Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/140/2015

Potvrdené rozhodnutím 3Sžf/26/2016
„Identifikačné číslo spisu: 6015201101 Dátum vydania rozhodnutia: 18.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6015201101.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: THT Slovakia s.r.o., so sídlom Zacharovce 79, IČO: 44 535 708, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 810878/2015 zo dňa 09.06.2015, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/140/2015-80 zo dňa 17. februára 2016, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/140/2015-80 zo dňa 17. februára 2016 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu a JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: THT Slovakia s.r.o., so sídlom Zacharovce 79, IČO: 44535708, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Floriánska 16, 040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 975 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 810878/2015 zo dňa 09.06.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňový správny orgán - správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil žalobcovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty (DPH) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 63.666,67 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013. Zároveň správca dane znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013 zo sumy 64.178,80 Eur na sumu 512,13 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že platiteľ dane THT Slovakia s.r.o. (žalobca) si odpočítal DPH v sume 63.666,67 Eur z faktúry č. 130100028 (interné č. dokladu PF13091) zo dňa 30.06.2013 v sume 382.000,- Eur z toho 20 % DPH 63.666,67 Eur, za dodanie briketovacej linky (briketovacie lisy, silo na biomasu, cyklón, dávkovací šnek, potrubie) vystavenej spoločnosťou LANDOX s.r.o., Belianska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46799800 pre platiteľa THT Slovakia s.r.o. v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení zmien, nakoľko platiteľovi LANDOX s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 prvá veta zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt LANDOX s.r.o. podľa vyjadrenia H. E., jediného konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. v období od 01.06.2013 do 20.09.2013, nedodal briketovaciu linku platiteľovi THT Slovakia s.r.o. na základe faktúry č. 130100028 zo dňa 30.06.2013 v sume 382 000,- Eur, z toho 20 % DPH 63.666,67 Eur za dodanie briketovacej linky vystavenej daňovým subjektom LANDOX s.r.o. pre platiteľa THT Slovakia s.r.o. a táto faktúra podľa vyjadrenia H. E., jediného konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. bola vystavená účelovo a je fiktívna. K tomuto záveru správca dane dospel po vykonaní rozsiahleho dokazovania spočívajúceho vo vypočutí H. E., jediného konateľa spoločnosti LANDOX s.r.o. v období od 01.06.2013 do 20.09.2013, vo vypočutí konateľa spoločnosti THT Slovakia s.r.o. D. U., vo vypočutí bývalého konateľa spoločnosti Realmonte s.r.o. D. H. st. a bývalého splnomocneného zástupcu spoločnosti Realmonte s.r.o. D. H. ml., vo vypočutí konateľa spoločnosti Oliver s.r.o. O.. E. A., ktorý mal zabezpečovať prepravu predmetnej briketovacej linky, vo vypočutí R. P., bývajúceho v O. XXX - konateľa spoločnosti Realmonte s.r.o. od 16.10.2013. Daňový úrad vychádzal tiež z výpovedí uvedených osôb spísaných do zápisníc Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v trestnej veci obvineného D. Q. a spol.

Na základe podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - správcu dane rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 810878/2015 zo dňa

