Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007 043, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, P. G., o zaplatenie 1.748,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -54 zo dňa 11.09.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol o trovách prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 87,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z jednotlivých súm, tak ako boli špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia, všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že 25.01.2013 uzavrel právny predchodca navrhovateľa a odporca ako klient úverovú zmluvu, ktorou sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcovi bezúčelový úver 1.500,- eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 61,57 eur. Úver bol poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 41,19 % RPMN od 48,3 % do 51,2 %, priemernej hodnote RPMN 28,04 % a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 3.547,80 eur. Odporca podpisom súhlasil s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad smrti následkom úrazu alebo invalidity následkom úrazu za úhradu poistného za poistenie Štandard 1,15 eur, ktoré malo byť súčasťou splátky úveru vo výške 61,57 eur. Okresný súd vychádzal z toho, že právny predchodca navrhovateľa povinnosť podľa § 497 Obchodného zákonníka splnil poskytnutím peňažnej sumy 1.500,- eur odporcovi prevodom na jeho účet 13.02.2013 s tým, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi celkovú čiastku podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. vo výške 3.547,80 eur spolu s úhradou za poistenie v celkovej výške 69,- eur, s poplatkom za službu možnosti zmeny výšky a počtu splátok vo výške 18,- eur, s poplatkom za službu odložené splátky v celkovej výške 59,40 eur, a to v 60 mesačných splátkach vo výške 61,57 eur. Okresný súd ustálil, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré síce boli uvedené v úverovej zmluve v rozpätí od 44,9 % do 47,5 %, z čoho vyvodil, že neuvedenie

správneho údaju o RPMN je nutné považovať z hľadiska dôsledkov takejto chyby právneho predchodcu navrhovateľa ako veriteľa, ako by takýto údaj v zmluve vôbec uvedený nebol. Súčasne aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 61,57 eur, výška úhrady za poistenie v sume 1,15 eur, výška poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 eur a výška poplatku za službu odložené splátky vo výške 0,99 eur, ktoré boli súčasťou každej splátky, kde nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. každej mesačnej splátky v celkovej výške 61,57 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. V nadväznosti na uvedené považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (t. j. bez poplatkov za možnosť zmeny výšky a počtu splátok a za službu odloženie splátky, ktoré nepochybne súvisia s poskytovaním a splácaním úveru) a ustálil, že odporcovi vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len poskytnutú peňažnú sumu 1.500,- eur spolu s úhradou za poistenie v celkovej výške 28,80 eur, t. j. celkovo zaplatiť navrhovateľovi 60 mesačných splátok vo výške 25,48 eur so splatnosťou 1. splátky dňa 13.03.2013 a poslednej 60. splátky dňa 15.02.2018 a pri splatnosti 2. až 59. splátky 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V nadväznosti nato súd s odkazom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru návrh v časti o zaplatenie 263,01 eur ako zmluvných úrokov spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 13,68 eur a vo výške 8,15 % ročne zo sumy 263,01 eur od 16.04.2015 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie sumy 1,50 eur ako poplatku za možnosť zmeny splátky s uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,08 eur a vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1,50 eur od 16.04.2015 do zaplatenia a aj o zaplatenie sumy 4,95 eur ako poplatku za službu odloženia splátky s uplatnenými úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 0,26 eur a vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4,95 eur od 16.04.2015 do zaplatenia zamietol, s tým, že na navrhovateľa nemohla byť postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok neexistentná pohľadávka. V konaní mal za preukázané, že odporca nesporne zaplatil v prospech veriteľa 620,- eur, pričom do dňa 04.08.2015, kedy malo dôjsť k zosplatneniu úveru, mal uhradiť v prospech veriteľa len 382,20 eur. Na podklade uvedeného okresný súd ustálil, že ku dňu zosplatnenia odporca nebol v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku z úverovej zmluvy a veriteľovi nemohlo vzniknúť v zmysle Hlavy 7 § 3 ÚZP právo požiadať odporcu o okamžité splatenie celého úveru. Pokiaľ navrhovateľ požiadal odporcu o okamžité splatenie celého úveru, jeho právny úkon je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 9 OZ, a z dôvodu tohto rozporu so zákonom podľa ust. § 39 je neplatný. Odporca mal povinnosť naďalej splácať poskytnutý úver v splátkach, pričom pre účely rozhodnutia okresný súd vychádzal z toho, že odporca na žalované nároky, ktoré urobil navrhovateľ predmetom sporu, mal počnúc 17. splátkou splatnou dňa 15.09.2015 mesačne platiť splátky už len v sume 25,- eur, pričom zohliadniac, že veriteľ od odporcu požadoval úhradu na poistenie len do 15.08.2015, dospel k záveru, že odporca riadne splnil svoj peňažný záväzok zaplatiť veriteľovi 16 splátok poistného v súdom vypočítanej výške 0,48 eur, t. j. celkovo sumu 7,68 eur, pričom v ostatnom rozsahu účtovanom mu takáto povinnosť nevznikla. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie dlžného poistného v sume 6,90 eur spolu príslušenstvom zamietol. Zároveň konštatoval, že vychádzajúc z úhrad odporcu, ako aj výšky splátok do dňa 15.08.2014, t. j. 25,48 eur ku dňu 15.08.2014, sa odporca do omeškania nedostal s plnením svojich peňažných záväzkov z úverovej zmluvy, a preto ani nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 12,- eur za každý prípad, celkom 24,- eur nevznikla. Odporca totiž ku dňu 15.08.2014 nikdy v omeškaní s plnením záväzku nebol. Taktiež nebolo preukázané, že by navrhovateľ zmluvne dohodnutým spôsobom listom, prípadne v inej podobe upomienku, na ktorú viazal predmetný poplatok, zaslal, a že by vôbec takúto upomienku vyhotovil. Následne z rovnakých dôvodov zamietol aj návrh v časti o zaplatenie sumy 17,- eur ako zmluvnej pokuty vyúčtovanej navrhovateľom odporcovi dňa 28.06.2014 podľa Hlavy 18 § 2 ÚZP spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky. Podmienkou vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo porušenie záväzku odporcu splácať splátky úveru riadne a včas, pričom ako bolo vyššie uvedené, odporca v omeškaní s plnením peňažných záväzkov nebol. Ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci, t. j. ku dňu 11.09.2015 odporca bol v omeškaní s úhradou splátok v celkovej výške 87,68 eur. V nadväznosti nato okresný súd v tomto rozsahu žalobe navrhovateľa vyhovel s tým, že pokiaľ sa týka úhrady ďalších splátok, a to 29. až 60. splátky, do dňa rozhodnutia súdu k ich splatnosti nedošlo, preto musel súd návrh v časti o zaplatenie sumy zodpovedajúcej súčtu týchto splátok, t. j. sumy 800,- eur pre jeho predčasnosť zamietnuť. Súčasne okresný súd zamietol aj návrh v časti o zaplatenie príslušenstva navrhovateľom uplatnenej pohľadávky na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 O. s. p. s tým, že pokiaľ i odporca mal vo veci zjavne neúspech len v nepatrnej časti, náhradu trov konania si návrhom neuplatnil, ani nebolo zistené, že by mu účelne vynaložené výdavky s predmetným konaním vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazoval na to, že pri zosplatnení úveru postupoval v súlade s úverovu zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi 25.01.2013 a úverovými zmluvnými podmienkami. K zosplatneniu úveru pristúpil z dôvodu, že odporca sa dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace. Záver súdu, že tento právny úkon je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 9 a ust. § 39, považoval za nesprávny. Vyjadril presvedčenie, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov až vtedy, keď ho za bezúročný a bez poplatkov vyhlási súd. Súd tak učinil až v predmetnom rozsudku. Za nepochopiteľné považoval, ako mohol navrhovateľ 25.01.2013 vedieť o tom, že dňa 11.09.2015 vyhlási súd úver za bezúročný a bez poplatkov a ako mohol vzhľadom na túto skutočnosť posudzovať omeškanie odporcu so splácaním mesačných splátok. Vytýkal okresnému súdu, že pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa nevychádzal zo splátkového kalendára, ktorý mu bol predložený ako listinný dôkaz, ale vychádzal zo splátkového kalendára, ktorý si sám vytvoril a ktorý reálne v čase zosplatnenia úveru navrhovateľom neexistoval a neexistuje ani v čase rozhodovania súdu. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani O. s. p. v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje postup, v zmysle ktorého je úlohou súdu v zmysle vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov prepracovať splátkový kalendár a spätne podľa neho posudzovať postup navrhovateľa. Pokiaľ odporca ako spotrebiteľ neuhradil celú výšku poskytnutého úveru, zaplatil iba časť, má navrhovateľ nárok domáhať sa zaplatenia rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a uhradenými splátkami, čo navrhovateľ aj v tomto konaní urobil. Ďalej uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto čase, t. j. do 11.09.2015 bol odporca v omeškaní so splatením svojho dlhu. Pokiaľ súd považoval úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a priznal navrhovateľovi len sumu 87,68 eur, čo so zvyšným nárokom vo výške 792,32 eur, ktorý vo zvyšnej časti zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel ku správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, podrobne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa uvedených v podanom odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že úver sa nestáva bezúročným a bez poplatkov až vyhlásením rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona, pokiaľ neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa (§ 52 až 60 v znení neskorších predpisov) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úveru s tým, že sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a ďalej výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľský úver, ktorý neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), sa považuje zo zákona za bezúročný a bez poplatkov, bez ohľadu na to, či ho za takýto vyhlási súd, resp. kedy ho súd za takýto vyhlási.

V nadväznosti na uvedené, správne preto okresný súd ustálil, že pokiaľ sa úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov a odporca na úver ku dňu zosplatnenia úveru navrhovateľom uhradil 620,- eur, hoci mal ku dňu zosplatnenia v prospech navrhovateľa uhradiť len sumu 382,20 eur, nebol v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku, a teda ani nemohlo vzniknúť navrhovateľovi ako veriteľovi právo požiadať odporcu o okamžité splatenie celého úveru. Ak potom okresný súd nemal v konaní preukázané, že by nárok navrhovateľa bol ku dňu vyhlásenia rozhodnutia splatný v celej ním požadovanej výške, správne rozhodol iba o nároku

navrhovateľa, ktorý bol ku dňu rozhodnutia okresného súdu splatný, s tým, že v ostatnej časti nárok navrhovateľa ako predčasný (nakoľko nedošlo k jeho splatnosti) zamietol.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o tom, že by si okresný súd vytvoril vlastný splátkový kalendár, nakoľko okresný súd rozsudkom rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi iba súčet tých splátok, ktoré odporca neuhradil v splatnosti a s úhradou ktorých sa dostal ku dňu rozhodnutia súdu do omeškania. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru, nakoľko neboli splnené zákonné a zmluvné podmienky pre takýto úkon, naďalej zostalo v platnosti zmluvné dojednanie o tom, že odporca je povinný plniť dlh v mesačných splátkach ustálených okresným súdom po odpočítaní úrokov a poplatkov zo zmluvne dojednanej výšky splátky 61,57 eur. Pokiaľ odporca nebude dobrovoľne splácať splátky podľa zmluvne dohodnutých podmienok i po rozhodnutí okresného súdu, nič nebráni navrhovateľovi uplatniť si svoje splatné nároky vo vzťahu k odporcovi na súde spolu s príslušným úrokom z omeškania od splatnosti tej-ktorej splátky, s úhradou ktorej sa odporca dostal do omeškania. Pokiaľ totiž právny úkon zosplatnenie úveru nebol platný, zostalo v platnosti zmluvné dojednanie o tom, že odporca je povinný plniť svoj dlh v mesačných splátkach vo výške ustálenej okresným súdom.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, v ktorom okresný súd podrobne vysvetlil svoj postup, pokiaľ návrhu navrhovateľa vyhovel a vo zvyšnej časti jeho nárok ako nesplatný zamietol, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nezistil, že by mu účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním podaným zo strany navrhovateľa vznikli. HHHlkjfkj

Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.