Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/18/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: SWAN, a.s., Borská 6, 841 04 Bratislava, IČO: 35 680 202, zastúpený: BORLOKOVA & ASSOCIATES s.r.o., Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, IČO: 47 243 805, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2016 navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k prijímaniu služby prístupu k sieťam žalobcu používajúcim frekvencie z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1800 MHz formou národného roamingu na základe rozhodnutia Telekomunikačného úradu SR č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 do okamihu, kým žalovaný do notárskej úschovy zriadenej v zmysle zákona č. 332/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

- nezloží peňažné prostriedky vo výške zodpovedajúcej sumám uvedených na faktúrach vystavených žalobcom žalovanému č. 20152810 (na sumu 25,24 eura), č. 20153213 (na sumu 82,84 eura), č. 20153612 (na sumu 153,84 eura), č. 20154012 (na sumu 35.867,33 eura), č. 20154412 (na sumu 92.509,03 eura) č. 20154415 (na sumu 139.871,32 eura)

- nezloží peňažné prostriedky budúcich faktúr, s lehotou splatnosti najmenej jeden mesiac od vystavenia, vystavených zo strany žalobcu žalovanému za poskytovanie služby prístupu k sieťam žalobcu používajúcim frekvencie z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1800 MHz formou národného roamingu na základe rozhodnutia Telekomunikačného úradu SR č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013 najneskôr v deň splatnosti faktúry, za podmienky, že peňažné prostriedky takto zložené do notárskej úschovy budú z notárskej úschovy vydané v prospech žalobcu vo výške určenej na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že na tunajšom súde sa bude žalobou domáhať zaplatenia sumy 268.509,60 eura z titulu neuhradenia faktúr vystavených žalovanému za účelom úhrady poskytovania služby národného roamingu zo strany žalobcu v prospech žalovaného. Žalobca túto služby poskytuje žalovanému na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR (ďalej len Úrad) č. 131054001 - individuálneho povolenia na používanie frekvencií zo dňa 30.12.2013.

Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Úradu o predbežnom opatrení č. zo dňa 25.03.2015, podľa ktorého je povinný poskytovať na žiadosť žalovaného národný roaming na siete žalobcu používajúce frekvencie 900 MHz a 1800 MHz za takých zmluvných podmienok a takým spôsobom, aby koncoví užívatelia žalovaného mali zabezpečený rovnaký rozsah a rovnakú kvalitu elektronických komunikačných služieb ako koncoví užívatelia žalobcu, a to až do nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Úrad zároveň rozhodol o tom, že cenu za poskytovanie národného roamingu je žalobca povinný účtovať vo výške určenej vykonateľným rozhodnutím úradu vo veci samej alebo dohodou medzi účastníkmi konania odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia úradu vo veci samej, resp. odo dňa účinnosti dohody o cene, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to spätne odo dňa začatia poskytovania národného roamingu.

Úrad v konaní vydal dňa 27.07.2015 aj meritórne rozhodnutie vo veci č. 2830/OTR/2015. To však nie je právoplatné, nakoľko žalobca proti nemu podal riadny opravný prostriedok - rozklad.

Žalobca uviedol, že rešpektujúc rozhodnutie Úradu pristúpil k udeleniu služby národného roamingu v prospech žalovaného, a to napriek tomu, že má pochybnosti o tom, či boli naplnené podmienky na poskytovanie služby národného roamingu. Poskytovaná služba pozostáva z I.) implementácie technického riešenia prístupu do siete žalobcu za účelom jej využívania pre poskytovanie maloobchodných služieb žalovaného prostredníctvom mobilnej rádiovej siete a prevádzkových systémov žalobcu a II.) udelenia prístupu k mobilnej rádiovej sieti žalobcu na pravidelnej báze. Prístupom do siete sa rozumie sprístupnenie zariadení žalobcu používaných na prevádzku siete žalobcu vo frekvenčných pásmach 900 MHz a 1800 MHz, vrátane sieťových prvkov, pridružených prostriedkov a potrebných informačných systémov. Na základe tejto poskytnutej služby môžu účastníci žalovaného prostredníctvom mobilnej siete žalobcu fungujúcej v frekvenčných pásmach 900 a 1800 MHz využívať mobilné telekomunikačné služby poskytované žalovaným. Žalobca poukázal na to, že je nesporné, že službu národného roamingu žalovanému poskytuje a ten túto službu od žalobcu odoberá.

Žalobca svoj návrh na nariadene predbežného opatrenia odôvodnil tým, že napriek tomu, že žalovanému riadnym spôsobom poskytuje a poskytol službu národného roamingu, žalovaný mu za poskytovanie a prevádzku danej služby neuhradil akúkoľvek odplatu. Medzi účastníkmi konania sa v minulosti viedli spoločné rokovania o podmienkach poskytnutia služby národného roamingu. Tieto rokovania viedli k tomu, že žalobca zhromaždil dostatočné množstvo technických a prevádzkových informácií potrebných pre zrealizovanie vzájomného prepojenia a poskytovanie služby národného roamingu tak, ako to žalobcovi ukladá rozhodnutie a tak, ako to žalovaný od žalobcu požaduje. Vo vzájomnej súčinnosti bol teda dohodnutý taký režim spolupráce, ktorý umožnil otestovať a odovzdať technické riešenie služby národného roamingu v septembri 2015, čo bolo oboma stranami potvrdené.

Vzájomné rokovania o podmienkach poskytovania národného roamingu, predovšetkým cenových, však zatiaľ podľa žalobcu neviedli k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, a to aj napriek tomu, že žalobca v záujme dosiahnutia kompromisu viackrát upravil svoje požiadavky. Žalovaný ich však aj naďalej odmieta.

Žalobca teda nemá za cieľ neposkytovať žalovanému službu národného roamingu, avšak pri dodržaní náležitej odbornej starostlivosti a všeobecnej povinnosti predchádzať prípadným škodám žalobca nemá záujem na poskytovaní takejto služby žalovanému bezodplatne, resp. bez relevantnej garancie, že odplata za poskytovanie služby bude zo strany žalovaného riadnym spôsobom a v plnej výške uhradená. Ceny, ktoré žalobca poskytol žalovanému sú stanovené tak, aby neboli neprimerane vysoké. Odrážajú skutočné náklady žalobcu pri poskytovaní služby vynakladané v súvislosti s poskytovaním služby a zahŕňajú primeranú maržu obvyklú pri poskytovaní obdobných služieb. Tieto ceny sú pritom nižšie ako regulované ceny za poskytovanie služby medzinárodného roamingu stanovených Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie. Služby medzinárodného roamingu žalobca poskytuje desiatkam svojich veľkoobchodných zahraničných partnerov.

Žalobca uviedol, že nie je jeho úmyslom určiť žalovanému, resp. dohodnúť s ním cenové podmienky za poskytovanú službu, ktoré sú nevýhodné, neobvyklé, resp. určené za odlišných podmienok ako ceny dohodnuté medzi žalobcom a inými prevádzkovateľmi verejných bezdrôtových komunikačných sietí.

Vychádzajúc z ceny za poskytovanú službu národného roamingu pristúpil žalobca k vystaveniu faktúr: č. 20152810 (na sumu 25,24 eura), č. 20153213 (na sumu 82,84 eura), č. 20153612 (na sumu 153,84 eura), č. 20154012 (na sumu 35.867,33 eura), č. 20154412 (na sumu 92.509,03 eura) č. 20154415 (na sumu 139.871,32 eura). Žalovaný tieto faktúry neuhradil, a to ani v pomernej časti. Rozsah poskytovaných služieb pritom medzimesačne výrazne narastá, a teda narastá aj ujma na strane žalobcu z dôvodu neuhrádzania faktúr zo strany žalovaného. Ďalšia ujma pri tom žalobcovi naďalej hrozí,

nakoľko žalovaný neprejavil ochotu či záujem uhradiť žalobcovi odplatu a neposkytol mu ani akúkoľvek relevantnú garanciu či zábezpeku, že takáto odplata bude v budúcnosti skutočne uhradená.

Žalobca je presvedčený, že nie je jeho povinnosťou poskytovať žalovanému službu národného roamingu bezodplatne a bez akejkoľvek garancie zo strany žalovaného v plnom rozsahu znášať všetky riziká a náklady spojené s poskytovaním danej služby.