09.06.2015 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - správcu dane, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 63.666,67 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013, potvrdil. Druhostupňový správny orgán vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a dospel k záveru, že neboli zistené dôvody na to, aby správca dane v ďalšom konaní ďalej skúmal niektoré skutočnosti platiteľa, pretože vychádzajúc z právnych záverov spolu s citáciami dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia mal za dostatočne preukázané, že platiteľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a ocitol sa v dôkaznej núdzi. Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovej kontrole a v daňovom konaní ustálený, je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že správca dane zistil a má za preukázané, že na strane platiteľa - daňového subjektu LANDOX s.r.o. a na strane jeho dodávateľa Realmonte s.r.o. došlo k zneužitiu práva v oblasti DPH, ktorú skutočnosť potvrdzujú nielen zistenia z vykonaného dokazovania správcom dane, ale aj výsledky súčinnosti s Okresným riaditeľstvom PZ v Rimavskej Sobote a Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici. V súvislosti s námietkou, že žalobcovi nebol poskytnutý kompletný spisový materiál, žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 15.01.2015 správca dane uviedol dôvody, pre ktoré neposkytol platiteľovi listiny, ktoré získal počas daňovej kontroly a v daňovom konaní. Odvolací správny orgán v tejto súvislosti konštatoval, že správca dane konal v súlade s ust. § 23 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Odvolací správny orgán tiež konštatoval, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Konštatoval, že bolo potrebné, aby sám platiteľ preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých zdaniteľných plnení, ktoré samé o sebe zneužívajú právo poskytované a vyplývajúce zo zásady neutrality DPH. Odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že správca dane v dostatočnej miere preukázal, že plnenie deklarované na faktúre, ktoré mala realizovať spoločnosť LANDOX s.r.o., prostredníctvom ďalšieho dodávateľa nenesie v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie, je len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov v zmysle zákona o DPH nemá opodstatnenie. Nesporným dôkazom o nepreukázaní obchodnej transakcie, ktoré správca dane z došlých odpovedí na dožiadanie získal je fakt, že samotný dodávateľ nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby v každom smere mohol preukázať, že v rámci obchodného reťazca dodávok tovaru putujúcich k platiteľovi, naplnil skutkovú podstatu o vierohodnosti zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených dokladoch, ďalej aby preukázal nielen formálne, ale napríklad aj vecne, že takéto dodávky vykonáva opodstatnene a nielen so zámerom získania daňovej výhody pre platiteľa. Dodávka tovaru, ktorá je uvedená v spornom doklade, v danom prípade faktúre, nebola zo strany dodávateľa resp. subdodávateľa preukázaná prostredníctvom ich vlastníckeho práva, ďalej sa nepreukázalo, že toto právo mohol daňový subjekt vystupujúci ako priamy dodávateľ ďalej prevádzať na iné osoby, v danom prípade na platiteľa. Odvolací správny orgán poukázal tiež na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre.

Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorou navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného sp. zn. zo dňa 09.06.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil nesprávne skutkové závery a vec tiež nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil. Z rozhodnutia žalovaného možno vyvodiť, že nepovažoval za pochybné samotné dodanie tovaru - briketovacej linky, ale samotného dodávateľa tovaru. Nie je možné akceptovať záver, že žalobca nepreukázal realizáciu zdaniteľných obchodov za stavu, kedy žalovaný svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťou, že dodávatelia a subdodávatelia žalobcu, t.j. LANDOX s.r.o. a Realmonte s.r.o. nespolupracujú s prvostupňovým, resp. s odvolacím orgánom a zároveň kedy svoje rozhodnutie odôvodňuje aj tým, že spoločnosti síce predložili doklady k zdaniteľným obchodom, ale že nepreukázali, že by uvedený tovar niekedy vlastnili. V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že nemá prístup k účtovníctvu, alebo k akýmkoľvek obchodným, či účtovným dokladom spoločnosti LANDOX s.r.o.. Žalobca nevie nijako ovplyvniť vedenie účtovníctva a poskytnutie súčinnosti správcovi dane, nevie nijako ovplyvniť ani správnosť a úplnosť daňových priznaní podaných týmito spoločnosťami. Namietal,

že nedošlo k sprístupneniu listín - zoznamu vydaných a prijatých faktúr, pokladničnej knihy daňového subjektu LANDOX s.r.o. za jún 2013 a daňového priznania daňového subjektu LANDOX s.r.o. za jún 2013, a to dôkazov - účtovníctva spoločnosti LANDOX s.r.o., z ktorého správca dane ako prvostupňový orgán a následne aj žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzali, teda z dôkazov pre toto daňové konanie podstatných, na ktoré sám žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvoláva. Žalobca má za to, že v konaní správcu dane ako prvostupňového orgánu, keď sprístupnil žalobcovi k nahliadnutiu celý spis, ale neumožnil mu vyhotoviť si kópie tohto spisu došlo k porušeniu jeho práva v súlade s ust. § 23 ods. 2 Daňového poriadku. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku, keď zároveň uviedol, že aby daňové orgány mohli zásady uvedené v týchto ustanoveniach realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti, nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení. Podporne k tomuto svojmu tvrdeniu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2011. Napokon žalobca vyslovil názor, že tvrdenie žalovaného, že žalobcom predložené doklady nie sú podložené reálnym dodaním tovaru a služieb zo strany ním tvrdeného dodávateľa, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tak, aby vylúčil pochybnosti o presnom zistení skutkového stavu, ako ukladá zákon o správe daní. Žalovaný sa tiež nevysporiadal s jeho námietkou, že svedok H. E., ako konateľ spoločnosti LANDOX s.r.o. je zjavne nedôveryhodný, nakoľko v inom konaní na otázku orgánu prvého stupňa, či spoločnosť LANDOX s.r.o. obchodovala so spoločnosťou THT Slovakia s.r.o., uviedol: áno. Avšak ten istý svedok na obdobnú otázku orgánu prvého stupňa v inom konaní odpovedal: nie. Orgán prvého stupňa sa bez všetkého uspokojil s uvedenou odpoveďou svedka H. E., pričom vôbec neskúmal okolnosti, ktoré viedli k tak diametrálne odlišnej výpovedi. Orgán prvého stupňa, ani žalovaný sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že voči svedkovi E. bolo vznesené obvinenie, pričom svedok E. až po tomto dátume začal radikálne meniť svoju výpoveď. Žalobca má za to, že prvostupňový orgán a zároveň aj žalovaný v konaní uprednostňujú pred všetkými ostatnými dôkazmi práve výpoveď svedka E..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zotrval na správnosti svojho rozhodnutia a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V podstate zopakoval dôvody uvedené v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uviedol, že zo všetkých zistení správcu dane v spolupráci s inými daňovými úradmi a orgánmi činnými v trestnom konaní bol preukázaný priamy rozpor pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Sám žalobca, i jeho dodávateľ a subdodávateľská spoločnosť vierohodne nepreukázali, že plnenia deklarované na faktúrach boli reálne uskutočnené a to práve osobami, ktoré vystupujú v pozícii dodávateľa. Považuje preto námietky smerované na nedostatočné zistenie skutkového stavu za neopodstatnené. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. K žalobnej námietke, že žalovanému nebol sprístupnený celý obsah spisu a nebolo mu umožnené vyhotoviť kópie, žalovaný uviedol, že do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.01.2015 správca dane uviedol, že konateľovi žalobcu a jeho splnomocnenému zástupcovi neposkytli v zápisnici uvedené dokumenty daňového subjektu LANDOX s.r.o. v zmysle ust. § 23 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko ich sprístupnením by mohli byť dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, resp. by mohlo dôjsť k porušeniu daňového tajomstva iných daňových subjektov, ale zároveň žalobcu oboznámili, že môžu tieto písomnosti žalobcovi poskytnúť so začiernenými údajmi iných daňových subjektov, tak aby tam ostali iba údaje o žalobcovi. Žalobca k uvedenému do predmetnej zápisnice neuviedol žiadne námietky a nevzniesol žiadne návrhy. Preto žalovaný túto námietku smerujúcu k porušeniu práv žalobcu v zmysle § 23 ods. 2 Daňového poriadku považuje za nedôvodnú. Z tejto vznesenej námietky nie je možné jednoznačne poukázať na neúplnosť poskytnutia spisového materiálu, pretože sám platiteľ neuvádza, aké konkrétne listiny mu neboli predložené k nahliadnutiu a námietka je všeobecná. K námietke žalobcu, že v spise sa nachádzajú doklady, ktoré jednoznačne potvrdzujú reálnosť zdaniteľného plnenia žalovaný uviedol, že H. E. nepredložil správcovi dane účtovníctvo, evidenciu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013, ani faktúru spoločnosti LANDOX s.r.o. Predložil len evidenciu faktúr, daňové priznanie za jún 2013 a pokladničnú knihu za jún 2013. Na základe predložených dokladov sa správcovi dane nepodarilo preveriť všetky požadované skutočnosti a to, či faktúra č. 130100028 zo dňa 30.06.2013 je zaúčtovaná v účtovníctve, či je zaevidovaná v evidencii DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, či LANDOX s.r.o. priznala a odviedla DPH. Zdaniteľný obchod v zmysle Daňového poriadku a zákona o DPH nie je preukázaný predložením evidencie prijatých a odoslaných faktúr. Na preukázanie zdaniteľného obchodu je potrebné, aby sám dodávateľ prostredníctvom kompletnej účtovnej a daňovej evidencie, ale aj prostredníctvom materiálneho, formálneho alebo personálneho

