto práce robil, aj v prírode vyznačené. Aj tie panely boli urobené podľa hraníc pozemkov.

Z výpovede svedkyne Bc. Z. O. - starostky obce A. vyplynulo, že, v danej časti boli robené terénne úpravy aj v minulosti cca od r. 2002, a to v tej časti, kde teraz už stoja stavby žalobkyne a žalovaného. Pokiaľ ide o rozsah týchto terénnych úprav na pozemku žalobkyne, boli povolené cca v rozsahu po koniec jej stavby, tak ako to vidno. Pokiaľ ide o terénne úpravy na parcelách žalovaného, je zrejmé, že ide o zosun z parciel žalovaného na parcely žalobkyne, kde sa už bola pozrieť po upozornení na robenie terénnych úprav žalovaným na jeho pozemku od haly smerom k potoku. Vtedy videla na mieste samom žalovaného ako naváža v tej časti, kde sa nachádzajú panely a vtedy konštatovala, že terénne úpravy boli robené v rozsahu dodatočného stavebného povolenia. Vtedy tu ešte neboli tie panely a nebol tu ani ten zosuv ako ho teraz vidno. Vtedy to mohlo byť navážané do vzdialenosti cca do jednej polovice plechovej búdy v smere od haly žalovaného. V smere ku potoku to mal žalovaný vtedy zavezené zhruba do dĺžky, kde začínajú panely. Ešte predtým, ako účastníci odkupovali pozemky, už tu boli určité návozy zhruba 10 väčších krokov od plota pri ceste, teda do vzdialenosti určite menšej ako je polovica terajšej vyrovnanej plochy.

Svedkyňa Ž. Š.F. - matka žalovaného a aj druha žalobkyne S. Š. vypovedala, že má dobrý až veľmi dobrý vzťah so žalovaným aj s jej ostatnými synmi, okrem syna S.. Aj so synom S. mala dobrý vzťah, čo sa ale zhoršilo cca 5 rokov dozadu, potom ako začal robiť žalovanému zle. Dobre vychádzala aj so žalobkyňou až dokým neprišli ku nej aj s listom obsahujúcim udania na žalovaného, ktorý podpísal aj S., čo sa jej nepáčilo. Potom sa žalobkyňa a S. nahnevali a ešte jej aj vynadali. V tom liste bola napísaná na žalovaného nepravda. Tvrdila, že žalovaný na pozemok svojej dcéry nič nedoviezol a na tomto pozemku rozhrnul len to, čo sa tam už nachádzalo, pretože keď pozemok kúpil, tak tam boli rôzne kopy, nebolo to tam vtedy ohradené. Keď žalovaný tam niečo robí, žalobkyňa a S. ho stále fotia, aj skaly hádžu, konkrétne S. na žalovaného. S. povedala, aby žalovanému nerobil zle, načo jej povedal, že až vtedy bude spokojný, keď už žalovaný bude pod čiernou zemou. Na pozemku dcéry žalovaného, ktorý rozhŕňal žalovaný, sa nachádzali rôzne veci - boli tam nejaké tehly, vápno, omietka, skalky, čo ľuďom doma zvyšovalo, to tam doviezli. Boli tam aj kusy skál a betónu. Škridle tam nevidela, lebo keby ich tam videla, vzala by si ich, lebo má tiež na dome škridlu.

Svedok S. Š. - druh žalobkyne vypovedal, že so žalovaným - svojím bratom má zlé vzťahy. Žalovaný ich dlhodobo udáva ohľadom podnikania a tak. Žalovaný to tam zasýpal donedávna, kým ešte neprišla žaloba. Ten návoz, ktorý rozhŕňal, bol jednak z toho, čo sa už na pozemku nachádzalo a tiež mu tam aj navážajú ďalší materiál. Tiež tam mal veci z výkopovej jamy, ktorú má v objekte svojej haly. Žalobkyňa tam nič nezasýpa, nemá kde, pretože konča jej stavby sa nachádza potok. On zasýpa na svojom pozemku v dolnej časti a má povolenie na terénne úpravy. On aj upozornil starostku na to, že žalovaný tam zasýpa. Keď starostka prišla na kontrolu, nezasýpal, ale keď odišli, zavrel bránu a zasýpal ďalej. Poprel, že by on hrabal materiál, ktorý sa nachádza pod panelmi na pozemku dcéry žalovaného. Až po tom ako žalovaný a jeho dcéra získali pozemky v danej časti, došlo k navážaniu materiálu na tieto pozemky. Dovtedy tam nebol žiadny návoz. Následne tam so súhlasom žalovaného vozili rôzny stavebný materiál - odpad z dediny aj zo stavieb v F. a inde. Oni robili terénne úpravy na pozemku žalobkyne len vtedy, keď tam stavali a len potiaľ, pokiaľ mali povolené terénne úpravy.

Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou o. i. parc. KN-C č. 521/3 - TTP o výmere 29 m2, č. 522/5 - ostatné plochy o výmere 294 m2, č. 714/19 - vodné plochy o výmere 316 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k. ú. A. (predmetné nehnuteľnosti) a ktoré navzájom hraničia po svojej dĺžke v uvedenom poradí v smere od cesty do obce A.. Ako je zrejmé z geometrického plánu č. 43740707-37/2012 z 26.10.2012, uvedené parcele po svojej šírke v ich hornej časti (časti bližšej k obci A.) hraničia, a to konkrétne parc. KN-C č. 521/3 s parc. KN-C č. 520/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2 a parc. KN-C č. 522/5 hraničí s parc. KN-C č. 522/14 - ostatné plochy o výmere 153 m2, ktorých výlučnou vlastníčkou je dcéra žalovaného H. D.L., rod. Š. ako to vyplýva zo zápisu na LV č. XXXX k. ú. A.. Pokiaľ ide o parc. KN-C č. 714/19, táto po svojej šírke hraničí s parc. KN-C č. 714/20 - vodné plochy o výmere 394 m2, zapísanej na LV č.XXXX k. ú. A. na Slovenskú republiku. Žalovaný so svojou manželkou H. Š., rod. H., sú vcelosti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. A. ako o. i. parc. KN-C č. 520/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2 (z uvedenej parcele bola odčlenená vyššie uvádzaným geometrickým plánom celá parc. KN-C č. 520/4 - diel 6) a parc. KN-C č. 522/2 - ostatné plochy o výmere 60 m2 (z uvedenej parcely bola odčlenená vyššie uvádzaným geometrickým plánom celá parc. KN-C č. 522/14

- diel 7).

Žalobkyňa sa žalobou v znení jej žalobného petitu aktuálneho v čase vyhlásenia rozsudku domáhala ochrany svojich vlastníckych práv, do ktorých podľa nej zasahuje neoprávnenými zásahmi žalovaný tým, že z ním realizovaného návozu na parc. KN-C č. 520/4 a 522/14 dochádza k zosuvom na predmetné nehnuteľnosti jej výlučne vlastnícky patriace. Tejto ochrany sa domáhala ako formou zdržania sa ďalších neoprávnených zásahov do jej vlastníctva činnosťou žalovaného, tak aj formou odstránenia následkov už vykonaných zásahov (odstránenia v petite žaloby popísaných vecí z predmetných nehnuteľností).

