Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/83/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: U. O., A.. X.X.XXXX, S. W. M. X, XXX XX F., zastúpená JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom, so sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice p r o t i žalovaným: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 74 Bratislava, 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 2.621,40 Eur takto

rozhodol:

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu 1.966,05 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 6.9.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadala zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 4.587,45 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.9.2009 do zaplatenia titulom bolestného.

V odôvodnení žaloby uviedla, že vzhľadom na výsledky trestného konania, ktorým jej súd v zmysle § 135 O.s.p. viazaný, ale tiež s poukazom na to, že podľa znaleckého posudku G.. Q., žalobkyňa nevytvorila náhlu prekážku zamestnanca žalovaného v 1.rade, ktorý by v prípade jazdy povolenou rýchlosťou zabránil vzniku dopravnej nehody, si žalobkyňa s poukazom na mieru akou sa podieľala na vzniku dopravnej nehody uplatňuje nárok na náhradu 70 % vzniknutej škody, t.j. nárok na zaplatenie sumy 4.587,45 Eur (70 % zo sumy 6.553,50 Eur).

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom žalobkyne, svedkom P. J., U. I., Q. I., X. H., oboznámením vyšetrovacieho spisu Č.:E.-XXX/X-E.-F.-XXXX, uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove zn. XPvXXX/XX ako aj ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

Dňa XX.X.XXXX došlo k dopravnej nehode tak, že žalobkyňa v čase o 17.15 hod. viedla po ulici W., označenej ako vedľajšia cesta osobné motorové vozidlo zn. Nissan Micra, B. F. XXX I., pri vychádzaní na ulicu Sabinovskú označenú ako hlavná cesta nedala prednosť po tejto ceste z ľava prichádzajúcemu

osobnému motorovému vozidlu žalovaného v 1. rade značky Mercedes Benz, B.:W.-XXXJZ Q. P. J., pričom došlo ku zrážke, pri ktorej P. J. utrpel trieštivú zlomeninu dolného konca vretenej kosti pravej ruky, zlomeninu bodcového výbežku lakťovej kosti s posunom úlomkov, pomliaždenie a odreninu pravej strany čela s krvným výronom pod kožu, povrchovú odreninu pravého predlaktia a popáleninu druhého stupňa na ľavom zápästí s dobou liečenia a práceneschopnosťou 19 týždňov.

Voči žalobkyni bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví a uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa XX.X.XXXX F. X.. N.. XPv XXX/XX bolo trestné stíhanie vedené pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) trestného zákona podmienečne zastavené a bola jej určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX.

Žalobkyňa pri uvedenej dopravnej nehode utrpela viaceré zranenie a to otras mozgu I. stupňa, sečnú ranu v čelovo spánkovej oblasti, zlomeninu rebier, pneumotorax, pourázové krvácanie do hrudníka, rubtúru obličky, odlomenie časti epikondylu ramennej kosti.

Lekárskym posudkom P.. U. W. N. T. XX.X.XXXX bola škoda na zdraví žalobkyne z titulu bolestného ohodnotená na 490 bodov s uvedením času ukončenia liečenia dňa 6.X.XXXX.

Žalobkyňa v predmetnom konaní ako aj vo vyšetrovacom spise uviedla, že dňa XX.X.XXXX Q. čase okolo 17.00 hod. išla zo Sídliska III v Prešove smerom do Sabinova,

prechádzala po ulici W., pričom na križovatke chcela odbočiť na hlavnú cestu smerom na Sabinov.

Pred križovatkou motorové vozidlo zastavila, aby sa presvedčila, či môže bezpečne prejsť na križovatku tým, že sa najprv pozrela na ľavú stranu v smere na Sabinov, potom na pravú stranu a keď zistila, že môže motorovým vozidlom bezpečne prejsť cez križovatku, začala vstupovať na hlavnú cestu smerom na Sabinov, avšak samotný priebeh dopravnej nehody si už nepamätala. Taktiež si nepamätala, či mala zapnutý bezpečnostný pás.

Svedok P. J. uviedol, že je zamestnaný ako príslušník policajného zboru zaradený ako vodič a ochranka na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Dňa XX.X.XXXX Q. Č. okolo 17.15 hod. prechádzal smerom do Prešova od Sabinova na služobnom motorovom vozidle zn. Mercedes Benz EVČ: W.-XXXJZ ako doprovodné vozidlo chránenej osoby. Jazda s uvedeným vozidlom bola služobná, riadne odôvodnená a odsúhlasená jeho priamym nadriadeným. Bola to normálna jazda bez práva prednosti v jazde, na vozidle nemal zapnuté žiadne výstražné svetelné zariadenie. Nevedel uviesť, akou rýchlosťou jazdil, ale bolo to asi viac ako 60 km za hodinu, avšak jeho úlohou bolo ísť za vozidlom s chránenou osobou a preto jazdil tak, aby toto vozidlo mal v dohľade.