vybavenia pred správcom dane preukázal, že svoju ekonomickú činnosť vykonáva opodstatnene. Len samotné predloženie evidencie faktúr nie je postačujúce pre účely uplatnenia práva na odpočítanie dane na strane odberateľa, správca dane nemôže z tejto evidencie potvrdiť, že výsledok v podanom daňovom priznaní korešponduje so stavom reálnym. Správca dane od začiatku daňovej kontroly na zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti preveroval reálnosť plnenia, z ktorého si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane, postup správcu dane bol v súlade s ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Námietka žalobcu smerujúca k tomu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s argumentom, že výpoveď svedka H. E. nie je pravdivá, tiež podľa žalovaného nie je dôvodná, nakoľko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že závery správcu dane nevychádzali iba z odpovede H. E. vo svojej výpovedi zo dňa 10.07.2014. Správca dane zistil a má za preukázané, že na strane platiteľa - daňového subjektu LANDOX s.r.o. a na strane jeho dodávateľa Realmonte s.r.o. došlo k zneužitiu práva v oblasti DPH, túto skutočnosť potvrdzujú nielen zistenia z vykonaného dokazovania správcom dane, ale aj výsledky súčinnosti s Okresným riaditeľstvom PZ v Rimavskej Sobote a Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici. Pokiaľ žalobca uvádza, že na svoje tvrdenie o reálnosti zdaniteľného obchodu predložil existenciu samotného predmetu zdaniteľného obchodu - briketovaciu linku, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ani správca dane, ani žalovaný nespochybňujú existenciu predmetnej linky, ale majú za preukázané, že žalobca ju nenadobudol tak, ako uvádza na predkladaných dokladoch. Žalovaný tak vo vyjadrení, ako aj žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že zákonná úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH je špeciálnou zákonnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní. Zákon o DPH z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočet dane prísnejšie podmienky, než ktoré sú platné pri dokazovaní nároku u iných daní. Tie je nutné dodržať, lebo v opačnom prípade dôsledky ich porušenia znáša daňový subjekt. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Správca dane svojimi zisteniami spochybnil, že zdaniteľné plnenie bolo realizované tuzemským dodávateľom LANDOX s.r.o., resp. jeho subdodávateľom Realmonte s.r.o., ich zapojenie do obchodného reťazca vykresľuje umelý charakter bez akéhokoľvek ekonomického a hospodárskeho cieľa.

Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2016 žalobca zotrval na ním podanej žalobe. Čo sa týka dôvodov podanej žaloby, pridŕžal sa písomného vyhotovenia žaloby. Poukázal na to, že daňové orgány nespochybňujú, že dodávka tovaru existuje, ale to, či ju zrealizoval ten či onen subjekt a v podstate tvrdia, že ju nedodala firma LANDOX s.r.o. Žalobca má za to, že skutočnosť, že mu dodala tovar firma LANDOX s.r.o. môže preukázať len dokladmi, ktoré má k dispozícii a v podstate už dôkazné bremeno je na daňových orgánoch, aby preukázali, že je to nejako inak. Má za to, že postihovaný by nemal byť kupujúci, ako je to v danom prípade, ale dodávateľ, ktorý neodviedol DPH. Tiež namietol, že pravdepodobne daňové orgány postihujú toho, kto je existujúcou, fungujúcou obchodnou spoločnosťou, ktorá má majetok.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 17.02.2016 prostredníctvom povereného zástupcu uviedol, že zotrváva na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zároveň sa pridržal aj stanoviska k podanej žalobe. Povinnosťou daňových orgánov bolo preveriť žalobcom deklarované skutočnosti, najmä či došlo k splneniu predpokladu pre priznanie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Daňové orgány preverovali, či odviedol daň dodávateľ žalobcu, prešetrili celý obchodný prípad, pričom v zmysle záveru daňových orgánov nebolo preukázané, že linku žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ, a teda nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti tak u žalobcu, ani u dodávateľa.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Vzhľadom k tomu, že súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia zaoberal postupom a rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku vyústili v napadnuté rozhodnutia žalovaného a k podaniu žaloby žalobcom, súd nepovažuje za racionálne a hospodárne vracať sa k už známym skutočnostiam, preto sa súd v dôvodoch tohto rozhodnutia bude zaoberať jednotlivými námietkami žalobcom uvedenými v žalobe:

1. K preukázaniu zdaniteľných obchodov: Počas daňovej kontroly bolo zistené, že žalobcovi bol dodaný tovar - briketovacia linka, avšak bolo preukázané, že zo strany firmy LANDOX, s.r.o., nedošlo k dodaniu briketovacej linky pre žalobcu, čo uviedol bývalý konateľ spoločnosti LANDOX, s.r.o., H. E. (konateľ v období od 1.6.2013 do 20.9.2013) do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 10.7.2014. H. E. tiež do zápisnice uviedol, že faktúra č. 130100028 zo dňa 30.6.2013 na sumu 382 000,- € z toho 20% DPH 63666,67 € za dodanie briketovacej linky bola spoločnosťou LANDOX, s.r.o., vystavená fiktívne, reálne k dodaniu linky nedošlo. Zároveň uviedol, že spoločnosť LANDOX, s.r.o., nikdy neprevzala od spoločnosti THT Slovakia, s.r.o., žiadnu finančnú hotovosť, preto predmetná Dohoda o vzájomnom započítaní bola tiež fiktívna. Zamestnanci správcu dane vykonali rozsiahle dokazovanie, aby preverili, či došlo k dodaniu predmetnej linky spoločnosťou LANDOX, s.r.o.. Ani ďalšie dokazovanie vykonané správcom dane spočívajúce okrem iného aj vo výsluchu D. Q. a S. Q., O.. E. A., ktorého firma mala zabezpečovať prepravu predmetného tovaru, nepotvrdilo dodanie tovaru spoločnosťou LANDOX, s.r.o.. Ba práve naopak O.. E. A. sa jednoznačne vyjadril, že prepravu briketovacej linky nezabezpečil a to ani ako právnická osoba OLIWER, s.r.o., v ktorej je jediným konateľom. D. Q. a S. Q. mali vedomosť o existencii briketovacej linky avšak k samotnému dodávateľovi sa nevedeli jednoznačne vyjadriť. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že celé dokazovanie postavil správca dane na výpovedi bývalého konateľa spoločnosti LANDOX, s.r.o., H. E. (konateľ v období od 1.6.2013 do 20.9.2013). V kontexte s uplatnením nároku na vrátenie DPH je povinnosťou správneho orgánu - správcu dane zisťovať podmienky vyplývajúce z § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Aj v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. správca dane preveruje u dodávateľa tovaru kontrolou ním vedeného účtovníctva aj iné skutočnosti, ktoré potom správca dane vyhodnotí každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. V danom prípade v súvislosti so spomínaným ustanovením zákona

správne orgány preverovali tak účtovníctvo spoločnosti LANDOX, s.r.o. ako aj účtovníctvo spoločnosti Realmonte, s.r.o.. Ani týmto dokazovaní sa nepreukázalo dodanie tovaru od spoločnosti LANDOX, s.r.o., resp. od subdodávateľa Realmonte, s.r.o..

