Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/17/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Dr. Ing. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v Y. Z., na ul. S. č. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom so sídlom v Poprade, na ul. Hviezdoslavovej č. 2, proti žalovanému Prešovský samosprávny kraj, so sídlom v Prešove, na Námestí mieru č. 2, IČO: 37 870 475, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 09.03.2016, č.k. -90, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov stranám nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v období od 28.06.2012 do 27.06.2014. Vzhľadom na takto uplatnený nárok bolo potrebné sa predovšetkým zaoberať vznesenou námietkou premlčania, pretože vyriešenie tejto otázky má zásadný význam pre ďalšie pokračovanie sporu a skúmanie ostatných skutočností.

3. Z LV č. XXXX, kat. úz. G. vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 v podiele 5/8. Vlastníctvo k tomuto spoluvlastníckemu podielu žalobca nadobudol v roku 2006 na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V-XXXX/XXXX.

4. Je nesporné, že na časti tejto nehnuteľnosti bola v 70. rokoch 20. storočia postavená stavba, a to cesta II/XXX I. - C. C., ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Z príslušného rozhodnutia o prípustnosti stavby vydaného dňa 19.02.1975 Okresným národným výborom v Poprade, ako aj zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí prác je zrejmé, že stavebníkom v tom čase bola právnická osoba, pozemok bol v tom čase v užívaní Štátneho majetku, n. p., Poprad a JRD Poprad - G. pričom vtedajší vlastníci takéto obmedzenia spočívajúce vo výstavbe komunikácie akceptovali a neuplatnili si finančnú satisfakciu v žiadnej forme.

5. Prvoinštančný súd, citujúc ust. , a , poukázal na to, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Náhrada za zriadenie vecného bremena predstavuje výšku odplaty, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena, v konkrétnom prípade práva cesty utrpí, pričom ide o jednorazové odškodnenie.

6. V zmysle ust. , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

7. Keďže v zmysle ust. právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť vydržaním, je tak zrejmé, nakoľko stavba patriaca žalovanému bola postavená v 70. rokoch 20. storočia, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu.

8. Keďže právni predchodcovia žalobcu sa nedožadovali náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré vzniklo vydržaním a v súčasnosti už uplynula doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie, akceptujúc námietku premlčania zo strany žalovaného, žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách odôvodnil ust.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že záver prvoinštančného súdu o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalovaným je na podklade vykonaných dôkazov prekvapivý, bez opory v zákone a v rozpore s jeho výkladom prezentovaným judikatúrou. K naplneniu podmienky dobrej viery totiž nemôže postačiť tvrdenie, že žalovaný užíva cestu stojacu na nehnuteľnosti od 70. rokoch minulého storočia a právni predchodcovia žalobcu toto akceptovali a neuplatnili si finančnú satisfakciu v akejkoľvek forme. Presvedčenie žalovaného o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia, a to najmä v právnom zmysle. Pre naplnenie dobromyseľnosti žalovaného nemôže postačovať jeho negatívne presvedčenie, že užívaním pozemku žalobcu neporušuje právo, ale je treba pozitívne presvedčenie, že mu toto právo patrí. Predstava o dobromyseľnosti užívania pozemku pod cestou žalovaným a jeho predchodcom, najmä keď sa jedná o verejnomocenské štruktúry, je vysoko nepravdepodobná. Vo veci sa teda nesprávne vyhodnotila prejudiciálna otázka, ktorá má vplyv na rozhodnutie vo veci.

11. Na pojednávaní dňa 09.03.2016 žalobca vykonal dispozičný úkon s predmetom sporu, keď zobral žalobu sčasti späť, avšak s týmto úkonom sa súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní, ale ani v rozsudku nijako procesne nevysporiadal, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

12. V rozsudku nebolo uvedené, ku ktorému momentu malo vecné bremeno v prospech žalovaného vzniknúť, nebol uvedený moment začatia a skončenia plynutia doby vydržania, a to napriek tomu, že ide o základné náležitosti vyvodenia hoc aj prejudiciálneho záveru o vydržaní vecného bremena. Súd nevidí rozdiel medzi nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárokom na náhradu za vecné bremeno. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť záver, či súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania náhrady za vecné bremeno alebo bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, ktoré ustanovenia zákona boli aplikované a ani kedy premlčacia doba začala plynúť a kedy uplynula. Z rozhodnutia sa nedá posúdiť, či nárok bol posúdený podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení alebo ako náhrada za zriadenie vecného bremena.

13. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Krajský súd v Prešove o odvolaní žalobcu už raz rozhodol, keď uznesením zo dňa 29.05.2017 č.k. -109 odvolanie odmietol.

15. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22.02.2022 č.k. - 133 uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.05.2017 sp. zn. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

17. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, na základe akých skutočností sa dospelo k záveru o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) v súlade s ust. .

18. Za dôkaz o nadobudnutí práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním nemožno považovať rozhodnutie o prípustnosti stavby, vydané bývalým Okresným národným výborom v Poprade dňa 19.02.1975, ani zápisnicu o odovzdaní a prevzatí prác. Z týchto listín len vyplýva súhlas vtedajších vlastníkov nehnuteľností so stavbou cesty - pozemnej komunikácie. Súhlas vtedajších vlastníkov nehnuteľností predstavoval len právny úkon smerujúci k tomu, aby stavba pozemnej komunikácie bola v súlade s príslušnými predpismi povolená. Z takéhoto súhlasu nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého vtedajší vlastníci nehnuteľnosti súhlasili s časovo neobmedzeným bezplatným užívaním svojich pozemkov.

19. Dňa 01.07.2009 nadobudol účinnosť , ktorý v ust. priamo zo na prejednávanú vec sa vzťahujúce však pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vôbec zohľadnené neboli.

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

21. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

22. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie v znení účinnom do 30.06.2016.

23. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 . Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

24. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

25. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

26. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzať z ustanovení na prejednávanú vec sa vzťahujúcich, opätovne posúdiť námietku premlčania vznesenú žalovaným a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ust.

27. Okrem vyššie uvedeného bude potrebné zaoberať sa čiastočným späťvzatím žaloby a jej zmenou, ku ktorým úkonom došlo na pojednávaní konanom dňa 09.03.2016. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku vzal žalobu späť a to za obdobie od 28.06.2012 do 06.02.2013 a zároveň rozšíril svoju pôvodnú žalobu na obdobie do 07.02.2015.

28. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).