Ako prichádzal ku križovatke, všimol si, že na ľavej ako aj pravej strane, teda na vedľajších cestách stoja vozidla s tým, že vpravo stálo vozidlo Nissan Micra.

Nevšimol si, či na mieste vodiča predmetného vozidla sedela žena alebo muž, všimol si iba dlhé vlasy s tým, že vodič uvedeného motorového vozidla toto uviedol náhle do pohybu, vstúpil do križovatky bez toho, aby sa pozrel v smere na Sabinov.

Podľa nariadenia č. 14 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v článku 28 v ods. 1 vodiči služobných vozidiel, ktoré nie sú vybavené zvláštnym výstražným zariadením, pri jazde musia dodržiavať maximálne povolenú rýchlosť jednotlivých druhov vozidiel podľa ustanovení osobitného predpisu okrem vodičov služobných vozidiel pod písmenom a) Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií ministerstva.

Podľa ods. 2 povolené maximálne rýchlosti pre jednotlivé druhy vozidiel je možné prekročiť iba v prípadoch uvedených v článku 25, pričom ich prekročenie treba zapísať do knihy prevádzky v stĺpci poznámka a bezodkladne hlásiť nadriadenému, predstavenému alebo vedúcemu zamestnancovi.

Podľa článku 25 uvedeného nariadenia vodiči služobných vozidiel vybavených výstražným zariadením sú oprávnení výstražné zariadenie s právom prednostnej jazdy použiť pri: a) jazde na miesta trestných činov, dopravných nehôd, prevádzkových havárií, živelných pohrôm, požiarov a výbuchov, ako aj pri záchranných akciách b) prenasledovaní páchateľov trestných činov a závažných priestupkov c) pri zabezpečovaní plnenia úloh v súvislosti s pobytom určených ústavných činiteľov, členov vlády Slovenskej republiky a zahraničných delegácií

d) doprovode alebo preprave cenného, nebezpečného alebo nadrozmerného nákladu e) jazde na miesto narušenia chráneného objektu f) plnení ostatných špeciálnych a zvláštnych úloh Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, ako aj Horskej záchrannej služby.

Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného G.. P. Q. bolo zistené, že rýchlosť vozidla žalovaného v 1. rade, kedy vodič začal reagovať pred zrážkou bola 106,70 km/h až 100,80 km/h v mieste s najvyššou dovolenou rýchlosťou 40 km/h. V okamihu zrážky s motorovým vozidlom žalobkyne bola nárazová rýchlosť žalovaného v 1. rade 86 km/h. Z technického hľadiska vodič vozidla Mercedes Benz sa pohyboval v čase nehodového deja po jazdnom pruhu určenom pre smer jeho jazdy a pred samotnou zrážkou s vozidlom Nissan Micra reagoval naučeným spôsobom, t. j. brzdením vozidla a vybočovaním vozidla vľavo v snahe obísť vychádzajúce vozidlo Nissan Micra z vedľajšej cesty na hlavnú.

Vodička vozidla Nissan Micra vchádzala na hlavnú cestu z vedľajšej s úmyslom zaradiť sa do pravého jazdného pruhu v smere na Sabinov v čase, keď sa po hlavnej ceste pohybovalo vozidlo Mercedes Benz. Vodička Nissanu Micra nijako nereagovala na pohybujúci Mercedes, pričom pri popísanom manévri musela prejsť cez jazdný pruh, po ktorom sa pohybovalo Mercedes Benz. Z technického hľadiska mohla vodička Nissanu Micra spozorovať prichádzajúce vozidlo Mercedes Benz zľava včas a mohla mu umožniť prejazd, teda dať prednosť v jazde, nakoľko zo smeru pohybu vozidla Nissan Micra bolo vidieť smerom na Sabinov na vzdialenosť 159,7 m až 172,2 m.

Podľa záverov znaleckého posudku nehode by žalobkyňa zabránila, ak by dala prednosť vozidlu pohybujúcemu sa po hlavnej ceste od Sabinova, čo bolo technicky možné a to zastavením na hranici križovatky. Pri výjazde na hlavnú cestu vozidla Nissan bolo vozidlo Mercedes od vozidla Nissan pozdĺžne vo vzdialenosti cca 60 m až 58,8 m. Z uvedeného dôvodu s poukazom na viditeľnosť na vzdialenosť 159,7 m až 172,2 m mohla vodička Nissanu Micra vidieť prichádzajúce vozidlo Mercedes Benz zľava z uvedenej vzdialenosti bez problémov.

Vodič motorového vozidla Mercedes Benz mohol nehode zabrániť, ak by sa pohyboval rýchlosťou nižšou a to 74,17 km/h až 72,51 km/h, resp., ak by začal reagovať brzdením vo vzdialenosti 87,84 m až 77,07 m pred miestom zrážky.