Správca dane teda v dostatočnej miere preukázal, že plnenie deklarované na predmetnej faktúre, ktoré malo byť realizované firmou LANDOX, s.r.o., prostredníctvom ďalšieho dodávateľa Realmonte, s.r.o., nenesie v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie a je len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov o DPH nemá opodstatnenie.

2. K nesprístupneniu dokladov - zoznamu vydaných a prijatých faktúr: Táto námietka nie je dôvodná, nakoľko zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.1.2015 vyplýva, že konateľovi žalobcu D. Q. a splnomocnenému zástupcovi E. Q. bolo umožnené zhotoviť si skenované kópie tých písomností, ktoré neobsahovali utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením, ktorých nie sú dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Neboli poskytnuté prílohy k dožiadaniu - odpoveď č. 9104405/5/5104929/2013/Krai zo dňa 14.11.2013, nakoľko sprístupnením týchto dokumentov by mohli byť dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, resp. by mohlo dôjsť k ohrozeniu daňového tajomstva. Jednalo sa o zoznam vydaných a prijatých faktúr, pokladničnú knihu firmy LANDOX, s.r.o., za jún 2013.Obaja prítomný pri ústnom pojednávaní konanom dňa 15.1.2015 boli správcom dane oboznámený, že predmetné dokumenty im môžu byť poskytnuté so začierenými údajmi iných daňových subjektov, pričom tam ostanú iba údaje týkajúce sa THT Slovakia, s.r.o.. Zo zápisnice tiež vyplýva, že neboli požadované žiadne doklady. Taktiež z tejto zápisnice vyplýva, že neboli vznesené žiadne návrhy ani námietky.

3. K uneseniu dôkazného bremena a k splneniu si povinnosti správcu dane riadne zistiť skutkový stav: Povinnosťou daňového subjektu žalobcu je relevantnými dôkazmi preukázať dodanie tovaru vystaviteľom faktúry. Nepostačuje len formálne deklarovanie dodania tovaru, či služby faktúrou, ale je potrebné preukázať reálne a vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne prijal tovar alebo službu od vystaviteľa faktúry. V danom prípade nebola spochybnená existencia tovaru. Bolo spochybnené dodanie tovaru vystaviteľom faktúry. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. , v ktorom sa uvádza: „Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd SR poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a zo zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Pokiaľ žalobca v súvislosti s touto námietkou poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31.05.2011, súd konštatuje, že toto rozhodnutie je na daný prípad neaplikovateľné, nakoľko sa v ňom riešil prípad dane z príjmov a s ňou súvisiacich daňových výdavkov, kde sa uplatňuje iný režim dokazovania. Ani dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Správca dane nemá povinnosť preukázať platiteľovi dane od koho nadobudol tovar na ktorý si uplatňuje odpočet DPH. Správca dane dokazovaním preveruje (verifikuje) skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom, čo správca dane v danom prípade vykonal rozsiahlym dokazovaním, ktorého výsledky podrobne opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

4. K existencii fakturovaného tovaru:

K uplatneniu nadmerného odpočtu dane nepostačujú len faktúry a dodacie listy, doklady o úhrade a objednávky tovaru. Splnenie formálnej stránky pre odpočítanie dane je jednou z podmienok na priznanie odpočtu. Formálne náležitosti musia byť obrazom skutočného reálneho - materiálneho plnenia. Správca dane zistil, že deklarované dodanie tovaru spoločnosťou LANDOX, s.r.o., prebehlo len fakturačne - bez reálneho dodania tovaru touto spoločnosťou, resp. spoločnosťou Realmonte, s.r.o.. Dokazovanie zo strany správcu dane slúžilo na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže mať nárok na odpočítanie DPH.

Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, neboli zistené dôvody, pre ktoré by mali byť napadnuté rozhodnutia zrušené a vrátené na ďalšie konanie, preto krajský súd žaloby žalobcu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.