Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8CoE-26-2015.pdf
PDF · 71.05 KB
Case nature
Subarea
8CoE/26/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: O. F. M., so sídlom U. V., P.O.R. XXX, A. F., F., R. H. B., zapísanou v Registri spoločnosti R. H. B. pod č. 1503447, zastúpeného C.. H. L., D.., advokátkou so sídlom R., G. XX, proti povinnému: C. H., bytom L. XXX, IČO: 339 786 89 (podnikateľ ukončil svoju činnosť), o vymoženie 1.689,57 Eur (50.900,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2014, č. k. 16Er/1050/2005-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por., nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo dňa 23.11.2005 neúčinným. Dospel k záveru, že v konaní vymáhanú pohľadávku na predpísané poistné bolo možné vymáhať (t. j. vykonať príslušné rozhodnutie) najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, ktorým bolo o povinnosti ich zaplatiť rozhodnuté, t. j. do 16.05.2009. Rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nebolo vykonané, a preto sa uplynutím lehoty stal exekučný titul neúčinným. Súd prvého stupňa návrh oprávneného zo dňa 26.08.2014 na zmenu exekútora zamietol z dôvodu, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie, a preto pripustenie zmeny súdneho exekútora by len bezdôvodne predĺžilo konanie a navýšilo jeho trovy o čas a náklady doručovania príslušných rozhodnutí a odovzdávania agendy medzi pôvodným a navrhovaným súdnym exekútorom. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 200 ods. 2, § 196, § 197 ods. 1 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v celkovej výške 35,26 Eur, a to časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhl. vo výške 6,64 Eur za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti á 6,64 Eur, paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 cit. vyhl. vo výške 16,60 eur za 5 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa a ďalšie zisťovanie majetku povinného - OR PZ - Okresný dopravný inšpektorát), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 6,14 Eur (za poštovné) a 20 % DPH (z odmeny a náhrady hotových výdavkov), vo výške 5,88 Eur. Na náhradu trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal povinného s odôvodnením, že oprávnený nemôže za zastavenie exekúcie, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie včas. Tvrdil, že oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka, ktorá poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 8/2008 zo dňa 31.03.2009, sp. zn. 4Cdo 194/2008 zo dňa 25.02.2010, sp. zn. 7 Cdo 114/2012 zo dňa 28.01.2013, sp. zn. 3 M Cdo 39/2012 zo dňa 31.05.2013 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004. Uviedla, že v konaní sú ďalšie dôkazy a skutočnosti,
ktoré neboli v konaní o zastavení uplatnené, a to počas exekúcie bolo lustráciami majetku povinného zistené, že ten nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Povinný v čase lustrácie nebol zamestnaný, čiže nepoberá žiadny príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážky. Blokované účty sú bezobratové. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, má vedené viaceré exekučné konania, ktoré dobrovoľne neuhrádza. Uvedené skutočnosti možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mohol vedieť a predpokladať, že uplynutím prekluzívnej lehoty sa exekučné konanie zastavuje, pričom podanie návrhu na zastavenie exekúcie je dispozičným právom oprávneného, ktorý ho môže podať v rámci exekučného konania. Návrh na zastavenie exekúcie oprávnený nepodal. Nemajetnosť povinného bola preukázaná ešte v čase, kedy exekučný titul prekludovaný nebol. Túto skutočnosť preukazuje aj exekučný spis. Súdna exekútorka pre túto skutočnosť podala podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 17.12.2012, pričom súdom jej bolo písomnosťou zo dňa 02.01.2013 oznámené, že oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Súdna exekútorka dôvodila, že v uvedenom exekučnom konaní ňou bola preukázaná nemajetnosť povinného, pričom exekučný súd mal pri rozhodovaní o zastavení k dispozícii exekučný spis. Domnievala sa, že exekučné konanie malo byť zastavené v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por., nakoľko uplynula prekluzívna lehota a rozhodnutie sa stalo právne neúčinným, v spojitosti s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, s tým, že súd k náhrade trov zaviaže oprávneného, v náväznosti na ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na fakt, že nemajetnosť povinného nebola nikdy súdom skúmaná a návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nebol súdnou exekútorkou podaný. Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. bol podaný práve súdnou exekútorkou. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdnej exekútorky, že exekúcia mala byť zastavená z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. a § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. V celom rozsahu sa stotožnil s uznesením súdu prvého stupňa a navrhol ho potvrdiť ako vecne správne.
Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Kto je oprávnený podať odvolanie, rieši ustanovenie § 201 O.s.p. v spojení s ustanovením § 206 O.s.p.
Podľa § 37 ods. 1 Ex. por., účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Toto vymedzenie okruhu účastníkov je totožné s definíciou účastníkov konania, podľa ktorej účastníkom občianskeho súdneho konania je ten, koho za účastníka výslovne určuje zákon. Oprávneného a povinného chápeme len procesne. Rozhodujúce je teda to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie. Súdneho exekútora preto treba považovať len za účastníka pre určitý úsek konania. V takom prípade súdny exekútor môže využívať také procesné práva ako účastník konania. Jedným z týchto práv je aj právo podať odvolanie proti výroku rozhodnutia exekučného súdu týkajúceho trov exekúcie.
Nakoľko v preskúmavanej exekučnej veci súdna exekútorka napadla uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním v časti výroku o zastavení exekúcie, kedy sa jej postavenie účastníka konania nepriznáva,
odvolací súd dospel k záveru, že jej odvolanie je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .