Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/86/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: mBank SPOLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť so sídlom Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, ktorá podniká na území SR prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti odporcovi: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. T., ul. U. č. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 257,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. októbra 2014, č. k. -34 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd zamietol návrh navrhovateľa a súčasne mu ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 257,14 eur so zmluvným úrokom 3,67 eur, úrokom z omeškania 257,39 eur, úrokom z omeškania 9,50% ročne zo sumy 257,14 eur od 3.10.2011 do zaplatenia, zmluvnými úrokmi vo výške 25% ročne zo sumy 257,14 eur od 3.10. 2011 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ dôvodil, že dňa 17.2.2009 uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžičky č. 4201273580, na základe ktorej poskytol odporcovi hotovostný úver za podmienok stanovených v zmluve. Zmluvná úroková sadzba bola 25 % ročne. Veriteľ mal právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak klient poruší svoje povinnosti , a keďže odporca nezaplatil viac ako dve po sebe idúce splátky, navrhovateľ písomne odstúpil od zmluvy dňa 3.10.2011, pričom mu ponúkol možnosť splácať dlh v splátkach, na čo odporca nereagoval. Zostatok dlhu predstavuje suma 257,14 eur ako nesplatený zostatok istiny, zmluvné úroky vyčíslené do dňa odstúpenia od zmluvy, a úroky z omeškania do dňa odstúpenia od zmluvy. Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že si je vedomý nedoplatku, ktorý vznikol, jeho finančná situácia mu však nedovoľuje dlh uhradiť jednorazovo, preto žiada o splátky. Uviedol, že v súčasnej dobe spláca úver vo VÚB vo výške 92,- eur mesačne, spotrebný úver v Slovenskej sporiteľni 116,- eur mesačne, spotrebný úver HOME Credit 60,- eur mesačne, paušál Orange 65,- eur mesačne, býva v rodinnom dome s rodičmi, kde prispieva na domácnosť 150,- eur mesačne. Otec je nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti, matka je dlhodobo PN, on pracuje ako hasič s príjmom 540,- eur, preto žiada o splátky po 50,- eur mesačne.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na základe Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžičky č. HMP03356062 zo dňa 17.2.2009 poskytol navrhovateľ odporcovi úver na jeho bežný účet v sume 350,- eur na dobu 12 mesiacov, s jeho dohodnutou splatnosťou dňa 17.6.2010. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené v Harmonograme splátok, podľa ktorého mal odporca splácať úver v mesačnej splátke po 33,27 eur , pričom prvá splátka bola splatnou dňa 17.3.2009 a posledná dňa 17.2.2010. RPMN bola uvedená vo výške 28,07 %, celkové náklady spojené s úverom boli 49,13 eur. Priemerná hodnota RPMN bola 49,26%, úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy 25,00 % ročne. V zmluve sa tiež nachádzajú ustanovenia o poplatkoch, výpočte úrokov, povinnostiach dlžníka, omeškaní dlžníka, odstúpenie od zmluvy, dohoda o zrážkach zo mzdy a iné. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 17.2.2009. Z výpisu z účtu zo dňa 4.7.2012 vyplynulo, že odporca čerpal úver v období od 22.2.2009 do 3.4.2009 rôznymi výbermi v bankomate a prevodmi z účtu. Z výpisu z účtu vyplynulo, že dňa 22.5.2009 bola na účet prijatá platba vo výške 45,58 eur, dňa 20.7.2009 platba vo výške 95,85 eur. Navrhovateľ na účte ďalej účtoval poplatky za výber z bankomatu 1,16 eur, úroky, poplatky za tel. upomienky, poplatky za listovú upomienku, poplatok za výzvu na úhradu.

Na danú vec súd prvého stupňa aplikoval ust. § 2 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že navrhovateľom uplatnený nárok má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, z ktorého dôvodu na plynutie času a jeho dôsledky, je potrebné predovšetkým aplikovať právnu úpravu regulujúcu občianskoprávne vzťahy, teda Občiansky zákonník a vychádzajúc zo zákonnej trojročnej premlčacej lehoty (§ 101 Občianskeho zákonníka) vzhľadom k skutkovému zisteniu, že posledná splátka úveru bola splatná dňa 17.02.2010, za súčasného zistenia, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde až dňa 24.07.2014 uplynula navrhovateľovi trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku, na čo bol prvostupňový súd povinný vzhľadom k ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa z úradnej povinnosti prihliadnuť, z ktorého dôvodu nebolo možné navrhovateľovi jeho uplatnené právo ako premlčané priznať, čo muselo mať nevyhnutne za následok zamietnutie jeho návrhu. Pre úplnosť dodal, že navrhovateľovi uplynula tiež lehota štvorročná, pokiaľ by sa aj v danom prípade vychádzalo pri premlčaní z Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy vykonané navrhovateľom dňa 04.10.2011 vyhodnotil ako rozporné s § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s nemožnosťou poskytnúť takémuto úkonu právnu ochranu, pretože bolo vykonané až po uplynutí doby viac ako rok a pol od splatnosti celého úveru, kedy stratilo opodstatnenie, za súčasnej domnienky, že pravdepodobne týmto úkonom chcel navrhovateľ docieliť počiatok plynutia novej premlčacej doby. V konečnom dôsledku aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol, náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhoval odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a odporca bude zaviazaný nahradiť mu trovy tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), naplnenie ktorých odvolacích dôvodov videl v tom, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzajúc zo skutkových zistení stanovil počiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému právu, neakceptujúc právny úkon odstúpenia od zmluvy, ktorý vo vzťahu k odporcovi učinil v súlade s § 506 Obchodného zákonníka a bodom 4.3.4. Všeobecných obchodných podmienok, v dôsledku čoho premlčacia doba na uplatnenie jeho práva začala plynúť až dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy a nie od splatnosti jednotlivých splátok, keďže ich nemožno považovať za čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka (v súvislosti s čím poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 17.06.2008). Namietal, že žiadne zákony, ani zmluvné ustanovenia mu neurčovali lehotu, v ktorej bol povinný od zmluvy o úvere odstúpiť. Ust. § 506 Obchodného zákonníka určuje len dve podmienky, za ktorých mohol takto urobiť, jednou je existencia omeškania dlžníka s vrátením viac než dvoch splátok a druhou je, že omeškanie s vrátením čo i len jednej splátky je dlhšie ako tri mesiace, ktoré obe podmienky v preskúmavanej veci boli splnené. Z uvedeného teda vyplýva, že pri správnom stanovení počiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k jeho nároku dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy, jeho nárok nie je premlčaný. V konečnom dôsledku poukázal tiež na skutočnosť, že odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2014, adresovanom súdu v tomto konaní uznal svoj dlh čo do dôvodu

aj výšky a vyjadril ochotu splácať svoj dlh v mesačných splátkach po 50,- eur, s čím navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.10.2014 súhlasil. Dôsledky uznania dlhu, vychádzajúc z ust. § 323 ods. 1, 2, § 407 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spočívajú v tom, že týmto úkonom odporca platne deklaroval platnosť dlhu, ktorého uznal, s dôsledkom nástupu právnej domnienky (vyvrátiteľnej), že záväzok v dobe uznania trval, ktorá skutočnosť rovnako nemôže mať za následok správnosť záveru o premlčaní uplatneného nároku.

Odporca nevyužil svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodu odvolania vo veci samej, vykonal ako súd odvolací preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, pričom dôvodmi odvolania vymedzenými navrhovateľom a ich rozsahom, bol odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. krajský súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné za použitia § 219, ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňoval vychádzajúc z jeho obsahu, dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych skutkových zistení a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Za navrhovateľom uplatnený dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. sa podľa súdnej praxe považuje nesprávne právne posúdenie veci, ktorým je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že jeho nárok považoval za premlčaný, vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých dohodnutých splátok (splatnosť poslednej splátky dňa 17.02.2010). Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal navrhovateľ v tom, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho záveru, keď konštatoval, že pokiaľ v úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, plynie premlčacia lehota od splatnosti jednotlivých splátok, pričom podľa jeho názoru, sa tu nejedná o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto premlčacia doba začala vo vzťahu k uplatnenému nároku plynúť až momentom, kedy došlo z jeho strany k odstúpeniu od zmluvy.

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre úplné zistenie skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami, uvedenými v ust. § 157

ods. 2 O.s.p., je správny, podrobným spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s jeho odôvodnením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody v podrobnostiach poukazuje.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru mPôžičky č. HMP03356062 zo dňa 17.2.2009, poskytol navrhovateľ odporcovi úver na bežný účet dlžníka v sume 350,- eur na dobu 12 mesiacov, pričom splatnosť úveru bola dohodnutá na 17.6.2010. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené v Harmonograme splátok, podľa ktorého mal odporca splácať úver v mesačných splátkach po 33,27 eur , pričom prvá splátka bola splatnou dňa 17.3.2009 a posledná splátka bola splatnou dňa 17.2.2010. RPMN bola uvedená vo výške 28,07 %, celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené na 49,13 eur. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 49,26%, úver mal byť úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy 25,00 % ročne. Z výpisu z účtu zo dňa 4.7.2012 vyplýva, že odporca čerpal úver v období od 22.2.2009 do 3.4.2009 rôznymi výbermi v bankomate a prevodmi z účtu. Dňa 22.5.2009 bola na účet prijatá platba vo výške 45,58 eur, dňa 20.7.2009 platba vo výške 95,85 eur. Listom zo dňa 4.10.2011 navrhovateľ odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru z dôvodu, že odporca bol v omeškaní s dvoma splátkami úveru s poukazom na § 506 Obchodného zákonníka a v súlade s ustanovením 2.3.5. Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasne navrhovateľ vyzýval odporcu k úhrade zostatku celkového dlhu vo výške 443,95 eur v 12 mesačných splátkach, pričom prvá splátka mala byť zaplatená najneskôr do 15.11.2011. Odstúpenie od zmluvy a výzvu k úhrade prevzal odporca do vlastných rúk 10.10.2011.

V danej veci niet sporu o tom, že napriek tomu, že išlo o zmluvu uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a/ Zák. č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda predmetom konania sú nároky navrhovateľa vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý právny vzťah touto zmluvou založený, i kedˇ sa spravuje režimom Obchodného zákonníka, je nutné aplikovať ustanovenia občianskoprávnej úpravy smerujúce k ochrane práv spotrebiteľa.

Vo vzťahu k aplikácii právnej úpravy Občianskeho zákonníka na danú vec, odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti, sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Teda aj ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ako je tomu aj v preskúmavanej veci, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, čo sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa jednoznačne nepochybil, keď na právny vzťah účastníkov založený vyššie identifikovanou úverovou zmluvou, aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 101 .

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. (v zmysle jeho článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b (chrániace práva spotrebiteľov ako slabšej strany právnych vzťahov), podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V zmysle článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014. V ust. § 29b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám

účinným od 01.05.2014, avšak vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona, zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne (prechodné) pravidlá, upravujúce jeho časovú pôsobnosť. Vychádzajúc z toho, že v prípade § 5b Zák. o ochrane spotrebiteľa, ide o normu procesnú, za stavu, že zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability, z čoho plynie povinnosť súdu prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.

S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ teda prvostupňový súd rozhodoval o nároku navrhovateľa ( premlčujúceho sa za tri roky § 101 Občianskeho zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z. z. účinnej od 01.05.2014) bol nielen oprávnený, ale priamo povinný prihliadať na premlčanie uplatneného nároku.

Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, súd prvého stupňa správne posúdil, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Uvedený záver je v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Keďže splatnosť poslednej splátky úveru vychádzajúc zo zmluvy nastala dňom 17.02.2010, počnúc nasledujúcim dňom bolo možné právo na zaplatenie aj poslednej splátky uplatniť na súde, a preto týmto dňom začala s konečnou platnosťou plynúť aj premlčacia doba na uplatnenie tohto práva navrhovateľa plynúceho mu z úverovej zmluvy. Keďže navrhovateľ svoje právo na súde uplatnil až dňa 24.07.2014, uplynula mu nielen 3-ročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale dokonca aj ako správne uviedol prvostupňový súd 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Keďže lehota splatnosti celého úveru bola dojednaná na deň 17.02.2010 (splatnosťou aj poslednej splátky), odstúpenie od zmluvy učinené navrhovateľom po tomto dni splatnosti (listom zo dňa 4.10.2011), nemá žiaden dopad na plynutie premlčacej doby, pretože táto sa aj v prípade odstúpenia od zmluvy, odvíja od splatnosti pohľadávky vyplývajúcej z odstúpenia od zmluvy , preto ani v danom prípade nedošlo odstúpením k zmene splatnosti pohľadávky, keďže pohľadávka bola v čase odstúpenia od zmluvy už splatnou. Odlišnou by bola situácia v prípade, ak by v čase odstúpenia od zmluvy ešte nebola splatnou celá pohľadávka (niektoré jej splátky), v tom prípade by sa skutočne časť do momentu odstúpenia nesplatnej pohľadávky, stala splatnou, a vo vzťahu k tejto jej časti, by skutočne odstúpenie od zmluvy malo určujúci vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k nesplatnej časti nároku, čo je samozrejme dané tým, že odstúpenie od zmluvy pre nedostatok platobnej disciplíny na strane dlžníka, je vo svojej podstate sankciou, uplatnením ktorej stráca dlžník veriteľom mu poskytnutý benefit, spočívajúci v možnosti dlžníka splácať poskytnuté finančné prostriedky v splátkach. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, keďže v čase odstúpenia od zmluvy, bol už dlh z úveru v celom rozsahu splatným. I keď tak nesporne právo navrhovateľa aj za takejto situácie od zmluvy odstúpiť, bolo vychádzajúc či už z Obchodných podmienok navrhovateľa, alebo z ust. § 506 Obchodného zákonníka, na ktoré sa odvoláva zachované, jeho uplatnenie bolo bez relevancie na plynutie premlčacej doby. Záver o tom, premlčacia doba začína plynúť od splatnosti dlhu (nie od momentu odstúpenia od zmluvy, pokiaľ tomuto samozrejme predchádzala splatnosť dlhu) vyplýva tiež z rozhodnutia NS SR sp.zn. zo dňa 17.6.2008, na ktoré v odvolaní poukazuje samotný navrhovateľ, i keď predmetom preskúmania v uvedenom konaní nebolo právo vyplývajúce zo spotrebiteľského vzťahu a preto na daný vzťah dopadali normy obchodného práva, vychádzajúc z ktorých bol v uvedenom rozhodnutí tiež vyslovený názor o počiatku plynutia premlčacej doby od splatnosti celého dlhu (nie od jeho jednotlivých splátok), ktorá otázka je vo vzťahu k preskúmavanej veci bez zásadného významu, keďže premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľovi uplynula nielen vychádzajúc z dátumu splatnosti jednotlivých splátok, ale odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, čím sa stal splatným celý dlh.