Nebola medzi účastníkmi sporná „vlastnícka hranica“ medzi predmetnými nehnuteľnosťami na strane jednej s parc. KN-C č. 520/4, 522/14 a 714/20 na strane druhej, ako je táto zrejmá z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného geodetom A.. J. S. z 29.09.2015 (č. l. 47 - 50), na základe čoho bola táto v teréne vyznačená kovovými rúrkami, medzi ktorými bola natiahnutá červeno-biela páska zachytená na fotografiách (č. l. 55 - 56) a ktorá bola prítomná aj počas obhliadky predmetu sporu dňa 22.10.2015, z ktorej taktiež bola vyhotovená fotodokumentácia (č. l. 76 - 79). Jej nespornosť potvrdili obe sporové strany na obhliadke. Na obhliadke bolo zistené, že skutočne z parciel KN-C č. 520/4 a 522/14 dochádza k zosuvu na predmetné nehnuteľnosti práve v dôsledku toho, že na daných parcelách v ich bezprostrednom susedstve je niekoľko metrov vysoký násyp z rôzneho materiálu (zemina, zvyšky tehál, kameňov, zvyšky betónov a aj z úlomky škridiel). Povrch predmetných nehnuteľností je teda v súčasnosti výrazne nižšie položený než je vďaka násypu povrch parciel KN-C č. 520/4 a 522/14. Na druhej strane do približne rovnakej výšky je násyp na parcelách KN-C č. 521/1, 521/4 521/2, z ktorých prvé dve vlastnícky patria žalobkyni, ktorá má na parc. KN-C č. 521/1 postavenú stavbu, pričom okolo parc. KN-C č. 521/1 sa nachádza iná nehnuteľnosť, ktorej parcelné číslo z geometrického plánu nie je zrejmé a ohľadne parc. KN-C č. 521/2 nebol dokladovaný vlastnícky režim, hoci aj uvedené nehnuteľnosti, na ktorých tiež v minulosti prebehli terénne úpravy vo forme návozov materiálu do približne rovnakej výšky ako na parcelách dcéry žalovaného a žalovaného, sa nachádzajú v rámci plochy užívanej žalobkyňou. Aj z násypu na uvedených parcelách, konkrétne kde tento násyp končí (na parc. KN-C č. 521/2) dochádza k uvoľňovaniu materiálu z násypu, ktorý sa tak mieša a stretáva s násypom z parc. KN-C č. 520/4 a 522/14. Pokiaľ ide o násyp na parc. KN-C č. 520/4 a 522/14 vlastnícky patriacich dcére žalovaného, nebola zistená iná osoba, ktorá by minimálne rozhŕňala materiál na uvedených parcelách, než osoba žalovaného, ktorý tak (ale len podľa jeho tvrdenia) mal tak konať na žiadosť vlastníčky uvedených nehnuteľností (jeho dcéry (H. D.). Pri obhliadke bola zistená na rôznych miestach násypu prítomnosť úlomkov škridiel obdobných, ak nie rovnakých, aké sa nachádzali na stavbe žalobkyne v bezprostrednej blízkosti predmetných nehnuteľností. Žalovaný síce popieral, že by sa mal násyp samovoľne uvoľňovať tak, že sa dostal aj na predmetné nehnuteľnosti, tvrdiac, že sa tak podľa neho stalo zrejme nejakou činnosťou žalobkyne, resp. osôb ňou najatých vedenej snahou ho poškodiť. Dôvodnosť tejto jeho obrany však vykonané dôkazy nepreukázali okrem toho, že na predmetných nehnuteľnostiach boli nájdené aj zvyšky aj takého materiálu, ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou neuvoľnil z násypu na parcelách vo vlastníctve dcéry žalovaného (zmienené úlomky škridiel). Pritom nie je možné vzhľadom na stret násypov jednak násypu z parciel dcéry žalovaného vedeného kolmo smerom k miestnej komunikácii vedúcej do obce A. s násypom s iných pozemkov žalobkyne vedenom rovnobežne s danou komunikáciou exaktne oddeliť hlavne v mieste ich stretu, ktorá konkrétna časť

zosunutého materiálu pochádza z násypu z nehnuteľností (iných nehnuteľností) žalobkyne, resp. ktoré sa nachádzajú v rámci areálu nehnuteľností spoločne užívaných žalobkyňou a takto a sčasti spoločne oplotených a ktorá z násypu na susediacich nehnuteľnostiach dcéry žalovaného, na ktorú plochu násyp nahŕňal žalovaný.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Citované ustanovenie upravuje možné druhy žalôb, ktorými sa môže vlastník domáhať ochrany svojho vlastníctva. Takou žalobou v prípade, že ide o zásah do vlastníctva spočívajúci v inej činnosti než v neoprávnenom zadržiavaní (užívaní) veci vlastníka treťou osobou, je aj negatórna (zapieracia) žaloba, ktorou sa vlastník domáha ochrany proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci. Takouto žalobou sa žiada, aby súd zakázal žalovanému neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva a aby sa žalovaný zdržal takéhoto neoprávneného rušenia. V širšom zmysle je zapieracou žalobou aj taká, ktorou sa žalobca domáha, aby žalovaný odstránil následky už vykonaných zásahov.