Svedok U. I. uviedol, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo 17.15 hod. išiel na svojom motorovom vozidle zn. Seat Alhambra zo Š. F. U. J., pričom chcel prejsť cez Sídlisko III smerom na Poprad. Vo vozidle sa nachádzala aj jeho manželka Q. I., ktorá sedela na sedadle spolujazdca. Všimol si, že zo Sídliska III ide vozidlo žltozelenej farby, ktoré zaregistroval už v pohybe. Nevidel, že by uvedené vozidlo na úrovni krajnice zastavilo, resp. spomalilo. Uvedené motorové vozidlo vykonávalo odbočovací manéver zo Sídliska III na hlavnú cestu vľavo, pričom už nič tomuto nebránilo vo výhľade do križovatky. Vtedy si všimol zo zákruty prichádzajúce motorové vozidlo Mercedes čiernej farby, ktoré podľa jeho názoru išlo minimálnou rýchlosťou 80 km/h. K zrážke uvedených vozidiel došlo na úrovni stredovej čiary medzi jazdnými pruhmi.

On osobne privolal políciu ako aj záchrannú službu, pričom manželka s okoloidúcimi pomáhali vodičke žltozeleného vozidla.

Svedkyňa Q. I. uviedla, že po zrážke motorového vozidla Mercedes Benz a Nissan Micra manžel telefonicky privolával záchrannú službu, ona išla k uvedenému žltozelenému vozidlu, kde videla, že vodička leží na palubovke. Pokúšala sa otvoriť dvere motorového vozidla, pričom privolala pomoc okolostojacich, za pomoci ktorých vodičku z vozidla vytiahli. Nepamätala si, či v čase vyprosťovania vodičky z motorového vozidla táto bola pripútaná bezpečnostným pásom.

Svedok X. H. uviedol, že v čase dopravnej nehody stál na Sabinovskej ulici, očakával zákazníka, kedy si všimol, že zo Sídliska III vychádza vodička motorového vozidla vykonávajúca už odbočovací manéver do smeru na Sabinov, kedy došlo k nárazu s motorovým vozidlom Mercedes Benz. Po náraze bol pri uvedenom motorovom vozidle, kedy si všimol, že táto nemá bezpečnostný pás zvrchu, nevie však uviesť, či nemala spodný bezpečnostný pás.

Žalovaný v 1.rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že v zmysle relácie Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove tento v zázname dopravnej nehody č. p.:ČVS:ORP-XXX/DI-F.-XXXX uviedol ako jediný zodpovedný subjekt za zavinenie dopravnej nehody žalobkyňu. Ako jediná príčina dopravnej nehody sa v zázname o dopravnej nehode uvádza nesprávna jazda cez križovatku, nedanie prednosti v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná (daj prednosť v jazde), čím došlo k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť aj žalovaný v 2. rade.

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX súd vyhovel žalobe žalobkyni iba v časti o zaplatenie 1.966,05 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 6.9.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol; náhradu trov konania účastníkom nepriznal a žalobkyňu, ako aj žalovaných v 1. a 2.rade zaviazal na náhradu trov štátu pozostávajúcich zo zaplateného svedočného.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že hlavnou príčinou zrážky motorových vozidiel žalobkyne a žalovaného v 1.rade bolo porušenie predpisov o premávke na pozemných komunikáciách zo strany žalobkyne, konkrétne ust. § 19 zák. č. 315/1996 Z.z., ktorá pri vstupe do križovatky z vedľajšej cesty nedala prednosť vjazde motorovým vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, napriek opatreniu vedľajšej cesty dopravnej značky „daj prednosť vjazde“.

Žalobkyňa svoje zavinenie uznala, čo bolo preukázané uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa XX.X.XXXXX.

Vzhľadom na 70 % mieru účasti žalobkyne na vzniknutej škode, bola tejto priznaná náhrada škody na zdraví titulom bolestného vo výške 30 %, čo predstavovalo sumu 1.966,05 Eur.

Rozsudok súdu I. stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX F. X.. N.. XX I. XX/XXXX.

Nálezom Ústavného súdu SR pod sp. zn. G.. Ú. XXX/XXXX N. T. XX.X.XXXX bolo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX F. X.. N.. X I. XXX/XXXX bol zrušený rozsudok súdu I. stupňa pôvodne vedený pod sp. zn. XX I. XX/XXXX vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výrokoch o náhrade trov konania a trov štátu.

V závere rozhodnutia bola uložená povinnosť súdu I. stupňa vyriešiť základnú otázku, ktorá je sporná medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, t.j. miera účasti žalobkyne na vzniknutej škode. V tejto súvislosti možno konštatovať, že rozhodujú detaily nehodového deja a z toho pohľadu je potrebné, aby znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok G.. P. Q. buď v podobe doplnku k znaleckému posudku, resp. jeho výsluchom priamo na pojednávaní po oboznámení výpovedi svedkov I. Y. H. na základe presne popísaných riadiacich manévrov jednotlivých motorových vozidiel sa opakovane k veci vyjadril. Dôležitý je stret motorových vozidiel medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a bol miestom dopravnej nehody, teda aby sa znalec vyjadril či aj po zhodnotení vyššie uvedených svedeckých výpovedí, mohla žalobkyňa motorového vozidla pri vstupe na križovatku vidieť prichádzajúce vozidlo žalovaného v 1.rade.

Súd I. stupňa zoberie aj do úvahy protiprávne konanie žalovaného v 1. rade, ktorý niekoľkonásobne prekročil povolenú rýchlosť na úseku, na ktorom došlo k dopravnej nehode a rozhodujúcim momentom je aj to, či tak ako popísala žalobkyňa riadiacim manéver, t. z. že skontrolovala cestu z ľavej strane a z pravej strany, následne a či v rozsahu tejto kontroly mohla zbadať vozidlo žalovaného v 1.rade s ohľadom na to, na ktorom mieste sa nachádzala a akou rýchlosťou sa k tomuto miestu približoval vodič žalovaného v l. rade.

Žalovaný v 1.rade po zrušení vecí vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom vnútra SR. Poukázal na to, že pasívnu legitimáciu má Ministerstvo vnútra SR ako samostatný subjekt práva s poukazom na uzatvorenú flotilovú poistnú zmluvu zo dňa 22.12.2006 so žalovaným v 2.rade, ktorú uzatváralo Ministerstvo vnútra samostatne a to aj v predmete poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom zúčastneným na predmetnej dopravnej nehode. Súdu bolo predložené osvedčenie o evidencii vozidla a technický preukaz motorového vozidla, v ktorých je ako držiteľ uvedeného vozidla uvedené Ministerstvo vnútra SR.

Na č. l. 57 bolo predložené potvrdenie Ministerstva vnútra SR, Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené, že dňa XX.X.XXXX (deň dopravnej nehody) si vodič P. J., služobne zaradený na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, plnil služobné činnosti spojené s ochranou určenej osoby.

Opätovne poukázal na nariadenie Ministerstva vnútra SR z XX.X.XXXX (č.D.. XXX X. XX I. XX/XXXX) a to konkrétne na článok 28 ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého vodiči služobných vozidiel, ktoré nie sú vybavené zvláštnym výstražným zariadením pri jazde musia dodržiavať

maximálne povolenú rýchlosť jednotlivých druhov vozidiel podľa ustanovení osobitného predpisu, okrem vodičov služobných vozidiel Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií ministerstva.

Podľa článku 28 ods. 2 citovaného nariadenia povolené maximálne rýchlosti pre jednotlivé druhy vozidiel je možné prekročiť iba v prípadoch uvedených v článku 25, pričom ich prekročenie treba zapísať do knihy prevádzky stĺpci poznámka a bezodkladne hlásiť nadriadenému predstavenému alebo vedúcemu zamestnancovi.

Podľa článku 25 písm. c) citovaného nariadenia, vodiči služobných vozidiel vybavených výstražným zariadením sú oprávnení výstražné zariadenie s právom prednostnej jazdy použiť pri zabezpečovaní plnenia úloh v súvislosti s pobytom určených ústavných činiteľov členov vlády Slovenskej republiky a zahraničných delegácií.

Svedok U. I. v zápisnici o výsluchu zo dňa XX.XX.XXXX Q. Q. X. Č.: E.-XXX/X-E.-F.-XXXX uviedol, že motorové vozidlo žalobkyne zaregistroval v smere od Sídliska III. už v pohybe v čase, kedy sa nachádzalo vzdialené od križovatky cca 3 m od úrovne krajnice hlavnej cesty, pričom nevidel, žeby uvedené vozidlo na úrovni krajnice pristavilo, resp. spomalilo, pričom z uvedenej strany je križovatka riadne prehľadná.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX F. X.. N.. XX I. XX/XXX0 však už svedok vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa prichádzajúce motorové vozidlo žalovaného v l. rade vidieť

nemohla, avšak v druhej časti výpovede už uviedol, že mala dostatočný prehľad, aby si prichádzajúce motorové vozidlo všimla.

Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že s poukazom na nejednoznačné výpovede svedkov, sa v plnom rozsahu pridržiava záverov svojho znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania. Žalobkyňa s poukazom na nárazovú rýchlosť, ktorá bola 34 km/h, sa buď pred výjazdom na hlavnú cestu pohybovala plynule, alebo ak mala zastaviť pred výjazdom na hlavnú cestu, tak motorové vozidlo zastavila cca 8,2 m pred pravú vodiacu čiaru hlavnej cesty, v smere do centra mesta Prešov. Z technického hľadiska bolo preto potrebné skúmať motorové vozidlo vedené žalobkyňou, resp. jeho pohyb od okamihu, keď zo správania vodičky je zrejmé, že bude pokračovať v jazde cez križovatku, čo znamená, že keď prednou časťou svojho vozidla začala presahovať do vozovky hlavnej cesty pravého jazdného pruhu. Od tohto okamihu po miesto zrážky prešla dráhu cca 13 m za čas cca 1,71 sekúnd.

Z uvedeného dôvodu s poukazom na závery znaleckého posudku, teda žalobkyňa nevytvorila náhlu prekážku jazdy vo vzťahu k dovolenej rýchlosti motorového vozidla žalovaného v l. rade. Z technického hľadiska by aj vodič žalovaného v 1.rade nehode zabránil, ak by sa pohyboval rýchlosťou nižšou a to 74,17 km/hod až 72,51 km/hod, čo je rýchlosť vyššia ako bola dovolená na danom úseku. V tomto prípade je však potrebné riešiť aj otázku či žalobkyňa pri vstupe na hlavnú cestu mohla, alebo nemohla predpokladať, že sa po hlavnej ceste bude pohybovať motorové vozidlo rýchlosťou vyššou akou je dovolená, čo však už nie je otázka pre znalca, ale ide otázku právnu.

Zároveň potvrdil, že v čase dopravnej nehody mala žalobkyňa dostatočný výhľad, aby motorové vozidlo žalovaného v 1. rade videla. Poukázal na to, že pri vstupe motorového

vozidla žalobkyne do križovatky, bolo motorové vozidlo žalovaného v 1. rade vzdialené cca 60 m, pričom v čase mala výhľad až do vzdialenosti 159 m.

Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. X/XXXX znalec uviedol, že ak začal vodič žalovaného v 1. rade reagovať v čase výjazdu motorového vozidla žalobkyne popísaným spôsobom, teda v čase 1,71 sekundy pred zrážkou, tak vozidlo žalovaného v 1.rade pred zrážkou bolo vo vzdialenosti 48,63 m a 47,01 m pred miestom zrážky. Z technického hľadiska by vodič žalovaného v 1.rade nehode zabránil, ak by sa pohyboval rýchlosťou nižšou 74,17 km/hod až 72,51 km/hod, resp. ak by začal reagovať brzdením vo vzdialenosti 87,84 m až 77,07 m pred miestom zrážky. Celková dráha potrebná na zastavenie z dovolenej rýchlosti bola 22,14 m až 23,74 m, čiže táto vzdialenosť je menšia než vzdialenosť, v ktorej sa nachádzalo vozidlo žalovaného v 1.rade v čase reakcie vodiča. Z uvedeného dôvodu motorové vozidlo žalobkyne z technického hľadiska vo vzťahu k povolenej rýchlosti nevytvorilo prekážku náhlu pre vodiča vozidla žalovaného v 1.rade.

Pri dodatočnej ohliadke miesta dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že zo smeru pohybu vozidla žalobkyne bolo vidieť smerom na Sabinov na vzdialenosť 159,7 m až 172,2 m. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mohla prichádzajúce vozidlo žalovaného v 1.rade zľava v uvedenej vzdialenosti bez problémov vidieť, lebo to bolo od jej vychádzajúceho vozidla vo vzdialenosti 60 m až 58,8 m.

S poukazom na závery dodatočnej ohliadky miesta dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že vzájomná vzdialenosť medzi prednou časťou motorového vozidla žalovaného v 1.rade a ľavým bokom vozidla žalobkyne v čase 4,7 sekundy pred zrážkou bola 151,4 m až 144,4 m.

Pri rekonštrukcii miesta dopravnej nehody znalcom na základe ohliadky zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že ľavý bok vychádzajúceho vozidla z vedľajšej cesty bol cca 16 m pred VBM, teda skutočná vzájomná vzdialenosť medi prednou časťou vozidla idúceho od Sabinova a ľavým bokom vychádzajúceho motorového vozidla z vedľajšej cesty bola cca 143,7 m. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa teoreticky mohla vidieť prichádzajúce vozidlo zľava, keď bolo toto cca 143,7 m od jej ľavého boku.

Vo výpočte vyššie bolo však zistené, že v čase 4,7 sekundy koľko trval rozjazd žalobkyne s prejdením do miesta zrážky, bola ich vzájomná vzdialenosť cca 151,4 m až 144,6 m, ktorá je v skutočnosti väčšia

ako bolo zistené pri zisťovaní výhľadových pomerov čo znamená, že pri začiatku rozjazdu žalobkyňa nemusela vidieť prichádzajúce vozidlo žalovaného v 1.rade, nakoľko bolo mimo jej výhľadu.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa

zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať. /21/

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič autobusu a vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h /-l. Na diaľnici a na ceste pre motorové vozidlá vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 110 km.h/-l a vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h /-l.

Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič iného motorového vozidla, než je uvedené v odseku 2, ako aj vodič autobusu s prípojným vozidlom, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 750 kg, a vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg s prípojným vozidlom, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 750 kg, smú jazdiť rýchlosťou najviac 80 km.h /-1.

Podľa § 15 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, v obci vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km.h /-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac 80 km.h /-1, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť.

Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 a 3 vodič nesmie prekročiť ani v mieste, kde je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť.

Podľa § 15 ods. 6 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič nesmie prekročiť najvyššiu povolenú rýchlosť vozidla, a ak ide o jazdnú súpravu, ani najvyššiu povolenú rýchlosť žiadneho z vozidiel súpravy. 7a)

Podľa § 15 ods. 7 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 a 3 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič nesmie vojsť na križovatku, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke.

Podľa § 19 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, na príkaz dopravnej značky "Stoj, daj prednosť v jazde!" vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.

Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým, prípadne aj červeným svetlom (ďalej len "vozidlo s právom prednostnej jazdy"), nie je povinný dodržiavať ustanovenia druhej, štvrtej, šiestej a siedmej hlavy druhej časti tohto zákona. Vodič tým nie je zbavený povinnosti dbať na potrebnú opatrnosť.

Podľa § 37 ods. 2 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá

a) ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určia príslušné ministerstvá, b) Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, c) obecnej polície, ktoré určí obec, d) požiarnej ochrany, e) záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby a poruchovej služby plynárenských zariadení.

Podľa § 37 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nesmie počas jazdy jesť, piť ani fajčiť.

Podľa § 37 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vozidlo s právom prednostnej jazdy smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ak preukáže prax vo vedení príslušnej skupiny alebo podskupiny motorových vozidiel v posledných dvoch rokoch.

Podľa § 37 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, ustanovenia odsekov 1 a 3 platia obdobne aj pre vodičov vozidiel sprevádzaných vpredu, a ak ide o viac ako tri vozidlá, aj vzadu vozidlami ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej informačnej služby s právom prednostnej jazdy. Na sprevádzaných vozidlách musia byť vždy rozsvietené stretávacie svetlá a použité aj zvláštne

výstražné modré, prípadne červené svetlo alebo osobitné zariadenia umožňujúce výstražnú funkciu smerových svetiel, ak je nimi vozidlo vybavené.

Podľa § 37 ods. 6 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vodič iného vozidla je povinný vozidlám s právom prednostnej jazdy a vozidlám, ktoré sprevádzajú, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny tvorenej vozidlami s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.

Podľa § 37 ods. 7 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, ak na stojacom vozidle svieti zvláštne výstražné modré alebo červené svetlo, musia vodiči ostatných vozidiel podľa okolností znížiť rýchlosť jazdy alebo aj zastaviť vozidlo.

Podľa § 37 ods. 8 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, vozidlá s právom prednostnej jazdy a vozidlá, ktoré sprevádzajú, majú pri čerpaní pohonných látok prednosť. Pritom nepoužívajú zvláštne výstražné znamenia.

Podľa § 37 ods. 9 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, len vozidlá Policajného zboru môžu používať zvláštne výstražné svetlo aj červenej farby.

Podľa § 37 ods. 10 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, iné vozidlá nesmú byť vybavené zariadením umožňujúcim používanie typického zvukového znamenia a zvláštneho výstražného svetla ustanovených pre vozidlá s právom prednostnej jazdy.

Podľa § 37 ods. 11 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného do 31.1.2009, príslušní ministri, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, obce, prevádzkovatelia vozidiel zdravotníckej záchrannej služby, banskej záchrannej služby a poruchovej služby plynárenských zariadení určia podmienky na používanie zvláštnych výstražných znamení.

V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1.rade označeného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

V súlade s ust. § 427 Občianskeho zákonníka, subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je prevádzateľ. Aj keď Občiansky zákonník pojem prevádzateľ nevymedzuje, ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na tento účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník, oprávnený držiteľ podľa § 130 Občianskeho zákonníka alebo nájomca najmä v prípade leasingu s právom kúpy dopravného prostriedku.

Pojem prevádzateľ nemožno zamieňať s pojmom držiteľ motorového vozidla, ktorý je na účely správneho práva vymedzený ako fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla; v ostatných prípadoch je držiteľom vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo jeho užívateľom.

Toto vymedzenie má význam len z evidenčného hľadiska. Z predloženej flotilovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR túto uzatvorilo v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. za účelom zabezpečenia povinného zmluvného poistenia súboru služobných vozidiel, ktoré má vo svojej správe. Správa majetku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky je upravená zákonom č. 278/1993 Z.z.. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

Z predložených listinných dôkazov Ministerstvo vnútra SR nepreukázalo, že je vlastníkom motorového vozidla zúčastneným na predmetnej dopravnej nehode (napr. zmluvou o kúpe motorového vozidla), teda má iba postavenie správcu majetku štátu, konkrétne motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom

naďalej zostáva Slovenská republika ako jeho vlastník v zastúpení Ministerstvom vnútra (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. ).

Osvedčenie o evidencii uvedeného motorového vozidla, v ktorom je Ministerstvo vnútra SR označený ako držiteľ, je iba dokladom evidenčného charakteru v zmysle zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, t.č. zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu nepreukazuje ani flotilová poistná zmluva v predmete poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom uzatvorenú Ministerstvom vnútra SR, keďže táto iba preukazuje splnenie si povinnosti Ministerstva vnútra SR ako správcu majetku štátu predpokladanú ust. § 3 ods. 2 zák. č. 278 /1993 Z.z., preto súd námietku žalovaného v 1.rade o nedostatku jeho pasívnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol.

Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktoré upravuje zodpovednosť prevádzkovateľov i vyporiadanie medzi nimi nadväzuje na právnu úpravu objektívnej zodpovednosti v zmysle ust. § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka.

Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzkovatelia na spôsobení vzniknutej škody.

Pri hodnotení miery účasti prevádzkovateľov na spôsobení celkovej škody vzniknutej pri strete ich vozidiel podľa § 431 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať jednotlivé skutkové okolnosti konkrétneho stretu, ktoré boli jeho hlavnými príčinami a to všetky vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody, nikdy izolovane (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 28.5.2003).

Objektívna miera účasti na vzniknutej škode subsumuje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého z prevádzkovateľov, samozrejme za predpokladu, že je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak tento predpoklad splnený nie je, nevzniká dôvod pre vyporiadanie podľa tohto zákonného ustanovenia.

Na základe skúsenosti z premávky motorových vozidiel na pozemných komunikáciách vznikli určité pravidlá na posúdenie miery účasti týchto vozidiel na vzniknutej škode. Ak sa vozidlo A pohybuje po hlavnej ceste a vozidlo B vchádza na hlavnú cestu z vedľajšej cesty (má dať prednosť vjazde). Ak vozidlo A ide predpísanou rýchlosťou a vodičovi B nič nebráni vo výhľade pri vjazde na hlavnú cestu, účasť vozidiel A a B na škode sa posúdi v pomere 0:100. Ak vozidlo A podstatne prekročí predpísanú rýchlosť (o 20 až 30 km/hod.), účasť vozidiel A a B na nehode sa posúdi v pomere 40:60. Ak pri tej istej situácii vodičovi vozidla B bránila vo výhľade prekážka, účasť vozidiel A a B sa na nehode posúdi v pomere 60:40 (komentár EPI k ust. § 431 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že jednou z príčin zrážky motorových vozidiel žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo porušenie predpisov o premávke na pozemných komunikáciách zo strany žalobkyne, konkrétne ustanovenia § 19 zák. č. 315/1996 Z.z., ktorá pri vstupe do križovatky z vedľajšej cesty nedala prednosť vjazde motorovým vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, napriek opatreniu vedľajšej cesty dopravnou značkou "daj prednosť vjazde“. Žalobkyňa svoje zavinenie uznala čo je preukázané uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa XX.X.XXXX F. X.. N.. X F. XXX/XX, ktorým bolo voči nej podmienečne zastavené trestné stíhanie z dôvodu uznania viny pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona voči vodičovi motorového vozidla žalovaného v 1. rade na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia, vrátane vyhlásenia, že spáchala skutok, za ktorý je stíhaná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2009. Tvrdenie žalobkyne splnenia povinnosti predpokladanej ust. § 19 zák. č. 315/1996 Z.z., nebolo preukázané ani svedeckými výpoveďami realizovanými v rámci súdneho ako aj trestného konania, ktoré nepotvrdili že žalobkyňa pri vstupe do križovatky z vedľajšej na hlavnú cestu, pred krajnicou motorové vozidlo zastavila za účelom kontroly či nemá pri vstupe do križovatky dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste.

Zo záverov znaleckého posudku G.. P. Q. Č.. X/XXXX vyplynulo, že vodič motorového vozidla žalovaného v l.rade v čase dopravnej nehody sa pohyboval motorovým vozidlom rýchlosťou vyššou ako dovolenou, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že v čase dopravnej nehody bol služobne zaradený na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR a vykonával služobné činnosti spojené s ochranou určenej osoby, a preto bol v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra SR N. XX.X.XXXX s poukazom na článok 28 a 25 oprávnený prekročiť povolenú maximálnu rýchlosť.

