Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-67-2022.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/67/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ E. O., X.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. L. XXX, 2/ P. O., K.. F., X.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. L. XXX, zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17.novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: 1/ neznámi dedičia po S. M., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX X. L. XX, žalovaný v rade 1/ ako neznámi dedičia zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a prikázanie veci za náhradu, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje spoluvlastníctvo žalobcu v 1/ rade E. O., K.. O., X.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. L. XXX, občan SR a žalobkyne v 2/ rade P. O., K.. F., X.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. L. XXX, občan SR a žalovaného v rade 1/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Č., obec X. L., katastrálne územie X. L., zapísaným na LV č. XXXX, a to parcely M. Č.. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 319 m2, na LV č. XXXX, a to parcely M. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, parcely M. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 247 m2.
II. Nehnuteľnosti prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1/ a 2/ rade.
III. Žalobcovia v 1/, 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne žalovanému v rade 1/ vyplatiť sumu 1.015,35 €, a to na účet SPF Bratislava, Búdkova 36, IBAN: SK34 8180 0000 0070 0019 4492, VS: 11672022, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcom v 1/, 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobným návrhom zo dňa 13.6.2022 žiadali zrušiť spoluvlastníctvo žalobcov v 1/, 2/ rade a žalovaným neznámym dedičom po S. M., K.. M., X.. XX.X.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Č., obec X. L., kat. územie X. L., zapísaným na LV č. XXXX a to parcely M. Č.. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 319 m2, na LV č. XXXX a to parcely M. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, parcely M. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 247 m2 tak, že nehnuteľnosti navrhli prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1/, 2/ rade s povinnosťou výplaty neznámym dedičom po S. M., K.. M. v sume 1.015,35 € na účet správcu Slovenského pozemkového fondu Bratislava. Žalobný návrh žalobcovia odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Č., obec X. L., kat. územie X. L. a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX parcely M. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, M. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 247 m2 pod B2, čo predstavuje 195,49 m2 a na LV č. XXXX parcely M. Č.. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 319 m2 pod B2, čo predstavuje 314,44 m2. Žalovaný v rade 1/ ako neznámi dedičia zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom. Vo vzťahu k pasívne legitimovaným stranám v konaní predložili uznesenie OS Čadca sp. zn. 14D/85/2019, Dnot 416/2019, ktoré súd v konaní zastavil z dôvodu, že žalobkyňa v rade 1/ podala návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po žalovanom v rade 1/, pričom okruh dedičov, ktorí prichádzali do úvahy neoznačila a z pripojeného spisu vyplynulo, že poručiteľ bol slobodný a bezdetný, pričom do úvahy prichádzajú jeho súrodenci a to neb. O. M., C. F., C. L., X.. H. Z., pričom Y. F. splnomocnená zástupkyňa C. F. žiadala konanie zastaviť, nakoľko nevie zadovážiť mená a adresy všetkých dedičov. Žije v X. B., styk s dedičmi nemá a nemá záujem o prejednanie dedičstva a návrh podala osoba, ktorú nepozná. Žalovaného tak žalobcovia označili ako sporovú stranu s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 31/2018 zo dňa 15.4.2019, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 241/2018 zo dňa 29.4.2020.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019: bod 52 „Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti išlo takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (v súčasnosti procesnej subjektivity) a ak takáto skutočnosť tu bola už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby, či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O.s.p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nešlo napraviť židnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu muselo dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p.). Riešením ako tento problém preklenúť sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľnosti ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom..., zast. Slovenským pozemkovým fondom....“.
Bod 55: „Dovolací súd súčasne dodáva, že hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“ prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t.j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť.“
Bod 56: „Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je zapisaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom mohol byť sporovou stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“
Bod 57: „Cieľom zavedenia špecifického subjektu „nezisteného“, resp. „neznámeho“ vlastníka bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to aj v súdnych konaniach, pričom nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom SR, š.p. Týmito špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych vlastníkov (aby táto osobitná skupina osôb neutrpela ujmu na svojich právach). Slovenský pozemkový fond pri vykonávaní činností zverených mu osobitnými predpismi postupuje vždy vo verejnom záujme a teda aj ustanovenia, vymedzujúce rozsah oprávnenia Slovenského pozemkového fondu konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom, je potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov“.