Žalobca poukázal na to, že sa mu nejaví ako účelné ani prípadné rozhodnutie Úradu o cene, nakoľko takého rozhodnutie nemá vplyv na platobnú disciplínu žalovaného. Pokiaľ by aj Úrad mohol určiť cenu za poskytovanie služby národného roamingu, išlo by o časovo mimoriadne náročný proces. Proces regulácie cien je totiž celkom zrejme zdĺhavý a môže trvať aj niekoľko rokov. Takáto právna neistota v otázke určenia ceny po takto dlhú dobu je neprípustná a pre žalobcu je pre rešpektovaní povinnosti predchádzať prípadným škodám neakceptovateľné, aby po rovnaký časový úsek poskytoval žalovanému službu bezodplatne.

Podľa žalobcu je akýkoľvek postup žalovaného pri požadovaní služby národného roamingu od žalobcu spôsobilý výrazným spôsobom zasiahnuť do jeho vlastníckeho práva, a to obzvlášť berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaný neuhradil ani jednu faktúru zaslanú žalobcom ako aj skutočnosť, že žalovaný nepredložil žalobcovi ani žiadnu garanciu či zábezpeku, z ktorej by bolo možné dovodiť, že odplata za poskytnutú službu národného roamingu bude zo strany žalovaného eventuálne uhradená.

Žalobca má za to, že svojím odôvodnením návrhu v dostatočnej miere osvedčil všetky potrebné informácie pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a je preto daná naliehavá potreba dočasne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca podľa neho osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako aj účel predbežného opatrenia a potrebu ochrany porušeného práva ako aj obavu zo zmarenia súdneho rozhodnutia.

Žalobca má tiež za to, že dočasná úprava práv a povinností je dostatočne odôvodnená a zodpovedá požiadavke primeranosti predbežného opatrenia k zabezpečovanému nároku a že prípadné vydanie predbežného opatrenia poskytne žalobcovi nevyhnutnú a potrebnú ochranu jeho vlastníckeho práva. Účelom predbežného opatrenia je pritom podľa žalobcu poskytnutie predbežnej ochrany nároku, ktorého sa chce žalobca domáhať vo veci samej. Je presvedčený, že dočasná úprava pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu je naliehavá.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.02.2016 sa žalovaný vyjadril k návrhu žalobcu. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že podľa neho konanie nespadá do právomoci súdu, nakoľko veci, ktoré v zmysle osobitného zákona prejednajú a rozhodnú iné orgány, sú vyňaté z právomoci súdu. Ide pritom o neodstrániteľnú podmienku konania a jej následkom je zastavenie konania. Podľa žalovaného je daná na rozhodovanie právomoc Úradu, čo vyplýva z ust. § 77 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré predstavujú transpozíciu článku 20 Smernice EP a Rady č. 2002/21/ SD o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby.

Žalovaný poukázal tiež na to, že povinnosť žalobcu poskytovať mu službu národného roamingu vyplýva z verejnoprávneho aktu, právoplatného rozhodnutia - individuálneho povolenia vydaného Úradom č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013. Nakoľko je predmetom konania o návrhu sporom medzi účastníkmi konania ohľadom verejnoprávnej povinnosti žalobcu poskytnúť žalovanému národný roaming v zmysle právoplatnej licencie, je výslovne podľa § 77 ZEK daná právomoc Úradu ako špecializovaného orgánu štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou a podľa § 7 ods. 1 O.s.p. nie je daná právomoc súdu konať ani rozhodovať o návrhu. Podľa žalovaného v danom prípade nejde o spor majúci základ v majetkových vzťahoch účastníkov, avšak v predmetnom konaní sa jedná o spor o plnenie verejnoprávnych povinností

- povinností uložených žalobcovi licenciou. Žalovaný má teda za to, že konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia nespadá do právomoci súdu a navrhol konanie zastaviť.

Žalovaný tiež uviedol, že súd by prejednával a rozhodol vec, v ktorej sa už začalo prv konanie na Úrade na návrh žalovaného zo dňa 25.11.2014 a v ktorej úrad ako príslušný orgán riadne koná. S ohľadom na toto prebiehajúce konanie na Úrade má žalovaný za to, že existuje prekážka konania o návrhu podľa § 83 O.s.p..

Žalovaný má za to, že súd už v totožnej veci navyše právoplatne rozhodol v konaniach sp.zn. a , keďže skutkovým základom týchto konaní je plnenie povinnosti poskytnúť národný roaming žalobcovi na základe licencie žalovanému ako oprávnenému záujemcovi. Podľa žalobcu v danej veci teda existuje aj prekážka už právoplatne rozhodnutej veci.

Ako ďalšie relevantné skutočnosti žalovaný uviedol, že účastníci konania dosiahli dohodu o technickom riešení 2G národného roamingu a na jej základe sa dohodli, že žalovaný začne odoberať službu národného roamingu od žalobcu odo dňa 07.09.2015. V nadväznosti na túto dohodu žalovaný spustil dňa 05.10.2015 predaj nových mobilných elektronických komunikačných služieb. Vydanie predbežného opatrenia by v tejto fáze negatívne postihlo už nielen oboch účastníkov konania, ale najmä viac ako 100.000 užívateľov služieb žalovaného.

Napriek skutočnosti, že doteraz nedošlo k dohode účastníkov konania o cenových podmienkach národného roamingu žalovaný navrhol žalobcovi rôzne možnosti preukázania spôsobilosti a pripravenosti žalovaného plniť svoje finančné záväzky voči žalobcovi v súvislosti s využívaním služby národného roamingu.

Žalovaný zdôraznil, že ujma hroziaca v dôsledku neposkytovania, resp. dnes už prerušenia poskytovania 2G národného roamingu žalovanému, ktorý do začatia prevádzky 4. mobilného operátora doposiaľ investoval desiatky miliónov eur a ujma hroziaca v dôsledku nedostupnosti signálu viac ako 100.000 užívateľov mobilných služieb žalovaného, vysoko prevyšuje akúkoľvek potencionálnu ujmu žalobcu. Vydanie predbežného opatrenia súdu vo vzťahu k národnému roamingu by teda bolo zjavne neprimerané.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je potreba, aby ešte pred konečným rozhodnutím súdu boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). Ide o úpravu právnych pomerov, aj keď len predbežnú, pri ktorej treba zvážiť naliehavosť potreby a najmä, aké budú dôsledky takého opatrenia. Dôvody na jeho nariadenie musia byť však osvedčené a musí ísť o potrebu naliehavú.

Predbežné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi účastníkmi a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie môže žalovaného obmedziť len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

Súd pri rozhodovaní o návrhu musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia potrebné.

Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd primárne skúmal, či má právomoc rozhodnúť v navrhovanej veci. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.02.2016, v odseku A bodoch 1 až 29, prezentoval svoj názor, že nie je daná právomoc súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci. Podľa § 77 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK), úrad rozhoduje o spore medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, rozhodnutia

alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. Úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov od podania návrhu. Ak spor nevznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia vydaného úradom alebo zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, úrad konanie zastaví.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca poskytuje a žalovaný využíva prístup do siete žalobcu za účelom poskytnutia národného roamingu. Z uvedeného vyplýva, že nejde o spor medzi podnikmi, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich zo ZEK, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. Povinnosti vyplývajúce zo ZEK a príslušného rozhodnutia Úradu sú v súčasnosti žalobcom plnené. Podstatou sporu je uplatnený nárok žalobcu na úhradu za poskytnutý národný roaming, pričom výška odplaty za poskytnutý prístup do siete žalobcu nie je v rozhodnutí Úradu určená. Povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému národný roaming je vymedzená v rozhodnutí predsedu Úradu zo dňa 09.07.2015, číslo 217/PU/2015.

Zo samotného návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že medzi účastníkmi konania prebiehali a prebiehajú rokovania ohľadom ,,ustálenia“, ceny za poskytnutý národný roaming žalobcom žalovanému. Z uvedeného rezultuje jednoznačný záver, že je daná právomoc súdu, nakoľko predmet sporu je typickým sporom podnikateľských subjektov o zaplatenie istej sumy za poskytnuté služby. Uvedené, podľa názoru súdu platí napriek tomu, že žalobca navrhuje návrhom na vydanie predbežného uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa úkonov smerujúcich k prijímaniu služby prístupu k sieťam žalobcu používajúcim frekvencie z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1800 MHz formou národného roamingu na základe rozhodnutia Telekomunikačného úradu SR č. 1310541001 zo dňa 30.12.2013, teda úkonov na ktoré je oprávnený práve v zmysle uvedeného rozhodnutia. Mohlo by sa javiť, že ide o spor vyplývajúcich zo ZEK, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Úradom. Podľa názoru súdu však o takýto spor nejde, nakoľko práva a povinnosti vyplývajúce z príslušného rozhodnutia Úradu, sú dotknutými stranami plnené, plnená nie je len odplata žalovaného voči žalovanému za poskytnutie uvedenej služby.

Súd pri rozhodovaní o nariadené predbežného opatrenia je povinný postupovať tak, aby zásah do práv a právneho postavenia dotknutého účastníka nebol neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. k preukazovanému porušeniu práv žalobcu a žalovaného môže obmedziť len natoľko, aby splnilo svoj účel.

R 35/97 s.270: „Jedným z predpokladov vyhovenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia je primeranosť a priama súvislosť s vytýkaným zásahom do práv navrhovateľa.“

Je potrebné rozlíšiť medzi ohrozeným právom a zásahom do výkonu podnikateľskej činnosti, čo môže mať len prechodný charakter. Reálnosť hrozby, že by došlo k výraznému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a k vzniku bezprostredne hroziacej ujmy v súvislosti finančnými nákladmi, ktoré bol žalobca nútený vynaložiť pri poskytnutí prístupu k sieti formou národného roamingu žalovanému a v tej súvislosti potreba ochrany práva žalobcu podľa názoru súdu osvedčená nebola.

Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie musí mať navyše vzťah ku konaniu vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť preto zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej, aby bolo možné tento vzťah posúdiť. Je pritom potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví predbežným opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná a priama, inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Žalobca musí tiež osvedčiť existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá musí byť v návrhu dostatočne odôvodnená. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej umy je stav nútiaci oprávneného účastníka, aby požiadal o zabezpečenie

dočasnej ochrany formou predbežného opatrenia. Nebezpečenstvo hroziacej umy musí byť pritom bezprostredné, to znamená, že bez nariadenia predbežného opatrenia by došlo k okamžitému a priamemu nebezpečenstvu vzniku ujmy na strane oprávneného účastníka.

Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ostatného obsahu spisu, dospel súd k záveru, že zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli. Obavy samé o sebe nemôžu byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu žalobcu nevyplýva naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nevyplýva z neho ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, nebolo preukázané konkrétne porušenie práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, ktoré vyžadujú neodkladnú dočasnú úpravu vzájomných vzťahov účastníkov.

Súd poukazuje na to, že podstata návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočíva v existencii „dlhu“ žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 268.509,60 eura, ktorý vznikol neuhradením odplaty za poskytnutie služby národného roamingu. Vo veci samej už je podaná žaloba na tunajšom súde pod sp. zn.: .

Obsah návrhu na nariadenie predbežného opatrenia svedčí o tom, že práve existencia dlhu je dôvodom, pre ktorý žalobca podal tento návrh. Prípadnú existenciu dlhu, akokoľvek vysokého, nemožno pritom považovať bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca nijakým spôsobom ani nenaznačoval, že by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.

Presvedčenie žalobcu o dôvodnosti návrhu v konaní vo veci samej samé o sebe ešte nie je dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu žalobcu nevyplýva naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nevyplýva z neho ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, nebolo preukázané konkrétne porušenie práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, ktoré vyžadujú neodkladnú dočasnú úpravu vzájomných vzťahov účastníkov.

V rozhodnutí publikovaným pod číslom R 20/1998 aj Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon budúceho rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery, čo v danom prípade nebolo splnené, nakoľko žalovaný nekoná spôsobom, ktorým by dochádzalo k zmenšovaniu jeho majetku.

Súd konštatuje odhliadnuc od vyššie uvedeného, že v prípade žalovaného vzhľadom na jeho postavenie na trhu a podnikateľskú činnosť, sa podstatne znižuje obava zo zmarenia prípadného výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Súd zo skutkového stavu opísaného žalobcom v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné skutočnosti, ktoré by osvedčovali dôvodnosť podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Neboli osvedčené skutočnosti preukazujúce existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Preto súd rozhodol tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov predbežného opatrenia súd rozhodne v zmysle § 145 O.s.p. až v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).