Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sp-31-2015.pdf
PDF · 103.99 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sp/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. P. P. G., bytom Z. XXX/XXX, J. - F., 2/ Ing. W. G., bytom Z. XXX/XXX, J. - F., 3/ A. K., bytom G. XXX/XX, J. - F., 4/ W. K., bytom G. XXX/XX, J. - F., 5/ X. A., bytom Z. XXX/XXX, J. - F., 6/ A. A., bytom Z. XXX/XXX, J. - F., 7/ X. B., bytom D. XXX/XXX, J., 8/ Ing. A. B., bytom D. XXX/XXX, J., 9/ Mgr. M. M., bytom A. P. XX, všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti odporcovi Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie č. 2, Trenčín, za účasti Z. I., bytom Z. XXX/XXXA, J. - F., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. UP- PZ/2015/32999/90692 zo dňa 11. augusta 2015, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu č. UP-PZ/2015/32999/90692 zo dňa 11. augusta 2015 sa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 16. októbra 2015 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie navrhovateľov 1 až 9 proti rozhodnutiu odporcu č. UP-PZ/2015/32999/90692 zo dňa 11. augusta 2015. Odporca ako príslušný orgán rozhodol podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vo veci návrhu navrhovateľov 1 až 9 o poskytnutí predbežnej ochrany pokojnému stavu v užívaní ich nehnuteľností, a to konkrétne stavby - rodinný dom so súp. č. 612 postavenej na parcele CKN č. XXXX/X v k.ú. F., stavby - rodinný dom so súp. č. XXX postavenej na parcele CKN č. XXXX/XX v k.ú. F., stavby - rodinný dom so súp. č. XXX postavenej na parcele CKN č. XXXX/XX v k.ú. F., rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla na parcele CKN č. XXXX/XX v k.ú. F., rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla na parcele CKN č. XXXX/XX v k.ú. F., a priľahlých pozemkoch k týmto nehnuteľnostiam (ďalej nehnuteľnosti navrhovateľov). Zásah do pokojného stavu mal byť vyvolaný chovom oviec na pozemkoch CKN par. č. XXXX, XXXX/X, XXXX v k.ú. F., a s tým spojeným prenikaním týchto zvierat na ich pozemky, prenikaním pachu, zvýšeným počtom hmyzu a zvýšeným rizikom prenosu chorôb.
Napadnutým rozhodnutím č. UP-PZ/2015/32999/90692 zo dňa 11. augusta 2015 odporca uložil účastníkovi Z. I. povinnosť zabezpečiť, aby nedochádzalo k prenikaniu oviec na pozemky navrhovateľov. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konanie začalo na základe žiadosti o ochranu práv, v ktorej sa navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali ochrany zrejmého zásahu do pokojného stavu v užívaní ich nehnuteľností. Po vykonanom dokazovaní zistil, že účastník Z. I. chová od apríla roku 2014 na pozemkoch CKN par. č. XXXX, XXXX/X, XXXX v k.ú. F. ovce. Podľa jeho vyjadrenia ich bolo v čase vykonávaného dokazovania asi 160, pričom nevylúčil, že by mohol byť tento počet v budúcnosti ešte vyšší. Bolo preukázané, že tieto ovce opakovane vnikali aj na pozemky navrhovateľov. Z tohto dôvodu odporca pristúpil k uloženiu povinnosti účastníkovi Z. I. zabezpečiť, aby k
takémuto prenikaniu nedochádzalo. Vo vzťahu k ostatným namietaným imisiám uviedol, že nie je možné s istotou stanoviť, či sa pri nich jedná o zásah do pokojného stavu. Súčasne poukázal na to, že bude vecou súdu v občianskoprávnom konaní ustáliť, či dochádza k obťažovaniu týmito imisiami nad mieru primeraným pomerom. Taktiež uzavrel, že ust. § 5 Obč. zákonníka mu neumožňuje nariadenie zrušenia chovu oviec, odstránenia ovčiarne, resp. nie je oprávnený nariadiť zníženie počtu chovaných oviec.
Proti uvedenému rozhodnutiu podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie. S rozhodnutím odporcu vyslovili nesúhlas. Mali za to, že ak mohlo Mesto Trenčín rozhodnúť o uložení povinnosti zabrániť prenikaniu oviec na ich pozemky, mohlo zaviazať odporcu aj k opatreniam, ktoré by zamedzili šírenie zápachu. Obe povinnosti uložené odporcovi, by v prípade odlišného rozhodnutia súdu mohli byť navrátené do pôvodného stavu. Taktiež dôvodili, že správny orgán mohol rozhodnúť aj o dočasnom znížení počtu kusov oviec alebo o úplnom zákaze chovu. Okrem toho je podľa ich názoru rozhodnutie odporcu nevykonateľné a nejednoznačné, keďže odporca ponechal spôsob zabránenia prenikaniu oviec úplne na ľubovôli účastníka Z. I.. Poukázali na to, že podľa ich názoru má mesto dostatok kompetencii na riešenie problémov obyvateľov. Nie je možné, aby obec odkazovala svojich občanov so žiadosťami na všeobecné súdy. Mali za to, že vec bola nesprávne právne posúdená, a odporca pochybil keď vydal rozhodnutie, ktoré je nevykonateľné a nijako nerieši požiadavky navrhovateľov. Podľa ich názoru nebol úplne zistený skutkový stav veci a neboli zohľadnené vykonané a predložené dôkazy. Opakovane zdôraznili, že odporca nevyužil všetky svoje oprávnenia na ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril, pričom žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zotrval na svojom názore, že pri imisiách spojených s chovom oviec účastníkom Z. I., stanovuje ust. § 127 Obč. zákonníka mieru, ktorú nemôžu prekročiť. Určenie tejto miery je však už skúmaním zásahu do konkrétneho subjektívneho práva, o ktorom obec nie je oprávnená rozhodnúť. Z tohto dôvodu neuložil odporcovi povinnosť zabezpečiť zamedzenie šírenia zápachu a ostatných imisií. Taktiež rozhodnutie, ktorým by bolo nariadené zníženie počtu oviec na 10 kusov, nie je rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré by bolo možné navrátiť, v prípade odlišného rozhodnutia súdu do pôvodného stavu. K odvolacej námietke, ktorá smerovala proti nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že práve z dôvodu, že naplniť uvedenú povinnosť je možné viacerými spôsobmi, neurčil žiaden konkrétny spôsob.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovatelia sa návrhom nazvaným „Žiadosť o ochranu práv obyvateľov mesta“ zo dňa 13.07.2015 domáhali, aby im zo strany mesta Trenčín bola poskytnutá ochrana podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Konkrétne žiadali, aby sa predbežne zakázalo Z. I. prevádzkovať ovčiareň, t.j. chov oviec na pozemkoch CKN parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX v katastrálnom území F.. V tejto žiadosti výslovne uviedli, že žiadajú ochranu podľa § 5 Občianskeho zákonníka.
Ako vyplynulo z podanej žiadosti, navrhovatelia od počiatku nesúhlasili s prevádzkou ovčiarne v blízkosti ich rodinných domov a priľahlých pozemkov, ktorých sú vlastníkmi, a to z dôvodu zníženia kvality bývania. Od apríla 2014, kedy p. I. začal s chovom cca 30 kusov oviec v ich susedstve, navrhovatelia neúspešne iniciovali konania pred Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Trenčín, Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Trenčín, Mestom Trenčín, ako aj stavebným úradom.
Žiaden z týchto orgánov, na ktoré sa obrátili nevydal rozhodnutie, ktoré by účastníkovi Z. I. zakazovalo chov oviec, resp. ho v tejto činnosti obmedzovalo, napr. určením počtu chovaných oviec.
Navrhovatelia zdôrazňovali, že predmetný chov oviec ich obmedzuje a obťažuje, a to pachom, zvýšeným počtom múch a hmyzu, prenikaním chovaných oviec na pozemky v ich vlastníctve a majú obavu z možného šírenia ochorení, najmä kliešťovej encefalitídy.
Na podklade podaného návrhu na poskytnutie predbežnej ochrany pokojného stavu Mesto Trenčín začalo konať. V rámci vykonaného dokazovania bola nariadená miestna ohliadka, a to na pozemkoch navrhovateľov, ako aj na pozemkoch účastníka Z. I., na ktorých prevádzkuje ovčiareň. Pri miestnej ohliadke konanej dňa 10.08.2015 sa na predmetných pozemkoch ovce nenachádzali. Navrhovatelia však zhodne uviedli, že ovce tam bežne sú a prenikajú na ich pozemky. Obťažuje ich hluk z oviec, a to už od 5:00 hod. ráno, ako aj intenzívny zápach po daždi, nízkom tlaku a ráno, keď je rosa. Zásahy do pokojného stavu trvajú od apríla 2014, bez ohľadu na počet oviec. Podľa ich názoru by zníženie počtu oviec situáciu neriešilo. Navrhovatelia zároveň dodali, že majú obavu z možného nakazenia detí, ktoré sa hrajú na dvore kliešťovou encefalitídou.
Z. I. pred odporcom uviedol, že aktuálne chová 160 oviec a ich počet sa mení. Všade kde sa ovce pohybujú je nastlaná slama, ktorá sa vymieňa. Podľa jeho názoru navrhovateľom už vyšiel v ústrety tým, že ovciam nedal zvonce, aby ich nerušili hlukom. Na pozemku, kde sa nachádza ovčiareň bolo vybudované jazierko a dva ovčíny. Čo sa týka pachov, uviedol, že ovce smrdia a smrdieť budú, sú však rozptýlené po celej lúke.
Na základe uvedených zistení, Mesto Trenčín ako správny orgán vydalo rozhodnutie č. UP- PZ/2015/32999/90692 zo dňa 11. augusta 2015, ktorým účastníkovi Z. I. uložilo povinnosť zabezpečiť, aby nedochádzalo k prenikaniu oviec na pozemky navrhovateľov, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka § 127 vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia č. UP-PZ/2015/32999/90692 zo dňa 11. augusta 2015, ktorým odporca rozhodol o uložení povinnosti účastníkovi Z. I. zabezpečiť, aby nedochádzalo k prenikaniu oviec na pozemky navrhovateľov podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka v intenciách podaného odvolania.
Z predloženej spisovej dokumentácie bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že navrhovatelia 1 až 9 sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátili na odporcu s návrhom, aby podľa ustanovení § 5 Občianskeho zákonníka, predbežne zakázal Z. I. prevádzkovať ovčiareň, t.j. chov oviec v počte cca 186 kusov na pozemkoch CKN parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX v katastrálnom území F.. Odporca vykonal dokazovanie, a to ohliadkou na mieste, ako aj vypočutím účastníkov administratívneho konania a vydal rozhodnutie č. UP-PZ/2015/32999/90692 zo dňa 11. augusta 2015, ktorým rozhodol tak, ako bolo uvedené vyššie. Vychádzal pri tom zo zistenia, že chov oviec prevádzkovaný účastníkom Z. I. zasahuje do pokojného stavu, keď jeho ovce prenikajú aj na pozemky navrhovateľov. V konaní pred súdom bolo zistené, že v čase rozhodovania súdu účastník Z. I. žiadne ovce nechoval. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné. Nevylúčil však na jar opätovne pristúpi k ich chovu.
Na nariadenom pojednávaní navrhovatelia súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložili rozhodnutie Mesta Pezinok ako stavebného úradu, ktorý v právnej veci, ktorá sa taktiež týkala obťažovania pachom, rozhodol o odstránení nepovolenej stavby označenej ako „ domáci chov hospodárskych zvierat“. Poukázali na to, že aj týmto spôsobom mohol byť návrh navrhovateľov vybavený.
Z predloženého rozhodnutia mesta Pezinok zo dňa 5.11.2015, č. 5/76-nariad. Bu/1750-38206/2014-15, bolo zistené, že uvedené rozhodnutie bolo vydané v rámci konania o nariadení odstránenia nepovolenej stavby podľa § 88a, 90 a 88 stavebného zákona.
Právna zástupkyňa ďalej poukázala na to, že odporca mohol vec vyriešiť aj prijatím všeobecne záväzného nariadenia, v ktorom by podobne ako mesto Senec stanovil zákaz nad mieru primeranú pomerom obťažovať hlukom a pachmi.
Účastník Z. I. pred súdom uviedol, že podľa jeho názoru navrhovatelia nesprávne pochopili v akej lokalite si postavili svoje rodinné domy. V skutočnosti bývajú v mestskej časti, ktorá má charakter vidieka a je v tesnej blízkosti lesa a pastvín. Mal za to, že chovom oviec v podstate vykonáva v danej oblasti verejnoprospešnú činnosť, nakoľko sa stará o kultiváciu tohto územia, kosí ho a zveľaďuje. Pripustil, že v minulosti dochádzalo resp. párkrát došlo k prenikaniu oviec na pozemky navrhovateľov. Toto sa podľa neho stalo asi päťkrát. Od júla 2015 k prienikom nedochádza. Zdôraznil, že navrhovateľom vo svojej podstate vadili ovce aj vtedy keď ich bolo 10.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného opravného prostriedku, pričom dospel k záveru, že námietky navrhovateľov nie sú dôvodné a napadnuté rozhodnutie č. UP- PZ/2015/32999/90692 zo dňa 11. augusta 2015 ako vecne správne potvrdil.
Súd poukazuje na to, že v súvislosti s ustanovením § 5 Občianskeho zákonníka ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce (mesta). Pre takéto konanie potom platí zákonná úprava ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy starosta (primátor), vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní (s odchýlkami uvedenými v zákone); o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu (primátora) rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Právna ochrana podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka je formulovaná ako predbežná a správny orgán pri jej poskytovaní nevyhlasuje ani nevytvára právny stav, ale určitý konkrétny faktický stav. O právnom stave potom rozhoduje súd. Úlohou správneho orgánu je urýchlené poskytnutie ochrany pred zrejmým zásahom do posledného pokojného faktického stavu a zabezpečiť poriadok a kľud. Správny orgán nemôže v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka vydať rozhodnutie, ktoré obsahuje opatrenie trvalej povahy, ktoré by znemožňovalo obnoviť pôvodný stav v budúcnosti, alebo takéto obnovenie by bolo možné len s neprimeranými ťažkosťami. Súčasne je dikciou ust. § 5 Občianskeho zákonníka stanovené, že môže vydať len rozhodnutie, ktorým by zásah predbežne zakázal alebo uložil, aby bol obnovený predošlý stav. Súd konštatuje, že rozhodovanie podľa § 5 Občianskeho zákonníka je príkladom zverenia právomoci rozhodovať vo veciach občianskoprávnych správnym orgánom. Predbežnosť rozhodnutia podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka teda nespočíva v predbežnej povahe rozhodnutia v rámci správneho konania, ale jeho predbežnosť spočíva vo vymedzení vzťahu k možnému súdnemu konaniu a rozhodovaniu.
Na rozdiel od súdnej ochrany však v tomto prípade nejde o ochranu porušeného či ohrozeného subjektívneho občianskeho práva, ale o špecifickú ochranu posledného pokojného stavu, ktorý sa fakticky vytvoril a trval už toľko, že ho možno označiť za pokojný a tento stav bol narušený zrejmým zásahom. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia takejto predbežnej ochrany preto musí byť zrejmý zásah do pokojného faktického stavu. Úlohou obce pri posudzovaní opodstatnenosti takéhoto návrhu je iba zistenie, či sa v konkrétnom prípade fakticky vytvoril a existoval pokojný stav a či bol zrejme narušený (rieši iba skutkové otázky). Ide teda o právnu ochranu pred zrejmým zásahom do posledného pokojného stavu. Navyše musí ísť o situáciu, že sa do doterajšieho pokojného stavu zasiahlo bez právneho dôvodu. Vydaným rozhodnutím sa má dosiahnuť obnovenie stavu, ktorý existoval pred zásahom. Vo výroku rozhodnutia sa môže uložiť, aby sa rušiteľ zdržal vymedzeného rušivého konania. Je však na rušiteľovi, aby sa rozhodol akým spôsobom uloženú povinnosť vykoná. V predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že v čase rozhodovania odporcu o návrhu navrhovateľov na poskytnutie ochrany podľa § 5 obč. zákonníka, Z. I. choval na pozemkoch CKN par. č. XXXX, XXXX/X, XXXX v k.ú. F. ovce v počte asi 160 kusov. V čase rozhodovania súdu tu už žiaden chov nebol. Súčasne je zrejmé, že účastník Z. I. choval ovce na danom mieste už od apríla roku 2014, teda dlhšie ako rok pred podaním návrhu na začatie konania.
S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v čase jeho rozhodovania vo svojej podstate odpadol rušivý zásah, ktorý mal zasahovať do pokojného stavu, a ktorému mala byť poskytnutá ochrana v zmysle ust. § 5 Obč. zákonníka a teda aj predmet konania. Ak aj dôjde k obnoveniu tohto chovu tak pôjde de facto o novú situáciu, pri ktorej bude potrebné znova posúdiť predpoklady na vydanie rozhodnutia podľa § 5 Obč. zákonníka a vykonať opätovne dokazovanie na posúdenie veci.
Súčasne súd poukazuje na to, že samotný inštitút ochrany pred zrejmým zásahom do pokojného stavu predstavuje špecifickú ochranu poslednému pokojnému faktickému stavu t.j. stavu, ktorý sa fakticky vytvoril a trval tak dlho, že je možné ho označiť za pokojný. Ide o prípad, keď rozhodovanie o občianskoprávnej veci je v snahe zaistiť rýchlejšiu ochranu výnimočne zverené správnemu orgánu. Ide preto, aj z ohľadom na tento účel tohto inštitútu, o skrátené konanie, ktorého cieľom je v čo najkratšej dobe nastoliť medzi subjektmi potrebnú rovnováhu a poriadok. Súd poukazuje na to, že v danej veci však ide o situáciu, ktorá vznikla v dôsledku začatia chovu oviec v danej lokalite už v apríli roku 2014, teda viac ako rok pred podaním návrhu na začatie konania pred odporcom. Navrhovatelia sa opakovane obrátili na iné správne orgány so svojimi podnetmi a návrhmi, a keď výsledkom preverovania týchto orgánov nedošlo k zmene stavu (k zákazu chovu, alebo jeho obmedzeniu) obrátili sa s návrhom na odporcu. Súd poukazuje na to, že v danom prípade je konanie pred odporcom skôr poslednou možnosťou navrhovateľov, potom ako nebol úspešní pred inými správnymi orgánmi a nepredstavuje v súlade s jeho primárnym cieľom prostriedok prvotnej, rýchlej a účinnej ochrany pokojného stavu.
Súčasne je zrejmé, že faktický stav, ktorý mal byť predmetom ochrany sa mal vytvoriť nedávnym postupným zastavaním územia novostavbami, ktoré sú z faktického hľadiska v blízkosti prostredia lesa a pasienkov. Z tohto hľadiska súd súhlasí s názorom správneho orgánu, že pokiaľ ide o namietané imisie, ktoré súvisia so sporným chovom oviec, vzhľadom na uvedené okolnosti veci presahuje rámec dokazovania a rozhodovania správneho orgánu v rámci právomoci, ktorá je mu zverená ust. § 5 Obč. zákonníka. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, ako je dané územie vedené v rámci územného plánovania, nakoľko tak ako pri rozhodovaní a posudzovaní veci je podstatný faktický stav.
Ďalej súd poukazuje na to, že spôsoby špecifickej právnej ochrany poskytovanej podľa § 5 obč. zákonníka, zodpovedajú povahe a funkcii občianskoprávnych vzťahov a vyplývajú priamo zo znenia tohto zákonného ustanovenia. Je zrejmé, že v danej veci nie je možné, aby správny orgán situáciu vyriešil tak, že by jednému z účastníkov úplne zakázal chov oviec alebo mu nariadil, že ich má chovať len nejaký presný určený počet. Takýto zákaz by nemohol byť vyslovený ani v občianskoprávnom konaní, ktoré by prípadne iniciovali navrhovatelia žalobným návrhom na ochranu pred týmito imisiami podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Aj v takomto konaní by bol povinný subjekt zaviazaný na zdržanie sa presne vymedzeného rušivého konania pri chove oviec. Je zrejmé, že takýto výrok o zákaze resp. obmedzení chovu, by nezodpovedal občianskoprávnemu charakteru vzťahov medzi účastníkmi a zasahoval by neprimerane a bez opory v zákone do vlastníckeho práva účastníka Z. I..
Rovnako má súd za to, že výrok napadnutého rozhodnutia je formulovaný dostatočne určito a zrozumiteľne. Správny orgán nemohol určiť ako konkrétne má účastník Z. I. uskutočniť a realizovať
opatrenia, aby viac nedochádzalo k prenikaniu oviec. Je vecou toho-ktorého subjektu aký spôsob na dosiahnutie tohto cieľu zvolí. Nie je v právomoci odporcu, aby určil ktorá z viacerých možností, ktoré by pripadali do úvahy, bude najúčinnejšia a najvhodnejšia. Je teda na účastníkovi Z. I., aby rozhodol, ako vyhovie povinnosti, ktorá mu bola uložená rozhodnutím odporcu.
Súd je taktiež toho názoru, že odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, na základe ktorého robil správne skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd poukazuje na to, že odporca pred vydaním rozhodnutia vykonal ohliadku na mieste a vypočul účastníkov. Nie je zrejmé, aké iné dôkazy, ktoré by mal podľa názoru navrhovateľov správny orgán vykonať za účelom riadneho zistenia skutkového stavu.
Záverom súd poukazuje na to, že navrhovatelia mali za to, že odporca, teda mesto, ktorého obyvateľmi sú, mal využiť všetky dostupné prostriedky, aby im pomohol vyriešiť situáciu. Podľa ich názoru mohol napríklad začať bez návrhu stavebné konanie o odstránenie stavby alebo iniciovať zmenu všeobecne záväzného nariadenia. Uvedené však nie je predmetom predmetného odvolacieho konania, v ktorom súd skúma zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia vydaného podľa § 5 Občianskeho zákonníka.
Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.