Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-182-2015.pdf
PDF · 117.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/182/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému : H. T., W.. XX.XX.XXXX, F. W. H. XX/XX, U. N., o zaplatenie 2.810,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 299,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 299,64 Eur od 08.04.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.223,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.223,82 Eur od 08.04.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 166,88 Eur a iných trov konania vo výške 91,62 Eur, všetky na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2015 domáhal zaplatenia 2.810,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 08.04.2012 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.08.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o T. Č.. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 3.545,21 Eur. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku splácať v pravidelných 47 - mich mesačných splátkach po 75,43 Eur, avšak podľa právneho predchodcu žalobcu do dnešného dňa uhradil iba sumu 150,86 Eur. Preto sa právny predchodca žalobcu prostredníctvom tejto žaloby domáhal zaplatenia 2.810,06 Eur spolu s úrokom z omeškania, nakoľko žalovaný pôžičku nezaplatil ani po doručení vypovedania zmluvy.
Žalobca písomným podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom dňa 30.11.2015 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie dlžných zmluvných pokút vo výške 299,64 Eur s príslušenstvom späť a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.510,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.510,42 Eur od 08.04.2012 do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 02.12.2015 spochybnil výšku pôžičky, ktorá mu mala byť poskytnutá.
Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie konané dňa 17.02.2016 nedostavili, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním podaným elektronickými prostriedkami zo dňa 12.02.2016. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpoveďou žalovaného, žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 20.08.2011, Všeobecných obchodných podmienok, vypovedania zmluvy zo dňa 23.03.2012, fotokópie poštovej doručenky, prehľadu splátok a úhrad, písomných vyjadrení žalobcu zo dňa 14.09.2015, zo dňa 30.11.2015 a zo dňa 20.01.2016, obsahu prílohovej obálky, prehľadom obratov vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXX, Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 20.07.2010 spolu s podmienkami k Zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-05, prehľadu úhrad vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXX, Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009 spolu s podmienkami k Zmluve o pôžičke, ostatného spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 20.08.2011 Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.374,68 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 47 mesačných splátkach po 75,43 Eur. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť predstavovala sumu 3.545,21 Eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) 23,99 % a dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe úveru 23,99 %. Priemerná RPMN bola dohodnutá na 20,56 %. Celkové náklady žalovaného, ako spotrebiteľa tak predstavovali 1.170,53 Eur. Z bodu III Zmluvy vyplýva účel tejto pôžičky, ktorým je na základe žiadosti žalovaného, ako klienta úhrada jeho záväzkov voči právnemu predchodcovi žalobcu a voči VÚB, a.s., kde právny predchodca žalobcu vystupuje ako správca, a to záväzok evidenčné číslo XXXXXXX vyplývajúci z uzavretej zmluvy dňa 29.10.2009 vo výške 136,33 Eur a záväzok evidenčné číslo XXXXXXX vyplývajúci z uzavretej zmluvy dňa 21.07.2010 vo výške 2.238,35 Eur, čo spolu predstavuje istinu pôžičky vo výške 2.374,68 Eur. Z bodu IV Zmluvy vyplýva, že súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky.
Z prehľadu splátok a úhrad, ktorú súdu predložil právny predchodca žalobcu vyplýva, že žalovaný doposiaľ splatil splátky v celkovej výške 150,86 Eur, ktoré pozostávajú iba z dvoch uhradených splátok vo výške po 75,43 Eur. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.03.2012 vypovedal túto Zmluvu ku dňu 23.03.2012 s tým, že dlžná čiastka vyčíslení ku dňu vypovedania tejto Zmluvy predstavuje sumu 2.533,04 Eur, ktorá sa v istine ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie celkového dlhu v lehote 5 dní odo doručenia tohto vypovedania. Táto upomienka nebola žalovanému doručená do vlastných rúk, pretože žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Táto zásielka bola doručovaná dňa 02.04.2012.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.09.2015 uviedol, že vypovedanie zmluvy bolo dané na poštovú prepravu dňa 23.03.2012, a teda v zmysle Všeobecných obchodných podmienok sa zásielka považuje za doručenú dňa 28.03.2012, kedy následne začala plynúť 5 dňová lehota na plnenie, ktorej posledný deň bol 02.04.2012. Žalobca teda uviedol, že ním požadovaný úrok z omeškania od 08.04.2012 zodpovedná omeškaniu žalovaného s plnením jeho záväzku vo vzťahu k doručovaniu výpovede zo Zmluvy. Odoslanie zásielky na poštovú prepravu obsahujúcej vypovedanie Zmluvy na adresu žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.
Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 02.12.2015 uviedol, že z tejto Zmluvy mu bola skutočne vyplatená suma 2.000,- Eur a nie 2.374,68 Eur, ako je uvedené v Zmluve, pričom súdu predložil štyri poštové poukazy na účet znejúce na sumu 64,31 Eur, ktorými preukázal, že tento úver splácal. Okrem toho predložil aj ďalšie poštové poukážky znejúce na sumu 30,88 Eur, ktorými preukázal splácanie iných úverov a z tohto dôvodu odmietol tvrdenie žalobcu, že tento úver bol použitý na splácanie iných jeho záväzkov. Žalovaný ďalej uviedol, že hoci bol v čase uzavretia Zmluvy živnostníkom, peniaze použil na zaplatenie elektriny v domácnosti. S právnym predchodcom žalobcu sa neúspešne pokúšal dohodnúť na splátkach po 20,- Eur.
Na základe skutočností, ktoré vo vzťahu k výške úveru vyplynuli z výpovede žalovaného, súd vyzval žalobcu, aby súdu preukázal účel a výšku poskytnutej pôžičky. Žalobca písomným podaním zo dňa 20.01.2016 uviedol, že Zmluvou jeho právny predchodca poskytol žalovanému úver na financovanie záväzkov z úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2009 , vo vzťahu ku ktorej bola realizovaná úhrada zostatku úveru vo výške 136,33 Eur a tiež na financovanie úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 21.07.2010, vo vzťahu ku ktorej bola realizovaná úhrada zostatku tohto úveru vo výške 2.238,35 Eur, čo spolu predstavuje istinu úveru poskytnutého Zmluvou žalovanému vo výške 2.374,68 Eur. Žalobca súčasne s týmto podaním predložil súdu obe úverové zmluvy spolu s prehľadom splácania týchto zmlúv, z ktorých vyplýva, že úhrady deklarované žalovaným v jeho výpovedi boli právnym predchodcom žalobcu započítané.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (20.08.2011) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
Podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 299,64 Eur tvoriacej žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy späť pred prvým pojednávaním, súd podľa vyššie citovaného ustanovenia § 96 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie 299,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 299,64 Eur od 08.04.2012 do zaplatenia zastavil. Preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 20.08.2011 Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.374,68 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 47 mesačných splátkach vo výške po 75,43 Eur. Celková suma pôžičky, ktorú mal žalovaný vrátiť tak predstavovala sumu 3.545,21 Eur. Z obsahu Zmluvy (článok III) je zrejmé, že účelom poskytnutia tejto pôžičky bolo splatenie iných záväzkov žalovaného, ktoré mu vyplývali z dvoch iných zmlúv uzavretých s právnym predchodcom žalobcu, a teda účelom poskytnutia tejto pôžičky bolo refinancovanie iných jeho záväzkov. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal predložením oboch týchto zmlúv a prehľadom splátok vo vzťahu k týmto zmluvám, z ktorých vyplýva uhradenie záväzku žalovaného prostredníctvom pôžičky poskytnutej touto Zmluvou. Z týchto prehľadov splátok ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu eviduje platby, ktoré žalovaný uviedol vo svojej výpovedi vo vzťahu k týmto ukončeným zmluvám a tieto platby započítal na úhradu dlhov.
Súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon účastníci konania, vrátane žalobcu ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (20.08.2011). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri. Žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.
Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
Súd musí po dôkladnom preskúmaní obsahu Zmluvy konštatovať, že táto neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže žalovaný, ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. sleduje legitímny cieľ ochrany spotrebiteľa v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záujem uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť, a to uvedením subjektu, na ktorý sa môže obrátiť. Nie je vylúčené, aby týmto subjektom mohol byť samotný veriteľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca), avšak uvedená skutočnosť musí výslovne vyplývať zo Zmluvy, čomu tak v danom prípade nie je.
Súd tiež po preskúmaní obsahu Zmluvy zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá nie je v Zmluve uvedená vôbec. Táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavuje pre spotrebiteľa (v danom prípade pre žalovaného) dôležitú informáciu, obsahom ktorej je určenie presného dňa, v ktorom dôjde k zániku záväzku založeného Zmluvou v dôsledku jeho splnenia pri riadnom dodržaní rozvrhnutých splátok. Preto je potrebné, aby táto informácia bola v Zmluve uvedená presne, jasne, určito a zrozumiteľne.
Z obsahu Zmluvy síce vyplýva RPMN, avšak nie sú z jej obsahu zrejmé všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov tak, ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z..
Napokon súd dospel k záveru, že v Zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zo Zmluvy vôbec nevyplýva termín splátok a tiež nie je zrejmé, koľko z dohodnutej splátky pripadá na istinu úveru, úroky a iné poplatky.
Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel súd k jednoznačnému záveru, že Zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. c), f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.
Z obsahu Zmluvy, ako aj z obsahu prehľadu splátok a úhrad súdu jednoznačne vyplynulo, že žalovanému bol skutočne poskytnutý úver vo výške 2.374,68 Eur, pričom z tohto úveru žalovaný do dnešného dňa splatil sumu 150,86 Eur, čo nepochybne vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Na základe uvedeného súd pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.223,82 Eur predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2.374,68 Eur a súčtom doposiaľ zaplatených splátok vo výške 150,86 Eur.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku uzatvorenia Zmluvy (20.08.2011) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu spotrebiteľský úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne z dlžnej sumy 2.223,82 Eur počnúc od 08.04.2012 (uplynutím piateho dňa od pokusu pošty o doručenie zásielky žalovanému - 02.04.2012, ktorý si ju nevyzdvihol v odbernej lehote) do zaplatenia.
Preto súd na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov žalobe v tejto časti žalobného nároku vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
Zostávajúcu časť žalobného nároku, ktorá nebola predmetom zastavenia konania, súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca, využijúc svoje procesné právo, vzal svoju žalobu čiastočne späť, pričom žalovaný svojím správaním nedal na toto späťvzatie žiadny podnet. Zodpovednosť za zavinenie v prípade zastavenia konania je na tom účastníkovi, ktorý realizoval procesný úkon majúci za následok zastavenie konania. Vzhľadom na vyššie uvedené je zodpovednosť za zastavenie konania nepochybne na strane žalobcu, ktorý ako „pán sporu“ realizoval svoje procesné právo, a preto v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti vzniklo žalovanému. Z hľadiska výsledku konania možno rozhodnutie súdu o zastavení konania v časti o zaplatenie 299,64 Eur s príslušenstvom považovať pri rozhodovaní o trovách konania za úspech žalovaného. V zostávajúcej časti bol žalobca úspešný len čiastočne, a preto súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. Nakoľko viacero žalobcom uplatnených nárokov má charakter opakujúcich sa plnení, súd za účelom ustálenia hodnoty uplatnených resp. priznaných nárokov vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda ku dňu 17.02.2016 (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
Úspech žalobcu je reprezentovaný sumou 2.223,82 Eur predstavujúcou priznanú istinu a sumou 773,70 Eur predstavujúcou kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.223,82 Eur od 08.04.2012 do 17.02.2016, čo spolu predstavuje úspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 2.997,52 Eur (2.223,82 Eur + 773,70 Eur).
Na strane druhej, neúspech žalobcu reprezentovaný zamietavým a zastavujúcim výrokom rozsudku je vyjadrený sumou 299,64 Eur a sumou 104,25 Eur ako kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 299,64 Eur od 08.04.2012 do 17.02.2016, ktoré boli predmetom zastavenia, ďalej sumou 286,60 Eur, v ktorej bola zamietnutá žaloba v časti istiny a sumou 99,71 Eur, v ktorej bola zamietnutá žaloba v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 286,60 Eur od 08.04.2012 do 17.02.2016, čo spolu predstavuje neúspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 790,20 Eur (299,64 Eur + 104,25 Eur + 286,60 Eur + 99,71 Eur).
Úspech žalobcu v tomto konaní reprezentovaný priznanou sumou 2.997,52 Eur predstavuje 79,14 % z celkovej sumy žalovaných nárokov vo výške 3.787,72 Eur (2.997,52 Eur + 790,20 Eur). Naopak, žalobca bol neúspešný v rozsahu 20,86 %, pričom jeho neúspech je vyjadrený sumou 790,20 Eur. Pretože žalobca mal úspech len čiastočný, súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi právo na náhradu pomerných trov konania v rozsahu 58,28 % z celkových trov konania (pomer úspechu 79,14 % po odpočítaní neúspechu v rozsahu 20,86 %).
Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh po započítaní čiastočného vrátenia súdneho poplatku vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby (o ktorom bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku) vo výške 91,62 Eur (58,28 % zo sumy zaplateného súdneho poplatku 157,20 Eur). Okrem toho súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 02.01.2013 a podanie žaloby zo dňa 12.03.2015) po 111,21 Eur, režijný paušál 1 x 7,81 Eur a 1 x 8,39 Eur, teda spolu 238,62 Eur, čo po zvýšení o 20 % daň z pridanej hodnoty, ktorej platcom je právny zástupca žalobcu predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 286,34 Eur. Súd vzhľadom na vyššie spomenutý pomerný úspech uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 166,88 Eur (58,28 % z trov právneho zastúpenia vo výške 286,34 Eur). Všetky trovy konania je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.