Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Co-539-2015.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/539/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa vendue a.s., so sídlom Neklanova 152/44, Praha 2- Vyšehrad 128 00, Česká republika, IČ 28 062 256, v konaní zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou, so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava proti odporcovi F. G., naposledy bytom G. XXX/X, D., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou Oľgou Filipeje, zamestnankyňou Okresného súdu Partizánske, o zaplatenie 8094,09 Kč s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/161/2014-92 zo dňa 29. januára 2015, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 8094,09 Kč so sankčným úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 6315,93 Kč počnúc dňom 01.04.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania, na tom základe, že odporca sa stal dlžníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.3.2011, ktorú uzavrel navrhovateľ s pôvodným veriteľom odporcu Českou sporiteľňou a.s.. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 27.3.2006 zmluvu o sporožírovom účte - osobný účet Českej sporiteľne a.s. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb a následne dňa 25.09.2008 uzatvoril aj zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte na základe ktorého mu banka - Česká sporiteľňa, a.s. úver na sporožírovom účte "kontokorent" vo výške 5000 Kč. Princípom kontokorentu bolo priebežne čerpať finančné prostriedky až do zjednanej výšky a takto vyčerpané prostriedky mali byť vrátené do 1 roka od prvého čerpania kontokorentu. Podľa ustanovenia bodu 16.4. Všeobecných obchodných podmienok bol dohodnutý záväzok odporcu neprekročiť dohodnutú výšku poskytnutého úveru - kontokorentu. Odporca úver postupne čerpal, ale k jeho zaplateniu nedošlo, navyše došlo k prekročeniu limitu kontokorentného úveru a stav účtu sa dostal do nepovoleného debetu, čím došlo k porušeniu povinností odporcu v súlade s bodmi 16.6c/ a 16.8.c/ VOP bola česká sporiteľňa oprávnená prehlásiť kontokorentný úver za splatný v lehote ňou určenej a v súlade s 16.8c/ VOP odoslala oznámenie o realizácii zosplatnenia odporcovi najneskôr v deň jeho realizácie. Po márnych výzvach odporcu na zaplatenie úveru nakoniec právny predchodca navrhovateľa zaslal odporcovi výpoveď zo zmluvy, ktorá bola účinná k 01.03.2010. Listom zo dňa 01.03.2010 vypovedal právny predchodca navrhovateľa zmluvu a odporcu vyzvala na zaplatenie celého dlhu. K zosplatneniu celej pohľadávky na sporožírovom účte došlo dňa 01.03.2010. Dlžná suma sa skladala z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 6357,29 Kč, čiastky sankčného úroku vo výške 25% ročne. Dňom zosplatnenia pohľadávky bola prevedená na evidenčný účet pohľadávok a ďalej evidovaná pod ID číslom 4377019893. V prípade nepovoleného prečerpania stavu účtu bol dohodnutý medzi stranami sankčný úrok vo výške 25% ročne. Z textu tretej upomienky vyplýva, že odporca bol dňa 01.02.2010 oboznámený s debetným zostatkom, ktorý bude úročený 25% sankčným úrokom.