V konečnom dôsledku ako nedôvodnú, nespôsobilú privodiť v prospech navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci, vyhodnotil odvolací súd tiež jeho námietku spočívajúcu v tom, že k premlčaniu jeho nároku nemohlo dôjsť aj s ohľadom na uznanie dlhu odporcom, ku ktorému malo dôjsť prostredníctvom jeho písomného vyjadrenia k podanému návrhu, adresovanému prvostupňovému súdu.

Ako bolo uvedené už vyššie, právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, spravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, ktoré je potrebné aplikovať aj na právne úkony bezprostredne nadväzujúce na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že je si vedomý nedoplatku, ktorý vznikol. Jeho finančná situácia mu však nedovoľuje dlh uhradiť jednorazovo, preto žiada o splátky. V súčasnej dobe spláca úver vo VÚB vo výške 92,- eur, spotrebný úver v Slovenskej sporiteľni 116,- eur, spotrebný úver HOME Credit 60,- eur, paušál Orange 65,- eur, býva v rodinnom dome s rodičmi, kde prispieva na domácnosť 150,- eur. Jeho otec je nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti, matka je dlhodobo PN, on pracuje ako hasič s príjmom 540,- eur, preto žiada o splátky 50,- eur mesačne.

Uznanie záväzku z úverovej zmluvy urobené v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, na rozdiel od uznania podľa § 558 Občianskeho zákonníka, k platnému vzniku nevyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní jeho záväzku. Uznanie záväzku urobené podľa § 558 Občianskeho zákonníka, je povinne spojené s prehlásením dlžníka, že svoj dlh zaplatí, dlh musí byť konkretizovaný nielen čo do dôvodu, ale aj čo do výšky a musí byť z neho zrejmá vedomosť dlžníka o tom, že uznáva premlčaný dlh a o dôsledkoch s tým spojených.

Vychádzajúc z písomného prejavu odporcu, i keď z jeho obsahu vzhľadom na odkaz na súdne konanie je zrejmý právny dôvod dlhu, absentuje však konkretizácia dlhu čo do jeho výšky, a za súčasnej absencie unesenia dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, o preukázaní vedomosti odporcu, ako dlžníka, že uznáva premlčaný dlh, takýto prejav odporcu, nemohol byť dôvodne považovaný za kvalifikovaný uznávací prejav (§ 558 a nezaložil tak ani plynutie novej desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podstata inštitútu premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva, alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania teda právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery je oslabené zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd vychádzajúc z vyššie uvedeného správne posúdil otázku týkajúcu sa premlčania nároku navrhovateľa, na ktoré z úradnej povinnosti prihiadol s následkom zamietnutia jeho návrhu, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny za použ. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151, ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi ich náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a preukázateľne mu ani žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .