Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobkyne: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, korešp. adresa W. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Stanislav Kandala, advokát, so sídlom Budovateľská 1288, Vranov nad Topľou, IČO 53 003 730, proti žalovanému: Obec X., X. X, XXX XX X., IČO 00 324 37, konajúci starostom obce J. I., právne zastúpený: JUDr. Jozef Krenický, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO 50 038 371, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. -189 zo dňa 1. februára 2022, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„I. Súd určuje, že výpoveď nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 11.12.2015 adresovaná žalovaným žalobkyni je n e p l a t n á.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove vedeného pod č. konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia , , , , , , , (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“).

3. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 11.12.2015 adresovanej žalobkyni, a aby súd zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 28.5.2019 pod sp. zn. -128, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozhodol Uznesením, sp. zn. -155 zo dňa 29.3.2021 tak, že rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo ustáliť, či nájomná zmluva zo dňa 3.9.2010 bola uzatvorená platne a v súlade s ustanoveniami a osobitných právnych predpisov. Až po tomto ustálení mohol súd vyhodnotiť, či výpoveď bola daná platne v zmysle dôvodov vymedzených v . Po vrátení veci sa ďalej súd prvej inštancie mal vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne ustáliť vo svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v tých otázkach, ktoré boli zjavne sporné medzi stranami počas konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo najmä ustáliť o určenie neplatnosti výpovede zmluvy z akého nájmu ide, či v konaní ide o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme bytu, kde hmotné právo ( ) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je podobné právnemu úkonu a teda nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem alebo či v konaní ide o zmluvu o nájme a výpoveď zo zmluvy o nájme, kde povinnosťou súdu je skúmať počas celého konania, či je daný naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil identický skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa so žalovaným dňa 3.9.2010 uzavrela nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol nájom 2-izbového bytu na 1. podlaží domu so súp. číslom X v obci X.. Na prízemí tohto domu sa nachádza Obecný úrad obce X. a materská škola. Uvedené priestory neboli a doposiaľ nie sú kolaudačným rozhodnutím príslušného stavebného úradu určené ako byt. Do predmetného priestoru sa žalobkyňa spolu s dcérou nasťahovala v novembri 2010. Nájomnú zmluvu uzatvárala za Obec X. ešte s bývalým starostom p. B.. Dňa 4.12.2015 v čase okolo 22.00 hod. večer na predmete nájmu vznikol požiar, a to zahorenie sadzí v komínovom telese v tomto byte. Po zistení uvedenej skutočnosti sa k bytu dostavil starosta obce J. I., spolu s veliteľom DHZ Obce X. V. E., žiadali žalobkyňu o sprístupnenie predmetu nájmu za účelom uhasenia požiaru a zabránenia vzniku škody na zdraví a na majetku. Žalobkyňa odmietla sprístupniť byt za týmto účelom a vulgárne im pritom nadávala. Byt sprístupnila až po príchode príslušníkov Policajného zboru, ktorých na miesto privolal starosta p. I. a príslušníkov štátneho hasičského zboru. Vypočutí svedkovia - dobrovoľní hasiči a ich veliteľ - V. E., V. I. U. W. O. uviedli, že čas od momentu, kedy sa starosta obce s veliteľom dobrovoľných hasičov V. E. začali domáhať sprístupnenia bytu u žalobkyne po zistení požiaru v ňom, do momentu, kým tento byt sprístupnila, na čas cca 23 minút. Žalobkyňa hneď nesprístupnila byt ani privolaným príslušníkom Policajného zboru, učinila tak približne po 3 minútach domáhania sa vstupu do bytu policajtmi. Po príchode príslušníkov dobrovoľného hasičského zboru, zistili, že komín je žeravý, červený. Strecha ešte nehorela, ale zahorenie podkrovia a strechy už bezprostredne hrozilo. Po sprístupnení bytu žalobkyňou policajtom a štátnym hasičom bolo zistené, že byt bol celý zadymený, horiace drevo z kachľovej pece tlelo a bolo porozkladané po podlahe na starých parketách. V byte boli steny úplne čierne, všade samý prach a sadze. Z uvedených dôvodov žalovaný výpoveďou nájomnej zmluvy z 11.12.2015 nájom predmetného bytu žalobkyni podľa , vypovedal. Predmetná výpoveď bola žalobkyni riadne doručená a bola jej poskytnutá zákonná 3 mesačná výpovedná doba.

6. Po doplnení dokazovania súd dospel k právnemu názoru, že išlo o nájom bytu. V konaní bolo preukázané, že bola uzavretá nájomná zmluva, ktorej predmetom bol byt. Zmluva bola uzavretá na neurčitú dobu a obsahovala všetky obsahové náležitosti pre nájom bytu ako takého, obsiahnuté v a nasl. . Je nepochybné, že s návrhom tejto zmluvy musel prísť prenajímateľ, teda obec, aj napriek tomu, že prítomný žalovaný ako neskôr nástupivší starosta tieto skutkové okolnosti potvrdiť nevedel, ale je nepochybné, že nájom bytu, návrh takejto zmluvy mohol zásadne podávať iba prenajímateľ, nakoľko ten podľa svojho uváženia je jedinou oprávnenou osobou disponovať s predmetom nájmu. V konečnom dôsledku tieto skutkové okolnosti potvrdzuje aj samotná výpoveď z tohto nájmu, kde pri doplnení dokazovania starosta vypovedal, že túto výpoveď už dal on ako neskorší starosta v roku 2015, že to konzultoval s právnikom a v tejto výpovedi sa odvoláva na dôvody výpovede nájmu z bytu ako takého podľa , čo je koniec koncom vo výpovedi aj písomne podchytené, že malo ísť o výpoveď nájmu podľa . V tomto kontexte sa teda nemôže neplatnosti právneho úkonu podľa ) domáhať ten kto ho sám vyvolal, ktorým je v tomto prípade žalovaný a neplatnosť nájmu bytu zdôvodňuje námietkou neexistencie kolaudačného rozhodnutia k stavebnému určeniu bytu. Súd prvej inštancie sa rovnako stotožnil aj s námietkou právneho zástupcu žalobkyne, že judikatúra, na ktorú sa odvolával žalovaný a to Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2008 bolo prelomené prinajmenšom Nálezom Ústavného súdu z 11.10.2018 uverejneného v Zbierke nálezov 42/2018, ktorým

Ústavný súd konštatuje, že treba prísne rozlišovať medzi normami verejného práva a súkromného práva a eventuálnym nedodržaním noriem verejného práva nie je možné na tomto postaviť neplatnosť súkromno-právnej zmluvy. V tomto konkrétnom prípade zmluvy o nájme bytu. Teda pri výklade zmlúv má prioritu taký výklad, ktorý nebude zakladať neplatnosť zmluvy, prípadne nebude zakladať v tomto prípade platnosť zmluvy na benevolentnejších ustanoveniach, t.j. konkrétne v tomto prípade všeobecného nájmu oproti prísnejším ustanoveniam, t.j. v tomto prípade chráneného nájmu bytu dohodnutého na neurčitú dobu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil nájomný vzťah, z ktorého je odvodený žalobný nárok za nájom bytu, na ktorý sa popri všeobecných ustanoveniach o nájme podľa a nasl. vzťahujú aj osobitné ustanovenia o nájmu bytu podľa a nasl. .

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade ide o výpoveď podľa . Pokiaľ ide o časový aspekt, výpoveď je datovaná dátumom 11.12.2015 a žaloba na súde bola podaná 26.2.2016, teda k doručeniu tejto výpovede žalovanej muselo dôjsť po dátume 11.12.2015, je preto nepochybné, že bola podaná pred uplynutím prekluzívnej lehoty v 3-mesačnej lehote po jej doručení. Naliehavý právny záujem na žalovanom určení vyplýva z ust. , súd prvej inštancie posudzoval už iba formálnu platnosť výpovede podľa od. 2 , teda či dôvod výpovede je vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V doplňujúcej výpovedi starostu po zrušení a vrátení veci starosta sám uviedol, že týchto dôvodov tejto výpovede z jeho pohľadu bolo viacero a totiž jednak amorálny život žalobkyne a jednak ohrozenie predmetu nájmu z dôvodu zneprístupnenia predmetu nájmu pri jeho požiari. V samotnej písomnej výpovedi sú vymenované prakticky všetky dôvody výpovede predpokladané . A to po prvé hrubé poškodzovanie prenajatého bytu a jeho príslušenstva, po druhé ohrozovanie bezpečnosti a po tretie porušovanie dobrých mravov v dome. V ďalšej časti výpovede je uvedené, že „skutkovým dôvodom výpovede je vážne ohrozenie bezpečnosti predmetu nájmu, ktoré vyústilo k riziku požiaru prenajatého bytu. Odmietli ste sprístupniť byt prenajímateľovi a dobrovoľnému hasičskému zboru, čím došlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku prenajímateľa. Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru rizika a tým ste ohrozili byt i samotnú budovu, kde sa nachádza predmet nájmu.“ Nakoľko ide o nájom bytu na neurčitú dobu, takýto nájom bytu je chránený. Súd v kontexte zrušujúceho uznesenia nadriadeného súdu prisvedčil námietke žalobkyne, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 11.12.2015, ktorá jej bola daná zo strany žalovanej je neurčitá a nezrozumiteľná, nakoľko z nej nie je zrejmé presne kedy a ani kde malo dôjsť ku konaniu, ktoré žalovaný považuje za dôvod výpovede, teda nie je presne určené miesto a čas takéhoto konania, ktoré z dôvodu požiaru malo ohroziť bezpečnosť. Nie je popísaný ani spôsob konania žalobkyne, ktorý by mal skutkovo odôvodňovať tento právny dôvod výpovede. Spôsob popísal až starosta pri výpovedi v súdnom konaní. V samotnej výpovedi sú však uvedené aj ďalšie právne dôvody dania výpovede z nájmu bytu predpokladané a to aj hrubé poškodzovanie prenajatého bytu, a popri ohrozovaní bezpečnosti aj porušovanie dobrých mravov v dome. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť výpovede tak spočíva aj v tom, že ani k týmto právnym dôvodom výpovede z nájmu bytu prenajímateľ nešpecifikoval presne a zreteľne skutkové okolnosti, t.j. o aké konania žalobkyne, ktoré by spadali pod ten ktorý dôvod by malo ísť. A totiž, kedy sa žalobkyňa takýchto konaní mala dopustiť a akým spôsobom. Z dôvodu rozporu danej výpovede nájomnej zmluvy bytu s , súd túto výpoveď hodnotil ako neplatnú a žalobe vyhovel.

8. O trovách konania rozhodol podľa § , v spojení s , tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania vrátane trov citovaného odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie právne odôvodnil ust. , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa nášho názoru nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého dôvodu možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.

10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd sa nezaoberal otázkou samotnej platnosti zmluvy z pohľadu preukázania skutočnosti, či tento právny úkon bol schválený obecným zastupiteľstvom. Nájom obecného majetku je bez pochyby nakladaním s majetkom obce, pričom v súlade s koncepciou nakladania s majetkom obce v zákone o obecnom zriadení v spojení so zákonom o majetku obcí

sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa nakladania s obecným majetkom vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva. Uzatvorená nájomná zmluva je tak od počiatku neplatná, nakoľko jej uzatvoreniu nepredchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. V čase uzatvorenia zmluvy už platili sprísnené podmienky nakladania s majetkom obce stanovené v § 9a zákona o majetku obcí. Súd v súlade so zásadou Iura novit curia mal prihliadať na skutočnosť, že žalobca ako dominus litis svoje tvrdenie o platnosti zmluvy neosvedčil príslušnou istinou a teda je nevyhnutné uzavrieť, že práve žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčila. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nijako neaplikoval ustanovenia zákona o obecnom zriadení a o majetku obcí, ale pri posudzovaní platnosti zmluvy vychádzal len zo všeobecných ustanovení .

11. Žalobkyňa a ani žalovaný sa nevedeli vyjadriť, kto prišiel s návrhom nájomnej zmluvy. Nikto túto skutočnosť nevedel preukázať. Súd tak nemôže bez ďalšieho jednoducho skutkovo ustáliť, že to musel byť žalovaný, nakoľko tomu nesvedčí žiaden dôkaz. Dojem súdu o nejakej skutočnosti nemôže nahrádzať dokazovaním preukázanú skutočnosť.

12. V podanom odvolaní ďalej žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie doručenej výpovede z nájmu bytu ako neurčitej a nezrozumiteľnej. Žalovaný je toho názoru, že doručená výpoveď spĺňa požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Ako žalobkyni tak i žalobcovi bolo zrejmé, o aké poškodzovanie majetku prenajímateľa išlo a akým konaním sa ho žalobkyňa dopustila. Konštatovanie, že formulácia „skutkovým dôvodom výpovede je vážne ohrozenie bezpečnosti predmetu nájmu, ktoré vyústilo k riziku požiaru prenajatého bytu. Odmietli ste sprístupniť byt prenajímateľovi a dobrovoľnému hasičskému zboru, čím došlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku prenajímateľa. Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru rizika a tým ste ohrozili byt i samotnú budovu, kde sa nachádza predmet nájmu.“ je neurčitá a nezrozumiteľná je príliš formalistická a voči žalovanému neprimerane tvrdá. V situácii, kedy žalovaný v dôsledku konania žalobkyne takmer prišiel o budovu obecného úradu, kde sa nachádza predmetný „byt“, je určenie neplatnosti výpovede z nájmu drastickým zásahom do jeho práv. Podľa názoru žalovaného nájomná zmluva nebola uzatvorená platne. Pokiaľ sa odvolací súd prikloní k právnemu záveru, že šlo o platne uzatvorený nájomný vzťah, je ho nutné posudzovať nie ako nájom bytu, ktorý je chránený, ale ako obyčajný nájom, pri ktorom je v otázke posudzovania platnosti výpovede nutné skúmať naliehavý právny záujem. Splnenie tejto procesnej podmienky žalobkyňa nepreukázala. Napokon, ak by sa odvolací súd predsa stotožnil s právnym posúdením nájmu s právnym záverom súdu prvej inštancie, apelujeme naň, aby pri výklade formulácie výpovede aplikoval nie prísne formalistický výklad, ale taký, ktorý zodpovedá požiadavke na spravodlivé rozhodnutie. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že ním uplatňuje novoty. Novotou v odvolacom konaní má byť tá skutočnosť, že súd žiadnym spôsobom neskúmal otázku platnosti zmluvy z pohľadu preukázania tej skutočnosti, či zmluva bola schválená obecným zastupiteľstvom. Z hľadiska procesnej prípustnosti použitia novôt v odvolacom konaní, žalovaný vymedzil odvolacie dôvody ustanovením a - tzv. „systematicky ostatné odvolacie dôvody“. Žalovaným uplatnená novota sa však má týkať iných vád konania ( ), pričom žalovaný tento odvolací dôvod v opravnom prostriedku nevymedzil. Odvolací súd je pritom dôvodmi odvolania viazaný, prekročiť ich môže len v prípade, ak zistí vady procesných podmienok konania. Konanie vo veci samej bolo začaté za účinnosti s tým, že tvrdosť sudcovskej koncentrácie konania je zmiernená prechodným ustanovením ustanovenia . Žalovaný tento prostriedok procesnej obrany nevzniesol v žiadnom štádiu konania a to ani do vyhlásenia uznesenia, ktorými bolo dokazovanie vyhlásené za skončené (a to ani v konaní pred vydaním prvého rozsudku súdu prvej inštancie). V celom priebehu súdneho konania od podania žaloby (26.02.2016) až do vyhlásenia v poradí druhého rozsudku prvoinštančného súdu (01.02.2022) tento argument o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy nezaznel. Vo veci boli vykonané dôkazy, ktoré práve svedčia o opaku. Žalobkyňa ako fyzická osoba, občan T., nemôže mať vedomosť o existencii uznesenia obecného zastupiteľstva a disponovať uznesením obecného zastupiteľstva o schválení jednotlivých úkonov. Žalobkyňa bola ubezpečená že všetky tieto právne úkony prebehli kolektívnym prejednaním vo vnútri žalovaného. V súdnom konaní tieto argumenty v priebehu piatich rokov neboli predmetom dokazovania. Podaním zo dňa 25.04.2019 žalovaný doručil do spisu okamžité odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 03.09.2010 a to na tom podklade, že žalobkyňa nemala mať zaplatené nájomné za 6 mesiacov nasledujúcich po sebe. Ani k tejto listine

žalovaný nepredložil uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré by schvaľovalo jednostranný úkon štatutárneho zástupcu žalovaného, odstúpenie od zmluvy. Žalobkyňa považovala a považuje všetky úkony vykonané žalovaným za také, ktoré vnútorne v zastupiteľskom zbore prejednal a na ktoré mal súhlas. Preto v priebehu konania sporové strany s argumentom o absolútnej neplatnosti týchto úkonov neprišli. Argument je preto bezpredmetný a uplatnený oneskorene. Štatutárny zástupca žalovaného sám vypovedal dňa 13.11.2018 (č.l. 93 spisu), že boli to poslanci, ktorí prinútili bývalého starostu, aby zmluvu uzatvoril aspoň nejakú. Ak teda poslanci dali podnet na uzatvorenie zmluvy, je obrana absolútnej neplatnosti len snahou o zvrátenie výsledku sporu „na poslednú chvíľu“ zneplatnením právneho úkonu. Žalovaný sa aj konkludentne správal tak, že zmluvné vzťahy považoval za platné (prijímal od žalobkyne nájomné, vyzvala ju, aby si v prenajatom priestore kúrila drevom). Následne keď žalovaný nebol spokojná s obsahom nájomného vzťahu ukončila nájomnú zmluvu a to hneď dvakrát. Výpoveďou a odstúpením od zmluvy. Platne možno pritom ukončiť len platne uzatvorený právny úkon. V tejto súvislosti možno poukázať na starú právnu zásadu „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ („ex iniuria ius non oritur“). K námietke žalovaného o nepreukázaní, kto prišiel s návrhom nájomnej zmluvy je dôkaz o opaku predložený a zachytený priamo v súdnom spise (výpoveď štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.11.2018 (č.l. 93 spisu). Žalobkyňa považuje rozsudok za dostatočne odôvodnený a spravodlivý a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Podľa , , zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

17. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

18. Podľa , , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

19. Podľa , , prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.

20. Podľa , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

21. Podľa , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné

bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.

22. Podľa odseku 2 , dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

23. Podľa , neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

24. Z obsahu Nájomnej zmluvy zo dňa 3.9.2010 odvolací súd zistil, že nájomná zmluva bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným podľa ust. a nasl. . V čl. 1 nájomnej zmluvy bol špecifikovaný predmet nájmu 2. izbový byt, ktorý sa nachádza na I. podlaží v bytovom dome súp. č. X v obci X.. Účelom nájmu bolo v zmluve dohodnuté výlučne bývanie. Podľa Čl. V zmluvné strany sa dohodli, že nájom bytu sa uzatvára na dobu neurčitú. V Čl. VIII zmluvy si zmluvné strany dohodli podmienky skončenia nájmu. V bode 2 Čl. VIII. sa zmluvné strany dohodli, že pred uplynutím dohodnutej doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť vzájomnou písomnou dohodou alebo okamžitým odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre porušenie zmluvy.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný doručil žalobkyni v presne neurčený čas Výpoveď nájomnej zmluvy ktorú odôvodnil ust. a . Dôvodom výpovede bolo ust. a to hrubé poškodzovanie prenajatého bytu jeho príslušenstva, ohrozovanie bezpečnosti a porušovanie dobrých mravov v dome. Skutkovým dôvodom výpovede je vážne ohrozovanie bezpečnosti predmetu nájmu, ktoré vyústilo v riziko požiaru prenajatého bytu. Odmietli ste sprístupniť byt prenajímateľovi a DHZ, čím došlo k ohrozovaniu života, zdravia a majetku prenajímateľa. Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru rizika a tým ste ohrozili byt i samotnú budovu, kde sa nachádza predmet nájmu.

26. Súd prvej inštancie doplneným vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Nájomná zmluva zo dňa 3.9.2010 bola uzatvorená platne v súlade s s ust. a nasl. . S poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2018 sp.zn. , podľa ktorého treba prísne rozlišovať medzi normami verejného práva a súkromného práva a eventuálnym nedodržaním noriem verejného práva nie je možné na tomto postaviť neplatnosť súkromno-právnej zmluvy. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze ďalej vyslovil právny názor, podľa ktorého cit.: „Vzhľadom na autonómnosť súkromného práva a často technickosť práva verejného je potrebné vždy veľmi dôkladne zvažovať, ako môže verejnoprávna norma ovplyvniť zmluvný záväzok. Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy. Preto sa treba vždy zaoberať otázkou, či zmluva o nájme bytu ( a nasl. ), ktorej predmetom v skutočnosti nie je byt, nemôže obstáť ako všeobecná nájomná zmluva ( a nasl. ).“

27. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa , , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

29. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Podľa ustanovenia , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

31. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

32. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

34. Žalovaný podané odvolanie subsumoval pod ust. , nesprávne právne posúdenie veci, z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia zákona o obecnom zriadení. Žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal samotnou platnosťou nájomnej zmluvy z pohľadu preukázania skutočnosti, či tento právny úkon bol schválený obecným zastupiteľstvom v súlade so zákonom o obecnom zriadení.

35. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že súd vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

36. Podľa ustanovenia , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Úlohou odvolateľa v odvolaní je dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza až teraz nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť.

37. Odvolací súd neprihliadol na žalobcom uplatnenú odvolaciu námietku neplatnosti zmluvy od počiatku z dôvodu, že jej platnému uzatvoreniu nepredchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. V priebehu celého konania žalovaný ani raz túto námietku nevzniesol a nepreukázal, že tak nemohol urobiť v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie. Je možné prisvedčiť žalobkyni, že táto otázka nebola v konaní sporná a súhlas obecného zastupiteľstva vyplýval z výpovedí tak terajšieho starostu ako aj poslancov obecného zastupiteľstva (zápisnica o pojednávaní, výpoveď žalovaného č.l. 93 zadná strana spisu).

38. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. V civilnom sporovom konaní sa v niektorých prípadoch používa tzv. negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná.

39. Schválenie nájomnej zmluvy obecným zastupiteľstvom je povinnosťou prenajímateľa, nie nájomcu ako fyzickej osoby. Nie je povinnosťou nájomcu ako fyzickej osoby poznať právne predpisy a povinnosti z nich vyplývajúce, ktoré zaväzujú prenajímateľa, v tomto prípade orgány samosprávy. Za daných okolností, ak by boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie novoty v odvolacom konaní, čo sa v tomto prípade nestalo, bol by to práve žalovaný, ktorý by musel preukázať, že zmluva o nájme bytu (ne)bola schválená obecným zastupiteľstvom.

40. Žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje skutkové zistenia súdom prvej inštancie o tom, kto prišiel s návrhom zmluvy o nájme bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bol práve bývalý starosta na nátlak poslancov. Takýto záver vyplýva aj s vyjadrenia žalobkyne zo dňa 18.1.2017 (č.l. 49 spisu), ktoré žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.03.2017 (č.l. 53 spisu) nespochybnil. Právne významným je aj výpoveď terajšieho starostu na pojednávaní dňa 13.11.2018 (č.l. 93 spisu), kde uviedol cit.: „išlo o to, že ona tam v tom byte bývala aj bez nájomnej zmluvy a neplatila nič. Až keď na to prišli poslanci obecného zastupiteľstva donútili bývalého starostu predchodcu pána B., aby dal nejakú zmluvu a aby od nej začal pýtať aspoň nejaké nájomné, tak sa s ňou urobila táto zmluva na 20,- eur nájomného.“

41. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 29.01.2019 na otázku súdu kto prišiel s návrhom nájomnej zmluvy ešte pôvodnej, kto túto zmluvu spracoval a či niekto s ňou konzultoval podmienky tejto zmluvy uviedla cit.: „Zmluva mi bola predložená na obecnom úrade pánom starostom, ako svedkyňa bola prítomná jeho sekretárka. Pán starosta iba ústne povedal, že zmluva bola schválená zastupiteľstvom.“ Počas konania nebolo ani toto tvrdenie žalovaným spochybnené. Svedok V. E. na pojednávaní dňa 27.03.2019 povedal cit.: „ Ešte za vedenia bývalého starostu B. sme pani O. vyzývali, pretože platila taký nájom a to 20,- eur mesačne, pričom zo začiatku neplatila nič, takú zmluvu jej urobil pán B..“

42. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

43. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

44. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

45. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvu o nájme bytu pripravil žalovaný a v celom rozsahu odkazuje aj na jeho odôvodnenie v bode 25 rozsudku.

46. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie o neurčitosti a nezrozumiteľnosti výpovede z nájomnej zmluvy. Dôvod výpovede podľa sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

47. V prípade hrubého poškodzovania ide o opakované alebo trvajúce konanie, ktorým je poškodzovaný byt alebo jeho príslušenstvo, alebo spoločné časti a zariadenia domu, spravidla vandalizmus, či iné úmyselné konanie. Hrubým poškodzovaním bytu vzniká škoda prenajímateľovi spočívajúca aspoň v čiastočnom znehodnotení bytu vyžadujúcom opravu. Nestačí jednorazové poškodenie bytu alebo jeho príslušenstva, či spoločných častí alebo zariadení domu. Ide o konanie nájomcom alebo členom jeho

domácnosti zavinené v príčinnej súvislosti, s ktorým bola spôsobená škoda. Môže sem za predpokladu dostatočnej intenzity patriť aj konanie spočívajúce v podstatnom zanedbávaní čistoty bytu, znečisťovaní spoločných priestorov domu. Zo samotného znenia zákonného ustanovenia, a to zo slova „poškodzuje“ vyplýva, že musí ísť o trvajúce, opakované, zavinené a dlhodobejšie poškodzovanie. Prihliada sa na všetky okolnosti, za ktorých došlo k hrubému poškodzovaniu bytu, spoločných priestorov alebo spoločných zariadení v dome. (Pozri komentár C. H. Beck, 2019, k ust. , 2711 - 2740)

48. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu musí byť priamo vo výpovedi také, že znemožňuje zámenu s iným výpovedným dôvodom, musí byť určité a zrozumiteľné. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu nemožno stotožniť s odkazom na zákonné ustanovenie, a to ani vtedy, ak výpoveď obsahuje aj jeho zákonnú citáciu, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného výpovedného dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu. Z výpovede musí byť zrejmé, v akom konaní spočíva porušovanie dobrých mravov v dome ( ). Nedostatok skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu nemožno odstrániť dodatočným doplnením údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

49. Dôvodom výpovede nájomnej zmluvy bolo hrubé poškodzovanie prenajatého bytu, jeho príslušenstva, ohrozovanie bezpečnosti a porušovanie dobrých mravov v dome. Žalovaný skutkovo vymedzil dôvod tým, že žalobkyňa vážne ohrozila bezpečnosť predmetu nájmu, ktoré vyústilo v riziko požiaru prenajatého bytu. Odmietla sprístupniť byt prenajímateľovi a DHZ, čím došlo k ohrozovaniu života, zdravia a majetku prenajímateľa. Prenajímateľ nemohol identifikovať mieru rizika a tým žalobkyňa ohrozila byt i samotnú budovu, kde sa nachádza predmet nájmu. Z uvedeného nevyplýva akým spôsobom, resp. akým konaním žalobkyňa ohrozila bezpečnosť predmetu nájmu, ktoré vyústilo v riziko požiaru. Z predloženej výpovede nie je zrejmé kedy sa tak stalo, kde sa tak stalo a za akých okolností, či išlo o jednorazové konanie alebo opakujúce sa trvalé správanie žalobkyne. Tento spôsob približoval žalovaný v priebehu konania. Druhý dôvod, porušovanie dobrých mravov, žalovaný skutkovo nevymedzil vôbec. Z týchto dôvodov je výpoveď daná žalobkyni žalovaným neurčitá a nezrozumiteľná, v rozpore s ust. a preto neplatná.

50. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, )

51. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. . rozsudok ako vecne správny potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žalobkyňa vzhľadom na úspech v odvolacom konaní má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).