V súdenom prípade s poukazom na cit. ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka súd žalobe vyhovel len sčasti. Práve činnosťou žalovaného totiž došlo k realizácii násypu na nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich jeho dcére, ktorý však nebol zabezpečený na jeho konci v smere od predmetných nehnuteľností tak, aby nedošlo (nedochádzalo, resp. nemohlo dochádzať) k samovoľnému uvoľňovaniu materiálu z tohto násypu na predmetné nehnuteľnosti žalobkyne, pričom vykonané dokazovanie preukázalo, že materiál nachádzajúci sa na sporných nehnuteľnostiach pochádza aj z násypu vyhotoveného žalovaným. Obrana žalovaného, že tak mal činiť na pokyn svojej dcéry ako vlastníčky parciel KN-C č. 520/4 a 522/14 k. ú. A. súd vyhodnotil ako účelovú, nepreukázanú a napokon aj v prípade, že by tomu tak malo byť, aj ako nepodstatnú. Žalovaný také niečo začal tvrdiť až v následnom konaní, teda po tom, ako bol vykonaný dôkaz jeho výsluchom ako účastníka konania na obhliadke sporných nehnuteľností. Na podporu svojich následných tvrdení po jeho výpovedi (pri týchto tvrdeniach nešlo ani o jeho výsluch ako dôkazný prostriedok) ani len nenavrhol vykonať nejaké dokazovanie. Práve z uvedeného súd vyvodzuje nepreukázanosť danej obrany. Okrem toho nie je podľa názoru súdu možné ospravedlňovať konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom tým, že tak má konajúci robiť dobrovoľne len na základe požiadavky inej osoby (v danom prípade osoby jemu blízkej - jeho dcéry) a takto sa zbavovať svojej zodpovednosti za takéto konanie. Keďže k uvoľňovaniu materiálu z nezabezpečeného násypu zrealizovaného žalovaným dochádza, resp. môže pod vplyvom poveternostných a iných okolností dochádzať samovoľne aj naďalej, hoc by aj žalovaný nepokračoval v navážaní ďalšieho materiálu, pričom do budúcna nie je (aj s ohľadom na okolnosti tohto prípadu) možné vylúčiť ani opakovanie takejto činnosti zo strany žalovaného do vlastníctva žalobkyne, súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobkyne spočívajúcich v uvoľňovaní navážaného materiálu na predmetné nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni. Daná činnosť žalovaného teda podľa názoru súdu znamenala jednoznačný zásah do vlastníckych práv žalobkyne, na ktorý žalovaný nebol oprávnený.

Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť žalovanému odstrániť zeminu, kamene, úlomky škridiel, tehiel a betónu z predmetných pozemkov vlastnícky patriacich žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, súd žalobu zamietol. Ako už bolo naznačené, nie je možné v dôsledku toho, že k uvoľňovaniu materiálu na predmetné nehnuteľnosti nedošlo a nedochádza výlučne z násypu zrealizovaného žalovaným na nehnuteľnostiach svojej dcéry, ale deje sa tak aj z násypu nachádzajúceho sa na iných pozemkoch, ktoré žalobkyňa buď vlastní alebo minimálne užíva a ktoré násypy sa navzájom dotýkajú a v mieste styku premiešavajú, exaktne bez pochybností určiť, ktorý konkrétny materiál (ktorá konkrétna jeho časť) je výlučne z násypu zrealizovaného žalovaným a ktorá nie. Nie je teda možné, vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného z vykonaných dôkazov a s ohľadom aj na znenie danej časti žalobného petitu, uložiť žalovanému požadovanú povinnosť tak, aby požadované odstránenie sa týkalo výlučne odstránenia už vykonaných následkov práve a len rušivej činnosti žalovaného. Preto súd v danej časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu s ohľadom na čiastočný vzájomne porovnateľný úspech

a neúspech žalobkyne a žalovaného (každý z nich bol úspešný ohľadne jedného z dvoch výrokov žalobného petitu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).