3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/241/2018 zo dňa 29.4.2020 bod 19 „Ak by nižšie súdy vyžadovali od žalobcu, aby si najprv zabezpečil sám všetky dodatočné prejednania dedičstva, taký postup by bol v rozpore so základným právom na princíp spravodlivosti. V tomto prípade musí prevziať iniciatívu súd za účelom zabezpečenia okruhu žalovaných, ak ide o takú špecifickú situáciu, ako v tomto prípade, že žalovaní majú neznáme bydlisko alebo nemajú prejednané dedičstvo. Nižšie súdy tým zhodili ťarchu zodpovednosti na žalobcu, ktorý má však v tomto smere obmedzené možnosti a zviazané ruky, i keď dovolací súd nevylučuje možnosť, aby sám žalobca podal podnet na začatie dodatočného prejednania dedičského konania, avšak ako podnecovateľ takého konania by nebol jeho účastníkom a nebol by teda ani logicky upovedomený o výsledku konania. Tu sa dovolací súd prikláňa k tvrdeniu dovolateľa, že by sa takým postupom stratil celkový význam takého konania, keďže dovolateľ nemá v rukách nástroje na oboznámenie sa s výsledkom konania, ani s jeho skončením a rovnako tak nemôže ani prinútiť konať dedičov. V tomto prípade je otázky aj právny záujem na dodatočnom dedičskom konaní, keďže ten majú v prvom rade dedičia. Žalobca má preukázateľne právny záujem na rozhodnutí jeho žaloby o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v ktorom spoločenstve už naďalej nemieni zotrvať. Súd nemôže odoprieť možnosť prejednať právo žalobcu z dôvodu, ktorý nespočíva v jeho pochybení. Odňal by mu tak právo na prístup k spravodlivosti a uchýlil by sa k prílišnému formalizmu.“
4. Žalobcovia poukázali na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 49C/74/2021 zo dňa 3.5.2022, bod 18 rozsudku, podľa ktorého „Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaného 1/ súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú aj neznámi vlastníci, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytuje vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva a navyše SPF túto skutočnosť ani v konaní nerozporoval.“ Žalobcovia majú za to, že pasívnu vecnú legitimáciu v prípade žalovaného v rade 1/ určili dostatočne označním neznámych právnych nástupcov po S. M., pretože vyvinuli dostatočnú snahu, aby získali okruh jeho právnych nástupcov. Majú za to, že súd pri žalovanom v rade 15/ musí postupovať so zástupcom, a to so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý zastupuje.
5. Žalobcovia navrhli vzhľadom na ceny obvyklé v mieste a lokalite sporných nehnuteľností vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom 7,- €/m2 a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX sumu 983,50 € a vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX sumu 31,85 €. Žalobcovia žalobný návrh podporne preukázali výpismi z LV č. XXXX, XXXX, uznesením OS Čadca 14D/85/2019, Dnot 416/2019.
6. Zástupca neznámych podielových spoluvlastníkov súhlasil so žalobou v celom rozsahu, navrhol vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.
7. Z predloženého LV č. XXXX kat. územie X. L., okres Č. mal súd preukázané vedenie nehnuteľností parc. registra „C“ 7307 o výmere 319 m2 - trvalý trávny porast, kde ako spoluvlastníci sú uvedení pod B2 v podiele 69/70 žalobcovia a pod B1 v podiele 1/70 M. S., K.. M..
8. Z LV č. XXXX kat. územie X. L., okres Č. vo vzťahu k parcelám č. XXXX/X o výmere 89 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcela XXXX/X o výmere 247 m2 - orná pôda sú vedení ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia v rade 1/, 2/ pod B2 v podiele 32/55 a M. S., K.. M., nar. XX.X.XXXX v podiele 23/55.
9. Z uznesenia OS Čadca 14D/85/2019, Dnot 416/2019 zo dňa 19.11.2021 dedičské konanie po poručiteľovi S. M., K.. M., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX preukázané zastavenie konania o dedičstve na tom základe, že P. O. dala podnet na dodatočné prejednanie dedičstva a žiadala prejednať nehnuteľnosť v kat. území X. L., LV č. XXXX. Neoznačila okruh dedičov, pričom z pripojeného spisu vyplynulo, že poručiteľ bol slobodný, bezdetný, mal súrodencov, neb. O. M., C. F., C. L., X.. H. Z.. Splnomocnená zástupkyňa C. F. Y. F. žiadala konanie zastaviť, nakoľko nevie zadovážiť mená a adresy všetkých dedičov. Žije v X. B., styk s dedičmi nemá a nemá záujem o prejednanie dedičstva. Návrh podala cudzia osoba, ktorú nepozná.
10. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka - podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka - spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
11. Zhodnotením vykonaného dokazovania mal súd vo vzťahu k pasívne legitimovaným stranám v konaní a to neznámym dedičom po S. M.F., K.. M., ktorý je zapísaný ako podielový spoluvlastník vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX a to parcely M. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 a parcely M. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 247 m2 pod B1 v podiele 23/55 a vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX parcely registra „M. Č.. XXXX o výmere 319 m2 - trvalý trávny porast zapísaný pod B1 v podiele 1/70. Tieto skutočnosti súd vyhodnotil ako nesporné. Vo vzťahu k ustáleniu okruhu strán v konaní súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov a to v kontexte aj s uznesením Okresného súdu Čadca v dedičskej veci po poručiteľovi S. M., K.. M., X.. XX.X.XXXX vedenom pod sp. zn. 14D/85/2019, Dnot 416/2019, v ktorom nedošlo k ustáleniu okruhu dedičov po poručiteľovi, nakoľko tí sú neznámi a vychádzajúc aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 31/2018 zo dňa 15.4.2019, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 241/2018 zo dňa 29.4.2020, kedy cieľom zavedenia subjektu nezisteného, resp. neznámeho vlastníka ako pomoc pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, kde nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdom bolo zverené výslovne Slovenskému pozemkového fondu a Lesom SR, š.p. Týmto bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov nezistených vlastníkov. Slovenský pozemkový fond, ktorý postupuje vždy vo verejnom záujme s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým je spravodlivé usporiadanie pozemkového vlastníctva a poskytnutia rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom vychádzajúc zo skutočností, že Slovenský pozemkový fond označenie pasívne legitimovaných strán v konaní ani nerozporoval, súd vychádzal z právnej domnienky, že predmetom konania sú nehnuteľnosti, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú aj neznámi vlastníci, resp. neznámi dedičia, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond poskytujúci v prípade zistenia vlastníka finančnú náhradu. V takomto prípade nie je spravodlivé bezpodmienečne od žalobcov preukazovať existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď túto skutočnosť nezistil ani Slovenský pozemkový fond. Na základe daného právneho zdôvodnenia súd mal za to, že okruh vecne legitimovaných strán v konaní je daný. Vychádzajúc zo zásad uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesporne v danom prípade vychádza do úvahy vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že predmetom sú nehnuteľnosti, ktorých výmera je menšia ako 2000 m2 a pri aplikácii zákonných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z., ktorý nedovoľuje drobenie pozemkov v rámci zrušenia a vyporiadania nehnuteľností v prípade poľnohospodárskej pôdy menších ako 2000 m2. Súd zobral do úvahy ďalšie hľadisko v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to je účelné využitie nehnuteľností v prípade žalobcov ako majoritných podielových spoluvlastníkov, ktorí nehnuteľnosť hospodársky môžu využívať a keďže nebolo možné dohodnúť sa s neznámymi právnymi nástupcami po zomrelom súd nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu prikázal do ich výlučného vlastníctva s povinnosťou ich výplaty za ustupujúce spoluvlastnícke podiely v rozsahu ich zápisu na LV č. XXXX C. XXXX kat. územie X. L. vo výške 7,- €/m2 s prihliadnutím na ich umiestnenie a ceny obvyklé v mieste, kde sa nachádzajú. Výška finančnej náhrady vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX , kde podiel neznámych dedičov po S. M., K.. M.J. predstavuje 32,55 €, čo matematickým výpočtom 140,50 m2 x 7,- € = 983,50 € a vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pod B1 v prípade neznámych dedičov po S. M., kde podiel 1/70, čo predstavuje 4,55 m2 x 7,- € = 31,85 €. Súd tak zaviazal žalobcovi vyplatiť neznámym dedičom po S. M., K.. M. 1.015,35 €, a to na účet SPF Bratislava.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP - výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 257 CSP vzhľadom k tomu, že aj keď žalobcovia v konaní boli plne úspešní, súd im náhradu trov konania vo vzťahu k neznámym dedičom po zomr. S. M., K.. M. nepriznal, nakoľko títo zastúpení Slovenským pozemkovým fondom majúc špecifické postavenie, v čom súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom Slovenský pozemkový fond nenamietal žalobný návrh a navrhoval rozhodnúť v jeho kontexte v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.