Podľa znaleckého posudku v prípade, ak by sa aj pohyboval rýchlosťou vyššou ako povolenou, v danom prípade 74,17 km/hod až 72,51 km/hod., bol by dopravnej nehode zabránil. Z uvedeného dôvodu preto súd pri hodnotení objektívnej miery účasti prevádzkovateľov motorových vozidiel na vzniknutej škode, v danom prípade škode na zdraví

žalobkyne, prihliadol aj na vyššie uvedenú skutočnosť, nakoľko aj zo strany vodiča motorového vozidla žalovaného v 1.rade došlo podľa názoru súdu k porušeniu prevenčnej povinnosti predpokladanej ust. § 37 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého aj vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie, doplnené zvláštnym výstražným modrým, prípadne aj červeným svetlom, nie je zbavený povinnosti dbať na potrebnú opatrnosť. Vodič motorového vozidla žalovaného v 1.rade si pri plnení služobných povinností musel byť vedomý, že vedie civilné motorové vozidlo, bez označenia plnenia si špeciálnych úloh, prípadne iného výstražného znamenia, ktoré by upozornili ostatných účastníkov cestnej premávky, že ide o motorové vozidlo oprávnené prekročiť maximálne povolenú rýchlosť, teda rýchlosť motorového vozidla z dôvodu zachovania prevenčnej povinnosti predpokladanej zákonom č. 315/1996 Z.z., ako aj ust. § 415 Občianskeho zákonníka, mal prispôsobiť tak, aby nedošlo k ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky pričom maximálne povolenú rýchlosť prekročil minimálne o 60 km/hod.

S poukazom na uvedené skutočnosti a vyššie uvedené pravidlá na posúdenie miery účasti motorových vozidiel na vzniknutej škode, súd dospel k záveru, že miera účasti na vzniknutej škode na strane žalobkyne je 40 % a na strane žalovaného v 1.rade 60 %.

Žalobkyňa síce porušila predpisy o premávke na pozemných komunikáciách, konkrétne ust. § 19 zák. č. 315/1996 Z.z., avšak v zmysle záverov doplnku k znaleckému posudku č. X/XXXX v čase rozjazdu, nemusela vidieť prichádzajúce motorové vozidlo žalovaného v 1.rade po hlavnej ceste v smere od Sabinova.

Na druhej strane vodič motorového vozidla žalovaného v 1.rade bol síce pri plnení služobných povinnosti oprávnený prekročiť maximálnu povolenú rýchlosť, avšak v záujme zachovania prevenčnej povinnosti a potrebnej opatrnosti predpokladaných zákonom č. 315/1996 Z.z. a § 415 Občianskeho zákonníka, v danom prípade súd považoval za akceptovateľné prekročenie rýchlosti maximálne o 30 km/hod., pri ktorej by podľa záverov znaleckého posudku dopravnej nehode zabránil.

Podľa lekárskeho posudku vypracovaného P.. U. W. T. XX.X.XXXX bolo ohodnotené bolestné žalobkyne s uvedením začiatku liečenia v ústavnej starostlivosti dňa XX.X.XXXX a ukončením liečenia dňa X.X.XXXX na 490 bodov, teda celková škoda na zdraví z titulu bolestného, ktorá žalobkyni vznikla predstavuje sumu 197.430,80 Sk (6.553,50 Eur) pri hodnote bodu 402,90 Sk v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva uverejneného v zbierke zákonov pod číslom 186/2008 Z.z.

Žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila nárok na náhradu škody titulom bolestného v rozsahu 70 %, t. j. vo výške 4.587,45 Eur s tým, že jej miera účasti na dopravnej nehode je 30 %.

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo T. XX.X.XXXX F. X.. N.. XX I. XX/XXXX s dátumom právoplatnosti XX.X.XXXX, jej bola priznaná uvedená náhrada v rozsahu 30 %, čo predstavuje sumu 1.966,05 Eur, vrátane 9 % úroku z omeškania ročne od 6.9.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

S poukazom na 40 % mieru účasti žalobkyne, súd vyhovel žalobe v časti zrušenej uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX F. X.. N.. X I. XXX/XXXX, t. j. nad sumu 1.966,05 Eur v rozsahu ďalších 30 % náhrady škody na zdraví titulom bolestného, čo predstavuje sumu 1.966,05 Eur, na zaplatenie ktorej zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného v 1.rade v zmysle ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka a žalovaného v 2.rade v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z z a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Žalobkyňa si ďalej uplatnila nárok na 9 % úrok z omeškania od X.X.XXXX, t.j. odo dňa podania žalovaného v 2.rade, ktorým oznámil žalobkyni, ako aj žalovanému v1.rade, že jej nárok na náhradu škody na zdraví považuje za bezpredmetný. Nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1.rade si žalobkyňa uplatnila podaním zo dňa XX.X.XXXX.

Keďže žalobkyňa nepreukázala dátum doručenia výzvy na náhradu škody voči žalovanému v 2.rade, súd za tento považoval dátum podania zo dňa X.X.XXXX, ktorým žalovaný v 2.rade oznamoval žalobkyni, ako aj žalovanému v 1.rade, že jej nárok na náhradu škody považuje za bezpredmetný, a preto v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania určený v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od 6.9.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o týchto bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.