Z upomienky zo dňa 01.02.2010 vyplýva, že ku dňu 31.01.2010č.l.20 nepovolený debetný zostatok predstavoval sumu 1173,43 Kč, s tým, aby odporca nepovolený debet zaplatil najneskôr do 28.02.2010. V prípade, že tak odporca neučiní je tento list potrebné považovať za výpoveď zo zmluvy o sporožírovom účte, ktorá je účinná dňom 01.03.2010. Z výzvy na úhradu právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 01.03.2010č.l.21 vyplýva, že predchodca navrhovateľa zosplatnil úver ku dňu 01.03.2010, pričom pohľadávka ku dňu zosplatnenia predstavovala nepovolený debetný zostatok vo výške 6357,27 Kč, a to z nepovoleného debetného zostatku 6315,93Kč, riadnych a sankčných úrokov 41,36 Kč. vyplýva, že odporca bol vyzvaný k okamžitej úhrade celého dlhu jednorázovo. Následne predchodca navrhovateľa Česká sporiteľňa a.s. postúpil pohľadávku na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2011, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka predstavovala sumu 8094,09 Kč. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1, § 121 ods. 1 a 3, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b) a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z,. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, § 6 ods.3 písm. b) zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa čl.3 ods.1, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 a uviedol, že dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Nakoľko uvedený predpis neobsahuje prechodné ustanovenia k tejto úprave účinnej od 01.05.2014 a ide o procesný predpis, použije sa ustanovenie aj na záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. V konaní bolo preto potrebné ex offo najskôr posúdiť, či nárok uplatnený navrhovateľom, nie je premlčaný. I keď zmluva o sporožírovom účte zo dňa 27.03.2006 a zmluva o úvere na sporožírovom účte zo dňa 25.09.2008 predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah /§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka/, predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/ a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy /i keď sú upravené v Občianskom zákonníku/ nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti/. Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka /čo sa týka konkrétnych práv a povinností/ ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka /týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv/. Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre odporcu ako spotrebiteľa je nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu / trojročnú/ premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku, ktorá upravuje štvorročnú premlčaciu lehotu. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia /porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011/. Preto musí podľa názoru súdu platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o sporožírovom účte zo dňa 27.03.2006 č.l.17 spisu podľa ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte zo dňa 25.09.2008 podľa ust. §497 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej
bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 5000 Kč, ktorý bude vedený na sporožírovom účte odporcu. K 31.1.2010 bol nepovolený debetný zostatok vo výške 1173,43Kč odporca úver neplatil, preto ho právny predchodca navrhovateľa zosplatnil ku dňu 01.03.2010 č.l.21 spisu. Ku dňu zosplatnenia nároku k 01.03.2010 predstavovala pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa sumu 6357,29 eur, ktorá sa skladala z nepovoleného debetného zostatku 6315,93 Kč a riadnych sankčných úrokov vo výške 41,36 Kč. K postúpeniu pohľadávky došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka dňom 31.03.2011. Táto pohľadávka navrhovateľa je premlčaná, súd prihliadol k námietke premlčania vznesenej opatrovníčkou odporcu ako aj z úradnej povinnosti ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, lebo k zosplatneniu pohľadávky došlo dňa 01.03.2010 odkedy začala plynúť trojročná lehota na uplatnenie práva uplynula dňa 01.03.2013, pričom žalobný návrh bol podaný na súd dňa 25.02.2014, teda po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa v návrhu, že po zosplatnení odporca mal vyčerpať z úveru sumu 1778,16 Kč, navrhovateľ o tom nepredložil súdu žiaden dôkaz, z pripojeného výpisu z úveru č.l.22-23 spisu o čerpaní úveru odporcu zo sporožírového účtu o tejto sume nie je ani zmienka, ale navrhovateľ preukázal len čerpanie úveru vo výške 6315,93 Kč a čerpanie sumy odporcom vo výške 1778,16 Kč ničím nepreukázal a nepredložil súdu o jej čerpaní, výške a dôvodnosti žiaden dôkaz. Je pravdou, že v oznámení o postúpení pohľadávky je uvedená celková postúpená suma 8094,09 Kč, ale z pripojených listinných dôkazov predložených navrhovateľom je nepochybne preukázaná aj výpisom z úverového účtu odporcu vedeného právnym predchodcom navrhovateľa a ostatnými listinnými dôkazmi len suma 6315,93 Kč ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 01.03.2010. Čerpanie sumy 1778,16 Kč odporcom, ktoré malo nastať len podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu až po zosplatnení úveru čo je prinajmenej neštandartný postup, navrhovateľ nepreukázal jej výšku a dôvodnosť najmä keď mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu odporcom čerpaná až po zosplatnení úveru do postúpenia pohľadávky t.j. do 31.03.2011. V tejto časti preto navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku a dôvodnosť sumy 1778,16 Kč, keď vo výpise z úverového účtu právneho predchodcu navrhovateľa sa táto suma nenachádza. Súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach v prospech odporcu ako spotrebiteľa a dospel k záveru, že odporca ako spotrebiteľ sa nemôže vzdať priaznivejšej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zabezpečuje ochranu jeho práv ako spotrebiteľa, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v spore úspešný súd náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že navrhovateľ uzatvoril s jeho právnym predchodcom zmluvu o sporožírovom účte a následne zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte. Jednalo sa o právny vzťah podliehajúci Obchodnému zákonníku, ustanoveniam o bežnom účte a zmluve o úvere. Podľa bodu 41. všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, právne vzťahy medzi klientom a bankou upravené týmito všeobecnými obchodnými podmienkami sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. Toto je v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorý bol otvorený v Ríme dňa 19.06.1980 /Rímska zmluva/, ktorý stanovuje, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Z tohto dojednania voľby práva je potrebné vychádzať pri právnom posúdení veci a vec posúdiť podľa českého právneho poriadku ako aj príslušnej českej judikatúry. Tu navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/3337/2010 zo dňa 24.07.2012, podľa ktorého aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o zmluvu podľa obchodného zákonníka a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4 ročná premlčacia lehota. Na základe uvedeného navrhovateľ trvá na podanom návrhu v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu celkom vyhovie a prizná mu aj náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. z týchto dôvodov:
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenia sumy 8094,09 Kč so sankčným úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 6315,93 Kč počnúc dňom 01.04.2011 do zaplatenia, ktorý navrhovateľ uplatňuje s odôvodnením, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa - bankou Česká sporiteľňa, a.s. uzatvoril dňa 27.3.2006 zmluvu o sporožírovom účte a následne dňa 25.09.2008 uzatvoril aj zmluvu o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, na základe ktorých mu právny predchodca navrhovateľa poskytol úver na sporožírovom účte vo výške 5000 Kč, ktorý úver odporca postupne čerpal, ale k jeho zaplateniu nedošlo a navyše odporca prekročil limit kontokorentného úveru a stav účtu sa dostal do nepovoleného debetu, dôsledkom čoho právny predchodca navrhovateľa zosplatnil celú pohľadávku na sporožírovom účte ku dňu 01.03.2010, vypovedal zmluvu a odporcu vyzval na zaplatenie celého dlhu. Pohľadávka proti odporcovi bola navrhovateľovi postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.3.2011.
Z uvedeného je zrejmé, že v súdenej veci ide o spor s medzinárodným prvkom a je preto potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou rozhodného práva pre riešenie predmetnej právnej veci. Súd prvého stupňa podľa napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek zdôvodnenia posúdil danú vec podľa slovenského právneho poriadku. Takéto právne posúdenie veci však bolo podľa odvolacieho súdu nesprávne.
Podľa bodov 5. a 6. Zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 27.03.2006 práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú výslovne upravené touto zmluvou sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami České spořitelny, a.s., ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a o ktorých majiteľ účtu prehlásil, že mu je známy ich obsah a bez výhrad s nimi súhlasí. Rovnako tak podľa bodu 20. Zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte zo dňa 25.09.2008 práva a povinnosti zmluvných strán výslovne neupravené touto zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami České spořitelny, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a o ktorých majiteľ účtu prehlásil, že mu je známy ich obsah a bez výhrad s nimi súhlasí.
V zmysle bodu 41. Všeobecných obchodných podmienok České spořitelny, a.s. právne vzťahy medzi klientom a bankou upravené týmito Všeobecnými obchodnými podmienkami sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika pristúpila dohovorom prijatým dňa 14. apríla 2005 v Bruseli /oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky publikované v Zbierke zákonov pod č. 474/2006/ zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy; voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu; účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa uvedených ustanovení zmlúv o sporožírovom účte a o poskytnutí úveru na sporožírovom účte v spojení s bodom 41. Všeobecných obchodných podmienok si právny predchodca navrhovateľa a odporca zvolili v súlade s 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980 právny poriadok, ktorým sa má riadiť ich právny vzťah založený uvedenými zmluvami a to právny poriadok Českej republiky.
Súd prvého stupňa preto vec nesprávne právne posúdil ak nerešpektoval voľbu práva účastníkmi zmlúv a na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom aplikoval predpisy právneho poriadku Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vec podľa § 221 ods. 2 vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť výsledky vykonaného dokazovania po právnej stránke podľa príslušných predpisov právneho poriadku Českej republiky a to vrátane posúdenia otázky premlčania uplatneného nároku navrhovateľa. V tomto smere odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/16/2014 zo dňa 27. augusta 2015, podľa ktorého na vzťah zo spotrebiteľného úveru, ktorý sa riadi právnym poriadkom Českej republiky, je potrebné aplikovať úpravu premlčania nachádzajúcu sa v Obchodnom zákonníku, teda štvorročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O.s.p./.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .